Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209443
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7812209443.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táni Veščičikovej a sudcov
JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Ferkovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o

náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava zo dňa 6.10. 2014 č.k. 10C/160/2012-197 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len "súd prvého stupňa") rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Náhradu
trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Návrh na prerušenie konania zamietol.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Súd uznesením 10C/160/2012-8 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.10.2012,

spojil na spoločné konanie vec 10C/160/2012 a veci 10C/166/2012, 10C/172/2012, 10C/175/2012,
10C/179/2012, 10C/194/2012, 10C/195/2012, 10C/197/2012, 10C/236/2012, 10C/266/2012,
10C/271/2012, 10C/279/2012, 10C/280/2012, 10C/287/2012, 10C/298/2012, 10C/318/2012,
10C/320/2012, 10C/331/2012, 10C/334/2012, 10C/340/2012, 10C/344/2012, 10C/364/2012,
10C/369/2012, 10C/387/2012, 10C/391/2012, 10C/392/2012, 10C/395/2012, 10C/399/2012,
10C/412/2012, 10C/413/2012, 10C/430/2012, 10C/457/2012, 10C/465/2012, 10C/475/2012,
10C/484/2012, 10C/495/2012, 10C/502/2012, 10C/504/2012, 10C/522/2012, 10C/537/2012,

10C/538/2012, 10C/541/2012, ktoré sa v ďalšom konaní budú viesť pod spisovou značkou
10C/160/2012.

Žalobca si vo všetkých spojených veciach uplatnil náhradu škody spolu vo výške 73.930,98 € a z titulu
nemajetkovej ujmy si uplatnil náhradu spolu vo výške 26.379,31 €. Zároveň si uplatnil náhradu trov
konania.

Nárok odôvodnil tým, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu v exekučných konaniach, kde žalobca
vystupoval ako oprávnený a navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu voči povinným a exekútornásledne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom príslušnému súdu so
žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu malo dôjsť tým, že súd v exekučných konaniach:

1. Zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS).
2. Rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po
zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NZP).
3. Rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej

lehote (žaloby označené NP).
4. Rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Súd nariadil pojednávanie na 6.10. 2014 .Žalobca žiadal zrušiť termín pojednávania, s poukazom
na skutočnosť, že vo veci podal ústavnú sťažnosť voči rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach

5NcC/40/2012-16 zo dňa 22.10.2012 a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom
na podanú ústavnú sťažnosť navrhol konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm.
e) Občianskeho súdneho poriadku prerušiť. Pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, lebo
Krajský súd v Košiciach uznesením 5NcC/40/2012-16 z 22.10.2012 rozhodol o tom, že sudca JUDr.
I. U. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí spojených na spoločné konanie pod sp. zn.

10C /162/2012 a uznesením 10C/162/2012-130 zo 14.10.2013 bola vyriešená aj otázka návrhu žalobcu
na prerušenie konania. Neúčasť žalobcu na pojednávaní považoval za neospravedlnenú a jeho návrh
na zrušenie pojednávania za nedôvodný, nakoľko otázka námietky nestrannosti sudcov bola vyriešená
cit. rozhodnutiami.
Žalovaný sa vo veci písomne ospravedlnil, navrhol rozhodnúť v jeho neprítomnosti v zmysle svojho

písomného vyjadrenia vo veci a navrhol žalobu zamietnuť.

Súd prvého stupňa opätovne rozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania, ktorý podal podaním zo
dňa 2.10.2014 z tých istých dôvodov. O prvej žiadosti o prerušenie konania už bolo rozhodnuté vyššie
oboznamovaným uznesením 10C/160/2012-126 zo dňa 14.10.2013.

Uviedol, čo zistil (v žalobách označených ako ISTINA RS, kde súd zamietol návrh na vydanie
poverenia napriek existencii exekučného titulu) z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn.
11Er/951/2010, ktorý je pripojený k spisu 10C/318/2012 v spojenej veci 10C/160/2012, z exekučného
spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/226/2010, ktorý je pripojený k spisu 10C/369/2012 v

spojenej veci 10C/160/2012, z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/759/2010, ktorý
je pripojený k spisu 10C/392/2012 v spojenej veci 10C/160/2012, z exekučného spisu Okresného súdu
Rožňava sp.zn. 11Er/673/2010, ktorý je pripojený k spisu 10C/457/2012 v spojenej veci 10C/160/2012,
z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/418/2011, ktorý je pripojený k spisu
10C/504/2012 v spojenej veci 10C/160/2012, z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn.

11Er/769/2010, ktorý je pripojený k spisu 10C/522/2012 v spojenej veci 10C/160/2012, z exekučného
spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/157/2011, ktorý je pripojený k spisu 8C/189/2012 v spojenej
veci 8C/130/2012 (pripojený úradný záznam k spisu 10C/484/2012 v spojenej veci 10C/160/2012,
z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/764/2010, ktorý je pripojený k spisu
9C/342/2012 v spojenej veci 9C/162/2012 (pripojený úradný záznam k spisu 10C/502/2012 v spojenej

veci 10C/160/2012), z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/987/2010, ktorý
je pripojený k spisu 9C/339/2012 v spojenej veci 9C/162/2012 (pripojený úradný záznam k spisu
10C/538/2012 v spojenej veci 10C/160/2012), z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn.
11Er/417/2011, ktorý je pripojený k spisu 5C/132/2012 v spojenej veci 5C/83/2012 (pripojený úradný
záznam k spisu 10C/298/2012 v spojenej veci 10C/160/2012), z exekučného spisu Okresného súdu

Rožňava sp.zn. 11Er/238/2011, ktorý je pripojený k spisu 5C/112/2012 v spojenej veci 5C/83/2012
(pripojený úradný záznam k spisu 10C/364/2012 v spojenej veci 10C/160/2012), z exekučného spisu
Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/667/2010, ktorý je pripojený k spisu 12C/229/2012 v spojenej
veci 12C/158/2012 (pripojený úradný záznam k spisu 10C/395/2012 v spojenej veci 10C/160/2012),
z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/704/2010, ktorý je pripojený k spisu

10C/195/2012 v spojenej veci 10C/160/2012 (pripojený úradný záznam k spisu 10C/320/2012 v spojenej
veci 10C/160/2012), z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/734/2010, ktorý je
pripojený k spisu 10C/340/2012 v spojenej veci 10C/160/2012 (pripojený úradný záznam k spisu
10C/541/2012 v spojenej veci 10C/160/2012), z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn.11Er/666/2010, ktorý je pripojený k spisu 10C/412/2012 v spojenej veci 10C/160/2012 (pripojený úradný
záznam k spisu 10C/475/2012 v spojenej veci 10C/160/2012), z exekučného spisu Okresného súdu
Rožňava sp.zn. 11Er/767/2010, ktorý je pripojený k spisu 10C/172/2012 v spojenej veci 10C/160/2012

(pripojený úradný záznam k spisu 10C/465/2012 v spojenej veci 10C/160/2012), z exekučného spisu
Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/749/2010, ktorý je pripojený k spisu 10C/236/2012 v spojenej
veci 10C/160/2012 (pripojený úradný záznam k spisu 10C/391/2012 v spojenej veci 10C/160/2012),
z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/35/2011, ktorý je pripojený k spisu
5C/83/2012 v spojenej veci 5C/83/2012 (pripojený úradný záznam k spisu 10C/387/2012 v spojenej veci

10C/160/2012), z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/354/2011, ktorý je pripojený
k spisu 4C/315/2012 v spojenej veci 4C/158/2012 (pripojený úradný záznam k spisu 10C/495/2012
v spojenej veci 10C/160/2012). Ďalej uviedol, čo zistil (v žalobách označených ako NZP, kde bolo
namietané, že súd o návrhu na vydanie poverenia rozhodol zamietnutím návrhu po zákonnej 15 dňovej
lehote ), z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/703/2010, ktorý je pripojený k spisu
10C/166/2012 v spojenej veci 10C/160/2012 , z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn.

11Er/767/2010, ktorý je pripojený k spisu 10C/172/2012 v spojenej veci 10C/160/2012, z exekučného
spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/418/2010, ktorý je pripojený k spisu 10C/175/2012 v
spojenej veci 10C/160/2012 ,z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/3/2010, ktorý
je pripojený k spisu 10C/179/2012 v spojenej veci 10C/160/2012, z exekučného spisu Okresného súdu
Rožňava sp.zn. 11Er/244/2010, ktorý je pripojený k spisu 10C/194/2012 v spojenej veci 10C/160/2012,

z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/704/2010, ktorý je pripojený k spisu
10C/195/2012 v spojenej veci 10C/160/2012, z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn.
11Er/908/2010, ktorý je pripojený k spisu 10C/197/2012 v spojenej veci 10C/160/2012, z exekučného
spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/749/2010, ktorý je pripojený k spisu 10C/236/2012 v
spojenej veci 10C/160/2012, z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/734/2010, ktorý

je pripojený k spisu 10C/340/2012 v spojenej veci 10C/160/2012, z exekučného spisu Okresného súdu
Rožňava sp.zn. 11Er/664/2010, ktorý je pripojený k spisu 10C/344/2012 v spojenej veci 10C/160/2012,
z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/40/2010, ktorý je pripojený k spisu
10C/399/2012 v spojenej veci 10C/160/2012, z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn.
11Er/666/2010, ktorý je pripojený k spisu 10C/412/2012 v spojenej veci 10C/160/2012, z exekučného

spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/590/2010, ktorý je pripojený k spisu 10C/413/2012 v
spojenej veci 10C/160/2012, z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/201/2011,
ktorý je pripojený k spisu 8C/346/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 (pripojený úradný záznam k spisu
10C/334/2012 v spojenej veci 10C/160/2012), z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn.
11Er/370/2010, ktorý je pripojený k spisu 8C/338/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 (pripojený úradný

záznam k spisu 10C/537/2012 v spojenej veci 10C/160/2012), z exekučného spisu Okresného súdu
Rožňava sp.zn. 11Er/228/2010, ktorý je pripojený k spisu 9C/368/2012 v spojenej veci 9C/162/2012
(pripojený úradný záznam k spisu 10C/430/2012 v spojenej veci 10C/160/2012), z exekučného spisu
Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/913/2010, ktorý je pripojený k spisu 9C/293/2012 v spojenej
veci 9C/162/2012 (pripojený úradný záznam k spisu 10C/266/2012 v spojenej veci 10C/160/2012) ,

z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/142/2011, ktorý je pripojený k spisu
4C/485/2012 v spojenej veci 4C/158/2012 (pripojený úradný záznam k spisu 10C/271/2012 v spojenej
veci 10C/160/2012) exekučné konanie. Ďalej uviedol, čo zistil (v žalobách označených ako NP, kde bolo
namietané, že súd vydal poverenie pre exekútora po zákonnej 15 dňovej lehote) z exekučného spisu
Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/361/2011, ktorý je pripojený k spisu 10C/279/2012 v spojenej

veci 10C/160/2012 , z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/206/2010, ktorý je
pripojený k spisu 10C/280/2012 v spojenej veci 10C/160/2012, z exekučného spisu Okresného súdu
Rožňava sp.zn. 11Er/592/2010, ktorý je pripojený k spisu 8C/312/2012 v spojenej veci 8C/130/2012
(pripojený úradný záznam k spisu 10C/287/2012 v spojenej veci 10C/160/2012). Konštatoval, aké
závery mu vyplynuli zo znaleckého posudku 1/2013 zo dňa 24.6.2013 vypracovaného doc. JUDr.

PhDr. Miroslavom Slašťanom PhD, znalcom v odbore právne vzťahy k cudzine (pripojeného k spisu
Okresného súdu Rožňava 5C/179/2012 ako listinného dôkazu platného vo všetkých veciach, kde
sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy), zo znaleckého posudku 1/2014 zo dňa
17.1.2014, vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave - Znaleckým ústavom Bratislava z
odboru ekonómia a manažment, evidovaného na Okresnom súde Rožňava pod Spr V136/14 . Uviedol,

čo mu vyplynulo z hromadných sťažností doručených Okresnému súdu Rožňava 4.3.2010 v exekučných
veciach, kde vystupoval žalobca ako oprávnený, ktoré sú datované 25.2.2010, zo sťažnosti žalobcu
ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010 doručenej súdu 2.9.2010, v ktorej bolo
namietané, že exekútor v zákonnej lehote neobdržal poverenie na vykonanie exekúcie a z odpovedeOkresného súdu Rožňava zo dňa 23.9.2010 pod Spr 29/2010, zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v
exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010 doručenej súdu 2.9.2010, v ktorej bolo namietané, že exekútor
v zákonnej lehote neobdržal poverenie na vykonanie exekúcie a z odpovede Okresného súdu Rožňava

zo dňa 23.9.2010 pod Spr 30/2010, zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach
zo dňa 23.11.2010 doručenej súdu 26.11.2010 v hromadných veciach tvoriacich prílohu sťažnosti, v
ktorej bolo namietané nedodržanie 15 dňovej zákonnej lehoty pri vydávaní poverení pre exekútora
a z odpovede Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.11.2010 pod Spr 37/2010, zo sťažnosti žalobcu
ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 25.5.2011 doručenej súdu 27.5.2011, v ktorej bolo

namietané, že exekútor v zákonnej lehote neobdržal poverenie na vykonanie exekúcie a z odpovede
Okresného súdu Rožňava zo dňa 8.6.2011 pod Spr 21/2011 .

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu (vo všetkých spojených
veciach) nie je dôvodná a preto ju zamietol. Poukázal na to, že žalobca sa domáhal náhrady škody a
náhrady nemajetkovej ujmy v jednotlivých spojených veciach a to: a) z titulu nezákonného rozhodnutia,

keď rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čím založil prekážku
veci rozhodnutej ohľadom exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu, b) z titulu nesprávneho
úradného postupu, keď nerozhodol o žiadostiach na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonnej lehote, rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a tiež po
zákonnej lehote a rozhodol o zmene exekútora po zákonnej lehote.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 1,§ 4 ods.1
písm.a), § 5 ods. 1 až 3, § 6 ods. 1 až 4, § 9 ods. 1 až 4, § 15 ods. 1,§ 16 ods.4, § 17 ods. 1 až
4, § 19 ods. 1 až 3, §27b ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej
moci, § 44 ods. 1, 2,3 a 8, § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, § 44 ods. 8, §238 ods.2 zák. č. 233/1995 Z.z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,§ 41, § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z ustanovenia § 238 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. vyplývajú taxatívne vymedzené ustanovenia
Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005, avšak s

výnimkou § 44 ods. 7 Exekučného poriadku. Tiež úprava uvedená v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
platného od 1.12.2006 sa nevzťahuje na konania, ktoré sa začali pred 1.12.2006, ako to vyplýva z §
240 ods. 1,2 Zákona 233/1995 Z.z.

Vyvodil právne závery: V žalobách označených ZE - nebolo rozhodnuté v 30 dňovej lehote o zmene

exekútora od podania návrhu. Vo veci 10C/331/2012 začalo exekučné konanie pred 1.9.2005 a
vzhľadom na vyššie uvedené prechodné ustanovenia neplatila 30 dňová lehota na rozhodnutie o návrhu
na zmenu exekútora. Naviac súd po doručení návrhu na zmenu exekútora vo veci konal, nakoľko
vyzval pôvodného exekútora na vyúčtovanie trov a následne vo veci vyhlásil exekúciu za neprípustné a
exekúciu zastavil a rozhodol aj o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora.

Súd prvého stupňa konštatoval, že v konaní nebol zistený nesprávny úradný postup exekučného súdu
tak,akománamysliustanovenie§9ods.1,2Zákonač.514/2003Z.z.Nedodržaniezákonomstanovenej
lehoty na rozhodnutie o návrhu účastníka neznamená automaticky prieťahy v konaní (I. ÚS 16/2002).

V žalobách označených ISTINA RS - rozhodol exekučný súd v lehote dlhšej ako 15 dní od podania
návrhu, ale vo všetkých veciach zamietol návrh na udelenie poverenia z dôvodu, že exekučným
titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahovala neplatnú
rozhodcovskú doložku. Exekučný súd nebol v týchto veciach nečinný, ale v každej žiadal v lehote
od jedného do desiatich dní pripojenie dokladov od oprávneného alebo od rozhodcovského súdu

a po ich obdržaní okamžite vo veci rozhodol. Ani v jednom prípade nebolo možné vec posúdiť z
dôvodu nezákonného rozhodnutia, nakoľko žalobca ani nevyužil možnosť podať opravný prostriedok
voči uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na udelenie poverenia a žiadne z rozhodnutí, ktorým sa
návrh na udelenie poverenia zamietol, nebolo zrušené. Nebol zistený ani nesprávny úradný postup v
súlade s § 9 ods. 1,2 Zákona 514/2003 Z.z., naviac nebolo povinnosťou súdu rozhodnúť do 15 dní

od podania návrhu na udelenie poverenia, nakoľko súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom,
kedy sa žiadosť o udelenie poverenia zamieta a v tomto prípade nie je určená lehota na rozhodnutie o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení do
31.5.2010, do 31.5.2011 a od 1.6.2011. Toto zákonné ustanovenie sa v jednotlivých vyššie uvedenýchobdobiach dopĺňalo ohľadom exekučného titulu uvedeného v § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného
poriadku pri vydaní poverenia, ale 15 dňová lehota sa nevzťahovala na rozhodovanie súdu v prípade
nevydania poverenia, ak rozhoduje uznesením o zamietnutí návrhu. Preto aj žaloby označené ISTINA

RS boli nedôvodné. Naviac tým, že súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva, o čom rozhodol rozhodcovský súd.
Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli exekučnými titulmi, nakoľko súd
postupoval podľa § 45 Zákona 244/2002 Z.z., žalobca mal právo iniciovať konanie pred všeobecným
súdom ohľadom svojej pohľadávky. Súd zdôrazňuje, že rozhodnutia rozhodcovských súdov, ktoré boli

vydané na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemohli založiť prekážku res iudicata z dôvodu, že
rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku.

V žalobách označených NZP - vo všetkých veciach NZP bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia po
15 dňovej lehote, avšak súd vykonával nevyhnutné úkony za účelom zabezpečenia listinných dôkazov
na posúdenie exekučného titulu, pričom tak, ako bolo uvedené pri žalobách ISTINA RS, 15 dňová lehota

sa nevzťahovala na rozhodovanie súdu v prípade nevydania poverenia, ak bolo vydávané uznesenie
o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Súd poukazuje na ustanovenie § 45 Zákona č. 244/2002
Z.z., kde exekučný súd nie je len oprávnený, ale aj povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania
skúmať zákonnosť exekučného titulu (vyplýva to aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu
SR IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 278/2014, IV. ÚS 55/2011, 5Cdo/439/2012, 6Cdo/290/2012, 6Cdo/143/2011).

Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v exekučnom konaní nie je možné hodnotiť ako
nesprávny úradný postup. Súd vyzýval oprávneného, exekútora, resp. rozhodcovský súd v lehotách od
1-10 dní od podania návrhu na vydanie poverenia na doručenie dokladov. Ak by oprávnený rešpektoval
výzvy súdu a doručil by najmä úverovú zmluvu, súd by mal možnosť vo veci rozhodnúť skôr a teda práve
žalobca ako oprávnený spôsoboval v exekučných veciach prieťahy tým, že nerešpektoval výzvu súdu.

V žalobách označených NP - vo veciach udelil poverenie na vykonanie exekúcie pre exekútora po
15 dňovej lehote, ale vo veciach konal a hneď po doručení žiadosti o udelenie poverenia žiadal od
oprávneného doručenie listín a od rozhodcovského súdu doručenie rozhodcovského spisu, kde posúdil
nárok a rozhodol. Z toho vyplýva, že súd konal vo veciach, avšak nemohol rozhodnúť bez toho,

aby oprávnený doložil doklady, z ktorých by sa dala posúdiť oprávnenosť jeho návrhu. Podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku v znení od 1.6.2010 15 dňová lehota neplatila pri exekučnom titule -
rozhodcovskom rozsudku.

Súdprvéhostupňa pretonedodržanie15dňovejlehotynavydaniepoverenianepovažovalzanesprávny

úradný postup odkazujúc na vyššie uvedené zdôvodnenie, nakoľko neboli preukázané náležitosti v
súlade s § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., pretože neboli konštatované prieťahy v konaní oprávnenými
osobami (nedôvodná sťažnosť konštatovaná predsedom súdu).

Súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného

rozhodcovského rozsudku a môže vyvodiť všetky dôsledky podľa právneho poriadku v tom smere, aby
spotrebiteľneboluvedenoudoložkouviazaný.Aksúdzistí,ženedošlokuzavretiurozhodcovskejzmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a nemohol vydať ani rozhodcovský rozsudok. Exekučný
súd je povinný preskúmať exekučný titul, ako aj platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku musí konštatovať rozpor rozsudku so zákonom, čo sa premietne buď v zamietnutí žiadosti

na udelenie poverenia, resp. v zastavení exekúcie.

Z vyššie uvedených dôvodov prvostupňový súd konštatoval, že žalobca nepreukázal v jednotlivých
spojených veciach nesprávny úradný postup exekučného súdu, resp. existenciu nezákonného
rozhodnutia, nepreukázal ani výšku škody a nemajetkovej ujmy (žalobca uvádza len svoje tvrdenia)

a v žiadnom prípade nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu a vznikom akejkoľvek škody alebo nemajetkovej ujmy. Preto bolo potrebné žalobu v
celom rozsahu zamietnuť.

Súd prvého stupňa zdôrazňuje skutočnosť, že žalobca bol v konaní nečinný, nakoľko okrem podanej

žaloby a námietok zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Rožňava nereagoval na vyjadrenie
žalovaného k podanej žalobe a bez riadneho ospravedlnenia sa nezúčastnil nariadeného pojednávania.Prvostupňový súd vo veci v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pokračoval v konaní a
pri oboznamovaní sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú citované v rozsudku, sa oboznámil jednak s listinami,
ktoré predložil samotný žalobca a ďalej sa oboznámil s exekučnými spismi súdu, v ktorých bol namietaný

postup súdu, pričom žalobca bol účastníkom týchto exekučných konaní ako oprávnený a teda v každej
exekučnej veci podával návrh na začatie exekučného konania, exekútorovi predkladal exekučný titul,
ktorým bol rozhodcovský rozsudok a obdržal všetky rozhodnutia exekučného súdu. Súd prvého stupňa
sa teda oboznámil len s listinnými dôkazmi, ktoré všetky boli žalobcovi známe, čím neodňal možnosť
žalobcovi sa vyjadriť k oboznamovaným listinným dôkazom. Boli splnené všetky podmienky na konanie

a práve žalobca svojim postojom si sám zmaril možnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní, kde
súd vo veci rozhodol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na
náhradu trov konania a úspešný žalovaný si trovy konania nevyčíslil a neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že v uvedenom
rozsudku došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 od. 1 písm.
f) O.s.p.); v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - rozhodoval vylúčený sudca (ust.

§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. ,g) O.s.p.); v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. § 205 ods. 1 písm. a)
O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.); súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. O.i. namietal odvolateľ,
že bolo porušené právo žalobcu na kontradiktórny proces a podotkol, že súd ignoroval všetky tvrdenia
žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému. Ďalej
zvýraznil, že nálezy Ústavného súdu SR uvádzajú jednoznačne, že súd musí dbať na presvedčivosť
svojho rozhodnutia v odôvodnení, argumentačne vyhodnotí svoje rozhodnutie tak, aby premisy zvolené

v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe premís dospel, boli pre širšiu právnickú
verejnosť prijateľné, racionálne a presvedčivé. Súd nevysvetlil vo svojom rozhodnutí, prečo nedošlo k
porušeniu práv žalobcu na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.2 Ústavy
Slovenskej republiky. O návrhu nebolo rozhodnuté v zákonnom stanovenom čase a pre túto nečinnosť
aj nesprávny úradný postup nenašiel objektívne udržateľne vysvetliteľný dôvod. Súd prvého stupňa

vydal rozhodnutie vnútorne rozporné, síce zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe
postavilsvojerozhodnutieonepriznanínemajetkovejujmežalobcovi,rozhodnutiezaloženénaskutkovej
a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné, irelevantné úvahy súdu o tom, aké spôsoby
judikovania pohľadávky si žalobca zvolil, navyše podľa práva sú súdne rozhodnutia všeobecných súdov
rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov. Ďalej namietal, že aj iný súd, t.j. Krajský súd v

Trnave v rozhodnutí sp. zn. 11NcC/46/2012 v právne zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov Okresného
súdu Dunajská Streda, preto je tiež rozhodnutie nezákonné (poukázal aj na Ústavný súd SR nález IV.
ÚS/345/09). Konštatoval odvolateľ, že základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným
súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je v občianskom súdnom konaní zabezpečený
vylúčením sudcu z jeho ďalšieho prejednávania. O.i. pri nezávislosti sudcov musí byť vzaté do úvahy

ustanovovanie jeho členov a dĺžka ich mandátu, teda či tu je alebo nie je zdanie nezávislosti. Súd sa
nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť
žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z
mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne
aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne

rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že žalobca trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na
pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Žalobca
sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom,
ktoré súd vykonal a zložil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii

zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu ako aj k odňatiu jeho možnosti
konať pred súdom.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, aj keď toto jej bolo doručené dňa 28.11.2014.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.10.2015 o 9.10 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 08.10. 2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p.

Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisudospelkzáveru,žepokiaľžalobcavodvolanínamietalpostup
súdu z hľadiska porušenia procesno-právnych predpisov, nie je jeho odvolanie dôvodné. Rovnako nie

je jeho odvolanie dôvodné ani z ostatných namietaných odvolacích dôvodov.

Námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia tiež nie je opodstatnená.

Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje stručné a výstižné prednesy účastníkov, dôkazy, o ktoré

súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti,
ktoré mal za preukázané, ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných
zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa taktiež vysvetlil akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil. Napadnuté rozhodnutie preto netrpí takou vadou konania, ktorá by mala za následok zrušenie
rozhodnutia prvostupňového súdu (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd nezistil, že by postupom

prvostupňového súdu či už v konaní alebo rozhodnutím sa účastníkovi konania - žalobcovi odňala
možnosť konať pred súdom z dôvodov ním v odvolaní uvedených.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu,
vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. §

132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu
vyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnil,pretoodvolacísúd jehorozsudok
ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací

súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa tvrdení o splnení predpokladov pre vznik nároku na náhradu

majetkovejanemajetkovejujmyvzmyslezák.č.514/2003Z.z.,rovnakoakotvrdilajvkonanípredsúdom
prvého stupňa, nie sú opodstatnené.

Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý
svoje úvahy o nesplnení zákonných podmienok na náhradu škody v prejednávanej veci podrobne

rozviedol s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a príslušné
zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec právne posudzoval.

Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvého stupňa sa v konkrétnostiach dopustil viacerých omylov, keď
konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nemá svoj podklad vo

vykonanom dokazovaní. Rovnako ani tvrdenie žalobcu, že nesprávny úradný postup v danom prípade
bol jednoznačne preukázaný. Navyše odvolacie námietky žalobcu v tomto smere sú všeobecného
charakteru, bez uvedenia konkrétnych pochybení, ktorých sa súd prvého stupňa mal dopustiť.

Pokiaľ ide o namietané procesné pochybenia súdu prvého stupňa, odvolací súd udáva nasledovné:

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti
konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právomchránených záujmov, priznaných mu občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov.

Namietané procesné pochybenie súdu prvého stupňa, a síce, že súd nedoručil písomné vyjadrenie
žalovanej k žalobe žalobcovi, čím porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces a ust. § 114
ods. 2 O.s.p., nie je dôvodné. Rovnako nie je dôvodné ani namietané procesné pochybenie súdu prvého
stupňa, že žalobca nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými
dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa.

Z obsahu spisu totiž vyplynulo, že žalovaná po doručení žaloby sa písomne vyjadrila podaním zo dňa 01.
02. 2013 (č.l. 90 a nasl. spisu), ktoré vyjadrenie bolo doručené žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu
dňa 22. 03. 2013 (doručenka na č.l. 103 spisu). Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca cestou svojho
právneho zástupcu bol zo strany súdu prvého stupňa predvolaný na pojednávanie dňa 06.10.2014, ktoré
prevzal dňa 25.9. 2014 (doručenka na č.l. 175 spisu). Súd prvého stupňa pojednával a rozhodol vo veci

dňa 06.10.2014 v neprítomnosti žalobcu (rovnako aj žalovanej) v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

Žalobca požiadal o odročenie pojednávania podaním doručeným súdu dňa 2.10. 2014 z dôvodu podania
návrhu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiku o
ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a

práva na nestranný súd.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Podľa názoru odvolacieho súdu správny bol postup súdu prvého stupňa, pokiaľ v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p. pojednával a vo veci rozhodol, keďže dôvod pre odročenie pojednávania, ktorý uviedol žalobca,
nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Je totiž zrejmé, že pokiaľ ide o námietku
zaujatosti vznesenú zo strany žalobcu, o tejto v konaní už bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 22.10.2012 č.k. 5NcC/40/2012-16 tak, že sudca Okresného súdu Rožňava JUDr.
I. U. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí spojených na spoločné konanie pod sp.
zn. 10C/160/2012. Ani podanie ústavnej sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky nie je takým
dôležitým dôvodom, ktorý by opodstatňoval odročenie pojednávania, najmä za situácie, keď súd prvého
stupňa návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

O dôležitý dôvod na odročenie pojednávania ide vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také
skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j.
také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné
z hľadiska objektívneho alebo aj subjektívneho (čím mohla byť prekážka predvídaná, prípadne

odvrátená).

V prejednávanej veci žalobca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu podania procesného návrhu
na prerušenie konania. Takýto dôvod ale nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle
§ 101 ods. 2 O.s.p., keďže nejde o objektívne ospravedlniteľný dôvod, ktorý by neumožnil žalobcovi

zúčastniť sa pojednávania.

Pokiaľ teda súd prvého stupňa v konaní pokračoval aj po obdŕžaní žiadosti žalobcu na odročenie
pojednávania zo dňa 02.10. 2014 a vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods.
2 O.s.p., neodňal týmto svojim postupom žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ sa žalobca na pojednávanie dňa 06.10. 2014 nedostavil, takýmto spôsobom sa sám vzdal
možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a realizovať svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou
na tomto pojednávaní. Z toho vyplýva, že zásada kontradiktórnosti konania a ani práva žalobcu na súdnu
ochranu v tomto smere porušené neboli.

Vyššie uvedené závery sa týkajú aj odvolacej námietky žalobcu, ktorý vytkol súdu prvého stupňa, že
nebol oboznámený so súdom vykonanými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanémudokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.4. 2014 totiž
vyplynulo, že dokazovanie listinami bolo vykonané súdom prvého stupňa v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p.

Nenáležitá je odvolacia námietka žalobcu, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže v danom prípade pojednávanie nariadené bolo a žalobca svojou nedôvodnou
neprítomnosťou na pojednávaní sám zapríčinil, že nemohol uplatniť svoje procesné práva. Odvolací
súd na záver ešte poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR 7 ECdo/3/2013 z 21.10.2013, kde
najvyššísúdriešiacdovolanieprotirozhodnutiuodvolaciehosúduvexekúciipoukázalnaobsahprávana

spravodlivý proces so zreteľom na čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, lebo do práva na spravodlivý súdny proces však nepatrí súčasne
aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom
úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (porovnaj I. ÚS
50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (ústavný súd v rozhodnutí I. ÚS 97/97). K odňatiu možnosti žalobcu pred súdom
konať a k porušeniu práva podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky podľa názoru odvolacieho
súdu nedošlo podľa § 9 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z.

Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, v riešenej veci preto správne súd prvého
stupňa rozhodol, svoje rozhodnutie argumentačne odôvodnil a jeho rozsudok o zamietnutí žaloby je
zákonný, správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa bola preukázaná v konaní
a žalobca dostal odpoveď na svoje odvolacie námietky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno

považovať za svojvoľné, neodôvodnené, predčasné a prekvapivé a odvolací súd vzhľadom na zistený
skutkový stav podľa § 213 O.s.p. bol viazaný týmto skutkovým stavom a s poukazom na § 219 ods.1, 2
O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zákonný.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo všetkých jeho výrokoch podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho

konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a ani si ich náhradu
neuplatnila, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z.).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.