Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. marec 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/115/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201977
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1013201977.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie Vlk, IČO: 31
303 862, so sídlom Tulčík č. 310, Prešov, právne zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so
sídlom Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,
sosídlomNámestieĽ.Štúra1,Bratislava,vkonaníopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.
6683/2013-1.10(38/2013-rozkl.)zodňa28.augusta2013,konajúcoodvolanížalovanéhoprotirozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/261/2013-93 zo dňa 26. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S/161/2013-93 zo dňa 26.11.2014 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 6683/2013-1.10 (38/2013-rozkl.) zo dňa
28.08.2013, ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 5041/2013-2.2 zo dňa 25.06.2013 a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Prvostupňovým administratívnym rozhodnutím bola povolená

výnimka zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a/, f/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“). Výnimkou sa
žiadateľovi povolilo usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Svarínka,
držať ho a prepravovať. Odstrel bolo možné zrealizovať od nadobudnutia právoplatnosti predmetného
administratívneho rozhodnutia do 30.11.2013 postriežkou v lokalite Svarínske lúky a posliedkou v časti
revíru v ochrannom pásme NP Nízke Tatry. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím toto prvostupňové

rozhodnutie potvrdil.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný správny orgán musí v každom
individuálnom prípade skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky a skúmať, či
z hľadiska ochrany prírody (t.j. či nebude ohrozená populácia medveďa hnedého), je potrebné prijať v
konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú bezpečnosť ľudí.

Na základe skutkových zistení nebolo podľa súdu prvého stupňa možné urobiť jednoznačný záver o
tom, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona
č. 543/2002 Z.z., pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci nevyplýva, že
ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne
prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého. Pri udeľovaní výnimky správny
orgán nepreukázal, že povolil usmrtiť práve tohto jedinca, ktorý má v danej lokalite najväčšie sklony

k prenikaniu do ľudskej civilizácie. Prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladnejšie
zdokumentovanie pohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bolazrejmá potreba chrániť záujem na ochrane zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky.
Pokiaľ príslušné organizácie ŠOP SR v spolupráci so žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú
pohyb medveďov v blízkosti ľudských obydlí a v intravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring

žalovanému na účely rozhodovania o povolení výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná
situácia v týchto konaniach a proces povoľovania výnimiek by sa stal transparentnejším.

II.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol, resp. aby konanie zastavil. V dôvodoch
uviedol, že žalovaný mal z dostupných údajov Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorá ako
odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu
a inú činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených
častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave,

zo žiadosti žiadateľa, ako aj z ďalších informácií, napr. z monitoringu pracovníkov ŠOP SR a Správy
Národného parku Nízke Tatry a z ich vlastných pozorovaní vykonávaných celoročne v teréne, ako aj
napr. z listu Ing. A.V. zo dňa 02.04.2013 - Oznámenie o strete s medveďom hnedým, z komisionálne
šetrených škôd Obvodným úradom životného prostredia Liptovský Mikuláš potvrdených Správou
NAPANT, preukázané, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená, dochádza

k nebezpečným stretom medveďa hnedého s ľuďmi a k spôsobovaniu škôd medveďom hnedým na
majetku osôb. Škody sú najčastejšie spôsobované na včelstvách. Žalovanému bolo preto zrejmé, že
žiadosť žiadateľa o odstrel medveďa v poľovnom revíri Svarínka je dôvodná. Žalovaný pri rozhodovaní
taktiež vychádzal z počtu jedincov medveďa vyskytujúcich sa v poľovnom revíri Svarínka, zo škôd
spôsobených medveďmi a z pozorovanej zvýšenej frekvencie stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi

priľahlých obcí i s lesnými pracovníkmi. ŠOP SR a Správa NAPANT vo svojich stanoviskách, na
základe dôkladného poznania stavu, početnosti stretov medveďa hnedého s ľuďmi v tomto regióne
a škôd spôsobených týmto živočíchom, odporučili povoliť výnimku. Žalovaný uviedol, že správny súd
nie je oprávnený spochybňovať údaje odborných organizácií konštatujúce pozitívny vývoj populácie
tohto živočíšneho druhu na Slovensku a tým ani splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky

na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie
populácie tohto druhu. ŠOP SR je špecializovanou odbornou organizáciou ministerstva disponujúca
odbornými znalosťami v oblasti ochrany prírody a krajiny vykonávajúca okrem iného aj prieskum
a výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a
vyhodnocovania údajov o ich stave.

Žalovaný uviedol, že nielen správny orgán má povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, ale aj samotní účastníci správneho konania sú povinní preukázať aktívny prístup a záujem
na korektnom priebehu celého správneho konania vrátane úplného a presného zistenia skutkového
stavu veci. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/3/2013 zo dňa

18.12.2013.

Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného
výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho
jedinca medveďa hnedého, ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide

o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený
výskyt, čo je spôsobené práve vyšším počtom týchto jedincov uvádzaných v konkrétnych prípadoch
orgánom ochrany prírody a krajiny. Výsledný počet jedincov medveďa hnedého k určitému časovému
momentu nie je možné explicitne určiť, keďže v danom poľovnom revíri môžu byť pozorované aj iné
jedince, prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich revírov. Žalovaný uviedol,

že aj jednotlivé hlásenia o stretoch s medveďmi preukazujú, že išlo o miesta stretov, ktoré sú
jednoznačne atypické, t.j. územia mimo jeho prirodzený výskyt (v blízkosti intravilánu obce, prípadne v
intraviláne obce). Taktiež je nepochybné, že jedinec pohybujúci sa v intraviláne obce, či v jej blízkosti
je synatropným jedincom, nevykazujúcim žiadne, prípadne výrazne minimalizované znaky plachosti.
V zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. je vznik škodlivého účinku na

zdraví a živote ľudí právne irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené
ustanovenie stráca na význame. Ide o preventívne opatrenie, preto povolenie predmetnej výnimky až
po útoku medveďa hnedého na človeka (t.j. jedinca vykazujúceho agresívne správanie) bude opatrením
nedostatočným a v príkrom rozpore s ustanovením § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. Správnyorgán v každom individuálnom prípade skúma naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky
askúma,čizhľadiskaochranyprírody(t.j.činebudeohrozenápopuláciamedveďahnedého)jepotrebné
prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú bezpečnosť

ľudí. Záverom žalovaný uviedol, že nesplniteľnosť požiadaviek kladených na žalovaného rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo dňa 17.07.2013, na ktorý poukázal aj krajský súd v
napadnutom rozsudku, by malo za následok nepovoľovanie výnimiek z týchto zákazov, pričom v prípade
vzniku škôd či neprimeraného ohrozovania zdravia a života ľudí bude niesť zodpovednosť Ministerstvo
životného prostredia SR, ako orgán monitorujúci, regulujúci a zodpovedný za vývoj populácie tohto

druhu, pričom prípadné majetkové škody, ako aj ujmy nemajetkového charakteru bude znášať žalovaný
a nie žalobca. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/3/2013 zo
dňa 18.12.2013, 4Sžp/2/2013 zo dňa 20.08.2014, 4Sžp/1/2013 zo dňa 20.08.2014, 3Sžo/34/2014 zo
dňa 02.12.2014.

III.

Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Odvolanie mu bolo doručené dňa 03.03.2015.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že ho je potrebné zrušiť
a konanie zastaviť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č.
162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi

v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazujúc na nasledujúce zákonné ustanovenia, ako aj

stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013 zo dňa
24.06.2014, uverejneného na jeho webovej stránke , podľa ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného
živočícha - medveďa hnedého spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za
následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla

a neexistuje. Správny orgán preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v
ktoromkoľvek štádiu správneho konania. Predmetné stanovisko bolo prijaté z dôvodu dovtedajšej
nejednotnej rozhodovacej činnosti súdov, a preto „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v
prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny dôvod, ktorý má
za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané.

Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona
zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca
platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.

Podľa § 30 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správny orgán konanie zastaví, ak tak ustanoví
osobitný zákon.

V prerokúvanom prípade bol napadnutým rozhodnutím povolený odstrel jedného jedinca medveďa

hnedého v poľovnom revíri Svarínka v čase od právoplatnosti predmetného administratívneho
rozhodnutia do 30.11.2013 postriežkou a posliedkou.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikykonštatuje,žeužvčaserozhodovaniakrajskéhosúdudňa26.11.2014
uplynul čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom
poľovnom revíri. Neplatnosť povolenej výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého,

spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet
konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. K obdobnému záveru
dospel Najvyšší súd SR aj v rozhodnutiach sp. zn. 9Sžp/5/2013 zo dňa 27.05.2015, 6Sžo/130/2015 zo
dňa 27.07.2016, 7Sžo/136/2015 zo dňa 30.11.2016.

Najvyšší súd zdôrazňuje, že prípadné zrušenie rozhodnutia žalovaného v danom prípade by
nepredstavovalo pre účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech
a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať
súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania a

aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu
zopakovaniu administratívneho konania bez toho, aby umožňovalo účastníkovi konania reálnu možnosť
dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti
správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 Správneho poriadku.

Z tohto dôvodu, vyjadreného jednoznačne v uvedenom stanovisku Správneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, odvolací súd konanie zastavil, po zrušení napadnutého rozsudku krajského súdu.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v
spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu konania,

pretože konanie bolo zastavené.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.