Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/261/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201977
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a

členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 26, zastúpený:
JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia ministra žalovaného č. 6683/2013-1.10 (38/2013-rozkl.) zo dňa 28.08.2013, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie ministra životného prostredia SR č. 6683/2013-1.10 (38/2013-

rozkl.) zo dňa 28.08.2013 ako aj rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR, odboru výkonu
štátnej správy, č. 5041/2013-2.2 zo dňa 25.06.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm.
c) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 161,75 € na účet jeho právnej
zástupkyne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie
uvedeného rozhodnutia ministra životného prostredia SR, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo

potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Prvostupňovým rozhodnutím bola povolená výnimka zo zákazov
ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) a f) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o ochrane prírody“ alebo „zákon“) a povolil výnimku podľa § 40
ods. 2, 3 písm. c) zákona na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Svarínka,
jeho držanie a prepravovanie.

Žalobca, ktorý sa zúčastnil uvedeného správneho konania ako jeho účastník, v žalobe namietal, že v

konaní bolo porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia a tiež
právo navrhnúť ich doplnenie. Poukázal na § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku a tvrdil, že z listín, ktoré
mu boli v priebehu konania doručené, nemohol toto svoje právo reálne využiť. Prvostupňový správny
orgán listom zo dňa 28.05.2013 reagoval na jeho žiadosť o poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa k
podkladom tým, že nie je povinnosťou správneho orgánu oboznámiť účastníka konania s podkladmi
rozhodnutia, ale postačí, ak dá účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia
a spôsobu ich zistenia. Žalobca namietal postup žalovaného, ktorý ho odkázal na aktívnu účasť v

konaní spočívajúcu v nahliadnutí do spisu, pričom následne bolo žalobcovi doručené už len rozhodnutie,
proti ktorému neskôr podal rozklad, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím. Poukazujúc
na ustanovenia § 3 ods. 2, § 32 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho poriadku zdôraznil, že správny
poriadok neumožňuje vykladanie ustanovení upravujúcich práva účastníka konania takým spôsobom,že dôsledky tohto výkladu znamenajú pre účastníka konania nemožnosť využitia svojich práv. Povinnosť
správneho orgánu dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia je limitovaná
troma skutočnosťami a to včasnosťou, úplnosťou a presnosťou. Uvedené skutočnosti charakterizujúce

zákonný obsah práva účastníka konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a spôsobom ich zistenia
a povinnosť správneho orgánu umožniť mu realizáciu tohto práva vylučujú možnosť aplikácie § 33 ods.
2 správneho poriadku osvojenú žalovaným.

Argumentáciu žalovaného uvedenú v napadnutom rozhodnutí, že ustanovenie § 23 ods. 1 správneho

poriadku sa vzťahuje výlučne na inštitút nazerania do spisu a „pre správny orgán z neho nevyplýva
povinnosť zasielať účastníkom konania kópie spisu v rámci oboznamovania s podkladmi rozhodnutia
podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku“ označil za ťažko pochopiteľnú. Na jednej strane žalovaný
ospravedlňuje svoj zásah do práva žalobcu údajnou pasivitou spočívajúcou v nenahliadnutí do spisu, na
druhejstranenevysvetľuje,prečomusprávnyorgánprvéhostupňanajehožiadosťnezaslalpožadované
podklady rozhodnutia, čiže kópiu spisu.

Žalobca tiež poukázal na námietky uvedené v rozklade, že z prvostupňového rozhodnutia nie je možné
identifikovať opodstatnenosť žiadosti o udelenie výnimky ani posúdiť jeho vecnú správnosť so zreteľom
na § 40 ods. 1, 3 zákona, keďže rozhodnutie vo svojom odôvodnení a osobitne na strane 3, s výnimkou
posledného odseku, obsahuje všeobecné konštatovania, ktoré sa v niektorých prípadoch v doslovných

formuláciách opakujú nielen vo všetkých ďalších rozhodnutiach o žiadostiach o udelenie výnimiek v roku
2013, 2012, 2011, ale dokonca aj v roku 2008. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia nebolo možné
vytvoriť si úsudok o dôvodoch, ktoré v predmetnej veci viedli k udeleniu výnimky. Žalovaný síce uviedol
detailnejší postup prvostupňového správneho orgánu pri obstarávaní podkladov rozhodnutia, konkrétne
správu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej aj len „ŠOP SR“) a správu Národného parku

Nízke Tatry, ale odôvodnenie tohto rozhodnutia nezodpovedá § 47 ods. 3 správneho poriadku hlavne
tým, že žalovaný neuviedol skutočnosti tvoriace podklad rozhodnutia ani úvahy, akými bol vedený pri
hodnotení dôkazov.

Z rozhodnutia podľa žalobcu nevyplýva, či dochádza alebo hrozí riziko stretov s medveďmi v miestach

ich prirodzeného výskytu alebo v oblastiach, ktoré nie sú prirodzeným biotopom medveďa hnedého.
Namietal, že správne orgány oboch stupňov nezistili úplne a spoľahlivo skutočný stav veci, konkrétne, či
existujú skutočnosti, ktoré môžu byť subsumované pod § 40 ods. 2 zákona a či neexistuje iná alternatíva
vo vzťahu k preventívnym opatreniam. Rovnako nebolo vykonané dokazovanie umožňujúce vysloviť
jednoznačný záver, že udelenie výnimky je nevyhnutné z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. c)

zákona ani, že udelená výnimka je spôsobilá naplniť ňou sledovaný účel.

Vzhľadom na to, že správne orgány oboch stupňov uvedené skutočnosti nezisťovali, neexistuje základ,
na ktorom by mohli vybudovať tú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorej z vykonaných
dôkazov vyvodzujú skutkové závery a vôbec nie je možné identifikovať akúkoľvek správnu úvahu a z

nej vyplývajúce právne závery.

Zo zaradenia medveďa hnedého do prílohy č. 4 vyhlášky č. 24/2003 Z. z. vyplýva, že medveď hnedý
je chránený živočích, prioritný druh európskeho významu a vzťahuje sa naň ustanovenie § 35 ods. 1
zákona vymenúvajúce činnosti, ktoré sú voči chráneným živočíchom zakázané, pričom medzi ne patrí

aj úmyselné usmrcovanie.

Správne orgány oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach vychádzali z nesprávneho názoru, že výnimku
v predmetnej veci možno udeliť v rámci akejsi celoplošnej regulácie početnosti medveďa hnedého.
Takýto záver podľa žalobcu neumožňuje ochrana tohto druhu konštruovaná v § 35 a § 40 zákona. V

tejto súvislosti predložil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „Najvyšší súd SR“)
sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo dňa 17.07.2013 v obdobnej veci udelenia výnimky za účelom regulačného lovu
medveďa.

Na základe uvedených skutočností žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jeho

prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. K námietkam ohľadom nezákonnosti rozhodnutia z dôvodov
uvedených v § 250j ods. 2 písm. a), c), d) a e) O.s.p. uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím bolav súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods.
1 písm. a) a f) zákona, t. j. žiadateľovi bolo povolené usmrtiť jedného medveďa hnedého, držať ho
a prepravovať v poľovnom revíri, pričom boli presne stanovené podmienky rozhodnutia v zmysle §

82 ods. 2 zákona. Výnimku z druhovej ochrany možno splniť len za podmienok ustanovených v §
40 ods. 2 a 3 zákona, pričom prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
konkrétne skutočnosti, ktoré viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v §
35 ods. 1 písm. a) a f) zákona. Žalovaný mal z dostupných údajov ŠOP SR, žiadateľa, ako aj z
ďalších informácií za preukázané, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená.

Podľa stanoviska ŠOP SR zo dňa 13.05.2013 sa poľovný revír nachádza v druhom a treťom stupni
územnej ochrany a všetko nasvedčuje tomu, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto
druhu. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívny stanovilo podmienky
výkonu povolenej výnimky.

Uviedol, že svojimi kritériami na povolenie výnimky sa usiluje o udržanie populácie v priaznivom
stave v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Rozširovanie areálu a postup do oblastí
zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj hlásenie o ich zvýšenom
počte v pôvodných miestach výskytu nasvedčuje tomu, že v predmetnom poľovnom revíri je zvýšený
stav populácie medveďa hnedého.

Poukázal na to, že v súčasnosti existujú tri riešenia vzniknutého problému a to odplašenie
problematických jedincov, ďalej odchyt, imobilizácia problematických jedincov, ich prevoz, umiestnenie
vo vhodných aklimatizačných podmienkach a neskôr ich prevoz do oblastí, resp. zariadení s vhodnými
podmienkami pre ich reintrodukciu a napokon operatívny odstrel problematických jedincov. Podľa

dostupných informácií neexistuje na Slovensku subjekt, ktorý by dokázal zabezpečiť všetky podmienky
pre tento konkrétny prípad uvedený ako druhý v poradí. Uviedol, že oslovil zoologické záhrady v
Slovenskej a v Českej republike, avšak žiadna z nich nebola schopná odchyteného jedinca umiestniť
vo svojich zariadeniach.

Pokiaľ ide o požiadavku zachovania populácie dotknutého druhu, žalovaný považoval za smerodajné
stanovisko ŠOP SR, podľa ktorého usmrtenie jedného medveďa hnedého nie je považované za
skutočnosť ohrozujúcu jeho populáciu. Vznik škodného účinku označil za právne irelevantný, pretože
keď následok na zdraví alebo živote vznikne, ustanovenie § 40 ods. 3 písm. c) zákona stráca na
význame. S poukazom na tento prioritný záujem sa preferuje ochrana pred vznikom škodlivého

následku.

K námietke nezákonnosti postupu správnych orgánov oboch stupňov spočívajúcej v porušení práv
žalobcu ako účastníka konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia a v porušení
práva navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, žalovaný uviedol, že bežnou praxou správnych

orgánov pri aplikácii § 33 ods. 2 správneho poriadku je vyzvanie účastníkov konania a zúčastnených
osôbpísomnouformounavyjadreniesakpodkladomakspôsobuichzisteniapredvydanímrozhodnutia,
pričomimurčiaprimeranúlehotu.Ktakémutopodaniuneprikladajúkópiepodanízospisovéhomateriálu.
Ďalej poukázal na list zo dňa 17.05.2013, ktorým oznámil ukončenie zisťovania skutočného stavu veci
a obstarávania podkladov a uviedol, že účastníci majú právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam

prípadne navrhnúť ich doplnenie. Zároveň uviedol čas, kedy je spisový materiál k dispozícii na
nahliadnutie. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal za to, že si splnil povinnosť ustanovenú v § 33 ods. 2
správneho poriadku, umožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom
pre rozhodnutie. V tejto súvislosti citoval rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 199/2010 zo dňa
23.02.2011 a sp. zn. 6Sžo 55/2010 zo dňa 16.16.2010, v zmysle ktorých môže správny orgán v konaní

pokračovať, ak sa účastník konania vzdá práva vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom alebo v prípade
jeho nečinnosti. Žalobca svoje právo nahliadnuť do spisu v stanovenej lehote nevyužil a o zaslanie
podkladov požiadal listom zo dňa 28.05.2013, na ktorý žalovaný reagoval listom, v ktorom uviedol,
že neposkytnutie podkladov vo forme vyhotovenia a zaslania ich kópie nemôže znemožniť žalobcovi
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.

Knámietkežalobcu,že§23ods.1správnehoporiadkuposkytujeúčastníkovikonaniaprávodostaťkópiu
spisu, žalovaný uviedol, že ustanovenia správneho poriadku sa vzťahujú výlučne na inštitút nazerania
do spisu a pre správny orgán z nich nevyplýva povinnosť zasielať účastníkom konania kópie spisu pri ichoboznamovaní s podkladmi rozhodnutia. Zdôraznil, že k porušeniu práv žalobcu by došlo iba v prípade,
ak by žalovaný neumožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu, čo vyplýva aj z judikatúry slovenských súdov,
napr. z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 199/2010.

K námietke žalobcu týkajúcej sa odôvodnenia rozhodnutia, ktoré podľa neho obsahuje len všeobecné
konštatovania, ktoré sa v niektorých prípadoch v doslovných formuláciách opakujú nielen vo všetkých
ďalších rozhodnutiach o žiadostiach o udelenie výnimiek v roku 2013, 2012, 2011, ale aj v
roku 2008, žalovaný uviedol, že podobnosti sú spôsobené tým, že vo všetkých posudzovaných

prípadoch je skutkový stav vecí v základných črtách rovnaký. Podobnosť odôvodnení je spôsobená
aj dodržaním zásady materiálnej rovnosti ustanovenej v § 3 ods. 5 správneho poriadku. Žalovaný tiež
upozornil na to, že podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje na základe
podkladov pripravených ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom
území Slovenskej republiky, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na
hospodárskych zvieratách ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Každý rozklad hodnotí osobitne

vzhľadom na konkrétny obsah administratívneho spisu vo veci.

V súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo dňa 17.07.2013 uviedol, že
ho nemožno považovať za konečné výkladové stanovisko v tejto ani v obdobných veciach. Požiadavky
uvedené v predmetnom rozsudku označil žalovaný za nevykonateľné v praxi a to z dôvodov, že náhodné

strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu,
nie je možné zdokumentovať tak, aby mohol poukázať na konkrétneho medveďa hnedého, ktorého sa
bude výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len toho istého,
na územia mimo jeho prirodzený výskyt. Výsledný počet jedincov k určitému časovému momentu nie
je možné explicitne určiť, nakoľko v danom revíri môžu byť pozorované aj iné jedince. Žalovaný sa

nestotožnil s označením hlásenia o stretoch s medveďmi alebo o spôsobených škodách použitým
Najvyšším súdom SR ako o „príhodách zo života“. Aj napriek javiacemu sa neodbornému charakteru
ich nemožno považovať za nekvalifikovaný prejav a neodôvodnený prípad pre povolenie predmetnej
výnimky.

Žalovaný sa tiež nestotožnil s názorom Najvyššieho súdu SR, že samotné stretnutie medveďa s
človekom je nepostačujúce, ale musí ísť o stretnutie atypické miestom ako aj správaním medveďa.
K tomu názoru uviedol, že už jednotlivé hlásenia preukazujú, že sa jednalo o miesta stretov, ktoré
sú jednoznačne atypické. Je nepochybné, že jedinec pohybujúci sa v intraviláne obce či v blízkosti
ľudských osídiel je jedincom nevykazujúcim znaky plachosti. Za absurdné označil zisťovanie správania

sa - „agresivitu“ daného jedinca, nakoľko predmetné výnimky sa udeľujú v zmysle § 40 ods. 2 a 3 písm.
c) zákona. Udelenie výnimky predstavuje preventívne opatrenie, ktoré až po útoku medveďa hnedého
na človeka bude opatrením nedostatočným a v príkrom rozpore s týmto zákonným ustanovením.

Záverom podotkol, že nesplniteľnosť „požiadaviek“ kladených rozhodnutím Najvyššieho súdu SR na

žalovaného bude mať za následok nepovoľovanie výnimiek z týchto zákazov, pričom v prípade vzniku
škôd či neprimeraného ohrozovania zdravia a života ľudí bude niesť zodpovednosť žalovaný ako orgán
monitorujúci, regulujúci a zodpovedný za vývoj populácie tohto druhu, pričom bude znášať aj prípadné
majetkové škody ako aj ujmy nemajetkového charakteru.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté
rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a
preto podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vrátil
vec žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä
s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p., súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgánoprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 28.03.2013 bola žalovanému doručená žiadosť
poľovníckejorganizácieoudelenievýnimkyz§35ods.1zákonač.543/2002Z.z.zaúčelomregulačného
lovu medveďa hnedého v roku 2013 v počte 1 kus. Žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť častými stretmi
poľovníkovaturistovsmedveďmivykazujúcimiznakysynantropizácieaagresivity.Kstretomdochádzalo
v extraviláne obce.

Na základe žiadosti žalovaného vypracovala ŠOP SR stanovisko k regulačnému odlovu medveďa
hnedého v roku 2013, v ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť výnimku
na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do 100 kg. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že v
minulosti boli medveďmi spôsobené škody na poľnohospodárskych plodinách a včelstvách.

Žalobcovi bolo oznámené ukončenie zisťovania stavu veci a obstarávania podkladov a bol poučený o
tom, že má ako účastník konania právo sa s podkladmi na vydanie rozhodnutia oboznámiť a následne
sa k nim vyjadriť, prípadne navrhnúť ich doplnenie a bola mu určená aj lehota a miesto, kde sa môže
s podkladmi oboznámiť.

Žalobca následne vo svojom vyjadrení zo dňa 28.05.2013 spochybnil vyššie uvedený postup a uviedol,
že z listu nevyplýva ani obsah spomínaných podkladov, ani to, akým spôsobom boli získané a k akým
záverom žalovaný došiel.

Žalovaný listom zo dňa 12.06.2013 zaslal žalobcovi stanovisko, v ktorom uviedol, že § 33 ods. 2

správneho poriadku neupravuje zákonnú povinnosť správneho orgánu zasielať účastníkovi konania
podklady rozhodnutia či z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópiu administratívneho spisu a zasielať ho
účastníkovi konania na vyjadrenie a tiež, že účastníkom konania nebolo upreté právo nahliadnuť do
spisu.

Prvostupňovým rozhodnutím žalovaný v zmysle § 40 ods. 2 ods. 3 písm. c) zákona povolil výnimku
zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) zákona a povolil žiadateľovi usmrtiť - odstreliť
jedného jedinca medveďa hnedého v príslušnom poľovnom revíri, držať ho a prepravovať, pričom
stanovil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona. V odôvodnení rozhodnutia poukázal
na stanovisko ŠOP SR k žiadosti žiadateľa a zrekapituloval argumentáciu žalobcu z jeho vyjadrenia k

podkladom rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že pokiaľ potreboval žalobca viac informácií o predmetnom
konaní, mohol využiť svoje právo v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku nazrieť do spisu a urobiť
si z neho výpisy a odpisy. Ďalej uviedol, že podľa zistených údajov ŠOP SR i žiadateľa o výnimku
nie je populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri ohrozená, naopak všetko nasvedčuje tomu, že
tento chránený druh živočícha v tomto revíri prosperuje a jeho populácia narastá. Niet preto dôvod

spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie tohto živočícha,
ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. V súvislosti
s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal možnosťou odchytu
medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít, pričom oslovil všetky ZOO v
Slovenskej republike aj Českej republike, ktoré však o medveďa hnedého neprejavili záujem. Žalovaný

tiež uviedol, že za účelom predchádzania stretov medveďov s ľuďmi je potrebné udržiavať populáciu
medveďa hnedého v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie
je dostatok prirodzenej potravy a kde je však omnoho väčšia ponuka potravy pre medveďa z umelých
zdrojov. Povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v stanovenej lokalite je podľa žalovaného
možné považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti

obyvateľov tak, ako to vyžaduje § 40 ods. 3 písm. c) zákona.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister životného
prostredia SR žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil obdobne ako vyjadrenie k žalobe.

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkovkonania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
Správny orgán je povinný dať účastníkov konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho

doplnenie.

Podľa § 23 ods. 1, 4 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií,

zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho
vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania

pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Povinnosťou žalovaného v konaní o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002
Z.z. je postupovať podľa správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou
z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania,

teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach správneho poriadku (§
3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho
konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť
dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie
jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje

správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca
v ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových
okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo
nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje.

Účastník má v zmysle § 33 správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré
zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k
jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým
i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam
účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov

povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s
dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska
všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny
orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má
možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať, a teda

vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenie účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá,
alebo ostane v stanovenej lehote nečinný.

Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa
ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie

správneho orgánu, a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napr.
rozsudky Najvyššieho súdu SR 6Sžo/55/2010, 5Sž/24/2008, 4Sžo/10/2011, 3Sžd/72/2009, rozsudky
Najvyššieho správneho súdu ČR 7A 112/2002 a 7As 40/2003).

Zpreskúmavanýchrozhodnutíizadministratívnehospisuvyplýva,žeokremužspomínanéhostanoviska

ŠOP SR boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie
výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom
územíčilokalite.Jenesporné,žežalobcovinebolivpriebehukonaniatietopodkladydoručenéstým,abysa k nim vyjadril. Bolo mu oznámené, že pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený,
nestačia, má v zmysle § 23 správneho poriadku právo osobne nazrieť do spisu.

Ako je uvedené vyššie, zmyslom oprávnenia koncipovaného v § 33 správneho poriadku je
predchádzanie neskorším možným námietkam účastníka konania, ktoré by mohlo viesť k prieťahom v
konaní alebo k iným komplikáciám, pričom v prejednávanej veci žalovaný narušil samotný účel tohto
ustanovenia. Neodôvodnene spôsobil prieťahy v konaní tým, že neumožnil žalobcovi realizáciu práva
oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a to poskytnutím kópie spisu na jeho žiadosť. Aj pre správny

orgán by bolo účelnejšie a rýchlejšie zaslať žalobcovi kópiu spisu poštou ako zabezpečiť prítomnosť
zamestnanca, ktorý umožní žalobcovi osobne nahliadať do spisu.

Uvedený postup žalovaného bol teda podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods.
2 správneho poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia
vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia,

prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca navyše vo svojom vyjadrení k začatému konaniu výslovne
žiadal o možnosť oboznámiť sa s uvedenými podkladmi. Súd je toho názoru, že za daných okolností
žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy, ako aj všetky ostatné podklady,
na základe ktorých rozhodoval, žalobcovi predložiť na vyjadrenie či už v elektronickej podobe, alebo
doručením ich fotokópií (aj za náhradu nákladov s tým spojených). Právo účastníka vyjadriť sa k

podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu a tvrdiť, že
pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia, pretože ide o dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné oprávnenia, a každým z nich
sa sleduje iný účel. Naplnenie práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia sa môže nepochybne
realizovať aj inou formou, ako možnosťou nazrieť do spisu. Právo účastníka na kópiu spisu sa teda

neviaže na jeho osobnú prítomnosť pri nahliadaní do spisu, ale o kópiu spisu môže požiadať aj poštou,
čo je vo väčšine prípadov efektívnejšie a ekonomickejšie nielen pre samotného účastníka konania ale
aj pre správny orgán.

Pre daný prípad je však nutné konštatovať, že žalobca je častým účastníkom týchto konaní, pozná

názor zainteresovaných správnych orgánov a napokon bol vo všeobecnej rovine oboznámený s
podkladmi rozhodnutia (podrobne až v prvostupňovom rozhodnutí...) a mohol na ne reagovať v rozklade.
Vyššie uvedený procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý neumožnil žalobcovi ako účastníkovi
správneho konania plnohodnotne realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z § 32 ods. 2 správneho
poriadku, nemal za daných okolností podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia

a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p..

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., chráneného živočícha je zakázané
a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,
b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,

c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,
d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,
e) medzidruhovo krížiť,
f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch
povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov
živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií
dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,
výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva

Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., výnimku podľa odseku 2 možno povoliť
a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,
b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných

škôd na inom type majetku,
c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy
voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátanetých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného
významu na životné prostredie,
d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov

alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,
e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na
selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, súd rovnako ako v rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania

výnimiek na odstrel medveďa hnedého v roku 2007 (napr. sp. zn. 2S 233/07) konštatuje, že celoročná
druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená
na základe zákona č. 543/2002 Z.z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom
zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť
výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí
zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený

niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z..

Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom
počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok
prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou

by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva.
Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. je možné len vtedy,
keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť
ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Ako súd v minulosti
konštatoval v rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého, ak má

byť dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán
v konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných
medveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby
bolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť
obyvateľov. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej

realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest
jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Keďže poľovný revír,
ktorého sa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, nie je podľa
názoru súdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre
život a zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho druhu mimo

svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka.

V konaní začatom na základe žiadosti poľovníckej organizácie doložil žiadateľ svoju žiadosť len
potvrdením A., v ktorej sa uvádza, že v priebehu roka 2012 sa pri výkone svojej práce (vedúca LO
Rakytová) stretla v poľovnom revíri s medveďom hnedým, ktorý nejavil známky plachosti a bol agresívny.

V administratívnom spise sa nenachádza žiadna zmienka o skladbe súčasnej populácie medveďa
hnedého na území predmetného poľovného revíru. Súd nemá na mysli samotné počty medveďov
vyplývajúce zo žiadosti, ale predovšetkým vek, pohlavie a zdravotný stav jedincov tak, aby sa zaistilo,
že odlovom jedného jedinca nevznikne taký stav v danom teritóriu, ktorý by mohol viesť k ohrozeniu

populácie medveďa ako chráneného živočícha.

V súvislosti s povolením výnimky v záujme verejnej bezpečnosti ľudí je súd toho názoru, že poukázanie
na určité príhody zo života a na neidentifikovateľné osoby tak, ako to bolo v tomto prípade, nemožno
v žiadnom prípade považovať za postačujúce na povolenie výnimky, nakoľko z jediného podkladu

rozhodnutia vyplýva iba hrozba rizika stretu ľudí s medveďmi. Súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že
vzťah skutočnosti uvedenej v správe obsahujúcej údaje o škodách na včelstvách k zákonnému dôvodu
na udelenie výnimky nebol dostatočne preukázaný. Navyše, súd v administratívnom spise nenašiel
žiadne jednoznačne preukázateľné hlásenia o strete ľudí s medveďom.

V danom prípade sa súd stotožnil s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku
sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo dňa 17.07.2013, podľa ktorého v takýchto prípadoch „vážne strety človeka
s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka sú nepochybne
zadokumentované na obecných úradoch, v nemocniciach, Policajnom, či Hasičskom a záchrannomzbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je správny orgán povinný čerpať zdroje informácií. Pritom
ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen
miestom (napr. v mestskej časti či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä

správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti).

Najvyšší súd Slovenskej republiky na označenie hlásení o stretoch s medveďmi alebo hlásení o škodách
spôsobených medveďom hnedým použil slová... „príhody zo života“. Je nepodstatné, ako a kým sa
„strety medveďov s ľuďmi“ označia, podstatné je , že hlásenia, ktoré sú súčasťou administratívneho

spisu, sú spisované obyvateľmi dotknutých obcí, resp. samotnými obcami.... Aj napriek javiacemu sa
neodbornému (laickému) charakteru týchto hlásení, ich nemožno považovať za nekvalifikovaný prejav a
neodôvodnený prípad pre povolenie výnimky. Tieto hlásenia sú relevantným podkladom pre rozhodnutie
správneho orgánu, nakoľko aj nimi sa preukazuje odôvodnená obava ohrozenia života a zdravia, t. j. že
výnimka bude povolená v záujme verejnej bezpečnosti ľudí.

Hlásenia by mali preukazovať, že sa jednalo o miesta stretov, ktoré sú jednoznačne atypické, t. j. územia
mimo prirodzený výskyt medveďa (intravilán obce, v blízkosti ľudských obydlí) a taktiež je nepochybné,
že jedinec pohybujúci sa v intraviláne obce, či v blízkosti ľudských osídiel je synantropným jedincom,
nevykazujúcim žiadne, prípadne výrazne minimalizované, znaky plachosti.

Agresivitu konkrétneho jedinca skúmať netreba (s najväčšou pravdepodobnosťou by už bolo neskoro na
prevenciu...),nakoľkovýnimkysaudeľujúvzmysle§40ods.2aods.3písm.c)zákonaoochraneprírody
a krajiny. V zmysle § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody je vznik škodlivého účinku na zdraví
a živote ľudí irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie
nepochybne stráca na význame. Ide o preventívne opatrenie, preto povolenie predmetnej výnimky až po

útoku medveďa hnedého na človeka (t. j. jedinca vykazujúceho agresívne správanie) bude opatrením
nedostatočným a v príkrom rozpore s ustanovením § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody a
krajiny.

Žalovaný musí v každom individuálnom prípade skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie

výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody (t. j. či nebude ohrozená populácia medveďa hnedého),
je potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú
bezpečnosť ľudí.

Na základe skutkových zistení nie je podľa názoru súdu možné urobiť jednoznačný záver o tom, že sú

splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z.,
pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci nevyplýva, že ohrozenie zdravia
a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne prevyšuje záujem
na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého. Pri udeľovaní výnimky správny orgán nepreukázal,
že povolil usmrtiť práve toho jedinca, ktorý má v danej lokalite najväčšie sklony k prenikaniu do

ľudskej civilizácie. Súd je názoru, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladnejšie
zdokumentovanie pohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola
zrejmá potreba chrániť záujem na ochrane zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky.
Pokiaľ príslušné organizácie ŠOP SR v spolupráci so žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú
pohyb medveďov v blízkosti ľudských obydlí a v intravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring

žalovanému na účely rozhodovania o povolení výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná
situácia v týchto konaniach a proces povoľovania výnimiek by sa stal transparentnejším.

Vzhľadom na uvedené dospel súd po preskúmaní veci k záveru, že zistenie skutkového stavu je
nedostatočné pre posúdenie veci a preto napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom
bude právnym názorom súdu viazaný.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal v konaní úspešnému žalobcovi
náhradu trov konania na nákladoch právneho zastúpenia advokátkou, uplatnené a vyčíslené za dva

úkony právnej služby po 127,16 € (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie žaloby na súd), paušálnu náhradu 2x 7,63 € a 20% DPH v sume 26,96 €. Tarifnú odmenu za
uvedené úkony vyčíslenú sumou 323,5 € súd krátil o polovicu na sumu 161,75 €, pričom dôvod hodnýosobitného zreteľa pre takýto postup videl v skutočnosti, že žalobca podal na tunajší súd viac ako 50
žalôb proti rozhodnutiam žalovaného o povolení výnimiek na odstrel medveďa hnedého na v podstate
totožnom skutkovom i právnom základe, čo sa nepochybne premietlo času spojeného s touto právnou

pomocou i do nákladov žalobcu na jej obstaranie.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom

súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.