Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/214/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244970
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1111244970.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu M., bývajúceho v Z., zastúpeného advokátskou
kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, IČO: 35 955 341, proti
žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha
Karvaša č. 1, o náhradu škody vo výške 13 118,36 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 11 C 218/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 08. decembra 2015 sp. zn. 14 Co 268/2015, 14 Co 270/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej iba „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 08. decembra 2014 č. k. 11 C

218/2011-330 zamietol návrh na začatie konania.

2. Súd prvej inštancie uznesením z 22. januára 2015 č. k. 11 C 218/2011-347, uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania vo výške 20,- eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

3. Krajský súd v Bratislave (ďalej iba „odvolací súd“) na odvolania žalobcu proti vyššie uvedeným
rozhodnutiam, rozsudkom z 08. decembra 2015 sp. zn. 14 Co 268/2015, 14 Co 270/2015 potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj napadnuté uznesenie č. k. 11 C 218/2011-347.

4. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca dovolanie. Namietal, že v konaní došlo k odňatiu jeho
možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), že konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ako aj to, že
rozhodnutie odvolacieho (rovnako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie) súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Opätovne vyslovil presvedčenie, že jeho
finančná ujma je výsledkom zanedbania povinností NBS. Dovolanie v časti smerujúcej proti výroku
rozsudku odvolacieho súdu o súdnom poplatku odôvodnil tým, že súdy nesprávne rozhodli o poplatkovej
povinnosti, lebo v čase podania žaloby bolo konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

oslobodené od súdneho poplatku.

5. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že odvolací súd vychádzal z náležite zisteného stavu veci
a správneho právneho posúdenia. Žalovaná sa s podaným dovolaním nestotožňovala a navrhla, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky podané dovolanie odmietol, alebo zamietol.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas stranasporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.)
preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.).

7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobcu bolo podané 03. marca 2016, teda pred 01. júlom 2016, za
účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „O.s.p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C.s.p. (na základe ktorého
právneúčinkyúkonov,ktorénastalivkonanípredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú

zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 238 O.s.p.

8. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v
§ 237 ods. 1 O.s.p. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
nenamietal a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo; nepreukázaná bola tiež žalobcom
(dovolateľom) namietaná vada konania (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

9. Žalobca vyvodzoval procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. z
toho, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné.

10. Najvyšší súd poukazuje na prijaté zjednocujúce stanovisko, ktoré bolo uverejnené v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016, nakoľko dospel
k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu
prvej inštancie) obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.
Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej
dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu, napr. sp. zn. I. ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011,

I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 208/2012, III. ÚS 551/2012,
IV. ÚS 90/2013, IV. ÚS 196/2014, I. ÚS 287/2014, I. ÚS 606/2014, I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015,
III. ÚS 288/2015.

11. Pokiaľ žalobca namietal, že postup súdu v procese zisťovania skutkových podkladov pre rozhodnutie

nebol správny, neúplný, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových
zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia
§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo

244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012).

12. Súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky stranou navrhované
dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladal prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo týmto postupom súd neodňal
strane možnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

13. Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

14. Nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež
R 54/2012 a viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. 1
Cdo62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo
26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania, ktorá bola uvedená v § 237 ods. 1 O.s.p.,
ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 alebo § 239 O.s.p. ako zakladajúci

prípustnosť dovolania.

15. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať vyrubením súdneho poplatku za
odvolanie bez opory v zákone, Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že samotným vyrubením
súdneho poplatku sa strane neodníma žiadne procesné oprávnenie a nedochádza k odňatiu jej možnosti

pred súdom konať (viď tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 218/2014,
2 Cdo 151/2015, 3 Cdo 688/2015, 4 Cdo 468/2014, 7 Cdo 461/2015 a 8 Cdo 27/2016).16. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobcu nemožno
vyvodiť z ustanovení § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako procesne neprípustné odmietol.

17. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov dovolacieho konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 C.s.p.).
18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.