Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. február 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 38C/89/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109214674
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8109214674.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky B. E., nar.

X.X.XXXX, bytom S., S. Č.. X, právne zastúpená JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v
Prešove, Sládkovičova č. 8, proti odporcovi Z.H. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX K. Q. R. X., F., G.,
právne zastúpený JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova 2, v konaní o
určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

určuje, že navrhovateľka B. E., nar. X.X.XXXX je vlastníčkou X-izbového bytu č. XX s príslušenstvom a
jeho súčasťami, ktorý sa nachádza vo vchode 1 na 2. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX na
ul. S. X N. S.X., vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX-in na spoločných častiach a spoločných

zariadeniachbytovéhodomusúpisnéčísloXXXXnaparceleXXXX/XXX,všetkozapísanénaLVč.XXXX
kat. úz. S., vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX na parcele č. XXXX/XXX zastavaná plocha
o výmere 540 m2 zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. S.,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 3.7.2009 domáhala určenia vlastníckeho práva k bytu č. XX s
príslušenstvom a jeho súčasťami, ktorý sa nachádza vo vchode X, H. X. poschodí bytového domu súp. č.
XXXX, na ul. S. X N. S., že je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX-in na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX, všetko zapísané na
LV č. XXXX kat. úz. S.Š., vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX-ín na parcele č. XXXX/XXX
zastavaná plocha o výmere 540 m2 zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. S..

Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela zmluvu o pôžičke so zabezpečovacím prevodom
vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Keďže dlh splnila, ale odporca nepreviedol naspäť na ňu tento
byt, podala si tento návrh.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Poukazoval na to, že stále je vlastníkom predmetného bytu, a že
navrhovateľka nesplatila svoj dlh riadne a včas a teda jeho vlastnícke právo stále trvá. V tomto konaní
súd dňa 6.8.2009 vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi Z. Q. nakladať s predmetnými
nehnuteľnosťami, až do právoplatného ukončenia tejto veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/
XX/XXXX.

Súd svojim rozsudkom zo dňa 23.9.2013 návrhu navrhovateľky vyhovel. Voči rozsudku podal odporca
odvolanie.Krajský súd svojim uznesením zo dňa 27.2.2014 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na
ďalšie konanie. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bolo vykonať
dokazovanie smerujúce k zisteniu, či skutočne došlo k zaplateniu dlhu vrátane úrokov z omeškania a

v odôvodnení rozhodnutia sa vyporiadať aj s tým, ktoré splátky na predmetný dlh je možné započítať
a ktoré nie. Zároveň uviedol:

Pritom len za obdobie od 29.05.2003 do 14.05.2004, kedy bola zaplatená podľa dokladov prvá splátka
vo výške 30.000,- Sk, mohli by tieto úroky z omeškania pri rešpektovaní vtedy platnej 13 % -nej sadzbe

úrokov z omeškania dosiahnuť sumu 56.045,88 Sk. Ak by súd prvého stupňa vyhodnotil, že bola
zaplatená aj ďalšia splátka (spomínaných 100.000,- Sk pred bankou osobne), nie je takéto hodnotenie
dôkazov vylúčené, avšak muselo by byť zrejmé, kedy sa tak stalo a to z odôvodnenia napadnutého
rozsudku.

Zároveň by však súd prvého stupňa musel brať do úvahy, že ďalšia splátka (podľa dokladov) bola

urobená až 06.12.2005 a celý dlh v nasledujúcich splátkach až k 09.08.2007, pričom za celé toto obdobie
museli vznikať aj úroky z omeškania, a to minimálne v zákonom stanovenej výške (Nariadenie vlády
č. 87/1995 Z.z.).

Ako bolo vyššie naznačené, s týmito okolnosťami sa súd prvého stupňa nezaoberal, neujasnil si, kedy

mala byť eventuálne zaplatená suma 100.000,- Sk a odovzdaná osobne žalovanému a ako vykonávanie
jednotlivých splátok ovplyvnilo celkovú výšku úrokov z omeškania, čo v konečnom dôsledku by súd
prvého stupňa priviedlo k záveru, či skutočne predmetný dlh bol zaplatený alebo nie.

Krajský súd uviedol, že súd prvého stupňa musí opätovne prehodnotiť, či došlo k zaplateniu dlhu

podrobnou špecifikáciou splácania dlhu a výpočtov úrokov z omeškania.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, spismi
tunajšieho súdu XXC/XXX/XXXX B. XXC/XXX/XXXX, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:

Navrhovateľka uzavrela s odporcom zmluvu o poskytnutí pôžičky v spojení so zmluvou o prevode
vlastníckeho práva k bytu na zabezpečenie záväzku z pôžičky v súlade s ustanovením § 553
Občianskeho zákonníka a to 28.2.2003. Na základe tejto zmluvy si navrhovateľka od odporcu požičala
420.000,-- Sk. Navrhovateľka bola výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Na základe tejto

zmluvy povolila Správa katastra v S. vklad do katastra nehnuteľností 5.3.2003, odporca sa stal
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a je zapísaný na LV ako vlastník.

Navrhovateľka sa v konaní XXC/XXX/XXXX domáhala určenia neplatnosti tejto zmluvy s poukazom na
skutočnosť, že bola uvedená do omylu. Uviedla, že peniaze neboli poskytnuté jej, ale jej synovi. Návrh

však bol zamietnutý s tým, že navrhovateľka uzavrela zmluvu vedome za splnenia všetkých zákonných
podmienok.

V konaní na tunajšom súde sp. zn. XXC/XXX/XXXX sa Z. Q. ako navrhovateľ domáhal vypratania z
predmetného bytu. Návrh bol však zamietnutý rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13.2.2008 a v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu S. nadobudol právoplatnosť 17.3.2009.

Z rozsudku krajského súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 3.2.2009, ktorým potvrdil rozsudok
Okresného súdu v S., okrem iného vyplýva:
„Žalobca mohol vykonávať práva vlastníka do doby zaplatenia dlhu. Ak dlh zo strany žalovanej bol

zaplatený, žalobca má v zmysle uzavretej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vykonať všetky
úkony vo vzťahu ku katastru, aby žalovaná opäť bola zapísaná ako vlastníčka bytu. Žalobca v konaní
popieral,abydlhbolžalovanouzaplatený,pretožeplatby,ktoréeviduje,bolivyznačovanéakodlhplatený
za Z. E.. Pred súdom prvého stupňa, ani v odvolacom konaní žalobca nedoložil žiadne listinné dôkazy
preukazujúce skutočnosť, aby medzi žalobcom a synom žalovanej boli uzavreté iné zmluvy o pôžičke

a že túto pôžičku platil syn žalovanej prostredníctvom žalovanej. Súd prvého stupňa, aj odvolací súd
jednoznačne konštatujú, že žalobca preukázal existenciu jedného dlhu, a to dlhu z uzavretej zmluvy
zo dňa 28.2.2003. V konaní bolo preukázané zaplatenie tohto dlhu, síce nie v lehote do 28.5.2003, ale
dlh ako taký bol zaplatený. Podľa tvrdenia žalovanej, žalobca prevzal dokonca 610.000,-- Sk, pričom450.000,-- Sk bolo dokladovaných písomným potvrdením a 160.000,-- Sk bez dokladu. Sám žalobca
priznal prevzatie platby 100.000,-- Sk bez dokladu. Žalobca nepreukázal iné dlhy žalovanej ako z
uzavretej pôžičky a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, resp. žalobca nepreukázal iné dlhy syna

žalovanej Z. E., a platby v rozsahu 610.000,-- Sk neboli na iné dlhy mimo dlh z uzavretej zmluvy zo
dňa 28.2.2003. Okresný súd aj krajský súd musia konštatovať, že dlh zabezpečený prevodom práva bol
zaplatený. Zabezpečený záväzok zanikol, žalovaná vstúpila do svojich pôvodných práv vlastníka bytu
č. 11. Žalobca nemá oprávnenie požadovať vypratanie bytu č. 11, pretože mu nesvedčí vlastnícke právo
a ochrana vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalobcanemôžežiadaťvyprataniebytutitulomvlastníckehopráva,keďzaplatenímdlhužalovanoudošlo
k splateniu záväzku z pôžičky a tým aj k zániku zabezpečeného záväzku prevodom vlastníckeho práva
k bytu na žalobcu. Okresný súd správne rozhodol, pokiaľ nárok žalobcu zamietol.“

Vtomtokonaníodporcanapojednávaníopätovnepoukazovalnato,žepovažujenávrhnavrhovateľkyza

nedôvodný. On mal s navrhovateľkou uzavretú zmluvu o pôžičke spolu so zabezpečovacím prevodom
práva k bytu. Pôžička bola uzavretá 28.2.2003, kedy požičal navrhovateľke 420.000,-- Sk. Tie mu mala
splatiť do 28.5.2003 a to vo výške 450.000,-- Sk. Bol tam uvedený aj úrok z omeškania 18 % ročne. V
dohodnutom termíne však navrhovateľka nezaplatila ani korunu. Až následne potom začala čosi splácať.
Odporca poukazoval na tú skutočnosť, že okrem dlhu pani E. existujú aj dlhy syna pána E.. V auguste

2003 totiž požičal pánovi E. 200.000,-- Sk a potom v decembri 2003 95.000,-- Sk. Tieto pôžičky boli iba
ústne. Prítomný bol pán K.. Podľa neho totiž navrhovateľka zavádza, že existoval iba jeden záväzok.
So synom mal iba ústnu zmluvu a nikdy nepredpokladal, že sa bude spochybňovať. Splatnosť zmluvy
voči nemu bola do jedného roka a bola bezúročná. Nezabezpečoval si tú druhú zmluvu s pánom E.,
pretože už mal zabezpečovací prevod práva k bytu pani E.. V máji 2004 mu dal pán E.Í. pred Slovenskou

sporiteľňou 100.000,-- Sk z ruky do ruky. Potom odišiel do B. a povedal, že dlh bude splácať jeho matka.
Uviedol, že matka splátky, ktoré robila v poznámke na bankový príkaz, písala „dlh za Z. E.“, ktoré ale
odoslala ona. Vždy tam bolo uvedené - dlh za Z. E.. Je nelogické, aby pani E. vkladala peniaze zo
svojho dlhu, a pritom tam uvádzala, že je to dlh Z. E.. Podľa jeho názoru je teda zjavné, že existovali
dva záväzky.

Odporca na otázku právneho zástupcu navrhovateľky uviedol, že jeho vedomosť, prečo si chcela pani
E. požičať od neho peniaze bola, že chcela ich následne požičať synovi. Navrhovateľka naopak stále
tvrdila, že jediný dlh, ktorý existoval je dlh na základe zmluvy, ktorá je súdu predložená a zabezpečená
zabezpečovacím prevodom práva. Inú pôžičku ona ani jej syn nemali a poukazovala aj na jeho list, ktorý

sa nachádza v spise XXC/XXX/XXXX.

Vo veci bol vypočutý svedok S. K., ktorý uviedol, že pozná odporcu, s ktorým sú dlhodobo priatelia.
Navrhovateľku nepozná, ale jej syna áno. Vie, o čom je toto konanie. Svedok uviedol, že v roku 2003
mal stretnutie s pánom E., ktorý chcel realizovať kúpu hotela C. N. C.. Uviedol, že bol pritom, keď mu

dal pán Q. 200.000,-- Sk a potom na ďalšom stretnutí 95.000,-- Sk. Tieto peniaze boli požičané na rok
a bezúročne. Tie peniaze boli spojené na výdavky, ktoré boli spojené s kúpou nehnuteľností, pretože to
mali vlastniť nejakí Rusi a malo sa lietať do Ruska. Na otázku svedok uviedol, že prvýkrát sa s pánom
E. stretol v krčme M., predtým ho nepoznal, poznal ho iba pán Q.. Už na tom stretnutí vedel, že pán
Q. požičal pani E. asi 420.000,-- Sk, ale nezaujímal sa kvôli čomu. Podľa svedka mal pán Q. záujem

byť tichým spoločníkom a mať nejaké percentá v hoteli, takže preto poskytol pánovi E. 200.000,-- Sk.
Mal dostávať následne nejaké dividendy. Bola to dohoda medzi nimi. Zmluva sa nespisovala žiadna.
Navrhovateľka poukazovala na rozpory v svedeckej výpovedi, pretože z konania XXC/XXX/XXXX B.
XXC/XXX/XXXX S. Q. uvádzal pôžičky jej synovi, ktoré mali byť dvakrát po 50.000,-- Sk, ale svedok
uvádzal iné sumy. Svedok na to uviedol, že to bolo zrejme zle zaprotokolované.

Vo veci bol vypočutý svedok Z. E., navrhovateľka je jeho matka a odporcu pozná asi 10 rokov.
Zoznámili sa za účelom poskytnutia pôžičky a to 420.000,-- Sk. Bolo to vo februári 2003. Mal problémy
v rámci podnikania a cez nejakých známych sa dostal na pána Q.. Ten mu povedal, že mu poskytne
420.000,-- Sk, ale chcel ručenie nehnuteľností. Keďže on nič nevlastnil, ponúkol mu, aby ručila touto

nehnuteľnosťou jeho matka, ktorá je v byte. Pán Q. dal urobiť znalecký posudok na byt aj zmluvu. On ju
predtým s matkou nečítal. Potom pred notárom ju podpisovala iba mama, pretože bola vlastníčkou bytu.
Pán Q. ich následne odviezol domov a po čase doniesol peniaze. Bolo to 300.000,-- Sk. 300.000,-- Sk
bolo preto, pretože pán Q. povedal, že 20.000,-- Sk je za znalecký posudok a zmluvu, ktorú pripravil a100.000,-- Sk je ako jeho úrok. Toto odovzdávanie peňazí sa odohralo v prenajatom byte len za jeho
prítomnosti a prítomnosti pána Q.. Dohodli sa na splátkach, ktoré mali byť 3 roky. V októbri 2003 mu
vrátil 20.000,-- Sk, v decembri 2003 20.000,-- Sk, v máji 2004 30.000,-- Sk a zobral aj pôžičku 100.000,--

Sk zo Slovenskej sporiteľne, ktorú vyplatil 5.júna 2004 pred odletom do Anglicka pánovi Q.. Vyplatil mu
aj ďalších 30.000,-- Sk, ktoré mal od svojej starej mamy. Potom, keď odišiel do Anglicka, tak peniaze
posielala jeho mama za neho, pričom uvádzala, že je to za neho. V decembri 2005 - 10.000,-- Sk,
7.1.2006 - 10.000,-- Sk, 8.10.2006 - 30.000,-- Sk, 9.11.2006 - 60.000,-- Sk, 10.2.2007 - 25.000,-- Sk,
11.3.2007 - 20.000,-- Sk, 12.7.2007 - 105.000,-- Sk a 13.8.2007 - 160.000,-- Sk, teda spolu 610.000,--

Sk. Podľa svedka boli dohodnutý, že keď sa tieto peniaze vyplatia, pán Q. odovzdá byt do vlastníctva
naspäť mame, no nestalo sa tak. Keď si bral pôžičku od pána Q., tak jeho mama pána Q. nepoznala.
Ona si od neho pôžičku nebrala. Peniaze potreboval on. Pána K. nepozná, nepamätá si, že by s ním
niekedy bol. Svedok uviedol, že nijakú inú zmluvu s pánom Q. uzavretú nemal. Bola to tá zmluva, ktorú
podpisovala jeho matka na 420.000,- Sk, nijaké iné peniaze neboli. Svedok ďalej uviedol, že nešiel
kupovať hotel C. v C., boli tam Rusi, ktorí ho chceli kúpiť, mali im ho ukázať, ale on nemal na to, aby

kupoval nejaký hotel. Opätovne potvrdil, že žiadnu inú pôžičku od odporcu nebral. Podnikal s pánom O.
v doprave a mali problém s podnikaním.

Svedok na otázku právneho zástupcu odporcu uviedol, že 100.000,-- Sk v máji 2004 bol úver zo
Slovenskej sporiteľne a hneď pri východe ho dal pánovi Q.. Neurobil o tom žiadne potvrdenie, pretože

pánovi Q. dôveroval. Žiadnu ústnu zmluvu o pôžičke nemal, bola to iba splátka tej pôžičky, ktorú uzavrela
jeho matka. Je pravdou, že pôžička, ktorú uzavrela jeho matka, mala byť splatená do júla 2004, ale
ústne to potom s pánom Q. dohodli na splátkach na 3 roky. Na otázku svedok ďalej uviedol, že peniaze
posielal z Anglicka mame a nie pánovi Q. priamo, pretože ona mala uzavretú tú pôžičku s pánom Q.,
preto mu to ona posielala, aby mala istotu, že ten dlh sa odpočíta. Svedok na záver opätovne potvrdil,

že iné peniaze od pána Q. nemal. Boli to iba tie peniaze, ktoré boli zo zmluvy, ktorú uzavrela jeho mama.
Tieto peniaze boli ale určené pre neho.

Vo veci bol vypočutý aj svedok M. O., ktorý uviedol, že vypovedal už v konaní na tunajšom súde vo veci
XXC/XXX/XXXX. Nebol pri podpisovaní pôžičky, bol vo vedľajšej izbe. Pán E. bol u svojej mamy aj s

pánom Q.. Následne mu pán E. doniesol 100.000,-- Sk na vyplatenie veci, ktoré mali ako spoločné dlhy
z podnikania. Podľa neho pán E. mal mnoho dlhov a je dlžný aj jemu doteraz 80.000,-- Sk za výplatu,
ktorú nikdy nedostal. Čo sa týka otázky preberania peňazí pred Slovenskou sporiteľňou, priamo pri tom
nebol. Parkoval pri VÚB a pán E. išiel s peniazmi k Slovenskej sporiteľni. Vedel, že sa má stretnúť s
pánom Q.. Pýtal sa pána E., či má nejaký doklad o tom, že zaplatil tie peniaze, odpovedal mu, že nie, že

to je niečo iné. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky, aby odstránil rozpory vo svojej výpovedi z
roku 2005 v konaní XXC/XXX/XXXX a teraz, svedok uviedol, že to, kde sa malo odohrávať podpisovanie
zmluvy uvádzal aj v roku 2005. Ak to bolo zaprotokolované inak, tak to bolo tak, ako to uviedol dnes.
Taktiež čo sa týka peňazí, keď v roku 2005 malo byť zapísané v tom konaní, že mu dal Z. E. 200.000,--
Sk, tak svedok uviedol, že to bolo 100.000,-- Sk. Prečo to bolo v roku 2005 protokolované inak, nevedel

vysvetliť.

Po zrušujúcom uznesení krajského súdu súd opätovne vykonal dokazovanie ohľadne výšky
predmetného dlhu, ako aj úrokov z omeškania. Pre výpočet úrokov z dlžoby z istiny vo výške 450.000,--
Sk pri 13 % úroku z omeškania je nasledovný:

(prvý stĺpec je suma zostávajúceho dlhu po odpočítaní zaplatenej splátky, druhý stĺpec je deň po
zaplatenísumysplátky,odktoréhosapočítajúúroky,tretístĺpecje13%úrokzomeškaniaznezaplatenej
istiny)

450.000,-- Sk od 29.5.2003 56.416,43 Sk

420.000,-- Sk od 15.5.2004 1.645,47 Sk
320.000,-- Sk od 26.5.2004 3.989,04 Sk
310.000,-- Sk od 30.6.2004 64.148,76 Sk
300.000,-- Sk od 1.2.2006 29.063,01 Sk
270.000,-- Sk od 31.10.2006 769,31 Sk

210.000,-- Sk od 8.11.2006 8.376,98 Sk
185.000,-- Sk od 28.2.2007 856,57 Sk
165.000,-- Sk od 13.3.2007 7.874,79 Sk
60.000,-- Sk od 25.7.2007 341,91 Sk+ 100.000,-- Sk 9.8.2007 173.482,27 Sk

Po vypočítaní úrokov z omeškania vo výške 13 % súd oboznámil na pojednávaní účastníkov s týmto

výpočtom. Následne navrhovateľka platobným príkazom poukázala na účet odporcu 2.438,25 Eur,
keďže z nezaplatených úrokov zostala suma 73.482,27 Sk.

Súd pri výpočte vychádzal z toho, že navrhovateľka zaplatila sumu 550.000,-- Sk pri 13 % ročnom úroku
z omeškania s poukazom na vyššie uvedenú tabuľku, bola povinná zaplatiť na úrokoch 173.482,27 Sk

istinu 450.000,-- Sk, čo spolu predstavuje sumu 623.482,27 Sk. Keďže zaplatila spolu čiastku 550.000,--
Sk, ostáva nezaplatených 73.482,27 Sk, čo je 2.438,36 Eur.

Odporca na záver stále poukazoval na to, že s takýmto výpočtom nesúhlasí, pretože navrhovateľka mu
vrátila iba 295.000,-- Sk. Trval na tom, že Z. E. mu zaplatil 100.000,-- Sk zo svojej vlastnej pôžičky a
ostatné platby od pani E. boli stále dlhom za Z. E., teda nie pôžička, ktorá by patrila jej. Ďalej poukazoval

na to, že v zmluve o pôžičke je 18 % ročný úrok z omeškania a teda, ak zmluva je platná, je platný aj
tento 18 % úrok a výpočty súdu, ako aj navrhovateľky nie sú správne.

Podľa § 553 Občianskeho zákonníka (platného v čase uzavretia zmluvy medzi navrhovateľkou a
odporcom v roku 2003) - splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech

veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť
písomne.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

Právo prevedené zabezpečovacím prevodom má povahu práva prevedeného s rozväzovacou
podmienkou, že zabezpečený záväzok sa splní. Zabezpečovacia funkcia tohto prostriedku spočíva v
tom, že nevýhoda z dočasnej straty prevedeného práva pôsobí na dlžníka, aby splnením záväzku opäť

získal predchádzajúce právne postavenie. Pri splnení zabezpečeného záväzku veriteľ je povinný opäť
dlžníkovi umožniť výkon práva v rozsahu jeho prevodu a vydať dlžníkovi všetko, čo z prevedeného práva
získal. Len čo dlžník splní svoj zabezpečený dlh, zaniká aj zabezpečenie prevodom práva, t.j. dlžník
opäť nadobúda právo prevedené na veriteľa.

Odporca po celý čas konania tvrdil, že okrem dlhu navrhovateľky existoval aj dlh Z. E., jej syna. Dôkazné
bremenovšakvtomtosmereodporcaneuniesol.NeuniesolhoanivpredchádzajúcomkonaníXXC/XXX/
XXXX a neuniesol ho ani v tomto konaní. Tvrdenia, že existovala ešte ďalšia pôžička, neboli nijakým
spôsobom preukázané. V tejto súvislosti súd poukazuje na listinné dôkazy, ktoré sa v spise nachádzajú,
ako aj na pripojené spisy XXC/XXX/XXXX B. XXC/XXX/XXXX. Tvrdenia navrhovateľky týkajúce sa

dlhu, ako aj jej syna Z. E., že žiaden iný dlh neexistoval, boli od počiatku až do konca za celých 10
rokov konzistentné a nerozporovali si vzájomne. Naproti tomu odporca svoje tvrdenia menil. Totiž to,
že peniaze, ktorými bola uzatvorená zmluva o pôžičke, boli poskytnuté synovi pani E., potvrdil samotný
odporca(čl.381)zápisnicaovýsluchusvedkazodňa2.2.2005-kdesámodporcavovýsluchuuviedol,že
od neho Z. E. požadoval pôžičku, jednalo sa o 420.000,-- Sk a ako zábezpeku poskytol byt svojej matky.

Sám v tejto výpovedi uviedol, že po troch mesiacoch sa ozval pánovi E., aby ho požiadal o vyplatenie
dlžnej sumy, teda sám odporca potvrdil, že boli poskytnuté peniaze Z. E., jej synovi. V roku 2005 žiaden
iný dlh na výsluchu pred políciou odporca voči Z. E. nespomínal. O aký teda iný dlh sa malo jednať?

Túto okolnosť napriek tomu, že odporca roky v tomto konaní sa opieral o to, že existoval iný dlh, okrem

nepriamych dôkazov žiaden priamy relevantný dôkaz nepreukázal. Naopak nepriame dôkazy všetky
ako aj elementárna logika potvrdzujú skutočnosť, že uzavretá pôžička medzi ním a navrhovateľkou na
420.000,-- Sk bola v skutočnosti pôžičkou pre jej syna Z. E..

Z toho vyplývajú aj ďalšie skutočnosti, ktoré súd považuje za preukázané z tohto konania, ale aj z

predchádzajúceho súdneho konania a to, koľko peňazí bolo vlastne zaplatených. Súd považuje za
preukázanéanespochybniteľné,žeodporcaprevzalspoluztejtopôžičkynespochybniteľných550.000,--
Sk, pričom 450.000,-- Sk bolo zdokladovaných v písomných potvrdeniach a 100.000,-- Sk bez dokladu.
Neobstoja tvrdenia odporcu, že keď navrhovateľka posielala platobnými príkazmi peniaze na účetodporcu a uviedla tam „dlh za Z. E.,“ že tieto peniaze neboli peniazmi z pôžičky navrhovateľky, ale z
pôžičky Z. E.Í.. Ako už súd uviedol niekoľkokrát, nielen v tomto rozsudku, ale aj predtým, pôžička Z. E.
nebolapreukázaná.Nezodpovedázákladnejelementárnejlogike,prečobynavrhovateľka-dôchodkyňa,

ktorá vedela, čo je v hre - jej vlastné bývanie, platila peniaze za neexistujúci dlh svojho syna a nie
za pôžičku, kde ako dlžníčka figuruje ona. Okrem tejto základnej logiky, ako už súd uviedol, nebol
preukázaný dlh Z. E. a teda to, že navrhovateľka uvádzala do príkazov na úhradu v niektorých platbách
„dlh za Z. E.“ znamenalo to, čo potvrdil sám odporca (zápisnica z výsluchu z vyšetrovacieho spisu),
že predmetná pôžička z 28.2.2003, kde ako dlžníčka vystupovala navrhovateľka, bola pôžičkou peňazí

pre jej syna Z. E.. Tieto okolnosti predsa potvrdil sám odporca niekoľkokrát (opätovne súd poukazuje
na výsluch vo vyšetrovacom spise, ako aj na výpovede samotného odporcu v priebehu všetkých troch
konaní na tunajšom súde).

Čo sa týka 100.000,-- Sk odovzdaných Z. E. priamo do rúk odporcu, túto okolnosť nepoprel odporca.
Tak Z. E. ako aj navrhovateľka tvrdili, že to bolo k pôžičke, zabezpečovací prevod vlastníctva ktorej

je predmetom tohto konania. Odporca tvrdil, že tieto peniaze neboli peniaze z tejto pôžičky, ale z inej
pôžičky, o ktorej existencii stále hovoril, avšak ju nepreukázal. Keďže v tomto smere neuniesol odporca
dôkaznébremenoaakosúduviedol,konzistentnosťtvrdenínavrhovateľky,jejsynapočasvšetkýchtroch
konaní na tunajšom súde, počas vyšetrovania na polícii, ako aj základy logiky jednoducho nepustia a
pri neexistujúcom dôkaze zo strany odporcu o existencii ďalšej pôžičky, súd nemôže inak, ako započítať

túto sumu 100.000,-- Sk k zaplateniu pôžičky zo dňa 28.2.2003.

Súd uzatvára, že preukázaných bolo 550.000,- Sk, 450.000,-- Sk zdokladovaných v písomných
potvrdeniach tak, ako sú uvedené v spise, ktorých zaplatenie nebolo rozporované (rozporovaný bol iba
ich účel, k tomu sa súd ale vyjadril vyššie) a 100.000,-- Sk, ktoré odovzdal Z. E. priamo odporcovi.

Pre výpočet úrokov z omeškania súd použil zaplatenie jednotlivých platieb podľa listinných dôkazov tak,
ako sú uvedené v tabuľke v skutkovej časti rozsudku. Pri výpočte úroku z omeškania vychádzal však z
13 % úroku z omeškania. Odporca poukazoval na to, že súd nesprávne postupoval pri výpočte výšky
úroku z omeškania, keďže výška bola v zmluve dohodnutá na 18 %.

Jepravdou,žezmluva,ktorúmedzisebouúčastníciuzavreli,včlánku3uvádza,žepreprípadomeškania
s vrátením peňazí a dohodnutého úroku, dojednávajú zmluvné strany aj úrok z omeškania vo výške
18 %. Tento úrok bol dohodnutý ako úrok z omeškania, nie ako úrok z pôžičky. Ten bol dohodnutý v
článku 2 zmluvy v pevnej výške 30.000,-- Sk. V článku 3 bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške

18 %. V tejto súvislosti súd plne poukazuje na ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.. Do pozornosti dáva aj rozhodnutie NS SR (R 5/2000), z
ktorého vyplýva, že kogentne je stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie
je prípustné. Veriteľ peňažnej pohľadávky môže od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného
dlhu uplatňovať úroky z omeškania aj v menšom rozsahu než ustanovuje citovaný právny predpis.

Z toho vyplýva, že stanovená horná hranica úrokov z omeškania je daná zákonom a nemôže byť
prekročená (na rozdiel od obchodnoprávnych vzťahov). Výšku úrokov z omeškania citované nariadenie
vlády stanovovalo v čase začiatku omeškania 29.5.2003 na 13 %. Ak aj teda účastníci si dohodli úrok
18 %, ten nemôže byť v rozpore s platným právom, a preto súd priznal odporcovi iba úroky z omeškania
v zákonnej výške 13 %.

Výpočet jednotlivých splátok a s tým súvisiacich úrokov z omeškania sa nachádza v skutkovej časti
rozsudku. Spolu navrhovateľka mala zaplatiť na úrokoch 173.482,27 Sk, čo spolu so základným
dlhom predstavuje sumu 623.482,27 Sk. Ako bolo už vyššie uvedené, preukázané a zdôvodnené v
predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku, odporkyňa zaplatila 550.000,-- Sk, ostáva nezaplatená

suma 73.482,27 Sk, čo je 2.438,36 Eur. Navrhovateľka predložila doklad o zaplatení 2.438,25 Eur zo dňa
27.1.2015 (zvyšných 11 centov zaplatil právny zástupca navrhovateľky právnemu zástupcovi odporcu
priamo na pojednávaní).

S poukazom na všetky tieto skutočnosti a po prepočítaní úrokov z omeškania a doplatenia zo strany

navrhovateľky má súd za to, že dlh navrhovateľky bol uhradený.

Ak teda navrhovateľka podala žalobu o určenie vlastníckeho práva, súd musel takejto žalobe vyhovieť
poukazujúc na to, že zabezpečovací prevod práva medzi navrhovateľkou a odporcom zanikol, dlh bolsplatený, čo bolo preukázané a navrhovateľka je od momentu splatenia dlhu vlastníčkou nehnuteľností.
Ak teda je stav v katastri iný a stále ako vlastník figuruje odporca na základe zabezpečovacej zmluvy
o prevode práva, súd žalobe vyhovel a určil, že vlastníčkou predmetných nehnuteľností bytu č. XX s

príslušenstvom a jeho súčasťami, ktorý sa nachádza vo vchode 1, na 2. poschodí bytového domu súp.
č. XXXX, na ul. S. X N. S., vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX-in na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX, všetko zapísané na
LV č. XXXX kat. úz. S., vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX-ín na parcele č. XXXX/XXX
zastavaná plocha o výmere 540 m2 zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. S. je navrhovateľka.

O trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.