Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/805/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314201234
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6314201234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu,

PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Sociálna
poisťovňa Bratislava, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 (týka sa
Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica), proti
žalovanému B.. D. R., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. X, XXX XX R., právne zastúpenému
JUDr. Marianom Holým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom B. Němcovej 1/A, 977 01 Brezno,
o zaplatenie 2.137,75 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Brezno č.k. 5C/79/2014-53 zo dňa 08. 08. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Brezno p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Brezno ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný
súd“) rozsudkom zo dňa 08. 08. 2014 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). Zároveň žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za podaný
odpor vo výške 128,-Eur, hotových výdavkoch vo výške 3,-Eur a trovách právneho zastúpenia vo výške
397,32 Eur, na presne špecifikovaný účet jeho právneho zástupcu, v lehote troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia (druhý výrok).
1. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou
doručenou súdu dňa 18. 02. 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.137,75 Eur s
príslušenstvom na tom základe, že žalovaný bol rozhodnutím OR PZ ODI Brezno č.p. ORP-124/DI-
SK-2009 zo dňa 05.03.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa, uznaný za vinného zo
spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l), f) a d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil tým,
že dňa 11.06.2008 zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel zranenia K. L.. Ten bol práceneschopný

od12.06.2008do10.12.2008stým,žezaobdobieod22.06.2008do10.12.2008mubolivyplatenédávky
nemocenskéhopoisteniavoformenemocenskéhovovýške2.137,75Eur.Žalobcavyzvalžalovanéhona
dobrovoľné zaplatenie uvedenej sumy, avšak ten na túto výzvu nezareagoval a uvedenú sumu nezaplatil
a preto si žalobca uplatnil uvedený nárok v tomto spore.
1. 3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že v spore bol dňa 19. 03. 2014 vydaný platobný rozkaz
sp.zn. 3Ro/115/2014, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatňovaný nárok.
Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor.

1. 4. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na vykonané dokazovanie a
na zákonné znenia ustanovení § 238 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení účinnom do 31.12.2008, a na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka a následne uviedol: „Z
vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalovaný dňa 11.06.2008 spôsobil dopravnúnehodu, v dôsledku ktorej došlo k zraneniu K. L.. Žalovaný bol rozhodnutím o priestupku OR PZ ODI
Brezno č.p. ORP-124/DI-SK-2009 zo dňa 05.03.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa,
uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l), f) a d) zákona č. 372/1990 Zb.

Žalobca vyplatil poškodenému K. L. nemocenské za obdobie od 12.06.2008 do 10.12.2008 v celkovej
výške 2.137,75 Eur. Výzvou zo dňa 22.03.2012 žalobca vyzval žalovaného v súlade s § 238 zákona č.
461/2003 Z.z. na zaplatenie predmetnej sumy.“ Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že „žalovaný
v podanom odpore vzniesol námietku premlčania, preto bol súd povinný sa najprv zaoberať týmto
podaním. Znenie § 238 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v čase, kedy bolo poškodenému

vyplácané nemocenské riešil otázku premlčania práva žalobcu na náhradu škody spôsobenú vyplatením
dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania, ak boli dávky vyplatené neprávom. Poškodený
utrpel zranenia, v dôsledku ktorých bol práceneschopný, a preto súd nemá za preukázané, že k
vyplateniu dávok došlo neprávom. Znenie § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. teda neupravovalo premlčanie
pre tento konkrétny prípad. Súd má za to, že na premlčanie nároku žalobcu sa vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcu je samostatným majetkovým nárokom nemajúci charakter

škody v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý vznikol žalobcovi ako subjektu
vyplácajúcemu nemocenské dávky poškodenej osobe. Na jeho premlčanie sa potom vzťahuje § 101
Občianskeho zákonníka a nie § 106 Občianskeho zákonníka. Žalobca si mohol svoj nárok uplatniť vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynula od času, kedy bolo možné právo vykonať po prvý
raz.“ V tejto súvislosti potom prvoinštančný súd ďalej uviedol, že „z predložených dokladov vyplýva, že

nemocenské bolo poškodenému vyplácané v období od 12.06.2008 do 10.12.2008, pričom vzhľadom na
znenie § 116 zákona č. 461/2003 Z.z. bola posledná dávka vyplatená v januári 2009, kedy začala plynúť
aj premlčacia doba na uplatnenie nároku. Žalovaný bol právoplatne uznaný za vinného z priestupku
rozhodnutím zo dňa 05.03.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa. Aj v prípade, že by
súd posudzoval premlčanie podľa právoplatnosti rozhodnutia o priestupku, kedy bolo možné presne

určiť osobu, ktorá sa dopustila zavineného protiprávneho konania, a teda od ktorej osoby je možné
požadovať tento nárok, tak by bol nárok premlčaný vzhľadom na to, že návrh bol na súd doručený
až dňa 18.02.2014. Súd preto prihliadol na vznesenú námietku premlčania a žalobu v celom rozsahu
zamietol.“ Záverom prvoinštančný súd uviedol, že „vzhľadom na skutočnosť, že súd prihliadol na
námietku premlčania, nezaoberal sa potom ďalšími žalovaným namietanými skutočnosťami.“

1. 5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvoinštančný súd aplikáciou v tej dobe platného a
účinného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanému, ktorý bol v spore
(pôvodne - v konaní) v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu presne špecifikovaných trov konania
voči žalobcovi, ktorý bol v spore neúspešný.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie zmenil a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.
2. 2. V odôvodnení odvolania žalobca namietal, že nesúhlasí so záverom prvoinštančného súdu, že
námietka premlčania bola vznesená žalovaným dôvodne. V tejto súvislosti poukázal na to, že „v čase,
kedy Sociálna poisťovňa vyplatila dávky nemocenského poistenia poškodenému (január 2009), platilo

ustanovenie § 238 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v v znení: Právo Sociálnej poisťovne voči tretím
osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovní výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že
dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela
o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.“

V prvoinštančnom konaní teda „došlo k nesprávnej aplikácii § 238 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení“, keď prvoinštančný súd „aplikoval toto ustanovenie v znení účinnom ešte do 31.
12. 2008.“

3. 1. Žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny v plnom rozsahu
potvrdil a aby žalobcovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania, ktorých výšku presne
špecifikoval.
3. 2. V súvislosti s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní uviedol, že „žalobca uvádza v odvolaní
nepresné a nesprávne údaje. Nemocenské dávky boli poškodenému K. L. vyplácané od júna 2008. Ak

boli tieto dávky vyplácane v súlade so zákonom, vyplácal ich žalobca vždy mesiac pozadu, teda od júla
2008. Súd potom celkom správne pri vznesení námietky premlčania aplikoval ustanovenie § 238 ods.
5 zákona NR SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2008.
Podľa tohto znenia predmetného zákonného ustanovenia (...), sa osobitná premlčacia doba vzťahovalalen na neprávom vyplatené dávky. V konaní žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že poškodený K. L. by
bol dávky nemocenského poistenia prijal neoprávnene.“ Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní
uvádza skutočnosti, ktoré v prvoinštančnom konaním netvrdil a ani nepreukazoval. Týka sa to „údajného

vyplatenia dávok až v januári 2009.“ Ani k odvolaniu však nepriložil dôkazy, ktoré by mali toto tvrdenie
preukazovať. Aj v prípade, že by boli predložené, nemohol by na ne odvolací súd prihliadať, pretože ich
žalobca neprodukoval v prvoinštančnom konaní napriek tomu, že ich mal k dispozícii.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že „žalovaný vo

vyjadrení k odvolaniu neuviedol žiadne relevantné skutočnosti“, a že trvá na podanom odvolaní.

5. Odvolanie žalobcu bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

6. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správny potvrdil.

7. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
7. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s

vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na najzásadnejší aspekt, ktorým reaguje na argument žalobcu uvedený v
odvolaní.

10. Ako už bolo uvedené, žalobca v odvolaní namietal časovú pôsobnosť prvoinštančným súdom

aplikovaného ustanovenia § 238 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, teda konkrétne,
že prvoinštančný súd aplikoval uvedené ustanovenie v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2008. Podľa
jeho názoru, mal prvoinštančný súd aplikovať uvedené ustanovenie v znení platnom a účinnom od 01.
01. 2009.

11. Odvolací súd konštatuje, že uvedený právny názor žalobcu je nesprávny. Z obsahu spisu totiž
vyplýva, že poškodenému K. L. (príjemcovi dávok nemocenského poistenia) vznikol nárok na predmetné
dávky nemocenského poistenia v roku 2008 a preto prvoinštančný súd postupoval správne, keď na
prejednávaný spor aplikoval ustanovenie § 238 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení platnom a účinnom do 30. 12. 2008. Prvoinštančný súd takto správne aplikované ustanovenie

následnesprávneinterpretovalanazákladetohovyvodilsprávnyprávnynázor,ktorýviedolksprávnemu
rozhodnutiu. Odvolací súd sa s jeho názorom týkajúcim sa premlčania uplatňovaného nároku v celom
rozsahu stotožňuje.12. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správny potvrdil.

13. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).