Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111010536
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3111010536.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému P.. arch. A. L., nar.
XX.XX.XXXX v T., okres T., trvale bytom R., H. R. č. XXXX/X, okres R., pre prečin podvodu podľa § 221
ods.1 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/44/2011 zo
dňa 2.2.2016, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného Ing. arch. A. L. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 4T/44/2011 zo dňa 2.2.2016, bol
obžalovaný P.. arch. A. L. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.zák.,
na tom skutkovom základe, že dňa 10.04.2008 v Trenčíne písomne uzatvoril v zastúpení spoločnosti
NICOL ONE s.r.o., Trenčianske Stankovce s poškodeným P.. R. K. kúpnu zmluvu s predmetom kúpy

rozostavaný byt č. 1 a časť rozostavaného bytu č. 4 v podiele 36/1026 na 5. poschodí a nebytový priestor
č. 14 na 6. poschodí v podiele 1/1 v bytovom dome na ulici E. S. v R. súpisné č. XXX, orientačné č.
XX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach tohto obytného domu vo
veľkosti XX/XXXX ako aj spoluvlastnícky podiel na príslušnom pozemku, pričom v čl. IV bode 2 kúpnej
zmluvy bolo uvedené, že okrem zákonného záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome, nehnuteľnosť nemá iné právne vady a nie je zaťažená žiadnymi inými

ako uvedenými ťarchami na základe čoho mu P.. R. K. vyplatil prvú splátku z dohodnutej kúpnej ceny
vo výške 45 000,- Sk (1 493,73 Eur), a obžalovaný zmluvu v tomto znení uzatvoril aj napriek tomu, že
vedel, že na byt č. 4 je zriadené záložné právo v prospech VÚB a.s., Bratislava podľa zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.11.2007 a jej dodatku zo dňa 14.02.2008 a byt je blokovaný
v prospech Z.. M. Z., čím P.. R. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., D. A. č. XXXX/XX spôsobil škodu
vo výške 1.493,73 € (45.000,- Sk).

Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 56 odsek 1, odsek 2 Tr. zák. na peňažný
trest vo výmere 1.500,- (tisícpäťsto) Eur. Podľa § 57 odsek 3 Tr. zák. mu bol pre prípad, že by výkon
uloženého peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovený náhradný trest odňatia slobody na 6
(šesť) mesiacov. Súčasne bola podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku obžalovanému uložená povinnosť
nahradiť poškodenému P.. R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č.7, XXX XX S., okres P., škodu v sume
1.493,73 Eur.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadol odvolaním
obžalovaný a to proti výroku o uznaní viny, o uložení trestu a povinnosti nahradiť škodu. V písomnom
odôvodnení odvolania podanom prostredníctvom obhajcu k skutkovým zisteniam poukázal na to, že v
predchádzajúcom konaní odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku vrátil vec súdu l. stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom vytkol súdu l. stupňa nedodržanie zásady
zachovania totožnosti skutku, uložil mu vykonať ďalšie dôkazy a pri rozhodnutí sa vysporiadať s otázkou,

či poškodený dodržal potrebnú mieru opatrnosti v občiansko-právnom vzťahu a taktiež sa zaoberať
princípom ultima ratio. Súd l. stupňa v súlade s usmernením odvolacieho súdu vo výrokovej časti upravilskutkovú vetu tak, že je totožná so skutkovou vetou uvedenou v obžalobe, avšak v odôvodnení však
naďalej zotrval vo svojom presvedčení, že poškodenému predstieral predaj bytu č. 4 a v zmluve uviedol
byt č. 1 a týmto svojim záverom venuje podstatnú časť odôvodnenia rozsudku. Takýto záver súdu l.

stupňa svedčí o jeho snahe za každú cenu ho kriminalizovať, tento záver je nepravdivý a nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Aj z výpovedí svedkov A. K. a Z. K. vyplýva, že obaja svedkovia nevedeli uviesť
konkrétne číslo bytu, ktorý si boli pozrieť, teda nie je pravdou, ako tvrdí súd l. stupňa, že si boli pozrieť
byt označený ako byt č. 4. Predmetom trestného konania pred súdom môže byť iba skutok vymedzený v
obžalobe, tak nie je zrejmé, prečo súd l. stupňa ťažiskovú časť svojho odôvodnenia venuje konaniu, za

ktoré vôbec nie je žalovaný. V každom prípade zdôraznil, že nie je pravdou, že by poškodenému ukázal
iný byt, ako bol predmetom zmluvy. Súd l. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval tiež na
výpoveď svedka S. R., konateľa obchodnej spoločnosti NICOL ONE, s. r. o., ktorý uvádzal, že od neho
(obžalovaného) nikdy neobdržal peniaze (zálohu) za predaj bytu poškodenému P.. K..
Pokiaľ by uvedené i bolo pravdou, tak by išlo o problém medzi ním a spoločnosťou NICOL ONE s.r.o.
bez akejkoľvek právnej relevancie k žalovanému skutku. Pre NICOL ONE s.r.o. vykonával vo veľkom

rozsahu projekčnú činnosť, tak bolo v tej dobe bežné, že si pohľadávky započítavali. Podstatná je tá časť
výpovede svedka, kde potvrdzuje, že obžalovaný bol oprávnený v mene NICOL ONE s.r.o. predávať
byty, teda i podpisovať zmluvy, čo je i v súlade s písomným plnomocenstvom, ktoré mu spoločnosť
NICOL ONE s.r.o. udelila.
Súd l. stupňa sa tiež nesprávne vysporiadal s otázkou dodržania potrebnej miery opatrnosti

poškodeným v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy keď naznačil, že bolo predovšetkým povinnosťou
obžalovaného oboznámiť poškodeného pri podpise zmluvy s ťarchami, ktoré viaznu na prevádzaných
nehnuteľnostiach. Obžalovaný poukázal na ustálenú judikatúru súdov vyšších stupňov, ktoré judikovali,
že preverenie si, či prevádzaná nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom je jednoduchý úkon,
ktorý bolo možné v danom prípade od poškodeného požadovať a ak tak neurobil a zmluvu uzavrel

bez toho, aby sa presvedčil, v akom stave je nehnuteľnosť evidovaná na liste vlastníctva, tak ide
z jeho strany o výslovnú ľahkomyseľnosť. Zdôraznil, že byt č. 1 a nebytový priestor č. 14 (vežička)
nikdy neboli zaťažené záložnými právami a záložným právom bol zaťažený iba podiel 36/1026 k
časti rozostavaného bytu č. 4, čo v prepočte bolo 2m2, čo je nepatrná časť predmetu zmluvy. V
prejednávanom prípade si poškodený mohol stav nehnuteľnosti overiť jednoducho osobnou návštevou

správy katastra, alebo vyhľadaním listu vlastníctva na katastrálnom portáli na internete. Oboznámenie
sa s listom vlastníctva je teda minimálnym predpokladom zachovania povinnej miery opatrnosti, akú
možno v takýchto konkrétnych prípadoch požadovať. V tej súvislosti obsiahlo poukázal na rozhodnutia
súdov v iných trestných veciach.
V súvislosti so zásadou ultima ratio obžalovaný uviedol, že súd I stupňa v odôvodnení svojho rozsudku

dostatočne nevysvetlil, prečo sa v danej veci odklonil od tohto princípu. Poukázal na to, že existenciu
záložného práva k časti bytu č. 4 si v čase uzavretia kúpnej zmluvy neuvedomil, išlo však o nedopatrenie
a nie o úmysel z jeho strany. Keby si bol existenciu záložného práva k časti bytu č. 4 uvedomil,
celkom isto by ho neuvádzal do predmetu zmluvy a rovno by poškodenému navrhol iné riešenie.
Celé trestné stíhanie je teda proti nemu vedené v podstate z dôvodu, že sa snažil nájsť riešenia

ako spojiť byt s vežičkou. Stíhaný je za "zamlčanie" záložného práva k bagateľnej časti predmetu
zmluvy hoci jeho existencia vyplývala z listu vlastníctva a najmä, čo je podstatné, na prepojenie
bytu a vežičky nebola časť bytu č. 4 vôbec potrebná. Je preto toho názoru, že celá vec mala byť
posudzovaná v občianskoprávnej rovine, kde majú účastníci rovnocenné postavenie a vec vôbec
nemala byť riešená v trestnom konaní. Riešenie otázok platnosti alebo neplatnosti zmluvy, prípadne

uplatňovanie nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia patria typicky do rozhodovacej činnosti civilných
súdov, pričom z priebehu celého tohto trestného konania nie je zrejmé, čo bránilo poškodenému podať
občianskoprávnu žalobu na súde, pokiaľ sa domnieva, že jeho práva boli porušené. Z princípu ultima
ratio vyplýva, že prostriedky trestného práva musia a majú byť použité len vtedy, pokiaľ použitie iných
prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo je ich použitie zjavne neúčelné. Poukázal

na viaceré rozhodnutia súdov vyšších stupňov v SR a ČR, ktoré judikovali, že trestné právo a trestno-
právnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné
považovať za ultima ratio (poslednú možnosť), teda za krajný právny prostriedok. Rovnako poukázal
na to, že i v prejednávanej veci je potrebné nárok poškodeného na vrátenie zálohy riešiť v občianskom
súdnom konaní, už len z toho dôvodu, že pasívne legitimovaná je spoločnosť NICOL ONE s.r.o., s

ktorou je poškodený v právnom vzťahu, a nie on. Napokon úvahy súdu l. stupňa, ktorý ako prejudiciálnu
otázku riešil platnosť alebo neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy sú podľa obžalovaného z hľadiska
posudzovania trestnoprávnej zodpovednosti irelevantné. Vzhľadom na uvedené dôvody navrhol, aby
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), písm. e), písm. f) Tr.por.napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu l. stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods.3 Tr.por. sám rozhodol rozsudkom vo veci
tak, že ho podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodí a poškodeného s nárokom

na náhradu škody odkáže podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku na občianskoprávne konanie.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, zástupkyňa krajskej prokurátorky v konečnom návrhu
uviedla, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za správny a zákonný vo všetkých smeroch, preto
navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr.por.
Obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava písomne podaného odôvodnenia odvolania a v súlade s

ním navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie,
alternatívne navrhol, aby odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku obžalovaného podľa § 285
písm.b) Tr.por. spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania obžalovaným napadnutý rozsudok v intenciách
§ 317 ods.1 Tr.por., pričom zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine v záujme
zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods.

12 Tr. por. a na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade
s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil.
Pokiaľ obžalovaný namietal, že v odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uvádzal, že predstieral
poškodenému predaj bytu č. 4 a v zmluve uviedol byt č. 1, čo je nepravdivý záver a nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní a svedčí to o snahe súdu za každú cenu ho kriminalizovať, k tomu odvolací súd

uvádza nasledovné. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolanie nemožno podať proti odôvodneniu
rozsudku. Možno súhlasiť s tým, že predmetom trestného konania pred súdom môže byť iba skutok
vymedzenývobžalobe,pričomtentojepredmetomdokazovaniaaskúmania,čiideokonanienapĺňajúce
znaky trestného činu. V danom prípade tak aj súd prvého stupňa postupoval. Namietané zistenia súd
prvéhostupňauvádzalvodôvodneníakookolnostiprípadusvedčiaceospôsobejednaniaobžalovaného

a nasvedčujúce subjektívnej stránke jeho konania. Pritom konštatovanie súdu prvého stupňa o takomto
konaní obžalovaného možno vyvodiť aj z vykonaného dokazovania. Obžalovaný na jednej strane v
odvolaní tvrdí, že nie je pravdou, že by poškodenému ukázal iný byt, ako bol predmetom zmluvy, no v
rozpore s tým vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený prejavil záujem o kúpu
bytu, pričom si vyberal z viacerých variantov. Prvým mal byť byt, ktorý mal vzniknúť stavebnými úpravami

rozčlenením bytu č. 1 a 2, ako i časti bytu 4 a priestoru č. 12 - 14 (vežička). Iným variantom bolo, že
vyplatia záujemkyňu o byt č. 4 (Z.. M. Z.), ktorá ho mala blokovaný od 20. novembra 2007. Z uvedeného
vyplýva, že poškodenému ukazoval a ponúkal aj byt č. 4, čo napokon nepriamo potvrdzujú i svedkovia
A. K. a Z. K., rodičia poškodeného, ale tiež svedkyňa Z.. M. Z.. Úmysel obžalovaného možno
vyvodiť práve z okolností prípadu, tak ako na ne podrobne poukázal už súd prvého stupňa. Nie je možné

akceptovať námietky obžalovaného v tomto smere, že existenciu záložného práva k časti bytu č. 4 si v
čase uzavretia kúpnej zmluvy neuvedomil a išlo o nedopatrenie. Zmluvu so svedkyňou Z.. Z. na byt
č.4 uzatváral rovnako on, teda dobre vedel o záložnom práve, o čom svedčí napokon i to, že sa ju snažil
dotlačiť k výmene bytu za iný, respektíve k odstúpeniu od zmluvy a vráteniu finančnej zálohy. Taktiež
nie bez významu je i skutočnosť, že príjem z dohodnutej splátky kúpnej ceny vyplatenej poškodeným

obžalovaný neodovzdal, resp. nepreviedol spoločnosti NICOL ONE s.r.o., čo vyplýva i z výpovede
konateľa spoločnosti S. R.. Neobstojí v tomto smere obrana obžalovaného, že si so spoločnosťou
započítavali vzájomné pohľadávky, o čo išlo aj danom prípade, pretože ako je zrejmé z výpovede svedka
R., tento nevedel čo sa stalo s peniazmi za odpredaj bytu a vylúčil, že medzi ním a obžalovaným
niekedy došlo k vzájomnému započítavaniu pohľadávok, musel by o tom existovať aj nejaký doklad.

Pritom poškodený krátko na to, len čo sa dozvedel, že právny stav nehnuteľnosti nie je v súlade s
tým, ako mu bolo deklarované (zistil to na internete a tiež na to bol upozornený pri jednaní v banke) u
obžalovaného začal vec riešiť, na čo obžalovaný reagoval listom zo dňa 11.06.2008, kde poškodenému
oznamoval zrušenie predmetnej kúpnej zmluvy a vyzval poškodeného, aby uviedol číslo účtu, na ktorýmu bude vrátená finančná záloha. V rozpore s tým však obžalovaný do dnešného dňa poškodenému
nevrátil zo zaplatenej zálohy ani časť. Tak ako uviedol už súd prvého stupňa, uvedené skutočnosti
preukazujú úmysel obžalovaného obohatiť seba samého na úkor poškodeného, preto so zreteľom na

vykonané dôkazy, na ktoré poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na
seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti
a správnosti skutkových zistení, ale i záverov okresného súdu vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania
obžalovaného. Obžalovaný nepochybne svojim konaním popísaným v skutkovej vete naplnil formálne
znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.zák., keď s poškodeným P.. R. K. uzavrel predmetnú

zmluvu, ktorej predmetom kúpy bol rozostavaný byt č. 1 a časť rozostavaného bytu č. 4 a v ktorej bolo
uvedené, že nehnuteľnosť nemá iné právne vady a nie je zaťažená žiadnymi inými ako uvedenými
ťarchami a to aj napriek tomu, že vedel, že na byt č. 4 je zriadené záložné právo v prospech VÚB a.s.,
Bratislava, pričom na podklade tejto zmluvy mu P.. R. K. vyplatil prvú splátku z dohodnutej kúpnej ceny
vo výške 45 000,- Sk (1 493,73 Eur).
Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s námietkou týkajúcou sa otázky dodržania potrebnej miery

opatrnosti poškodeným v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy a automaticky prenášať bremeno
zodpovednosti na poškodeného ako kupujúceho za niečo (nezaťaženosť kupovanej nehnuteľnosti
bremenom),čoobžalovanývedomeaúmyselnevrozporesoskutočnosťoudeklarovalvzmluve.Opačný
výklad by znamenal, že akéhokoľvek páchateľa podvodného konania, ktorý od počiatku vedome uvádza
nepravdivé údaje o predmete zmluvy, by nebolo možné uznať vinným pre námietku nedostatočnej

opatrnosti poškodeného. Vždy je potrebné vyhodnotiť všetky okolnosti prípadu, pričom v prejednávanej
veci takúto námietku nemožno akceptovať s poukazom na okolnosti, za akých bola predmetná zmluva
podpísaná, ako aj to, že poškodený po tom, čo sa dozvedel, že právny stav nehnuteľnosti nie je v súlade
s tým ako mu bolo deklarované v zmluve, vec bezodkladne riešil a požiadal o vrátenie vyplatenej splátky
kúpnejceny.Vkonečnomdôsledkusaodvolacísúdnestotožnilanisnámietkouobhajoby,ževdanejveci

mal súd postupovať podľa zásady ultima ratio so záverom, že nejde o trestný čin. Predmetná zásada v
trestnom práve prichádza do úvahy len u prečinov (viď Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. augusta
2013, 2 Tdo 35/2013) a je premietnutá do ustanovenia § 10 ods.2 Tr.zák., podľa ktorého nejde o prečin,
ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru
zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že

súd pri naplnení formálnych znakov prečinu páchateľom skúma i naplnenie materiálneho znaku, ktorým
je závažnosť činu. V prejednávanej veci je nutné poukázať na okolnosti prípadu, najmä skutočnosť, že
ide o úmyselný trestný čin, ako aj skutočnosť, že obžalovaný poškodenému doposiaľ nevrátil vyplatenú
splátku kúpnej ceny, teda neprejavil snahu po náprave napriek výzvam poškodeného a napriek tomu,
že sám poškodenému oznamoval zrušenie predmetnej kúpnej zmluvy a oznamoval mu, že mu bude

vrátená finančná záloha. Naopak z jeho výpovede je zrejmé, že sa snaží zbaviť trestnej zodpovednosti
poukazovaním na to, že ide len o občiansko-právny vzťah. Vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následky,okolnosti,zaktorýchbolčinspáchaný,mieruzavineniaapohnútkupáchateľavdanomprípade
aj odvolací súd dospel k záveru, že nie je potom možné hodnotiť čin obžalovaného ako čin, ktorého
závažnosť je nepatrná a bol naplnený i materiálny znak žalovaného prečinu.

Napokon odvolací súd preskúmajúc i výrok o treste zistil, že pri určovaní druhu a výmery trestu
súd prvého stupňa správne prihliadal najmä na spôsob spáchania predmetného trestného činu,
jeho následok, zavinenie a mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako i osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že už bol
v minulosti dvakrát trestnoprávne riešený, pričom v oboch prípadoch ide o odsúdenia s účinkami

zahladenia. Z miesta pobytu obžalovaného nie je obžalovaný bližšie hodnotený. Za priestupok,
výlučne však na úseku cestnej premávky, bol obžalovaný viackrát riešený a postihovaný. Vzhľadom k
uvedenému nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť vedenia riadneho života a nezistil ani žiadnu
inú. Rovnako na druhej strane nezistil u neho žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona. Po
zvážení všetkých skutočností dôležitých z hľadiska potrestania obžalovaného aj odvolací súd dospel k

záveru, že súdom prvého stupňa uložený samostatný peňažný trest vo výmere 1.500,- (tisícpäťsto) Eur
podľa ustanovenia § 221 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 56 odsek 1, odsek 2 Tr. zák. spolu s uloženým
náhradným trestom odňatia slobody podľa § 57 odsek 3 Tr. zák. na 6 (šesť) mesiacov pre prípad, že
by výkon uloženého peňažného trestu bol úmyselne zmarený, nie je trestom neprimeraným a bude ním
splnený jeho účel, tak ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods.1 Tr.zák.

Napokon pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento má oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
obžalovaný mal síce splnomocnenie od spoločnosti NICOL ONE s.r.o., v mene ktorej vystupoval, no z
výpovede konateľa spoločnosti a napokon i obžalovaného je zrejmé, že v danom prípade si peniaze
ponechal a neodviedol na účet spoločnosti.Vzhľadom k vyššie uvedenému krajský súd odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné a podľa
§ 319 Tr. por. toto zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok prípustný nie je.