Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. marec 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216200981
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216200981.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,

Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený : TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému : O. G., L.. XX.X.XXXX, P. J. O. XXX, T., o zaplatenie
331,09 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 199,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 26.1.2014
do zaplatenia z a s t a v u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 82,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 25,79 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia,

zo sumy 30,78 Eur od 26.2.2013 do zaplatenia,
zo sumy 25,57 Eur od 26.3.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 22.1.2016 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy
331,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 25,79 Eur od 26.1.2013 do
zaplatenia, zo sumy 30,78 Eur od 26.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 25,57 Eur od 26.3.2013 do
zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy 248,95 Eur od 26.1.2014 do zaplatenia, ako aj trov konania,

ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 19,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 79,90 Eur. Žalobu
odôvodnil tým, že predmetnú pohľadávku voči žalovanému mu postúpil postupca Slovak Telekom
a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014. Jeho právny nárok vyplýva zo Zmluvy
č. XXXXXXXXXZXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle
Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy poskytol
postupca žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v
Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné

službycenustanovenúvZmluveaCenníku. Postupcavyúčtovalžalovanémucenuzaposkytnutéslužby
v súlade s jeho splatnými cenovými podmienkami. Vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom
postúpil nasledovné pohľadávky na faktúrach : sumu 25,79 Eur, 30,78 Eur, 25,57 Eur a 248,95 Eur.
Žalovaný tieto faktúry neuhradil, preto uplatňuje si aj úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne odo
dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Na výzvu súdu, aby zdôvodnil nárok na zmluvnú
pokutu v sume 248,95 Eur prípisom zo dňa 13.1.2017 žalobu čiastočne vzal späť a to v časti o
zaplatenie 199,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 26.1.2014 do zaplatenia a v

tejto časti navrhol konanie zastaviť. Zároveň poukázal na bod 3. Dodatku k Zmluve o pripojení, podľa
ktorého v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1) alebo 2) Dodatku a následnej
deaktivácie služby je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v Tabuľke č. 1 Dodatku
t.j. vo výške 248,95 Eur. Povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia,ktoré postupca poskytol žalovanému v podobe zabezpečenia predaja mobilného telefónu / koncového
telekomunikačného zariadenia za zvýhodnenú cenu. Zmluvnú pokutu si uplatňuje ako kompenzáciu
škody (alternatívne náhradu škody) z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným, spočívajúcej v

neuhradení splatných pohľadávok. Výšku škody súvisiacej s obstaraním samotného zariadenia (Huawei
E313IS) preukazuje Cenníkom Slovak Telekom a.s., podľa ktorého skutočné cena zariadenia činila 49,-
Eur.

2/ Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

3/ Podľa § 145 ods. 1-3 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti.

4/ Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas
žalovaný je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

5/ Žalovaný na výzvu súdu, či má námietky proti čiastočnému zastaveniu konania nereagoval. Čiastočné
späťvzatie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o zaplatenie 199,95 Eur s ročným
úrokom z omeškania 8,25% zastavil podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP.

6/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu,
ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne. Žalovaný doručenie predvolania mal riadne vykázané, na
pojednávanie sa nedostavil, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nepožiadal, ani nepodal
písomné vyjadrenie k žalobe.

7/ Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb -
služba Mobilný internet zo dňa 26.11.2012, Dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa, Všeobecnými
podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak
Telekom a.s. (ďalej len VP) účinnými od 29.12.2011, Cenníkom pre poskytovanie služieb, faktúrami
Slovak Telekom a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovak Telekom a.s. a

žalobcom dňa 20.11.2014, Prílohami k tejto zmluve, pokusom o zmier zo dňa 1.12.2015. Vykonaným
dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8/ Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 26.11.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb - služba Mobilný internet podľa Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách

v znení neskorších predpisov. Predmetom zmluvy bol záväzok podniku poskytovať účastníkovi
telekomunikačnéslužbydojednanévZmluveazáväzokžalovanéhoriadneavčasplniťvšetkypovinnosti
vyplývajúce zo Zmluvy, Dodatkov k zmluve, VP a Cenníka, najmä riadne a včas platiť cenu za zriadenie
a poskytovanie služby. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú VP a Cenník. Dňa 26.11.2012 uzavreli
Dodatok k tejto zmluve, ktorou sa žalovaný zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s dodávateľom po

dobu 24 mesiacov. Z bodu 3 Dodatku vyplýva pre prípad porušenia záväzku účastníka uvedeného v
bode 1 alebo 2 a následnej deaktivácie služby povinnosť účastníka uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo
výške uvedenej v Tabuľke č. 1 Dodatku, t.j. v sume 248,95 Eur. Na základe zmluvy boli žalovanému
poskytované telekomunikačné služby za ktoré dodávateľ mu účtoval nasledovne :
- faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 8.12.2012 do 7.1.2013 sumu 25,79 Eur splatnú 25.1.2013,

- faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 8.1.2013 do 7.2.2013 sumu 30,78 Eur splatnú 25.2.2013,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 8.2.2013 do 7.3.2013 sumu 25,57 Eur splatnú 25.3.2013,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zmluvnú pokutu v sume 248,95 Eur s dátumom splatnosti 25.1.2014.

9/ Tvrdenie žalobcu, že žalovaný fakturované sumy nezaplatil, vykonaným dokazovaním vyvrátené

nebolo. Výšku dlžnej sumy žalovaný nerozporoval, ani nevyplýva zo spisu, že by predmetné faktúry
reklamoval. Túto pohľadávku žalobca nadobudol od postupcu Slovak Telekom a.s. Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.11.2014. Na vyrovnanie tejto dlžoby bol žalovaný vyzvaný listom žalobcu zo dňa
1.12.2015.10/ Podľa § 43 ods.1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení v čase
uzavretia Zmluvy podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

11/ Podľa § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry,

12/ Podľa § 13 citovaného zákona ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako
90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju
peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez
súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení
pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého

základe vznikla postúpená pohľadávka.

13/ Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

14/ Podľa § 23a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa
primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

15/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa.
16/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a
členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.

17/ Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa
zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.
18/ Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy
spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu

a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
19/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty

príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto
smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má
úzku súvislosť s územím členských štátov.
20/ Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.(keďže právny predpis, ktorého súčasťou ustanovenia ods. 2 v
tomto znení je, nemá prechodné ustanovenie, aj na tento právny vzťah treba ustanovenie § 52 aplikovať ,

aj keď tento právny vzťah vznikol pred 1.5.2014 ) .

21/ Podľa § 53 ods.1-5 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia Zmluvy o pripojení (1)
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právacha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané. (2)Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. (3)Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané(5) veta prvá neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22/ Podľa § 53a ods.1 citovaného zákona ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

23/ Podľa § 544 ods.1 citovaného zákona ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

24/Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

25/ S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd Zmluvu o poskytovaní verejných služieb
posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o
elektronických komunikáciách. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzatvorili

platnú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ako aj Dodatok k nej, z ktorých žalovanému vyplýva
povinnosť platiť dohodnutý mesačný poplatok a zaplatiť cenu služieb uvedených v Cenníku. Výška ceny
neuhradených služieb medzi stranami sporná nebola, je preukázaná faktúrami právneho predchodcu
žalobcu, preto súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 82,14 Eur považoval za dôvodný a v tejto časti
žalobe vyhovel.

26/ V zmysle Dodatku k Zmluve o pripojení žalobca si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu v sume
248,95 Eur s poukazom na bod 3 a Tabuľku č.1 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb. V
podaní zo dňa 13.1.2017 túto sumu znížil na 49,-Eur a žiadal ju priznať alternatívne ako náhradu škody
z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným, ktorá jeho právnemu predchodcovi vznikla na

predajnej cene telekomunikačného zariadenia predaného žalovanému na základe Dodatku k Zmluve o
pripojení za zníženú kúpnu cenu 1,-Eur.

27/ Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie

o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou
je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky
pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Občiansky zákonník nijako
neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať
iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s

ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými mravmi. Na rozdiel od
zmluvnej pokuty, výšku ktorej si strany musia dohodnúť, úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky
je majetkovou sankciou ustanovenou zákonom. Ide o dva rôzne právne inštitúty (zmluvná pokuta je
zabezpečovacím prostriedkom a úrok z omeškania zákonným dôsledkom omeškania), z čoho vyplýva,
že ak si účastníci záväzkového vzťahu pre prípad omeškania so splnením peňažného či nepeňažného

záväzku dohodnú zmluvnú pokutu, dlžník je povinný v prípade omeškania so splnením uvedeného
záväzku zaplatiť veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu a okrem toho aj úrok z omeškania v zmysle
ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. Porušenie tej istej povinnosti je tak sankcionované
dvakrát.28/ Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka stanovuje podmienky, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Sú to podmienky, ktoré sú nečestné, hrubo porušujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Toto ustanovenie vyjadruje potrebu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pri tvorbe podmienok postupoval v súlade s dobrými mravmi o to viac, že
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ktoré sú dodávateľom vopred stanovené.
Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorých používa vo dvoch

alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ nemá možnosť ich obsah meniť. Má možnosť iba súhlasiť
s podmienkami stanovenými výlučne dodávateľom, alebo k zmluve nepristúpiť. V Dodatku k Zmluve o
pripojení dojednaná zmluvná pokuta zaväzuje žalovaného na zaplatenie pokuty v prípade porušenia
zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, že by si plnil svoju povinnosť
odoberať služby dodávateľa riadne, platil ich úhradu až do doby napr. mesiac-dva pred uplynutím doby
viazanosti. To znamená, že aj v prípade nezaplatenia čo len poslednej úhrady má povinnosť zaplatiť

zmluvnú pokutu v plnej výške. Právny predchodca žalobcu pri dojednaní zmluvnej pokuty nerozlišoval
medzi prípadmi, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu krátko pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď na
jej začiatku. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo podľa
názoru súdu je potrebné považovať za neprijateľné. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená
na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v

spotrebiteľskejzmluvejeobjektívnespôsobilápoškodiťspotrebiteľaaniejerozhodujúcavôľazmluvných
strán.Ustanovenie§53aObčianskehozákonníka jedôsledkomtranspozíciesmerniceRady93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné

prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

29/ Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že zmluvná podmienka obsiahnutá
v bode 3 Dodatku k Zmluve o pripojení je neprijateľnou podmienkou a je neplatná, nakoľko nezahrňuje

intenzitu porušenia povinností a vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených
strán, preto nepožíva právnu ochranu. Nebola zmluvnými stranami individuálne dojednaná, žalovaný
nemal možnosť ovplyvniť podmienky vzniku tohto nároku, ani jeho výšku . Z uvedeného dôvodu
žalobcovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu. V rozsudku neurčil, že táto podmienka je neplatná pre
neprijateľnosť s poukazom na ustanovenie § 53s ods.1 Občianskeho zákonníka, nakoľko súdu je z

vlastnej praxe známe, že táto zmluvná podmienka už bola viacerými rozsudkami súdov vyslovená za
neplatnú a navyše v čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca právny dôvod priznania sumy 49,-Eur t.j. časti
zmluvnej pokuty zmenil na náhradu škody.

30/ Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

31/ Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo, ušlý zisk. Škoda sa uhrádza v peniazoch.

32/ Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

33/ Podľa § 443 citovaného zákona pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

34/ Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného ustanovenia zákona
sú :
a) porušenie právnej povinnosti
b) existencia škody

c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom t.j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecnezáväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom
škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľnávpeniazoch,akovšeobecným ekvivalentom.Privecnejškodesarozoznávaškodaskutočná

a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá
vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Medzi protiprávnym úkonom
a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy

bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je
potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité
pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho
práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny
úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná
udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré

prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník
zodpovednosť v danom prípade spája. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu majú charakter objektívny na rozdiel od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože
znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Tento vzťah je vyjadrený buď
ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako

psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon,
škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe
zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Poškodený musí preukazovať, že došlo k
porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak,
dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť

musí preukázať, že škodu nezavinil. Podľa žalobcu protiprávne konanie žalovaného spočíva v tom,
že porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, keď riadne neplatil za poskytované služby a tak
nedodržal lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa Dodatku k Zmluve o pripojení. Následkom tohto, a
teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla mu škoda, ktorá pozostáva z rozdielu v cene
mobilného telefónu, a to akciovej cene za ktorú bol predaný žalovanému a predajnej skutočnej cene. Na

základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky zodpovednosti
za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a nie je tak daná ani zodpovednosť
žalovaného za škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní. V prejednávanej veci zo strany žalobcu
nesúceho dôkazné bremeno bolo preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť uhrádzať cenu
poskytnutých služieb riadne a včas v súlade so Zmluvou. Ďalej však žalobca nepreukázal, že žalovaný

v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu viazanosti 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho,
že spôsob ukončenia Zmlúv o pripojení je uvedený v ustanovení čl. 6 VP, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy ( podľa ktorého zmluva zaniká najmä uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá, dohodou
zmluvných strán, výpoveďou, odstúpením, , smrťou alebo zánikom účastníka). Podľa ustanovenia § 40
ods.2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

V predmetnej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy nepreukázal. Treba teda
uzavrieť, že k platnému ukončeniu zmluvy s o žalovaným preukázané nebolo a teda ani to, že žalovaný
svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov nesplnil. Právny predchodca
žalobcu obvykle účtuje poplatok za odpojenie, ale z faktúr založených do spisu nevyplýva, že by k
odpojeniu v danom prípade došlo. Súd poznamenáva, že odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi

zániku zmluvy. Žalobca škodu si uplatňuje vo výške rozdielu medzi trhovou cenou mobilného telefónu
a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k
uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej
politikyžalobcutentopredávamobilnételefónyzanižšiucenu,akojetrhovácenadeklarovanážalobcom.
Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu

žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi zmluvnými stranami. Tento zmluvný konsenzus
nemôže byť zo strany dodávateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia predať žalovanému
telekomunikačné zariadenie za zníženú akciovú kúpnu cenu, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do
zmluvného vzťahu so žalovaným jednostranne vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu
tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu 1,- Eur. S vyššie uvedeným

záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, pretože aj v prípade
zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po dohodnutú dobu, dôvodom tvrdeného
zmenšenia majetku dodávateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna
zmluva s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkuprávneho predchodcu žalobcu mala vzniknúť vtedy, keď ten predal žalovanému podľa Dodatku mobilný
telefón v akciovej, zníženej cene. Až následne žalovaný nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatil
za poskytované služby. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo sfére dodávateľa, keď

poskytol zľavu na mobilný telefón (26.11.2012) a až neskôr došlo k porušeniu povinnosti žalovaného
riadne platiť za služby (v období od januára do marca 2013), ako to vyplýva z pokusu o pokonávku a z
predložených faktúr. Z uvedeného vyplýva, že najprv malo dôjsť k vzniku škody a až potom k
protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného. Pre nepreukázanie zákonných atribútov nároku žalobcu
na vznik náhrady škody súd žalobu v časti o uhradenie škody v sume 49,- Eur spolu s príslušným úrokom

zamietol. Na záver súd poznamenáva, že podľa Cenníka zariadenia predajná cena mobilného telefónu
vrátaneDPHčiní49,-EuranazákladeDodatkukZmluvežalovanýzaplatilzanehozníženúcenu1,-Eur.

35/ Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

36 / Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. (v znení účinnom
od 1.1.2009) je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 11.7.2012
do 7.5.2013 bola 0,75%).

39/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov +
základná úroková sadzba ECB. Nakoľko žalovaný faktúry právneho predchodcu žalobcu neuhradil,
od nasledujúceho dňa po márnom uplynutí lehoty splatnosti faktúr sa dostal do omeškania s plnením

peňažnéhodlhuapretovzmysle§517ods.2Občianskehozákonníkavspojenísustanovením§3ods.1
Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. vo výške, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a
to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.

40/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu

vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41/ Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42 / Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní
uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale
o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo

veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok
na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní
procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom
úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania

(súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno
hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 24,81%-ný úspech, žalovaný
75,19%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobca nedosiahol ani 10%-nú
úspešnosť. Zo spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto konaním vznikli trovy, preto otrovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.
č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia

podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).