Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/181/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112232134
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Mgr. Miriam Plavčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1112232134.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného: Fridrich
Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00166073, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody vo výške 175,- € a o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
354,05 €, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 sa žalobca proti žalovanému domáhal náhrady majetkovej
škody vo výške 175,- € a o náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 354,05 €, ktorá mu mala byť
spôsobená tým, že tunajší súd v neúplne špecifikovanom súdnom konaní nerozhodol v zákonnej
15-dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Týmto
nesprávnym úradným postupom súdu mala vzniknúť žalobcovi podľa jeho tvrdení majetková škoda
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako oprávneného
v príslušnom exekučnom konaní vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne

uplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdnehoexekútoraarozhodnutíoňom,akoajnemajetková
ujma v dôsledku porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom žalobca
ospravedlnenie nepovažuje pre intenzitu porušenia jeho práv za dostatočné zadosťučinenie. Exekučný
súd mal byť podľa žalobcu nečinný až 192 dní. K žalobe nebol pripojený žiadny listinný dôkaz. Na
preukázanie svojich tvrdení žiadal vykonať nasledujúce dôkazy:
- pripojenie spisu exekučného súdu bez uvedenia spisovej značky,
- spis žalovaného k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody,

- potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 08.10.2014 tak, že žalobu žiadal z
dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, potrebných pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zamietnuť. Vo vzťahu k trovám konania žalovaný uviedol,
že tieto si neuplatňuje. K samotnému žalovanému nároku uviedol, že nepovažuje splnenú podmienku
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody s prihliadnutím, že žalobca k tomuto prerokovaniu
neposkytol žiadnu súčinnosť ako aj z dôvodu, že od podania žiadosti do podania žaloby neuplynula

zákonom stanovená lehota. Vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu poukázal na § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z. s tým, že žalobca týmto zákonom ustanoveným spôsobom nesprávny úradný
postup nepreukázal. Poukázal aj na ustálenú judikatúru ÚS SR, menovite na rozhodnutie sp. zn. I.
ÚS 16/02, podľa ktorého nedodržanie zákonnej lehoty nemožno automaticky považovať za porušeniepráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný poprel aj existenciu tvrdenej škody, keď
vyčíslené náklady považoval za nesprávne, účelové, nepreukázané konkrétnymi dôkazmi. K tvrdenej
nemajetkovej ujme uviedol, že nie je možné vychádzať z premisy, ktorú uplatnil žalobca, a to že pri

náhrade nemajetkovej ujmy je podľa rozhodovacej praxe ÚS SR priemerná suma náhrady 660,- € za
každý rok prieťahov - bol toho názoru, že je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého
prípadu. Poukázal aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011. Napokon žalovaný nepovažoval za
preukázanú príčinnú súvislosť medzi jednotlivými predpokladmi nároku na náhradu škody. K vyjadreniu
k žaloby boli pripojené nasledujúce listinné dôkazy:

- List Európskej komisie
- článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012
3. K písomnému podaniu žalovaného zo dňa 08.10.2014 sa žalobca nevyjadril.
4. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.), súd nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie.
5. Podľa § 177 ods. 2 C.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak

a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.
6. Súd vo veci rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. bez nariadenia pojednávania, vzhľadom na

skutočnosť, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- €, skutkové tvrdenie relevantné
pre rozhodnutie vo veci sporné neboli a v prejednávanej veci ide oba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci.

7. Z nesporných tvrdení strán sporu mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav:

8. Žalobca u žalovaného podal žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom od podania
tejto žiadosti do podania žaloby neuplynula lehota 6 mesiacov.
9. Exekučný súd - Okresný súd Bratislava I vo veci vedenej u nezisteného súdneho exekútora pod sp. zn.
Ex 7979/2011 voči povinnému P. T., narodenému XX.XX.XXXX rozhodol o žiadosti súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie za viac ako 15+192 dní.

10. Žalobca nepredložil ani neoznačil listinný dôkaz na preukázanie nesprávneho úradného postupu v
súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z..
11. Súd sa na preukázanie dôvodnosti žaloby oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho
spisu. Ďalšie dôkazy označené žalobcom súd nevykonal, keďže z nich vôbec nebolo zrejmé, aké sporné
skutkové tvrdenia sa majú navrhovanými dôkazmi preukázať.

Súd vec právne posúdil nasledovne:
12. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mu
mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu ako exekučného súdu spočívajúcom v
prieťahoch v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.
13. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je upravená v zákone č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie veci

14. Samotnému súdnemu konaniu v prípade zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003
Z.z. obligatórne predchádza konanie o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, v rámci
ktoréhoštátmôžedobrovoľne(bezsúdnehokonania)nároknanáhraduškodyuspokojiťzapredpokladu,
ak uplatnenú škodu uzná za dôvodnú a preukázanú. Konanie sa začína doručením žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a príslušný orgán štátu má lehotu 6 mesiacov od doručenia

žiadosti, aby o uplatnenom nároku rozhodol. Ak v tejto lehote nárok žiadateľa neuspokojí, vznikne
žiadateľovi oprávnenie domáhať sa uspokojenia nároku cestou súdu.
15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.16. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
17. V prejednávanej veci žalobca pred podaním žaloby nesporne podal žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Z nesporných tvrdení sporových strán síce vyplýva, že do
podania žaloby lehota na predbežné prerokovanie nároku žalobu neuplynula, avšak táto lehota uplynula
v priebehu súdneho konania. Podľa ustálenej judikatúry je uplynutie predmetnej lehoty počas súdneho
konania postačujúce na to, aby bola daná právomoc súdu vo veci konať a rozhodnúť.

18. Z vyjadrení žalovaného je zrejmé, že MS SR nárok žalobcu neuspokojilo ani čiastočne.
19. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že boli splnené zákonom ustanovené podmienky na
to, aby sa žalobca domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody na súde.

Nárok na náhradu škody.

20. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci:
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
21. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
22. K základným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa
vyžaduje kumulatívne splnenie nasledujúcich predpokladov:

- nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci
- vznik škody
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.

23. Na to, aby mohol byť žalobca v konaní úspešný musí uviesť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti
(splniť si povinnosť tvrdenia) vo vzťahu ku všetkým zákonným predpokladom uplatneného nároku a
k tvrdeným skutkovým okolnostiam si musí splniť aj dôkaznú povinnosť, t.j. predložiť alebo označiť
relevantné dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Vo vzťahu k dôkazným prostriedkom je naviac
povinný už k návrhu na začatie konania pripojiť rozhodujúce listinné dôkazy, s výnimkou tých, ktoré bez

vlastnej viny nemohol pripojiť.
24. Vo vzťahu k jednotlivým predpokladom vzniku nároku na náhradu škody súd uvádza nasledovné:

K nesprávnemu úradnému postupu.
25. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
26. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

27. Zákonom č. 412/2012 Z.z. bol do zákona č. 514/2003 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2013.vložený
ods. 2, ktorý ako predpoklad priznania nároku na náhradu škody voči štátu ustanovil povinnosť, aby
nesprávny úradný postup skonštatoval príslušný orgán, ktorý je v zákone výslovne uvedený. Zákon č.
412/2012 Z. z. neobsahuje prechodné ustanovenia, avšak nadobudol účinnosť až po podaní žaloby,
preto splnenie podmienky ustanovenej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. nemožno od žalobcu

spravodlivo požadovať.
28. V dôvodovej správe k zákonu č. 412/2012 Z.z. vzťahujúcej sa k súčasnému zneniu § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z. je uvedené: “Návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť
domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods.
1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný

súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej
sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by

existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého
súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.
Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu

v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne
okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade,
ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil

zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom
nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov
v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR.
Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť k
priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade, ak o existencii

prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom.“

29. Dôvodová správa k zákonu č. 412/2012 Z.z. reflektuje okrem iného aj na aplikačné problémy
zákona č. 514/2003 Z.z. a nejednotnosť súdnych rozhodnutí súdov rôznych stupňov v otázke oprávnenia
všeobecného súdu preskúmať postup iného orgánu štátu, vrátane súdu, z hľadiska dĺžky konania,

prípadne aj z iných hľadísk. Na túto otázku už reagovali viaceré súdy, napr. NS ČR v rozhodnutí sp. zn.
30 Cdo /57/2005 z 31.10.2005, ktorý v odôvodnení rozhodnutia uviedol: Pravomoc soudu v občanském
soudním řízení je upravená zejména v ustanovení § 7 o.s.ř. tak, že v tomto řízení soudy projednávají
a rozhodují spory a jiné právní věci, které vyplývají z občanskoprávních, pracovních, rodinných a
obchodních vztahu, pokud je podlé zákona neprojednávají a nerozhodují o nich jiné orgány (odst. 1).

Jiné věci soudy projednávají a rozhodují v občanském soudním řízení, jen stanoví-li to zákon (odst. 3).
Neexistuje žádné zákonné ustanovení, které by opravňovalo soud, aby v občanském soudním řízení
(v řízení o ochranu osobnosti) zasahoval do řízení trestního tím, že by např. aproboval postup orgánu
činných v trestním řízení z hlediska rychlosti a účelnosti řízení (obdobné srovnej i odvolacím soudem
zmíněné usnesení Ústavního soudu České republiky ze dne 2. března 2004, sp. zn. II. US 299/03).

30. Aj napriek skutočnosti, že konanie o náhrade škody voči štátu nie je právnym predpisom podmienené
predchádzajúcim konaním na Ústavnom súde, prípadne inom orgáne, žalobca je povinný preukázať,
svoj nárok, vrátane toho, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Súd konajúci o nároku o náhrade
škody nie je oprávnený preskúmavať postup iného orgánu štátu z hľadiska zákonnosti jeho postupu, ani
z hľadiska rýchlosti a účelnosti konania. A teda nie je oprávnený urobiť záver o tom, že konanie iného

orgánu štátu je poznačené prieťahmi. Žalobca neoznačil ani nepredložil dôkaz o tom, že by niektorý z
príslušných orgánov konštatoval nesprávny úradný postup v namietanom exekučnom konaní.31. Všeobecný súd má bez pochyby právomoc rozhodovať o návrhu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy za prieťahy v konaní, nemá však oprávnenie preskúmavať postup exekučného súdu z hľadiska
rýchlosti konania.

32. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie údajného nesprávneho úradného
postupu, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
33. Skúmanie ďalších predpokladov vzniku nároku na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného
postupu súd považoval za nadbytočné.
34. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie základného z

predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a to nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
35. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
36. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu podľa § 255 ods. 1 C.s.p. vznikol nárok na náhradu
trov konania. Pretože žalovaný výslovne vyhlásil, že si trovy konania neuplatňuje a zo súdneho spisu

žiadne trovy žalovanému nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.