Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/211/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201383
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201383.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu

JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: GTB a.s., so sídlom SNP
1, 033 01 Liptovský Hrádok, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o.,
so sídlom Piaristická č. 46, 911 01 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia
zákonnosti a postupu žalovaného č. 1100308/1/436755/2014 zo dňa 01.10.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/436755/2014 zo dňa 01.10.2014, ktorým potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Žilina 9513301/5/3176480/2014 zo dňa 30.06.2014, ktorým bol žalobcovi
v zmysle § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený úrok z omeškania v sume 36,20
Eur za nezaplatenie preddavku na dani z motorových vozidiel za december 2013 v ustanovenej lehote
v ustanovenej výške. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Poukazoval
na to, že uznesením sp. zn. 2R/1/2013 zo dňa 04.09.2013 Okresný súd Žilina rozhodol o návrhu

na povolenie reštrukturalizácie žalobcu. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa
11.09.2013. Uznesením sp. zn. 2R/1/2013 zo dňa 11.10.2013 Okresný súd Žilina rozhodol vo
veci povolenia reštrukturalizácie v právnej veci žalobcu tak, že povolil reštrukturalizáciu dlžníka, za
reštrukturalizačného správcu bola ustanovená správkyňa JUDr. Gabriela Birošová, Žilina.
Účelom a zmyslom reštrukturalizácie má byť usporiadanie všetkých vzťahov a majetkových pomerov,
ktoré vznikli do začatia reštrukturalizácie. Jedným z predpokladov úspešného reštrukturalizačného
konania je uplatnenie si svojich práv z pohľadávok voči dlžníkovi v základnej prihlasovacej lehote

do 30 dní prihláškou od povolenia reštrukturalizácie - § 121 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii. V zmysle § 29 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa celková suma
pohľadávky v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí
podľa právneho dôvodu vzniku. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tieto úroky z omeškania vznikli
za neodvedenie dane zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2011, teda za obdobie spred
začatiareštrukturalizačnéhokonania.Dodatočnévyrubenieúrokupočasreštrukturalizačnéhokonaniaje
v rozpore s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii a najmä s účelom reštrukturalizačného

konania.Skutočnosť,žesprávcadaneažalovanýakoodvolacíorgánnevyužilisvojeprávonauplatnenie
predmetných pohľadávok, nemôže byť na ujmu dlžníkovi a ostatným veriteľom tým, že tieto pohľadávky
by mali byť považované za pohľadávky prednostné v zmysle § 120 ods. 2 Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii.Žalobcapoukázalnapostupsprávcudane,ževprípade,žebysatietopohľadávkymaliposudzovaťakopohľadávkyprednostné,ktorýbybolvrozporesúčelomarežimomreštrukturalizačného
konania, ktorým je usporiadanie vzťahov a majetkových pomerov, ktoré sa viažu na obdobie pred
začiatkom reštrukturalizácie a má viesť k ozdraveniu obchodnej spoločnosti formou pomerného

uspokojenia prihlásených pohľadávok. Zákon o konkurze a reštrukturalizácií v platnom znení upravuje
uplatnenie nárokov v reštrukturalizácii spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Pohľadávky, ktoré
vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania sa uplatňujú prihláškou, pričom je vždy rozhodujúci
moment vzniku pohľadávky. V tejto súvislosti nie je teda relevantné, kedy sa pohľadávka stala splatnou,
ale kedy vznikla. Znamená to, že rozhoduje obdobie, s ktorým má pohľadávka kauzálny súvis. Z

obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že úroky vznikli už z oneskorene zaplatených
pohľadávok, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Tie sa týkajú obdobia spred
začatia reštrukturalizačného konania. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení sú
príslušenstvom pohľadávky, nakoľko ide tiež o dlh súvisiaci s pohľadávkou. Dodatočné vyrubenie úroku
počas reštrukturalizačného konania je v rozpore s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Žalobca je toho názoru, že vyrubené úroky nie sú prednostnou pohľadávkou, lebo vznikli pred začatím

reštrukturalizačného konania, nakoľko sa týkajú obdobia pred reštrukturalizačným konaním. Poukázal
predovšetkým na postup žalovaného, ktorý je v rozpore s účelom a režimom reštrukturalizačného
konania.
Súčasnáprávnaúpravaužexaktneneriešimomentvznikudaňovejpohľadávkytak,akotoboloupravené
v § 95 zákona č. 511/1992 Zb., kedy zákon stotožňoval moment vzniku daňových pohľadávok s

momentom ich splatnosti pre reštrukturalizačné konanie. Potreba zákonodarcu v minulosti uvedené
exaktne riešiť právnou úpravou prisvedčuje pre rozdielne momenty vzniku daňovej pohľadávky a jej
splatnosti v súčasnosti. Poukázal na § 95 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. účinného do 30.04.2011, pričom
uviedol, že súčasná právna úprava exaktne nerieši moment vzniku daňovej pohľadávky tak, ako to bolo
upravené v § 95 zákona č. 511/1992 Zb.. V právnej praxi súdov stotožňovanie momentu vzniku takýchto

daňových pohľadávok s momentom ich splatnosti bolo už prekonané rozhodnutím Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Sžf/35/2011. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Žalovaný písomným vyjadrením zo dňa 22.01.2015 a tiež 18.06.2015 súdu uviedol, že správca dane

Daňový úrad Žilina podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi úrok z
omeškania v sume 36,20 Eur za nezaplatenie preddavku na dani z motorových vozidiel za december
2013 v ustanovenej lehote v ustanovenej výške. Žalobca v žalobe uvádza, že z rozhodnutia vyplýva,
že tieto úroky z omeškania vznikli za neodvedenie dane zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie
roku 2011, teda za obdobie spred začatia reštrukturalizácie. Predmetné rozhodnutia žalovaného sa

týkajú vyrubenia úrokov z omeškania za nezaplatenie preddavkov na daň z motorových vozidiel v
ustanovenej lehote v ustanovenej výške v zdaňovacom období 2013. Námietky uvedené v žalobe neboli
uvedené v odvolaní, t.j. sú to námietky nové, neuplatňované v rámci odvolacieho konania. Žalobca
podal daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2012 dňa 31.01.2013, v
ktorom uviedol predpokladanú daň na rok 2012 - riadok 52, v sume 34.168,92 Eur. Podľa § 91 ods.

3 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady, daňovník, ktorého predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne 8.292
Eur je povinný platiť mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12-
iny predpokladanej dane. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho
mesiaca. Na základe uvedeného žalobca bol povinný platiť mesačné preddavky na daň z motorových

vozidiel na zdaňovacie obdobie 2013 v sume 2.847,41 Eur (34.168,92 : 12 = 2.847,41 Eur) a to do
konca príslušného kalendárneho mesiaca. Žalobca mesačné preddavky v zdaňovacom období 2013
nezaplatil v stanovenej lehote v stanovenej výške, preto správca dane vyrubil úrok z omeškania podľa §
156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Správca dane pri vyrubení úroku z omeškania
postupoval podľa zákona č. 563/2009 Z.z.. Pohľadávkou na účely konkurzu a reštrukturalizácie je

v nadväznosti na § 158 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový nedoplatok, ktorým je podľa § 2
písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. dlžná suma po lehote splatnosti dane. Podľa § 2 písm. b) zákona
č. 563/2009 Z.z. daňou sa rozumie daň podľa osobitných predpisov, vrátane úroku z omeškania. Z
vyššie uvedeného je zrejmé, že každý nedoplatok je na účely konkurzu a reštrukturalizácie pohľadávkou,
bez ohľadu na to, či ide o daňový nedoplatok na dani podľa osobitných predpisov alebo o daňový

nedoplatok na sankcii. Zákon č. 563/2009 Z.z. ako osobitný predpis upravujúci vznik, povahu a vnútornú
charakteristiku verejnoprávnych pohľadávok daňové nedoplatky s povahou sankcií za príslušenstvo
pohľadávky nepovažuje, a to ani na účely konkurzného a reštrukturalizačného konania.Začatím reštrukturalizačného konania sa daňové konania (s výnimkou daňových exekučných konaní)
neprerušujú (§ 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.). To znamená, že správca dane pokračuje voči daňovému
subjektu v ďalších zákonných postupoch súvisiacich s daňovým konaním. Zákaz vyrubenia úroku z

omeškania daňovému subjektu po začatí reštrukturalizačného konania neukladá žiadny právny predpis.
Žalovaný poukázal aj na ust. § 156 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. do 31.12.2012, podľa ktorého
sa úrok z omeškania nevyrubí daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní. Novelou
zákona č. 440/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 563/2009 Z.z. však bolo v ust. § 156
ods. 6 zákona vypustené písm. d). To znamená, že správca dane s účinnosťou od 01.01.2013 mohol

vyrubiť úrok z omeškania aj daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní. Uznesením
Okresného súdu Žilina č. 2R/1/2013 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka GTB a.s., so sídlom
Liptovský Hrádok. Povolenie reštrukturalizácie dlžníka bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.
202/2013 dňa 18.10.2013. Nakoľko úrok z omeškania za nezaplatenie preddavku dane z motorových
vozidiel za december 2013, vyrubený rozhodnutím č. 9513301/5/3176480/2014 zo dňa 30.06.2014
bol splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, nemohol byť prihlásený ako

pohľadávka podľa podmienok zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže reštrukturalizačné konanie
začalo dňa 19.10.2013. Žalobca v žalobe poukazuje na ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v súvislosti so vznikom pohľadávky, prihlasovaním pohľadávky v reštrukturalizácii,
pričom poukazuje na rozdiel ustanovení týkajúcich sa konkurzu a reštrukturalizácie už v zrušenom
zákone č. 511/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov a v zákone č. 563/2009 Z.z.. Tým, že správca

dane vyrubil predmetný úrok za platnosti zákona č. 563/2009 Z.z. žalovaný má za to, že postup
správcu dane bol správny, keď postupoval podľa ustanovení zákona č. 563/2009 Z.z.. Citácia ustanovení
zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov žalobcom je preto bezpredmetná. Skutočnosť,
že žalobca nezaplatil preddavok za december 2013 do 31.12.2013 nie je sporná. Spornou nie je ani
skutočnosť, že následky nezaplatenia preddavku na daň upravuje ust. § 156 zákona č. 563/2009 Z.z.

a že úrok z omeškania bol vyrubený v súlade s predmetným ustanovením a to do uplynutia lehoty
na podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel za rok 2013 (do 31.01.2014). Ako je
zrejmé z výroku prvostupňového rozhodnutia, úrok z omeškania vo výške 36,20 Eur je splatný do 15
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie správcu dane sa stalo právoplatným dňa
15.10.2014 a vykonateľným dňa 31.10.2014, t.j. predmetný úrok nemohol byť uplatnený prihláškou

do reštrukturalizácie, keďže reštrukturalizačné konanie začalo až dňa, resp. začalo dňa 19.10.2013. Z
uvedených dôvodov žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Žiline uznesením pod č.k. 21S/211/2014-101, zo dňa 30.1.2015 vylúčil na samostatné
konanie prieskum rozhodnutí žalovaného uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Predmetom

tohto konania zostalo rozhodnutie žalovaného č. 1100308/1/436755/2014 zo dňa 1.10.2014.

Krajský súd v Žiline ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní

dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju bolo potrebné pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p.
zamietnuť.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že predmetom preskúmania bolo viacero rozhodnutí,
išlo o nesprávnosť uvedenú v žalobe, predmetom preskúmania je úrok z omeškania za neodvedenie

preddavku na dani z motorových vozidiel. Uviedol, že ak na základe reštrukturalizačného plánu
potvrdeného súdom došlo podľa § 155 ods. 3 vety prvej zákona č. 7/2005 Z.z. k zmene výšky a
lehoty splatnosti v ňom uvedených pohľadávok, potom pred uplynutím zmenenej lehoty splatnosti
nemožno predpísať penále podľa osobitného zákona. Poukázal aj na rozhodnutia NS SR sp. zn.
9Sžso/10/2013, 1 Sžso/3/2013. Navrhol súdu ako dôkaz pripojiť reštrukturalizačný spis žalobcu v

rozsahu reštrukturalizačného plánu resp. prihlášky daňového úradu.

Poverená zamestnankyňa žalovaného správneho orgánu zotrvala na písomnom vyjadrení k žalobe, na
ozrejmenie uviedla, že v danom prípade sa jedná o preddavok na daň z motorových vozidiel, ktorý
sa nepovažuje za daň, ide o platbu na daň, ktorú je povinný daňovník platiť v priebehu zdaňovacieho

obdobia. Išlo o preddavok za december 2013.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,

a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 249 ods. 2 O.s.p., žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie
rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho

orgánu, a aký konečný návrh robí.

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p., žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty
nemožno odpustiť.

Podľa 250i ods. 1 O.s.p., Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Správne súdnictvo je zásadne ovládané dispozičnou zásadou. To znamená, že žalobca v podanej

žalobe v intenciách ust. § 249 ods. 2 O.s.p. musí uviesť, v akom rozsahu rozhodnutie a postup
správneho orgánu napáda. Žaloba musí uviesť, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, aký záverečný návrh robí. V ustanovení § 250i ods. 3 O.s.p. je zakotvené, v ktorých
prípadoch správny súd nie je viazaný dispozičnou zásadou. V predmetnom ustanovení je upravená
zásada, de facto zásada oficiality. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých
správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú, alebo pre
porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, ako aj na otázku, či vykonané dôkazy logicky
robia vôbec možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní
zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval

na predmetnú vec relevantný právny predpis. Je potrebné rozlišovať medzi rozhodovaním súdov v
občianskoprávnych veciach a obchodných veciach a na druhej strane vo veciach správneho súdnictva.
Pokiaľ v prvých dvoch oblastiach konanie začína na základe návrhu (žaloby) na súde, súdnemu
konaniu v oblasti správneho súdnictva predchádza administratívne konanie (spravidla dvojstupňové).
Správny súd zásadne preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupov správnych orgánov, ktoré majú

verejnoprávnycharakter.Narozdielodsúdovrozhodujúcichvobčianskoprávnychaobchodnýchveciach
pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu existoval
v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia - § 250i ods. 1 O.s.p.. Správny súd však vykonáva dokazovanie iba
výnimočne, najmä s cieľom verifikovať už vykonané dôkazy v správnom konaní.

V týchto súvislostiach je potom potrebné prihliadnuť na skutočnosť - navrhnutý dôkaz zo strany
právneho zástupcu žalobcu a to pripojenie reštrukturalizačného spisu žalobcu, ktoré zabezpečenie
dôkazuvzhľadomnaďalšieuvádzanézáverykrajskéhosúdusúdpovažovalzanadbytočnéairelevantné
v tejto veci vykonávať.

Predmetom konania v tejto veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/436755/2014
zo dňa 01.10.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č.
9513301/5/3176480/2014 zo dňa 30.06.2014, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 156 ods. 1 písm. b)
Daňového poriadku - zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený úrok z omeškania vo výške 36,20 Eur za

nezaplateniepreddavkunadanizmotorovýchvozidielnazdaňovacieobdobie2013vustanovenejlehote
splatnosti.

Z administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Žilina ako správca dane vydal dňa 30.06.2014
prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z.

vyrubenýúrokzomeškaniavovýške36,20Eurzanezaplateniepreddavkunadanizmotorovýchvozidiel
na zdaňovacie obdobie 2013 v ustanovenej lehote splatnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu
dane vyplýva, že žalobca ako daňovník bol povinný platiť mesačné preddavky vo výške 2.847,41 Eur.
Preddavok za december 2013 splatný 31.12.2013 bol uhradený po lehote splatnosti tak, ako je uvedenév tabuľke výpočtu sankčného úroku. Poukázal na ust. § 91 ods. 1 a 3 zákona č. 582/2004 Z.z. a taktiež
na ust. § 156 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 563/2009 Z.z..

Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že v rozhodnutí je úrok
z omeškania vypočítaný z nesprávnej výšky mesačného preddavku na daň z motorových vozidiel.
Nesprávne je použitá suma 2.847,41 Eur, pričom podľa odsúhlaseného údaja predpokladanej dane na
rok 2013 to mala byť suma 2.616,19 Eur.

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie
správcudanepotvrdil,pretoženezistiljehonezákonnosťazistil,žesprávcadanepostupovalprivyrubení
úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku v súlade so zákonom. Žalobca
bol povinný platiť mesačné preddavky na daň z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie 2013 v
sume 2.847,41 Eur - 34.168,92 : 12 = 2.847,41 Eur. Mesačný preddavok za december 2013 bol splatný
dňa 31.12.2013. Žalobca mesačný preddavok za december 2013 nezaplatil v ustanovenej lehote v

ustanovenej výške, preto správca dane vyrubil úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona
č. 563/2009 Z.z.. Poukázal aj na § 156 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.. Námietka žalobcu, že správca
dane mal vypočítať úrok z omeškania zo sumy 2.616,19 Eur a je neopodstatnená, pretože odvolávajúci
- žalobca zaslal správcovi dňa mail dňa 04.02.2013, v ktorom uviedol, že v prílohe zasiela tabuľky s
prehľadom k dani z motorových vozidiel za rok 2012 a preddavok na rok 2013. Ďalej uviedol, čo sa

týka vozidiel evidovaných v Srbskej republike, má odpoveď, že za ne platiť nebude. Do predpokladanej
dane na riadok 52 zahrnul aj tieto vozidlá. Poukázal na § 13 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z., pričom
podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané podľa odseku 5 je potrebné doručiť
aj v listinnej forme a to do piatich pracovných dní odo dňa odoslania podania urobeného elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručené. To znamená, že správca dane na toto

podanie mailom nemohol prihliadnuť. Taktiež poukázal aj na ust. § 91 ods. 9 a § 92 ods. 10 zákona č.
582/2004 Z.z.. Tým, že žalobca nepožiadal správcu dane o určenie preddavkov inak a ani správca dane
z vlastného podnetu neurčil preddavky inak rozhodnutím, žalobca bol povinný platiť mesačné preddavky
v zdaňovacom období 2013 v sume 2.847,41 Eur.

Krajský súd v Žiline poukazuje na to, že predovšetkým žalobca v žalobe namieta skutočnosti, ktoré
sa netýkajú predmetného konania, resp. žalobca poukazuje na to, že úroky z omeškania vznikli
za neodvedenie dane zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2011, teda za obdobie pred
začatím reštrukturalizácie. Aj súd v zhode so žalovaným poukazuje na to, že predmetné rozhodnutie
(rozhodnutia správnych orgánov) sa týka vyrubenia úroku z omeškania za nezaplatenie preddavkov

na daň z motorových vozidiel v ustanovenej lehote v ustanovenej výške v zdaňovacom období roku
2013, konkrétne za december 2013. Takisto je potrebné poukázať aj na to, že námietky uvedené v
žalobe spojené všeobecne s reštrukturalizáciou žalobcu ako to, že nie je možné dodatočne vyrubiť úrok
počas reštrukturalizačného konania, pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizácie mali byť
uplatnené prihláškou, tieto neboli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný k

týmto z tohto dôvodu nemohol zaujať žiadne stanovisko. Aj napriek týmto skutočnostiam súd sa nimi
zaoberá a považuje tieto za nedôvodné.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) tento zákon upravuje správu
daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa
osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných
predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom
dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom do 30.12.2013, úrok z omeškania

správa dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote
alebo v ustanovenej výške alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane preddavok na daň.Podľa § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy
podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB platnej v
deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň

zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Ak štvornásobok ZUS ECB nedosiahne 15%,
pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z
omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do
dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55;
pri podaní dodatočného daňového priznania správa dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa

podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca
dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

Podľa § 156 ods. 3 zákona, ak daňový nedoplatok zanikol započítaním v plnej výške, daňový úrad alebo
colný úrad vypočíta úrok z omeškania len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane
do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započítanie daňového nedoplatku daňovému úradu

alebo colnému úradu; rovnako sa vypočíta úrok z omeškania z tej časti daňového nedoplatku, ktorá
zanikla započítaním.

Podľa § 156 ods. 4 zákona, ak preddavok na daň nebol zaplatený v ustanovenej lehote alebo v
ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, správca dane

vyrubí úrok z omeškania poľa § 156 ods. 2 do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na
podanie daňového priznania.

Podľa§158ods.1zákonač.563/2009Z.z.,daňovýnedoplatoksanaúčelykonkurzuareštrukturalizácie
považuje za pohľadávku.

Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady, preddavok na daň je platba na daň, ktorú je daňovník povinný platiť v priebehu zdaňovacieho
obdobia.

Podľa § 91 ods. 3 zákona, daňovník, ktorého predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne
8.292,- Eur je povinný platiť mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo
výške 1/12-iny predpokladanej dane. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného
kalendárneho mesiaca.

Podľa § 91 ods. 9 zákona na platenie preddavku na daň nemá vplyv zmena predmetu dane, vznik a
zánik oslobodenia od dane v priebehu zdaňovacieho obdobia.

Podľa § 91 ods. 10 zákona, ak sa zmení skutočnosť, na základe ktorej bola predpokladaná daň
vypočítaná, správca dane môže určiť platenie preddavku na daň inak, ako je ustanovené v odsekoch 2

a 3. Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj na základe žiadosti daňovníka. Proti
rozhodnutiu správcu dane o platení preddavkov na daň inak na základe žiadosti daňovníka sa nemožno
odvolať.

K námietkam žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane neboli vydané v súlade

so zákonom a sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu nesprávnej aplikácie a
výkladu ustanovení Daňového poriadku, súd uvádza nasledovné:

V konaní nebolo sporné a žalobca to ani nenamieta, že žalobca podal daňové priznanie k dani z
motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2012 dňa 31.01.2013, v ktorom uviedol predpokladanú

daň na rok 2012 a to konkrétne riadok 52 v sume 34.168,92 Eur. S poukazom na ust. § 91 ods. 3
zákona č. 582/2004 Z.z. žalobca bol povinný platiť mesačné preddavky na daň z motorových vozidiel
na zdaňovacie obdobie roku 2013 v sume 2.847,41 Eur (34.168,92 : 12 = 2.847,41) a to do konca
príslušného kalendárneho mesiaca. Nie je sporné, že žalobca tento mesačný preddavok za december
2013 nezaplatil do 31.12.2013, kedy bol dátum jeho splatnosti. Správca dane vyčíslil úrok z omeškania

z dlžnej sumy 2.847,41 Eur do dňa platby preddavku dňa 31.1.2014.

Nie je spornou ani skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Žilina č. 2R/1/2013 bola povolená
reštrukturalizácia dlžníka - žalobcu. Povolenie reštrukturalizácie dlžníka bolo zverejnené v Obchodnomvestníku č. 202/2013 dňa 18.10.2013. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 2R 1/2013 zo dňa
27.5.2014 súd potvrdil reštrukturalizačný plán a ukončil reštrukturalizáciu žalobcu. Uvedené skutočnosti
vyplývajú z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina.

Žalobca v žalobe uvádza a poukazuje na ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii v súvislosti so vznikom pohľadávky, prihlasovaním pohľadávky v reštrukturalizácii,
pričom poukazuje na rozdiel v ustanoveniach týkajúcich sa konkurzu a reštrukturalizácie v už zrušenom
zákone č. 511/1992 Z.z. a v súčasnosti platnom zákone č. 563/2009 Z.z.. Krajský súd v Žiline nemá za to,

že by správne orgány v predmetnom konaní postupovali v rozpore so zákonom a vec nesprávne právne
posúdili. Žalovaný sa nemohol vo svojom napadnutom rozhodnutí venovať námietkam, ktoré žalobca
uplatňuje v žalobe, nakoľko tieto neuvádzal vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Súd
v danom prípade mal za to, že postup správcu dane pri vyrubení predmetného úroku z omeškania
a teda aj postup žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane bol súladný so
zákonom, nakoľko v danom prípade je potrebné poukázať na to, že správca dane vyrubil predmetný

úrok z omeškania s poukazom na ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z., pričom aj citácia jednotlivých
ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. zo strany žalobcu je aj podľa názoru súdu absolútne bezpredmetná.
Pohľadávkou na účely konkurzu a reštrukturalizácie je v nadväznosti na ust. § 158 ods. 1 zákona č.
563/2009 Z.z. daňový nedoplatok, ktorý je podľa § 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. dlžná suma po
lehote splatnosti dane. Úrok z omeškania je v Daňovom poriadku (zákon č. 563/2009 Z.z.) upravený

v piatej časti označenej „zodpovednosť za porušenie povinností“ ako jedna zo sankcií, pričom z ust. §
156 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku vyplýva, že správca dane je túto sankciu (vo forme úroku z
omeškania) povinný vyrubiť, okrem iného aj v prípade, ak daňový subjekt nezaplatí v ustanovenej lehote
alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške preddavok na daň.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. daňou sa rozumie daň podľa osobitných predpisov,

vrátane úroku z omeškania. Z uvedeného je zrejmé, že každý nedoplatok je na účely konkurzu a
reštrukturalizácie pohľadávkou bez ohľadu na to, či ide o daňový nedoplatok na dani podľa osobitných
predpisov alebo o daňový nedoplatok na sankcii. Zákon č. 563/2009 Z.z. ako osobitný predpis upravujúci
vznik, povahu, vnútornú charakteristiku verejnoprávnych pohľadávok daňové nedoplatky s povahou
sankcií za príslušenstvo pohľadávky nepovažuje a to ani na účely konkurzného a reštrukturalizačného

konania.

Je tiež potrebné poukázať na to, že zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva povinnosť
daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania momentom nezaplatenia dane, resp. v danom prípade
preddavku na daň v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške bez toho, aby správca dane o vyrubení

úroku z omeškania rozhodol. Naopak táto povinnosť - zaplatiť úrok z omeškania vznikne daňovému
subjektu až momentom, keď správca dane úrok z omeškania vyrubí. Úrok z omeškania sa teda stane
splatným až jeho vyrubením, t.j. až keď správca dane v rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania určí
jeho výšku a splatnosť. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa

tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pokiaľ žalobca všeobecne namieta, že úroky z omeškania sa týkajú obdobia spred začatia
reštrukturalizačného konania a že dodatočné vyrubenie úrokov z omeškania počas reštrukturalizačného
konania je v rozpore s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd konštatuje

nedôvodnosť tejto námietky. Súd zdôrazňuje, že úrok z omeškania za nezaplatenie preddavku dane
motorových vozidiel za december 2013 bol vyrubený rozhodnutím pod č. 9513301/5/3176480/2014
zo dňa 30.06.2014 a bol splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, preto
nemohol byť prihlásený ako pohľadávka podľa podmienok zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
keď reštrukturalizačné konanie (povolená reštrukturalizácia) začalo dňa 19.10.2013. Nešlo v danom

prípade ani o obdobie spred začatia reštrukturalizačného konania. Táto povinnosť zaplatiť úrok z
omeškania vznikla daňovému subjektu až momentom, keď správca dane úrok z omeškania vyrubil. Úrok
z omeškania je splatný až jeho vyrubením, t.j. keď správca dane rozhodne o vyrubení úroku z omeškania
a určí jeho výšku a splatnosť. Z uvedeného je teda zrejmé, že záver žalovaného, že úrok z omeškania
za nezaplatenie preddavku za december 2013, ktorý preddavok bol splatný 31.12.2013, zaplatený dňa

31.1.2014 vo vzťahu k žalobcovi je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Tento bol vyrubený
v súlade so zákonom, pričom tento vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemohol byť uplatnený
prihláškou do reštrukturalizácie, keďže reštrukturalizačné konanie (povolená reštrukturalizácia) začalo
dňa 19.10.2013. Zároveň súd poukazuje na to, že správca dane s účinnosťou od 01.01.2013, kedynadobudol účinnosť zákon č. 440/2012 a to novela zákona č. 563/2009 Z.z. mohol vyrubiť úrok z
omeškania aj daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní a to s poukazom na ust. § 156
ods. 6 predmetného zákona, kedy predmetnou novelou zákona č. 440/2012 bolo vypustené písmeno d),

podľa ktorého sa úrok z omeškania nevyrubí daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní.
Vzhľadom teda na uvedené skutočnosti žaloba žalobcu bola vyhodnotená ako nedôvodná. Zároveň súd
poukazuje na to, že na daný prípad nie je možné ani aplikovať uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp.
zn. 8Sžf/35/2011, nakoľko ide o skutkovo odlišný prípad.

O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca nebol úspešným
účastníkom konania, preto nemá právo, ani na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.