Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815217611
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815217611.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave 811 09, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, JUDr. Martinom Máčajom, advokátom proti povinnému D.
A., bytom K., A. ulica XXXX/XX o vymoženie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. augusta 2016, č.k. 15Er/3749/2015 - 19, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 41 ods.
2 písm. d), § 44 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka,

príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že
oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s.,
sp.zn. SR 03004/14 zo dňa 14.08.2014, právoplatný dňa 06.10.2014 a vykonateľný dňa 09.10.2014.
Okresný súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so zmluvou o úvere č. 304601934 zo dňa 19.01.2012, ktorej
súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VP“), rozhodcovskou zmluvou zo dňa
19.01.2012 a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť.
Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 100,00 € za poplatok vo
výške 52,00 €, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver s poplatkom v celkovej výške 152,00 € v 4
mesačných splátkach po 38,00 € počnúc dňom 15.02.2012 (s prihliadnutím na povahu účastníkov,

obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy „na predtlačenom formulári“), posúdil okresný súd
ako spotrebiteľskú zmluvu, preto je potrebné na predmetný vzťah aplikovať ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa. Preskúmaním článku II rozhodcovskej zmluvy, súd zistil, že zmluvné strany uzavreli
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. 304601934,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov

o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zák.č. 99/1963
Zb.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy,
vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť zarozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v
ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu

založenáprávomocStálehorozhodcovskéhosúdu.Vzmyslečl.I.rozhodcovskejzmluvyrozhodcovským
súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom Karlovarské rameno 8, 841 01 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísaná v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka č. 3530/B. Predmetnú rozhodcovskú
doložku posúdil okresný súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú neplatnú. Možnosť výberu

spôsobu riešenia sporu povinným je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov
určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu
oprávnený. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom
dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy
síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom
konaní oprávneným, stratil povinný možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom.

Úpravu zmluvne zakotvenú oprávneným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky
stanovenejvčlánkuII./poslednáveta/rozhodcovskejzmluvy,súdposúdilakonekalúpovahudojednania
o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu
uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na
predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si

finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy povinný vôbec
pristúpil. Jednostrannosťanekalosťtohtozmluvnéhodojednaniasúdvidívtom,žefaktickýmsubjektom,
ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený,
pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve.
Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám

alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože
rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový
vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od
subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od
jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú

nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenie sporu rozhodcovským súdom
zrejme nebol náhodný. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných
zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky, a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu
ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným
súdom. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany

spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní
(podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy)
ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach
značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s

účinnosťou od 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne
uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri
platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva

na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania
dodávateľom/ ako to bolo v tomto prípade, keď podaním žaloby na rozhodcovský súd oprávneným,
povinný stratil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde / sa musí spotrebiteľ
podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto

treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii
uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Rovnako okresný súd poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv, judikatúru Európskeho
súdneho dvora. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci

rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom
základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané
osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, napodklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd
v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci

rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne
právne posúdenie veci. Poukázal na to, že exekučný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci,

ktorú mu priznáva Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní. Podľa §
45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní je súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
povinný zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí
v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) a c). Exekučný súd sa dostáva do
pozície, kedy preskúmava materiálnu stránku, t.j. či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného
titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi) iba za tých podmienok, že tento nedostatok

je zjavný z exekučného titulu. Preto namieta, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po
stránke materiálnej, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné
ustanovenie oprávňuje na zastavenie exekúcie za predpokladu, že rozhodcovský rozsudok a nie
rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Takýmto postupom súdu a výkladom ust. §
45 cit. zákona dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov,

čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona. Ďalej namietol neúplne zistený skutkový stav veci, keď
podľa názoru okresného súdu rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Mal za to, že táto
bola dojednaná formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1,
2 CSP z nasledovných dôvodov.

5. Uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky

rozhodcovskej zmluvy a v kolerácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch nebol zistený
žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní
rozhodcovskej zmluvy. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 220 CSP v
spojení s ust. § 234 CSP, preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje v podrobnostiach
na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a zároveň považuje za potrebné dodať.

6. Okresný súd správne uviedol, že zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvý - krát
poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa)
účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa.

7. Podľa § 243d ods. 1 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015 Exekučného

poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zák.č. 335/2014
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva

účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

8. Podľa § 243d ods. 2 citovaného zákona na exekučné konania začaté v súlade s odsekom
1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zák.č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

9. Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona
použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

10. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení

poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke
formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.

11. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto

konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie
tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp „vigilantibus
iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych

okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv spotrebiteľa.

12. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora,
ktorý v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy
má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého

rozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych
predpisov.

13. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej doložky vzhliadol odvolací súd v takto ustanovenom
zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.

14. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013,

sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). Nakoľko nebolo preukázané, že by boli tieto podmienky splnené, rozhodcovská
zmluva sa nepovažuje za dojednanú individuálne.

15. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho

bydliska.

16. Exekučnýtitulvydanývrozhodcovskomkonanírozhodcovskýmsúdom,ktorýzaložilsvojuprávomoc
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v
súlade so zákonom.

17. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v danom prípade správne právne posúdil
rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a
rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa
ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

18. Rovnako je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá
by bránila tomu, aby vec bola opätovne prejednaná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla platnezaložiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom
prípade ide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní
pred všeobecným súdom.

19. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).