Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/295/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413227377
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4413227377.4

Rozhodnutie

Okresný súd v Nových Zámkoch, pred sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci navrhovateliek:
X/ M.. D.M. M., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. X, H., X/ N.. S. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. D. XX, H., proti odporcom:
1/ Poľno SME, s.r.o., so sídlom Remeselnícka 2, Palárikovo, IČO: 34 144 714, zastúpený konateľmi
spoločnosti: V.. F. Č. Z. V.. M. Č., 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO:
17 335 345, zastúpený Ing. K. I., generálnou riaditeľkou, o zaplatenie 21547,- eur s príslušenstvom z

titulu povinnosti poskytnúť náhradu podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľke v 1. rade sumu 10773,50 eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa 01.01.2012 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľke v 2. rade sumu 10773,50 eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa 01.01.2012 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd návrh voči odporcovi v 2. rade, zamieta.

Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľke v 1. rade, titulom náhrady trov konania sumu 0,-
eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľke v 2. rade, titulom náhrady trov konania sumu 0,-
eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky v 1. a v 2. rade sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.11.2013,
domáhali od odporcu v 1., alebo odporcu v 2. rade zaplatenia navrhovateľke v 1. rade sumu 10 773,50
eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa 01.01.2012 až do zaplatenia, a
navrhovateľke v 2. rade zaplatenia sumy 10 773,50 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne odo dňa 01.01.2012, až do zaplatenia, a v prípade úspechu priznať náhradu trov konania. Návrh
odôvodnili tým, že zaplatenia týchto súm sa domáhajú podľa ust. § 14 ods. 1, zák. č. 229/1991 Zb. o

úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, v znení platných zmien a
doplnkov.
Okresný úrad v Nových Zámkoch, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
vydal rozhodnutie o vlastníctve zo dňa 09.10.2003, právoplatné dňa 14.11.2003, podľa ktorého
navrhovateľkám ako oprávneným osobám proti odporcovi v 1. rade - povinnej osobe Poľno SME,
s.r.o., Palárikovo nepriznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. Rastislavice, označeným vo

výroku 2. rozhodnutia, a podľa výroku 3. rozhodnutia, z dôvodu existencie zákonnej prekážky vydanianehnuteľností priznal navrhovateľkám nárok na náhradu v zmysle § 14 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb.
každej v podiele 1.
Podľa Prílohy k rozhodnutiu označenej ako „Postup pri uplatňovaní náhrad za pozemky (stavby) -

usmernenie“ mali navrhovateľky zaslať písomnú žiadosť o poskytnutie náhrady podľa priloženého
vzoru na Slovenský pozemkový fond, regionálne pracovisko Nové Zámky, do 6 mesiacov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia, pričom v Usmernení bolo uvedené, že žiadosť o náhradu treba zaslať až
po doručení ocenenia nehnuteľností. Napriek skutočnosti, že ocenenie predmetných nehnuteľností
navrhovateľkám v uvedenej lehote doručené nebolo uplatnili si žiadosť o poskytnutie náhrady u odporcu

v 2. rade, na regionálnom pracovisku Nové Zámky, podaním doručeným dňa 11.05.2004, pričom u
právneho predchodcu odporcu v 1. rade si navrhovateľky uplatnili žiadosť o poskytnutie náhrady ešte
pred vydaním Rozhodnutia podaním z 08.03.1994.
Vo veci doriešenia reštitučného nároku sa až dňa 13.08.2008, uskutočnilo pojednávanie na Obvodnom
Pozemkovom úrade v Nových Zámkoch za účelom vypracovania znaleckého posudku na nehnuteľnosti,
za ktoré má byť poskytnutá náhrada. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom ocenenia mali byť v

súčasnostineexistujúcestavby-dom,maštaľ,hospodárskabudova-odstránenéprávnympredchodcom
povinnej osoby, dokazovanie v predmetnej veci trvalo dlhšie obdobie, a vo veci sa uskutočnili ďalšie
pojednávania. Znalecký posudok č. 219/2008, vo veci stanovenia ceny neexistujúcich stavieb v kat. úz.
M., lokalizované na parc. č. XXXX/X, zo dňa XX.XX.XXXX a Doplnenie č. 1 znaleckého posudku č.
XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, boli navrhovateľkám doručené Obvodným Pozemkovým úradom dňa

02.01.2011. Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX, bola zistená cena predmetných nehnuteľností
ku dňu 14.12.1959 vo výške 1 251 810,- Sk, avšak na základe námietok, vznesených odporcom v
1. rade, podaním doručeným Obvodnému Pozemkovému úradu dňa 27.01.2009 bola uvedená zistená
cena znížená Doplnením č. 1 znal. posudku č. 219/2008, a zistená cena predmetných nehnuteľností
ku dňu 14.12.1959, t. j. ku dňu ich prevzatia štátom bola stanovená sumou 21 547,- eur. Zistená cena

predmetných nehnuteľností ku dňu 24.06.1991, t. j. ku dňu účinnosti zákona č. 229/1999 Zb. je 11 349,-
eur.
Po ukončení znaleckého dokazovania a stanovení hodnoty odstránených nehnuteľností, za ktoré má
byť poskytnutá náhrada sa navrhovateľky podaním zo dňa 21.11.2011 obrátili na odporcu v 1. a v 2.
rade, so žiadosťou o poskytnutie finančnej náhrady za nehnuteľnosti vo výške určenej znalcom ku dňu

ich prevzatia štátom, t.j. 14.12.1959, vo výške 21547,- eur. Odporcovia do podania návrhu na uvedenú
žiadosť nereagovali.

Odporca v 1. rade sa písomne vyjadril k návrhu a uviedol, že podľa jeho názoru povinnou osobou,
ktorá má navrhovateľkám poskytnúť náhradu je odporca v 2. rade podľa Rozhodnutia Okresného

úradu v Nových Zámkoch č. k. B.-XXXXX-XXXX/XXXXXX/BT, a to z dôvodu, že podľa § 2 ods. 2
Nariadenia vlády č. 75/1993 Z. z., ktorým sa podrobnejšie upravuje postup pri uplatňovaní a vyporiadaní
reštitučných nárokov k poľnohospodárskemu majetku, fond poskytne náhradu, ktorá patrí oprávnenej
osobe podľa § 14 až § 16, § 20 a § 24 ods. 4 zák. č. 229/19991 Zb., ak nárok bol uplatnený
riadne a včas, a dohoda o poskytnutí náhrady štátnym podnikom nebola uzavretá do dňa schválenia

privatizačného projektu. Štátny majetok, š. p., Palárikovo, právny predchodca Poľno SME, s.r.o., s
navrhovateľkami ako oprávnenými osobami neuzatvoril Dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Zároveň podľa
§ 2 ods. 3 tohto Nariadenia vlády, ak ku dňu schválenia privatizačného projektu nebolo rozhodnuté
o vydaní nehnuteľnosti, ktorých držiteľom je štátny podnik, ktorého majetok určený na privatizáciu sa
prevádza v súlade so schváleným privatizačným projektom na fond, stáva sa fond, prípadne ďalší

nadobúdateľ podľa privatizačného projektu povinnou osobou.
Rozhodnutie Okresného úradu v Nových Zámkoch, č. k. B.-XXXXX-XXXX/XXXXXX/BT, na základe
ktorého sa navrhovateľky domáhajú odškodnenia, nadobudlo právoplatnosť až 14.11.2003. Na základe
čl. I. Zmluvy o predaji majetku štátu č. 80/1996 predávajúci SPF, kupujúcemu Poľno SME, s.r.o.,
previedol vlastnícke právo k privatizačnému majetku, ktorý je špecifikovaný v Prílohách zmluvy. V

zmysle predmetnej zmluvy kupujúci na seba preberá reštitučné záväzky tých oprávnených osôb a
v takej výške náhrady, ako je uvedené v privatizačnom projekte, v prílohe č. 6-Súpis reštitučných
nárokov oprávnených osôb k 31.12.1995. V Prílohe č. 6-Súpis reštitučných nárokov oprávnených osôb
k 31.12.1995, navrhovateľky nie sú uvedené ako oprávnené osoby.

Odporca v 2. rade sa písomne vyjadril k návrhu, podaním zo dňa 03.04.2014, a uviedol, že s poukazom
na ust. § 16 ods. 2 prvá veta, zák. č. 229/1991 Zb., nie je pasívne legitimovaným subjektom v danom
konaní, ako aj s poukazom na skutkové tvrdenia o právnom nástupníctve odporcu v 1. rade po bývalom
štátnom majetku Palárikovo. Podľa citovaného ust. zák. č. 229/1991 Zb., má náhradu poskytnúťprávnická osoba, resp. jej právny nástupca, ktorá vec drží, alebo držala v čase zániku nehnuteľnosti.
Takouto osobou je výhradne odporca v 1. rade. Povinnosť poskytnúť náhradu zo strany SPF, vzniká až
vtedy, ak takúto osobu nemožno zistiť podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia (§16 ods. 2,

druhá veta vyššie citovaného zákona). Z tohto dôvodu žiadal odporca v 2. rade, návrh voči nemu ako
nedôvodný zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďami účastníkov konania, a oboznámením sa s nasledovnými
listinnými dôkazmi a to: Rozhodnutím Okresného úradu v Nových Zámkoch, odboru pozemkového

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 09.10.2003, Prílohou k rozhodnutiu z č. l. 18,
žiadosťou o poskytnutie náhrady, žiadosťou o poskytnutie náhrady za zbúrané nehnuteľnosti zo dňa
08.03.1994,Doplnenímč. 1kznaleckéhoposudkuč. 219/2008,žiadosťouoposkytnutienáhradyzodňa
21.11.2011,vyjadrenímodporcuv2.rade,vyjadrenímodporcuv1.rade,Zmluvouopredajimajetkuštátu
č. 80/1996 zo dňa 03.12.1996, súpisom reštitučných nárokov k 31.12.1995, Potvrdením SPF zo dňa
17.08.2009, Rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, odboru pozemkového poľnohospodárstva a

lesnéhohospodárstvazodňa08.01.1998,RozsudkomKrajskéhosúduvNitre,č.k.11S16/98-29zodňa
31.08.1998, Rozhodnutím Pozemkového úradu Nové Zámky zo dňa 21.11.1994, Rozsudkom Krajského
súdu Bratislava č. k. 24 S 64/95 zo dňa 30.11.1995, ich podrobným oboznámením, a zistil tento skutkový
a právny stav:

Výpoveďou navrhovateľky v 1. rade, bolo súdu preukázané, že na podanom návrhu trvala, a pridržiavala
sa vo všetkom výpovede navrhovateľky v 2. rade, a nemala žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie.

Výpoveďou navrhovateľky v 2. rade, bolo súdu preukázané, že na návrhu trvala v celom rozsahu, lebo na
základe Rozhodnutia Okresného úradu v Nových Zámkoch, odboru pozemkového poľnohospodárstva

a lesného hospodárstva zo dňa 09.10.2003, bolo jednoznačne rozhodnuté, kto je povinnou osobou na
vydanie náhrady, ktorej sa domáhajú navrhovateľky v tomto konaní, a bolo uvedené, že je ním odporca
v 1. rade, a z tohto dôvodu neprichádza do úvahy, aplikovanie Nariadenia vlády č. 75/1991 Zb., pretože
náhradasaposkytujepodľaustanovenízák.č.229/1991Zb.,tedaZákonaoúpravevlastníckychvzťahov
k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku, kde v § 5 je presne špecifikované kto je povinnou

osobou a v § 16 ods. 2 sa uvádza, že na poskytnutie náhrady je povinnou osobou právnická osoba,
prípadne právny nástupca, ktorá vec drží, alebo držala v čase zániku nehnuteľnosti, alebo ju previedla
na osobu, ktorú nehnuteľnosť podľa tohto zákona nevydáva. V danom prípade podľa navrhovateľky v
2. rade, držala v čase zániku nehnuteľnosť právnická osoba, ktorou bol ŠM Palárikovo. ŠM Palárikovo
nezanikol s likvidáciou, a jeho právnym nástupcom je podľa privatizačného projektu odporca v 1. rade,

preto je zároveň aj povinnou osobou. Navrhovateľka uviedla, že odporcu v 2. rade označili v návrhu a
v petitu výroku iba z opatrnosti, vzhľadom na určitý nesúlad, ktorý vyplýva z rozhodnutia Pozemkového
úradu a jeho usmernenia, vyplývajúceho z Prílohy k tomuto rozhodnutiu. Spolu s navrhovateľkou v 1.
rade, však mala za to, že predmetné rozhodnutie Pozemkového úradu jednoznačne určilo povinnú
osobu,vzhľadomnato,ževovýrokovejčastijetentosubjektakoodporcav1.rade,uvedenýakopovinná

osoba. Nesúhlasila s argumentáciou odporcu v 1. rade, pokiaľ ide o možnosť aplikácie Nariadenia vlády
č. 75/1993 Z. z., konkrétne § 2 ods. 2, keď na daný prípad nie je aplikácia tohto ustanovenia možná,
vzhľadom na to, že toto ustanovenie treba vykladať v súlade s predchádzajúcim ustanovením § 1, z
ktorého vyplýva, že je aplikácia týchto ustanovení v tejto právnej veci nedôvodná. Tiež uviedla, že
u odporcu v 1.rade, si spolu s navrhovateľkou v 1. rade, ako oprávnené osoby uplatnili písomným

podaním zo dňa 08.03.1994, vydanie náhrady v lehote podľa § 16 ods. 3, zák. č. 229/1991 Zb., v
znení platných zmien a doplnkov, a tiež poukázala aj na Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, č. k.
11S/16/98-29. Ďalej poukázala na ust. § 2 ods. 3, Nariadenia vlády č. 75/1993 Z. z., z ktorého
jednoznačne vyplýva, že ak existuje nadobúdateľ podľa privatizačného projektu, ktorým je odporca v 1.
rade, tento nadobúdateľ sa stáva povinnou osobou. V zmysle Zmluvy o predaji majetku štátu, ktorá

bola podpísaná a účinná dňa 03.12.1996, sa v Súpise reštitučných nárokov oprávnených osôb uvádza
aj reštitučný nárok navrhovateliek, nedoriešený, ktorý je ale označený ako reštitučný nárok V.. S. C., s
tým, že k menu tejto oprávnenej osoby je uvedené znamienko +, ktoré v poznámke vysvetľuje, že ide o
prebiehajúci súdny spor. To, že ide o reštitučný nárok navrhovateliek, ďalej vyplýva z rozhodnutí, ktoré
navrhovateľky doložili do spisu, a v ktorých sa uvádza, že v reštitučných nárokoch sa uvádza V.. S. C.,

ktorý využil zhodu mien, alebo zhodu mena N. C., ktorý bol prídelcom podľa prídelovej listiny, z ktorej
vyplýva tento reštitučný nárok.Výpoveďou odporcu v 1. rade, bolo súdu preukázané, že sa v plnom rozsahu pridržiaval svojho
písomného vyjadrenia v k návrhu, a návrh voči sebe navrhol zamietnuť, s poukazom na Nariadenie vlády
č. 75/1993 Z. z., ktorým sa podobnejšie upravuje postup pri uplatňovaní a vyporiadaní reštitučných

nárokov poľnohospodárskeho majetku. Jednoznačne mal za to, že na tento prípad je potrebné aplikovať
vyššie citované Nariadenie vlády, a že práve odporca v 2. rade je ten, ktorý by mal túto náhradu
oprávneným osobám poskytnúť. Podľa Zmluvy o predaji majetku štátu č. 80/1996, predávajúci SPF
Bratislava, kupujúcemu Poľno SME, s.r.o., podľa zák. č. 92/1991 Zb., uzavreli zmluvu, kde predmetom
zmluvy sú veci, iné majetkové hodnoty, práva a záväzky, ktoré prešli na predávajúceho na základe

privatizačného projektu, ŠM Palárikovo, schváleného rozhodnutím prezídia Fondu národného majetku
č. 590/1996, zo dňa 20.09.1996, a na základe rozhodnutia Ministerstva poľnohospodárstva SR č.
XXXX/XXXX-XXX zo dňa 20.11.1996, kde podľa čl. 11, ods. 3, kupujúci na seba preberá reštitučné
záväzky v uvedenom privatizačnom projekte. Podľa názoru odporcu v 1. rade, rozhodnutie Okresného
úradu Nové Zámky, č. k. B.-XXXXX-XXXX/XXXXXX/BT, na základe, ktorého sa navrhovateľky domáhajú
odškodnenia nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2003. V zmysle predmetnej zmluvy o predaji majetku

štátu č. 80/1996, preberá reštitučné záväzky iba tých oprávnených osôb a v takej výške, ako je uvedené
v privatizačnom projekte v Prílohe č. 6. V tejto Prílohe „Súpis reštitučných nárokov oprávnených osôb“
k 31.12.1995, navrhovateľky v 1. a v 2. rade, nie sú uvedené, ako oprávnené osoby. Zároveň v rámci
dôkazov doložil do spisu výpis z Obchodného registra odporcu v 1. rade, kde od 04.11.2003, prišlo k
zmene spoločníkov, i konateľov, práve v tom čase, keď predmetné rozhodnutie Okresného úradu Nové

Zámky OPPaLH, bolo vydané a bolo možné v tom čase podať voči nemu odvolanie. Toto odvolanie z
dôvodu zmeny konateľov i spoločníkov, voči tomuto rozhodnutiu nebolo podané. Jednoznačne zastával
ten právny názor, že povinnou osobou, ktorá má poskytnúť náhradu navrhovateľkám je odporca v 2.
rade, s poukazom na ust. § 2 ods. 2, Nariadenia vlády č. 75/1993 Z. z., ja keď rozhodnutím OPPaLH, z
09.10.2003, tento úrad určil ako povinnú osobu odporcu v 1. rade. Tiež poukázal na to, že navrhovateľky

si uplatnili svoj nárok v roku 1992, do času privatizácie Štátneho majetku Palárikovo, nebola uzatvorená
s navrhovateľkami Dohoda o vyporiadaní reštitučných nárokov. Vo veci nenavrhol ďalšie dokazovanie,
súhlasil s tými dôkazmi, ktoré do spisu doložené boli.

Výpoveďou odporcu v 2. rade, bolo súdu preukázané, že sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k

návrhu, návrh voči odporcovi v 2. rade považoval za nedôvodný, nakoľko povinnou osobou je výlučne
odporca v 1. rade a v plnom rozsahu sa stotožnil s argumentáciou navrhovateliek, ktoré uviedli jednak
v návrhu, ako aj vo svojich výpovediach, a preto žiadal návrh voči odporcovi v 2. rade zamietnuť.
Nenavrhoval vo veci vykonať žiadne dokazovanie.

Rozhodnutím Okresného úradu v Nových Zámkoch, OPPaLH, zo dňa 09.10.2003, o vlastníctve bolo
preukázané, že oprávneným osobám za nehnuteľnosti, ktoré v súčasnosti teda ku dňu 09.10.2003, nie
je možné vydať, nakoľko boli odstránené v zmysle ust. § 14 ods. 1, zák. č. 229/19991 Zb., patrí nárok na
náhradu a to navrhovateľkám každej v 1. Ako povinná osoba v tomto rozhodnutí bol označený odporca
v 1. rade: Poľno SME, s.r.o., Palárikovo. Za oprávnené osoby boli označené navrhovateľky v 1. a v 2.

rade, podľa ust. § 4 ods., 2 písm. c).

Prílohou k rozhodnutiu, bolo preukázané, že vedúci odboru OPPaLH, V.. U. Š.U.J.D.Í. v Nových
Zámkoch, podrobne rozvedený postup pri uplatňovaní náhrad za pozemky (stavby), s tým, že,
aby navrhovateľky písomnú žiadosť o poskytnutie náhrady podľa priloženého vzoru zaslali na SPF,

regionálnepracoviskoNovéZámkydo 6mesiacovododňaprávoplatnostirozhodnutie,ktorýmbolnárok
na náhradu priznaný.

Žiadosťou o poskytnutie náhrady zo dňa 11.05.2004, navrhovateľka v 2. rade, takúto žiadosť zaslala
SPF, pracovisku v Nových Zámkoch, ktorou žiadala o náhradu za pozemky, stavby, ktoré podľa

rozhodnutia OPPaLH, zo dňa 09.10.2003, nemožno vydať. Náhradu žiadala poskytnúť prevodom na
účet. V poznámke k tejto žiadosti navrhovateľka v 2. rade uviedla, že do dňa podania tej žiadosti nemala
k dispozícii ocenenie nehnuteľnosti, ale v záujme zachovania lehoty na uplatnenie nároku svoju žiadosť
podala včas. Po obdržaní znaleckého posudku zašle toto ocenenie SPF.

Žiadosťou navrhovateliek zo dňa 08.03.1994, ktorú adresovali v tom čase Štátnemu majetku, š. p.,
Palárikovo, o poskytnutie náhrady za zbúrané nehnuteľnosti, bolo preukázané, že dňa 18.11.1992,
vyzvali navrhovateľky Štátny majetok, š.p., Palárikovo, na uzavretie dohody na vydanie nehnuteľností
podľa § 9 zák. č. 299/1991 Zb., a k tejto výzve pripojili aj žiadosť o poskytnutie náhrady za budovy,ktoré boli súčasťou nehnuteľností uplatnených na základe reštitučného nároku. Jedná sa o rodinný
dom, hospodárske budovy (maštaľ, sýpka, šopa, ošipáreň) na Švajčiarni, ktoré sa nachádzali na parc.
č. XXXX. Nehnuteľnosti uplatnené navrhovateľkami, ďalej uviedli, že boli omylom vydané V.. S. C., na

základe ním predloženého rozhodnutia Štátneho notárstva o dedičstve po svojom otcovi, ktoré Štátne
notárstvo vydalo v rozpore so zákonom, pretože tieto nehnuteľnosti boli t.č. vo vlastníctve štátu, a neboli
ani nikdy majetkom jeho otca N. C. I..

Doplnením č. 1 znaleckého posudku č. 219/2008, bolo preukázané, že hodnota vydania majúcich

nehnuteľností bola ocenená znalcom ku dňu 24.06.1991, sumou 11 349,- eur, a ku dňu 14.12.1959
sumou 21 547,- eur.

Žiadosťou o poskytnutie finančnej náhrady zo dňa 21.11.2011, ktorú adresovali navrhovateľky odporcom
v 1. a v 2. rade bolo preukázané, že oba subjekty navrhovateľky požiadali o poskytnutie finančnej
náhrady za nehnuteľnosti vo výške určenej znalcom ku dňu ich prevzatia štátom, t.j. 14.12.1959,

a vzhľadom na nesúlad rozhodnutia a usmernenia v určení právnickej osoby, ktorá je povinná
finančnú náhradu poskytnúť, žiadosť zasielali Poľno SME, s.r.o. Palárikovo, ako povinnej osobe určenej
rozhodnutím zo dňa 09.10.2003, a zároveň SPF, ktorý bol označený v usmernení - Prílohe rozhodnutia
ako subjekt poskytujúci náhradu za nehnuteľnosti - stavby uvedené v rozhodnutí.

Zmluvou o predaji majetku štátu č. 80/1996, bolo preukázané, že takúto uzatvorili dňa 03.12.1996,
SPF Bratislava, a odporca v 1. rade, a predmetom zmluvy boli veci, iné majetkové hodnoty, práva a
záväzky, ktoré prešli na predávajúceho podľa zák. č. 92/1991 Zb., v znení neskorších predpisov, na
základe privatizačného projektu ŠM Palárikovo, š. p. - 1. výstup, schváleného rozhodnutím Prezídia
Fondu národného majetku SR č. 590/1996 zo dňa 20.09.1996. a na základe rozhodnutia MP SR zo dňa

20.11.1996, o zrušení podniku bez likvidácie. Privatizačný majetok tvorili nehnuteľnosti špecifikované v
Prílohe č. 1 k tejto zmluve, hnuteľné veci špecifikované v Prílohe č. 2 k tejto zmluve, iné majetkové
hodnoty, práva, a záväzky špecifikované v Prílohách č. 1 - 30 tejto zmluvy, majetková účasť podniku na
podnikaní inej osoby špecifikované v Prílohe č. 2 tejto zmluvy.
Špecifikáciou Príloh ku kúpnopredajnej zmluve, bolo súdu preukázané, čo tvorí konkrétne túto

špecifikáciu pod bodmi 1. - 30. Okrem iného v bode 6, túto špecifikáciu tvoril aj: Súpis reštitučných
nárokov oprávnených osôb.

Súpisom reštitučných nárokov oprávnených osôb k 31.12.1995, bolo preukázané, že sa tam nachádza
aj meno Ing. Dušan Peter, s hodnotou 593 315,- Sk, so znamienkom +, čo v poznámke znamenalo, že

voči nemu prebieha súdny spor.

Potvrdením SPF zo dňa 17.08.2009, bolo súdu preukázané, že na základe privatizačného projektu
schváleného Rozhodnutím Prezídia Fondu národného majetku SR č. 590/1996, zo dňa 20.09.1996,
potvrdil, že nadobúdateľ privatizačného majetku spoločnosť odporcu v 1. rade, má vysporiadané všetky

záväzky voči SPF, zo Zmluvy o predaji majetku štátu č. 80/1996.

Rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky OPPaLH, zo dňa 08.01.1998, bolo preukázané, že ide o
rozhodnutie o vlastníctve a to oprávnených osôb navrhovateliek, voči povinnej osobe: odporcu v 1. rade,
s tým, že oprávneným osobám sa na základe tohto rozhodnutia nepriznalo vlastnícke právo k stavbám

v kat. úz. Y. - M. - hospodárska šopa, maštaľ, a oprávneným osobám neprislúcha náhrada podľa § 14 a
16 zák. č. 299/1991 Zb., o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/16/98/29 zo dňa 31.08.1998, bolo preukázané, že
napadnuté preskúmavané rozhodnutie OPPaLH, z 08.01.1998, č. j. XXXX/XX/K, sa zrušilo a vec

sa vrátila na ďalšie konanie. Krajský súd v tomto rozhodnutí poukázal na to, že oprávnené osoby
- navrhovateľky, si uplatnili svoj nárok riadne a včas, a to písomnými podaniami z 18.12.1992, na
pozemkovom úrade a aj u povinnej osoby. Uviedli nehnuteľnosti podľa parcelných čísel a uplatnili si tak
nielen nárok na pôdu, ale aj na vydanie nehnuteľnosti, t. j . na pozemok, i na stavbu na ňom stojacu.
Bolo teda jasné, že uplatnený nárok sa vzťahu na pôdu i stavby. Správny orgán, preto nesprávne právne

posúdil vec.

Rozhodnutím Pozemkového úradu Nové Zámky, 21.11.1994, č. j. XXXX/XX/K, o vlastníctve rozhodol
tak,žeoprávnenýmosobámnavrhovateľkám,protipovinnejosobeodporcoviv1.rade,priznalvlastníckeprávo v 1 k pozemkom v kat. úz. M., presne určené podľa parciel a výmer v tomto rozhodnutí, lebo
spĺňajú podmienky zákona uvedené v § 6 ods. 1, písm. b).
Ďalším rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 24 S 64/95 zo dňa 30.11.1995, bolo súdu

preukázané, že Krajský súd preskúmavané rozhodnutie Pozemkového úradu v Nových Zámkoch zo
dňa 21.11.1994, č. j. 1469/92/K, potvrdil. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
tohto rozsudku Krajský súd okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o námietky navrhovateľa, Štátneho
majetku, š. p. , Palárikovo, týkajúce sa vlastníckeho práva V.. S. C., k týmto nehnuteľnostiam, tieto sú
právne irelevantné, nakoľko rozhodnutia o prejednaní dedičstva vo všeobecnosti majú iba deklaratórny

charakter. V danom prípade V.. S. C., nemohol dedičstvom nadobudnúť (§ 460 OZ), vlastníctvo k
dotknutým nehnuteľnostiam, pretože jeho otec S. C., ich v čase svojej smrti v roku 1989, preukázateľne
nevlastnil, pretože boli v štátnom vlastníctve.

Výpisom z Obchodného registra odporcu v 1. rade, bolo preukázané, že odporca v 1. rade pod
obchodným menom: Poľno SME, s.r.o., so sídlom Remeselnícka 2, Palárikovo, bola zapísaná pod týmto

názvom od 05.08.1996.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1, zák. č. 229/1991 Zb., o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku, v platnom znení,
ods. 1, povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona

nehnuteľnosť držia, s výnimkou
a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo
účastníkmi sú vyhradené fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických
osôb po 01. októbri 1990,
b) cudzích štátov.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1, zák. č. 229/1991 Zb., o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku, v platnom znení,
ods. 1, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu
v dôsledku:

b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy
alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1, zák. č. 229/1991 Zb., o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku, v platnom znení, právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže

oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods., 1 písm. a) začne
osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený,
ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona Neuplatnením práva v lehote právo
zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred okresným úradom sa správajú
všeobecnými predpismi o správnom konaní.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1, 2, 3, 5, zák. č. 229/1991 Zb., o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku, v platnom znení,
ods. 1, oprávnenej osobe patrí náhrada za obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby, ktoré podľa
tohto zákona nemôže vydať alebo ktoré zanikli alebo boli prevedené na osobu, ktorá nie je povinná ich

vydať. Obdobne oprávnenej osobe patrí náhrada za pozemok, ktorá sa podľa tohto zákona nevydá a
za ktorý sa neposkytol iný pozemok.
ods. 2, ak obytná budova, hospodárska budova alebo iná stavba, ktorá má byť vydaná, je podstatne
zhodnotená tak, že jej cena určená ku dňu účinnosti tohto zákona prevyšuje cenu budovy v čase
prevzatia štátom, alebo inou právnickou osobou, je na vôli oprávnenej osoby, či prevezme budovu a

uhradí povinnej osobe rozdiel medzi cenami alebo požiada o náhradu.
ods. 3, ak vydávaná obytná budova, hospodárska budova alebo iná stavba je znehodnotená tak, že
jej cena určená ku dňu účinnosti tohto zákona je podstatne nižšia než cena pôvodnej budovy v čase
prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou, je na vôli oprávnenej osoby, či prevezme budovy a
požiadaonáhraduvovýškerozdielu medzicenoubudovyvčaseprevzatiaštátomaleboinouprávnickou

osobou a cenou ku dňu účinnosti tohto zákona alebo požiada o náhradu.
ods. 5, ceny sa určia podľa cenových predpisov platných ku dňu účinnosti tohto zákona.Podľa ustanovenia § 16 ods. 1, 2 veta prvá a druhá, 3, zák. č. 229/1991 Zb., o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, v platnom znení,
ods. 1, náhradu za pozemky, ktorí sa podľa tohto zákona nevydávajú, a za ktoré nebol poskytnutý

oprávnenej osobe iný pozemok, poskytne štát. Výšku náhrady v hotovosti upraví vláda Českej republiky
a vláda Slovenskej republiky svojím nariadení.
ods. 2, ostatné náhrady podľa § 14 a 15 poskytne právnická osoba (právny nástupca), ktorá vec drží
alebo ju držala v čase zániku nehnuteľnosti alebo ju previedla na osobu, ktorá nehnuteľnosť podľa tohto
zákona nevydá. Ak túto osobu nemožno zistiť alebo ak touto osobou je rozpočtová organizácia alebo

príspevková organizácia, náhradu poskytne štát prostredníctvom fondu (17 ods. 1) podľa všeobecne
záväzného právneho predpisu.
ods. 3, oprávnená osoba vyzve na vydanie náhrady najneskôr v lehotách uvedených v § 13. Ak právo
na náhradu závisí od rozhodnutia okresného úradu alebo súdu, končí sa táto lehota uplynutím troch
rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, inak právo oprávnenej osoby na náhradu zaniká.

Podľa Nariadenia vlády č. 75/1993 Z. z., § 1, ods. 1, za pozemky, ktoré sa podľa zákona nevydávajú a
za ktoré nebol oprávnenej osobe poskytnutý iný pozemok (poskytne štát náhradu) v časti prevyšujúcej
sumu vyplácanú v hotovosti, a v prípadoch, keď sa hotovosť nevypláca (prostredníctvom Slovenského
pozemkového fondu).
ods. 2, fond poskytne náhradu bezodplatným prevodom vlastníctva vecí alebo cenného papiera (ak sa

fond a oprávnená osoba nedohodnú inak).

Podľa Nariadenia vlády č. 75/1993 Z. z., § 2, ods. 2, 3,
ods. 2, fond obdobne podľa odseku 1 poskytne náhradu, ktorá patrí oprávnenej osobe, ak nárok bol
uplatnený riadne a včas, a dohoda o poskytnutí náhrady štátnym podnikom nebola uzavretá do dňa

schválenia privatizačného projektu.
ods. 3, ak ku dňu schválenia privatizačného projektu nebolo rozhodnuté o vydané nehnuteľnosti, ktorej
držiteľom je štátny podnik, ktorého majetok určený na privatizáciu sa prevádza v súlade so schváleným
privatizačným projektom na fond, stáva sa fond, prípadne ďalší nadobúdateľ podľa privatizačného
projektu, v tomto rozsahu povinnou osobou.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Na základe vykonaného dokazovania podľa hore citovaných zákonných ustanovení bolo súdu
preukázané, že návrh navrhovateliek je dôvodný, právne preukázaný, listinnými dôkazmi podložený,
a preto mu súd v plnom rozsahu vyhovel. Navrhovateľky v tomto konaní sa domáhali od odporcov v

1. alebo v 2. rade povinnosti zaplatiť náhradu podľa ust. § 14 ods. 1, zák. č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, keď na základe listinných dôkazov
predovšetkým rozhodnutia Okresného úradu v Nových Zámkoch, odboru OPPaLH, zo dňa 09.10.2013,
bolo rozhodnuté, že spĺňajú podmienku zákona č. 229/1991 Zb. v ust. § 4 ods. 2, písm. c), že sú
oprávnenými osobami na poskytnutie náhrady za nehnuteľnosti, ktoré v čase vydania tohto rozhodnutia

už nebolo možné vydať, nakoľko boli odstránené v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyššie citovaného zákona,
a nárok na náhradu im prináležal každej navrhovateľke v 1, zároveň v tomto rozhodnutí bola určená aj
povinná osoba, ktorá má túto náhradu poskytnúť a bola ním spoločnosť Poľno SME, s.r.o., Palárikovo,
teda odporca v 1. rade. Navrhovateľky ďalej jednoznačne preukázali, že včas a podľa lehoty ustanovenej
podľa zák. č. 229/1991 Zb., si písomnými podaniami zo dňa 18.12.1992, na Pozemkovom úrade,

ale aj u povinnej osoby uplatnili svoj nárok jednak na vydanie nehnuteľností, a v prípade, že tieto
neexistujú, k možnosti poskytnúť za ne finančnú náhradu. O týchto včas podaných žiadostiach svedčí
aj Príloha k rozhodnutiu z č. l. 18, ktorú súd už oboznámil v úvode svojho odôvodnenia, ďalšia žiadosť
o poskytnutie finančnej náhrady bola zaslaná navrhovateľkou v 2. rade Slovenskému pozemkovému
fondu, regionálnemu pracovisku v Nových Zámkoch, na základe právoplatného rozhodnutia OPPaLH

zo dňa 09.10.2003, podľa ktorého žiadala navrhovateľka v 2. rade poskytnúť túto náhradu na účet
s poznámkou, že do dňa podania takejto žiadosti neobdržala ešte ocenenie nehnuteľnosti, ale v
záujme zachovania lehoty na uplatnenie nároku túto žiadosť podáva včas, a napokon žiadosťou zo dňa
08.03.1994, obe navrhovateľky požiadali povinnú osobu v tom čase Štátny majetok, š.p., Palárikovo, sosídlom v Palárikove o poskytnutie náhrady za zbúrané nehnuteľnosti. Všetky tieto dôkazy predložené
navrhovateľkami korešpondujú a preukazujú skutočnosť, že si včas uplatnili u povinnej osoby žiadosti
o poskytnutie finančných náhrad za zbúrané nehnuteľnosti. O tom, že im tieto zbúrané nehnuteľnosti

právom prináležia svedčia aj ďalšie rozhodnutia a to Rozhodnutie o vlastníctve zo dňa 21.11.1994,
Pozemkového úradu Nové Zámky, kde bolo opätovne rozhodnuté podľa § 9 ods. 4, zák. č. 229/1991
Zb., že navrhovateľky sú oprávnenými osobami a povinnou osobou bol Štátny majetok š.p. - Palárikovo
v tom čase. Tiež v tomto rozhodnutí bolo konštatované, že navrhovateľky spĺňajú podmienky zákona
v § 6 ods. 1, písm. b) vyššie citovaného zákona, a priznalo sa im vlastnícke právo k pozemkom v

kat. úz. M.. Krajský súd v Bratislave svojím rozsudkom č. k. 24 S 64/95 zo dňa 30.11.1995, potvrdil
preskúmavané rozhodnutie Pozemkového úradu v Nových Zámkoch zo dňa 21.11.1994, ktoré bolo
napadnuté odvolaním, zároveň v tomto rozsudku sa súd vysporiadal aj s námietkami bývalého Štátneho
majetku, š. p., Palárikovo, predchádzajúcej organizácie terajšieho odporcu v 1. rade, týkajúce sa
vlastníckeho práva V.. S. C., k nehnuteľnostiam, v kat. úz. M., ku ktorým Pozemkový úrad Nové
Zámky, priznal oprávneným navrhovateľkám vlastnícke právo, že tieto sú právne irelevantné, nakoľko

rozhodnutia o prejednaní dedičstva vo všeobecnosti majú iba deklaratórny charakter. V danom prípade
V.. S. C. nemohol dedičstvom nadobudnúť vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam, pretože jeho otec
S. C. ich v čase svojej smrti preukázateľne nevlastnil, pretože boli v štátnom vlastníctve.
V danom prípade návrhom navrhovateliek sa súd musel vysporiadať so skutočnosťami z právneho
hľadiska, ktorý zo subjektov odporcu v 1. a v 2. rade je príslušný a je povinnou osobou podľa

zák. č. 229/1991 Zb., k vyplateniu náhrady podľa ust. § 14 ods. 1 vyššie citovaného zákona. Súd
vychádzal jednoznačne zo Zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku č. 229/1991 Zb., v platnom znení, a mal jednoznačne preukázané, že oprávnenými osobami
sú navrhovateľky, podľa Rozhodnutí jednak Okresného úradu v Nových Zámkoch OPPaLH zo dňa
09.10.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2003, a jednak podľa Rozhodnutia Pozemkového

úradu Nové Zámky zo dňa 21.11.1994, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 24
S 64/95. Podľa § 5 vyššie citovaného zákona, je presne špecifikované kto je povinnou osobou na
vyplatenie náhrady za neexistujúce nehnuteľnosti, a § 16 ods. 2 vyššie citovaného zákona je presne
uvedené, že na poskytnutie náhrady je povinnou osobou právnická osoba (právny nástupca), ktorá vec
drží, alebo držala v čase zániku nehnuteľnosti, alebo ju previedla na osobu, ktorá nehnuteľnosť podľa

tohto zákona nevydáva. V danom prípade držala v čase zániku nehnuteľnosti právnická osoba, ktorou
bol Štátny majetok, š. p., Palárikovo. Tento subjekt nezanikol s likvidáciou, ale jeho právnym nástupcom
je podľa Zmluvy o predaji majetku štátu č. 80/1996, zo dňa 03.12.1996, odporca v 1. rade. Z uvedeného
teda jednoznačne vyplýva, že povinnou osobou je odporca v 1. rade a nie odporca v 2. rade, ktorého
vyjadrenie k návrhu zo dňa 03.04.2014, súd posúdil ako správne z právneho hľadiska, kde odporca v

2. rade tiež poukázal na skutočnosť, že podľa ust. § 16 ods. 2, veta prvá, zák. č. 229/1991 Zb., nie je
subjektom v tomto konaní pasívne legitimovaným, ani nie je nástupcom po bývalom Štátnom majetku,
š. p., Palárikovo. Tiež uviedol, že takouto osobou v zmysle zák. č. 229/1991 Zb., je výhradne odporca
v 1. rade, a preto považoval návrh navrhovateliek voči odporcovi v 2. rade za nedôvodný a navrhol ho
zamietnuť, a súd tomuto návrhu aj vyhovel a návrh voči odporcovi v 2. rade zamietol, práve z vyššie

uvedených dôvodov. Odporca v 2. rade by bol povinnou osobou len v prípade, ktorý je uvedený v
ust. § 16 ods. 2, veta druhá, ale v danom prípade táto podmienka splnená nie je. Navrhovateľky sa
vyjadrili svojimi výpoveďami k tomu, že odporcu v 2. rade označili za odporcu a žalovali ho iba z dôvodu
opatrnosti, vzhľadom na určitý nesúlad, ktorý vyplýva z Rozhodnutia OPPaLH a Pozemkového úradu,
a z jeho usmernenia vyplývajúceho z Prílohy k tomuto rozhodnutiu. K argumentácii odporcu v 1. rade,

keď tvrdil, že v danom prípade nie je povinnou osobou, a že touto je odporca v 2. rade podľa aplikácie
Nariadenia vlády č. 75/1993 Z. z., ktorým sa podrobnejšie upravuje postup pri uplatňovaní a vyporiadaní
reštitučných nárokov k poľnohospodárskemu majetku, konkrétne k § 2 ods. 2, súd jednoznačne má
za to, že na daný prípad nie je možné aplikovať toto ustanovenie, vzhľadom na to, že toto ustanovenie
treba vykladať v súlade s predchádzajúcimi, a to v súlade s § 1, z ktorých vyplýva, že aplikácia týchto

ust. Nariadenia vlády nie je v tejto právnej veci dôvodná. Tiež bolo preukázané, že odporca v 1. rade
sa aktívne zúčastňoval na rokovania na Pozemkovom úrade v Nových Zámkoch, keď sa prejednávala
cena, a znal. posudok, a všetky tieto námietky boli zohľadnené pri vypracovaní znaleckého posudku,
ako aj pri cene nehnuteľností, a v tomto konaní odporca v 1. rade popiera nárok navrhovateliek. V
súvislosti s Nariadením vlády č. 75/1993 Z. z., má súd za to, že podľa ust. § 2 ods. 3, tohto Nariadenia

vlády, je jednoznačne uvedené, že ak ku dňu schválenia privatizačného projektu nebolo rozhodnuté o
vydaní nehnuteľnosti, ktorej držiteľom je Štátny podnik, ktoré majetok určený na privatizáciu sa prevádza
v súlade so schváleným privatizačným projektom na fond, stáva sa fond, prípadne ďalší nadobúdateľ
podľaprivatizačnéhoprojektuvtomtorozsahupovinnouosobou.Zuvedenéhoustanoveniajednoznačnevyplýva, že ak existuje nadobúdateľ podľa privatizačného projektu, ktorým je Poľno SME, s.r.o., teda
odporca v 1. rade, tento nadobúdateľ sa stáva povinnou osobou.
Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade nie je možná aplikácia Nariadenia vlády č.

75/1993Z.z.,vzhľadomajnaďalšiuskutočnosť,žev §1sauvádza,žetotoNariadenievládysavzťahuje
výlučne na náhradu k pozemkom, netýka sa náhrady za zbúrané nehnuteľnosti, lebo v tomto ustanovení
sa výslovne uvádza, že náhrada sa poskytuje za pozemky, ktoré sa podľa zákona nevydávajú, a za
ktoré nebol oprávnenej osobe poskytnutý iný pozemok, poskytne štát náhradu prostredníctvom SPF. Z
citovaného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že toto Nariadenie vlády vo vzťahu k náhrade za

zbúrané nehnuteľnosti, teda nie na náhradu pozemku sa neaplikuje.
Čo sa týka námietky odporcu v 1. rade ohľadom reštitučného nároku V.. S. C., sa v zmysle Zmluvy o
predaji majetku štátu, ktorá bola podpísaná a účinná dňa 03.12.1996, sa v Súpise reštitučných nárokov
oprávnených osôb uvádza aj reštitučný nárok nedoriešený navrhovateliek, ktorý je ale označený ako
reštitučný nárok V.. S. C., s tým, že k menu tejto oprávnenej osoby je uvedené znamienko +, ktoré v
poznámke vysvetľuje, že ide o prebiehajúci súdny spor, čoho dôkazom je Rozsudok Krajského súdu v

Bratislave, č. k. 24 S 64/95, zo dňa 30.11.1995, o ktorom súd sa už zmienil v úvode tohto odôvodnenia.
Skutočnosť, že ide o reštitučný nárok navrhovateliek mal súd preukázané z rozhodnutí, ktoré súd už
citoval, a teda jednak z rozhodnutia Okresného úradu v Nových Zámkoch OPPaLH z 09.10.2003,
z rozhodnutia Pozemkového úradu Nové Zámky zo dňa 21.11.1994, č. j. 1469/92/K, a z rozsudku
Krajského súdu v Bratislave, č. k. 24 S 64/95, v ktorých sa uvádza, že v reštitučných nárokoch sa uvádza

meno V.. S.Z. C., ktorý podľa výpovede navrhovateľky v 2. rade využil zhodu mien, alebo zhodu mena
N. C., ktorý bol prídelcom podľa prídelovej listiny, z ktorej vyplýva tento reštitučný nárok a bol právnym
predchodcom navrhovateliek.
Okrem toho, čo sa týka námietky odporcu v 1. rade, ktorou zdôvodňoval nemožnosť podania odvolania
voči právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu v čase, keď bolo rozhodnutie vydané s možnosťou

podania odvolania do 30 dní, táto námietka a argumentácia spočívajúca v personálnych zmenách
odporcu, a nemôže byť preto dôvodom nepodania odvolania, ak s týmto rozhodnutím označená povinná
osoba nesúhlasila. Týmto súd poukazuje na to, že personálne zmeny odporcu nemohli ovplyvniť
právoplatnosť rozhodnutia, na základe ktorého si navrhovateľky uplatňujú reštitučný nárok k vyplateniu
náhrady.

Na základe všetkého vyššie uvedeného v súlade s právnou argumentáciou a s právnym odôvodnením,
mal súd za to, že nárok navrhovateliek je jednoznačne preukázaný, a preto súd ich návrhu vyhovel
tak, že odporca v 1. rade je povinný zaplatiť každej z navrhovateliek sumu po 10773,50 eur, spolu s
príslušným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa 01.01.2012 až do zaplatenia, v súlade

s ust. § 517 ods. 2 OZ, v spojitosti s Nariadením vlády č. 87/1985 Z. z., v platnom znení, lebo výška
oprávneného nároku navrhovateliek na náhradu bola určená v súlade s Doplnením č. 1 znaleckého
posudku č. 219/2008, keď hodnota zbúraných nehnuteľností za rodinný dom, obytnú časť prevádzkovej
stavby, maštaľ, a hospodársku budovu bola ku dňu 14.12.1959, sume 21547,- eur, teda na každú z
navrhovateliek pripadá suma, ktorá je citovaná vo výroku tohto rozsudku, a to, že sa odporca v 1. rade

dostal do omeškania s vyplatením tejto náhrady od 01.01.2012, bolo preukázané tým, že navrhovateľky
podali poslednú žiadosť o poskytnutie finančnej náhrady adresovanú obom odporcom dňa 21.11.2011,
a neurčili v tejto žiadosti lehotu, do ktorej majú tieto subjekty poskytnúť náhradu, mal súd za to, že si
správne uplatnili navrhovateľky úrok z omeškania od 01.01.2012, lebo odporcovia mali dostatočný čas,
od obdržania žiadosti ešte v novembri 2011, aby túto náhradu zaplatili do konca roka 2011. Súd zaviazal

odporcu v 1. rade na vyplatenie istín a úrokov z omeškania navrhovateľkám v 1. a v 2. rade, do 15
dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh voči odporcovi v 2. rade zamietol, s poukazom na tie skutočnosti, ktoré uviedol už vyššie v
tomto odôvodnení, preto sa nebude opakovať.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.S.P., keď navrhovateľky v tomto konaní boli
úspešné, preto im prináleží priznanie plnej náhrady trov konania, a k povinnosti uhradiť túto náhradu trov
konania súd zaviazal odporcu v 1. rade, ale navrhovateľky si neuplatnili do 3 dní od vyhlásenia rozsudku
žiadnu náhradu trov, preto súd zaviazal odporcu v 1. rade k povinnosti zaplatiť navrhovateľke v 1. ako

aj v 2. rade titulom náhrady trov konania sumu 0,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach.Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.