Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/404/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226424
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114226424.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: Y. S., H.. P.Á.,

A.. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX O. XXX, právne zastúpená: JUDr. Zdeňka Vokálová, Advokátka
kancelária so sídlom Hlavná 61, Prešov, proti žalovanému: Y. S., trvale bytom XXX XX O. XXX, právne
zastúpený: Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o., Kováčska 21, Košice, v konaní o náhradu škody
vo výške 2.504,46 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu osobne podanou dňa 29.9.2014 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť jej sumu 2.504,46 EUR spolu s 5,15 %-tným úrokom z omeškania od 16.7.2014 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania.
V rámci žaloby poukázala na to, že žalovaný neoprávnene zadržiaval motorové vozidlo zn. SUZUKI
IGNIS Š.: X., ktoré sa nachádzalo v rodinnom dome patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a to jej a jej bývalého manžela P. S., brata žalovaného. Uvedenú skutočnosť sa dozvedela až
neskôr z dôvodu, že pracuje mimo územia SR.
Vrámcižalobyďalejuviedla,žedňa11.6.2014spolusbývalýmmanželomuzavrelidohoduovyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci ktorej vyporiadali veci v ich vlastníctve tak, že vyššie
opísané motorové vozidlo nadobudla do výlučného vlastníctva žalobkyňa. Za účelom prepisu vyššie
uvedeného motorového vozidla žalovaného vyzvala na jeho vydanie spolu s technickým preukazom a
dvoma zväzkami kľúčov cestou advokátskej kancelárie písomným podaním zo dňa 3.6.2014 a 9.7.2014.
Vlehotedo15.7.2014žalovanýnevydalmotorovévozidlo,technickýpreukazazväzkykľúčov.Vzhľadom
k tomu, že žalobkyňa pracovala vo Veľkej Británii, motorové vozidlo, ktoré bolo v jej vlastníctve, resp.
predtým v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nevyhnutne potrebovala pri svojom pobyte na

území Slovenskej republiky. Žalovaný si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na majetku. Tým, že
žalovaný nevydal motorové vozidlo, ktoré bolo v jej výlučnom vlastníctve, technický preukaz a kľúče od
neho, nachádzajúce sa v rodinnom dome v jej výlučnom vlastníctve, bola nútená zaplatiť za odťahovú
službu, vymeniť zámky na predmetnom vozidle, vycestovať na územie Slovenskej republiky za účelom
prepisu motorového vozidla (letenka, cesta vlakom), zapožičať si motorové vozidlo a tým jej vznikli
náklady spojené s telefonovaním právnemu zástupcovi a na políciu, keďže žalovaný neoprávnene
zadržiaval vec v jej výlučnom vlastníctve. V žalobe žalobkyňa zároveň zdôraznila to, že žalovaného

vyzvala na dobrovoľné vydanie motorového vozidla, no predovšetkým technického preukazu a kľúčov
od neho, bez ktorých nemohla užívať vec v jej vlastníctve. Keďže žalovaný motorové vozidlo, technický
preukaz a kľúče neodovzdal, vznikla jej jeho konaním škoda. Uvedená škoda žalobkyni vznikla v
príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného, ktorú vyčíslila nasledovne:- požičanie motorového vozidla na 20 dní á 70 EUR, spolu 1.400 EUR
- letenka 60 EUR + 30 EUR
- vlak 32,80 libier, t.j. 41,69 EUR

- benzín 62,23 EUR + 59,96 EUR
- Orange kredit 10 EUR
- parkovanie 2 EUR
- požičanie motorového vozidla 1 deň á 70 EUR
- odťahová služba 120 EUR

- výmena zámkov na vozidle 648,58 EUR
Škoda spolu predstavuje sumu 2.504,46 EUR. Uvedené poplatky by žalobkyňa nebola nútená zaplatiť,
ak by žalovaný neporušil svoju právnu povinnosť počínať si tak, aby na majetku iného nevznikla škoda.

Tunajší súd vydal dňa 10.10.2014 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Proti tomuto platobnému
rozkazu podal žalovaný odpor z dôvodu, že uplatnenú pohľadávku považuje za neodôvodnenú,

neopodstatnenú a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný v žiadnom prípade nezodpovedá za
škodu, ktorú si žalobkyňa uplatnila podaným návrhom.
Žalovaný poukázal na to, že samotná žalobkyňa uviedla, že motorové vozidlo sa pri jej príchode
na Slovensko nachádzalo v rodinnom dome patriacom do BSM jej a jej bývalého manžela, ktorý
je bratom žalovaného, pričom žalovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu bol zo strany žalobkyne

vyzvaný na odovzdanie vozidla, technického preukazu a kľúčov, keďže vozidlo sa u neho nenachádzalo
a nedisponoval ani technickým preukazom a kľúčmi. Vozidlo používal jeho brat, ktorý po tom, čo
odcestoval pracovať do Veľkej Británie si svoje veci odložil v rodinnom dome žalovaného, nakoľko ich
nemal kam odložiť. Žalovaný podotkol, že ani jeho brat nevedel, kde sa kľúče a doklady od vozidla
nachádzajú. Poukázal na to, že za žalovaným bola osobne aj žalobkyňa spolu s policajtmi, ktorí po

príchode za žalovaným odmietli prezrieť osobné veci jeho brata za účelom zistenia, či sa v nich
nachádzajú hľadané veci. Žalovaný taktiež neprezrel osobné veci svojho brata, nakoľko s ním dobre
nevychádzaaužvminulostibolzostranybrataneoprávnenekrivoobvinený,žemuukradolvysokúsumu
peňazí, pričom toto obvinenie sa nezakladalo na pravde. Žalovaný umožnil žalobkyni a príslušníkom
polície prezrieť osobné veci svojho brata, čo však policajti odmietli. Žalovaný ďalej poukázal na to, že

žalobkyňa nepreukázala k porušenie akej právnej povinnosti malo z jeho strany dôjsť a zároveň tu nie je
žiadna príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou. Taktiež poukázal na to, že
namieta uplatnenú škodu, keďže podľa neho sa nejedná o škodu, ale o preplatenie všetkých výdavkov,
ktoré žalobkyni vznikli nie v dôsledku jeho konania, ale samotným vycestovaním do SR bez toho, aby
vedela, alebo si zisťovala, kde sa nachádzajú predmetné veci k vozidlu. Z uvedených dôvodov preto

navrhol žalobu zamietnuť.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne (matky žalobkyne), ako aj
oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené žaloba, dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa
11.6.2014, výzvy adresované žalovanému zo dňa 3.6.2014, 9.7.2014, nájomná zmluva zo dňa 2.6.2014,

faktúra na sumu 648,58 EUR, doklad o úhrade tejto sumy, faktúra na sumu 120 EUR za odťah vozidla,
doklad o úhrade tejto sumy, doklady preukazujúce cenu pohonných hmôt, cestovný lístok na sumu 32,80
libier, letenka zo dňa 20.7.2014, odpor žalovaného zo dňa 19.11.2014, vyjadrenie žalobkyne zo dňa
16.2.2015, správy OO PZ Lipany zo dňa 4.7.2014, 28.6.2014, čestné prehlásenie P. S. bez dátumu
(č.l.64), vyjadrenie žalovaného zo dňa 29.4.2016, doklad preukazujúci výšku nájomného za prenájom

motorových vozidiel, písomné vyjadrenie P. S. zaslané emailovou poštou, ako aj ostatný obsah spisu
a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa spolu so svojím manželom P. S. uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), pričom podpis žalobkyne na tejto dohode bol overený dňa

11.6.2014 a podpis jej bývalého manžela dňa 8.7.2014. Z tejto dohody okrem iného vyplýva, že do
výlučného vlastníctva žalobkyne patrí osobné motorové vozidlo zn. SUZUKI IGNIS Š.: X.. Z výsluchu
žalobkyne vyplynulo, že v čase, keď boli spolu s bývalým manželom v Anglicku, mal k dispozícii kľúče
od ich rodinného domu a motorového vozidla žalovaný s tým, že keď prišli oni na Slovensko, tak tieto
veci užívali a keď odchádzali, tak kľúče odovzdali žalovanému.

Zo zvukového záznamu vyhotoveného žalovaným vyplýva, že žalobkyňa žiadala od žalovaného za
asistencie polície kľúče a technický preukaz od motorového vozidla, pričom sa telefonicky spojila aj so
svojím bývalým manželom, ktorý sa vyjadril, že kľúče sú niekde pri jeho veciach „v kufri, v taške, alebo
ja neviem kde“. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že žalovaný sa vyjadril, že do bratovýchvecí nepôjde, keďže tento ho krivo obvinil z krádeže 10.000 EUR, pričom je nepochybné, že vzťahy
medzi žalobkyňou a žalovaným nie sú dobré a obdobne aj vzťahy medzi žalovaným a jeho bratom. Z
dokazovania taktiež vyplynulo, že policajt nešli prehľadávať veci brata žalovaného, keďže nemali príkaz

na domovú prehliadku a policajti a ani nikto iný, nepožiadali žalovaného, aby vyniesol tieto veci napr.
vonku, aby si žalobkyňa tieto veci prezrela.
Z výsluchu žalovaného zároveň vyplynulo, že naposledy odovzdal žalobkyni kľúče od motorového
vozidla za asistencie polície niekedy v roku 2013, pričom tieto kľúče boli v skrinke v kuchyni a odvtedy
tieto kľúče nevidel a tieto mu ani neodovzdala žalobkyňa, keď odchádzala späť do Anglicka. Z jeho

výsluchu taktiež vyplynulo, že vzhľadom na to, že nemá s bratom dobré vzťahy, do jeho vecí nepôjde,
tieto záležitosti si má riešiť brat spolu s bývalou manželkou a on tieto veci ani nepozerá, ani ho to
nezaujíma, pričom pokiaľ by ho bola polícia upovedomila, že môže ísť do bratových vecí, tak by to bol
aj urobil.
Z čestného prehlásenia (bez uvedenia dátumu) exmanžela žalobkyne a zároveň brata žalovaného P.
S. vyplýva, že počas jeho pracovného pobytu so žalobkyňou vo Veľkej Británii užíval vozidlo jeho brat

Y. S. spolu s technickým preukazom a kľúčmi od motorového vozidla, ako aj garáž nachádzajúcu sa v
rodinnom dome v D. na J.D.. M. Č.. XXX. Z tohto čestného prehlásenia taktiež vyplýva, že telefonicky za
asistenciepolícievyzvalžalovaného,abymotorovévozidlospolustechnickýmpreukazom,akoajkľúčmi
odovzdal žalobkyni, vzhľadom na to, že došlo k vyporiadaniu BSM a motorové vozidlo do výlučného
vlastníctva nadobudla žalobkyňa.

Z telefonickej brata žalovaného so súdom vyplýva, že tento sa nechystá vrátiť na územie Slovenskej
republiky a emailom zo dňa 21.6.2016 súdu oznámil, že podpísal vyššie citovaného čestné prehlásenie a
toto podpísal pred rokom. Keď ho kontaktovala polícia tak brata poprosil, aby kľúče a technický preukaz
odovzdal žalobkyni, keďže tieto boli u žalovaného v jeho dome.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 424 OZ, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Podľa § 120 ods.1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V predmetnej veci si žalobkyňa uplatnila nárok z titulu náhrady škody. V takomto prípade je

povinná preukázať všetky predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti a to: porušenie právnej
povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a
zavinenie. Žalobkyňa síce súdu predložila doklady, ktoré majú preukazovať vzniknutú škodu, ale
nepreukázala ostatné predpoklady zodpovednosti za škodu. Podľa žalobkyne má porušenie právnej
povinnosti spočívať v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka v tom, že žalovaný porušil prevenčnú

povinnosť.Tátoskutočnosťvšaknebolažiadnymspôsobompreukázaná,nakoľkožalobkyňasícetvrdila,
že žalovanému pri odchode do Anglicka odovzdala kľúče, čo však žalovaný poprel a navyše bývalý
manžel žalobkyne a súčasne brat žalovaného tvrdil, že kľúče majú byť niekde v taške, v kufri alebo
vlastne ani nevedel, kde presne, čo by skôr svedčalo o tom, že tieto kľúče tam mal odložiť práve bývalý
manžel žalobkyne. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným

nie sú dobré a obdobne ani medzi žalovaným a jeho bratom, nakoľko žalovaný mal byť obvinený z
krádeže väčšej sumy peňazí a preto sa tento vyjadril tak, že pokiaľ si má riešiť nejaké veci jeho brat
s bývalou manželkou, tak nech si to riešia vzájomne a jeho do toho nezaťahujú. Žalobkyňa uplatnila
žalobu voči žalovanému z dôvodu, že v minulosti sa nejakým spôsobom ona a jej manžel dohodli so
žalovaným, že tento bude mať k dispozícii kľúče jednak od domu, ako aj od motorového vozidla, ktoré

môže používať, avšak žalovaný uviedol, že uvedené motorové vozidlo už dlhodobo neužíval, keďže
nemalo platnú emisnú kontrolu, ani STK. Zároveň v čase, keď bola žalobkyňa od neho pýtať kľúče
za asistencie polície, tak sa sami policajti vyjadrili, že do domu nemôžu ísť, keďže nemajú príkaz na
domovú prehliadku a inak ho neinštruovali, pričom on sám sa vyjadril, že do bratových vecí nepôjde,
aby z toho nemal nejaký problém. Žalobkyňa v tomto ohľade teda neuniesla dôkazné bremeno a

nepreukázala to, že by žalovaný mal porušiť nejakú zákonnú, resp. zmluvnú povinnosť (minimálne
prevenčnú povinnosť) a z tohto dôvodu zároveň nemôže byť žalovaný v spore pasívne legitimovaný V
konaní nebolo nespochybniteľne preukázané, aby žalobkyňa, resp. jej bývalý manžel odovzdali kľúčeod vozidla žalovanému a aby ich mal k dispozícii, resp. ani technický preukaz, ktorý sa následne našiel
priamovaute,čojetiežlogickéaobvyklé,tedažetechnickýpreukazostávavaute,naktoréjevystavený.
Z vyjadrenia bývalého manžela žalobkyne (brata žalovaného) vyplynulo, že kľúče sa pri odchode do

zahraničia odovzdávali žalovanému a že tento ich mal k dispozícii, avšak ani brat žalovaného sa nevedel
presne vyjadriť, kde sa kľúče majú nachádzať a ako už súd konštatoval, z vykonaného dokazovania
sa javí byť pravdepodobné, že tieto kľúče si k svojim veciam odložil práve brat žalovaného, ktorý sa ale
tiež nevedel presne vyjadriť, kde sa tieto kľúče majú nachádzať, pričom pokiaľ žalobkyňa jednoznačne
tvrdila, že kľúče naposledy mala ona a odovzdala ich žalovanému, je nelogické, prečo mal jej bývalý

manžel za asistencie polície uviesť kde sú presne kľúče, keď ich mal mať žalovaný.
Keďže nebol preukázaný jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej
povinnosti zo strany žalovaného, nemohla vzniknúť ani jeho zodpovednosť za škodu, pričom žalobkyňa
ani neuniesla povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť ohľadom preukázania v čom konkrétne mal
porušiť žalovaný prevenčnú povinnosť a ani ona ho napr. nepožiadala, aby za asistencie polície
vyložil veci jej exmanžela niekedy vonku, aby sa mohla sama presvedčiť, či sa tam kľúče skutočne

nenachádzajú. Navyše, pokiaľ s bývalým manželom uzavrela dohodu o vyporiadaní BSM, mali si
zároveň vyriešiť aj otázky týkajúce sa skutočnosti, akým spôsobom budú veci patriace do BSM
odovzdané a pokiaľ jej exmanžel odovzdal tieto kľúče svojmu bratovi, mal aj zabezpečiť, aby boli tieto
kľúče vydané buď jemu alebo jeho exmanželke, avšak ako už bolo konštatované, ani on sám nemal
presnú vedomosť o tom, kde by sa kľúče mali nachádzať. Za týchto okolnosti teda súd už neskúmal

preukázanie ďalších predpokladov zodpovednosti, teda príčinnej súvislosti medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody, ako aj zavinenia a žalobu zamietol.

Pokiaľ žalobkyňa argumentovala aj ustanovením § 424 Občianskeho zákonníka, teda zodpovednosťou
za škodu spôsobnú úmyselným konaním proti dobrým mravom, tak v tomto ohľade súd poukazuje

aj na to, že aj keď sa v danom prípade zodpovednosti nevyžaduje porušenie právnej povinnosti
a postačuje konanie proti dobrým mravom, je podmienkou naplnenia tohto zákonného ustanovenia
preukázanie úmyslu, teda subjektívnej stránky zodpovednosti, pričom v prejednávanej veci nebol
preukázaný úmysel žalovaného spôsobiť žalobkyni škodu, nakoľko v konaní ani nebolo preukázané, aby
žalovaný disponoval kľúčmi od predmetného vozidla, a preto nemožno konštatovať ani splnenie tohto

zákonného ustanovenia pre určenie zodpovednosti žalovaného.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia a skutočnosti, že účastníci sú povinní trovy
konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, súd rozhodol, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.