Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/437/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207200783
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1207200783.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EditySzabovejačlenieksenátu

JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľky: R. C., F.. D., Z.
R. XX, N., zast. Advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, Bratislava, IČO:
XX XXX XXX, proti odporcom: X. G. G., F.. W., N. X, N., X. M. U., F.. W., Š. XX, N., R.. JUDr. Jánom
Pokorným, advokátom, Anenská 1, Bratislava, X. O. C., F.. W., Š. XX, Bratislava a 4. Hlavné mesto SR
Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: XXX XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu v 4. rade: Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová 21, Bratislava, IČO: XXX XXX, o určenie
neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní odporkyne v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava

II v Bratislave zo dňa 24.3.2010, č.k. 51C/8/2007-517, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 24.3.2010, č.k.
51C/8/2007-517 m e n í tak, že návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni v 2. rade náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania vo výške 887,58 eur k rukám jej právneho zástupcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Odporcom v 1., 3. a 4. rade, ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v 4. rade, sa náhrada
trov prvostupňového a odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvého stupňa určil, že Zmluva č. 02 0 1286 97 o prevode
vlastníctvabytuazriadenízáložnéhopráva,uzatvorenádňa3.3.1997medziM.W.,D..X.XX.XXXX,N.Z.
R. XX, N. V. C. mestom SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: XXX XXX, na základe ktorej
sa M. W. stal výlučným vlastníkom trojizbového bytu č. 6 na 2. poschodí bytového domu Staré záhrady
č. 32, Bratislava, je neplatná. Odporcom v 1. až 4. rade uložil súd povinnosť zaplatiť navrhovateľke

spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 650,48 eur k rukám jej právneho zástupcu, a to
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení, že právna predchodkyňa navrhovateľky - O. W., F.. D.G.
(matka navrhovateľky) a právny predchodca odporkýň v 1.,2. a 3. rade - M. W. uzatvorili dňa 4.9.1993
manželstvo. Už pred uzavretím manželstva a následne aj po jeho uzavretí manželia bývali spoločne s
navrhovateľkou v byte č. 6, nachádzajúcom sa na II. poschodí bytového domu na ulici Staré záhrady

32, Bratislava.
Dňa14.3.1995siM.W.akonájomcapodalžiadosťoprevodpredmetnéhobytudovlastníctvanazáklade
zákona č. 182/1993 Z.z., pričom však v tejto žiadosti uviedol svoju osobu ako nájomcu - hlavného
užívateľa. V žiadosti však neuviedol, že v tom čase s ním v spoločnej domácnosti žila aj jeho manželka,ale uviedol, že je rozvedený. Dňa 3.3.1997 podpísal M. W. ako nadobúdateľ Zmluvu č. 02 0 1286 97 o
prevodevlastníctvabytuazriadenízáložnéhoprávasodporcomv4.radeakoprevádzajúcim,nazáklade
ktorej mal do svojho výlučného vlastníctva nadobudnúť vlastnícke právo k bytu č. 6 na II. poschodí

bytového domu, súp. č. XXXX vo vchode Z. R. Č.. XX, N..
Dňa 17.4.1997 bol na príslušný kataster nehnuteľností doručený návrh na povolenie vkladu vlastníckeho
práva spoločne s uvedenou zmluvou o prevode vlastníckeho práva k bytu v prospech nadobúdateľa
M. W.. Účastník vkladového konania, t.j. nadobúdateľ M. W. však ešte pred rozhodnutím katastrálneho
úradu dňa 24.8.1998 zomrel. Vklad vlastníckeho práva v prospech M. W. bol povolený dňa 2.9.1998,

9 dní po jeho smrti.
Starosta mestskej časti Bratislava Ružinov listom zo dňa 12.10.1998, č. OPB/1984/98-Š požiadal
Okresný úrad Bratislava II o zastavenie konania o zápise vkladu vlastníctva. V liste uviedol, že
pani O. W. mu oznámila, že jej manžel - účastník kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu Z. R.
32, č.k.: V-34987/1997, dňa 24.8.1998, zomrel. Zároveň v liste uviedol, že v prípade, že nedošlo k
zápisu vlastníckeho práva v prospech vyššie menovaného účastníka zmluvy, mestská časť ako druhý

účastník od tejto zmluvy odstupuje. Rozhodnutím zo dňa 8.2.1999, pod č. V-34987/97, OÚ Bratislava II,
katastrálny odbor nariadil podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. obnovu konania. Katastrálne
konanie nie je do dnešného dňa ukončené, pretože Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu
svojím rozhodnutím zo dňa 16.5.2007, pod č.: V-34987/97 konanie prerušila až do právoplatného
skončenia konania pod č. 51C/8/2007.

Súd mal tiež za zistené, že dedičské konanie po zomrelom M. W. prebehlo na Okresnom súde Bratislava
II pod sp. zn.: D 1094/98. Dedičmi po zomrelom sa stali p. O. W., F.. D. a odporkyne v 1. až 3. rade.
Dňa 4.2.1999 Mestská časť Bratislava - Ružinov rozhodnutím č.j. Byt. 408/99-Kod konštatovala podľa
§ 706 ods. 1 a § 708 OZ na základe žiadosti a dopadovej dokumentácie prechod nájmu bytu na O.

W. po úmrtí nájomcu bytu M. W.. Pani O. W., rod. D., po smrti M. W. naďalej žila v predmetnom byte,
uhrádzala za tento byt všetky náklady spojené s bývaním. Dňa 7.5.2001 odporca v 4. rade uzatvoril
Zmluvu č. 02 0 0071001 o prevode vlastníctva bytu, zriadení záložného práva a vecného bremena
s nadobúdateľkou pani O. W., ktorou na ňu previedol ten istý byt, ktorý bol predmetom prevodu na
nadobúdateľa M. W.. K ďalšiemu prevodu došlo z tohto dôvodu, že v tom čase pôvodný návrh na vklad

bol zamietnutý rozhodnutím katastra zo dňa 31.1.2001. Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra
Bratislava II, vklad vlastníckeho práva v prospech pani O. W. povolila dňa 20.6.2002 pod č. V 3360/01,
tedapaniO.W.sastalavýlučnouvlastníčkoutohtobytu.KrajskýsúdvBratislavevšaksvojímrozsudkom
zo dňa 16.9.2004 zrušil pôvodné rozhodnutie Okresného úradu Bratislava - katastrálny odbor zo dňa
31.1.2001 pod č. V - 34987/97 a vec vrátil na nové konanie. Následne správa katastra pre Hlavné

mesto SR Bratislavu rozhodnutím zo dňa 16.5.2005 vyhovela protestu prokurátora a rozhodnutie správy
katastra zo dňa 20.6.2002 pod V - 3360/01, ktorým povolila vklad v prospech O. W. zrušila a rozhodla
o zamietnutí návrhu na vklad.

Dňa 24.12.2003 zomrela pani O. W.. Dedičské konanie prebehlo na Okresnom súde Bratislava II pod

sp.zn. D 68/2004, a jedinou dedičkou bola navrhovateľka, ktorá v zmysle osvedčenia o dedičstve zo
dňa 3.9.2004 nadobudla aj nehnuteľnosť - predmetný byt č. 6, na II. poschodí vo vchode Z. R. Č..
XX v Bratislave v celosti, ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastnícky podiel k pozemku 6840/109440. Navrhovateľka v predmetnom byte žila v čase smrti
svojej matky, a v byte žije aj v súčasnosti, pričom uhrádza všetky náklady spojené s bývaním.

S poukazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 3, § 39, § 40a, § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ)
a na § 16 ods. 1 a § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov, dospel súd k záveru, že navrhovateľka
preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu, lebo na

základe rozhodnutia súdu o tejto žalobe sa definitívne nastolí istota v právnych vzťahoch účastníkov
a napevno ich vzťahy vyrieši do budúcnosti. Súd tiež dospel k záveru, že v danom prípade ide o
absolútne neplatný právny úkon. Konanie právneho predchodcu odporkýň v 1. až 3. rade považoval
za konanie, ktoré je v rozpore so základnými morálnymi zásadami spoločnosti, a teda je správaním
v rozpore s dobrými mravmi. Išlo o skutočnosť, že právny predchodca odporkýň v 1. až 3. rade do

žiadosti o odkúpenie bytu uviedol, že je rozvedený, hoci v tom čase bol ženatý s právnou predchodkyňou
navrhovateľky a ku dňu svojej smrti žil s ňou a jej dcérou v spoločnej domácnosti. So svojou
manželkou sa nerozvádzal a neexistoval žiaden iný dôvod, pre ktorý by sa mohol domnievať, že je
rozvedený. Vedome teda uviedol v tejto žiadosti nepravdu, na základe ktorej by sa v rozpore s platnýmprávom stal len on výlučným vlastníkom predmetného bytu (za stavu kedy zákonný nárok stať sa jeho
vlastníčkou mala aj jeho manželka a byt by sa tak stal súčasťou ich BSM) a v takomto postavení
neskôr vystupoval aj pri uzatváraní napadnutej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, správal sa teda v

rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade účelom uvedeného právneho úkonu bolo získanie bytu do
výlučného vlastníctva právneho predchodcu odporkýň v 1. až 3. rade s cieľom vylúčiť svoju manželku
z nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto bytu.

Vzhľadom na závery odvolacieho súdu sa súd po vrátení veci (po zrušení prvého rozsudku vo veci)

zaoberal aj otázkou relatívnej neplatnosti právneho úkonu právneho predchodcu odporkýň v 1. až 3.
rade. Súd dospel k záveru, že napadnutý právny úkon (okrem absolútnej neplatnosti) je aj relatívne
neplatným právnym úkonom, a súčasne k záveru, že námietka odporcov, ktorou namietali premlčanie
práva navrhovateľky domáhať sa relatívnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu, je nedôvodná.
Podľa súdu neplatnosti právneho úkonu sa právna predchodkyňa navrhovateľky, ako aj navrhovateľka
domáhalivkatastrálnomkonaníopakovane,okremobdobia,keďnatomnemalinaliehavýprávnyzáujem

-t.j.vobdobí,keďsmatkounavrhovateľkydňa15.3.1999MestskáčasťBratislava-Ružinov(t.j.pôvodne
predávajúci, resp. správca predávanej nehnuteľnosti) uzatvoril riadnu nájomnú zmluvu k tomuto bytu,
od ktorého okamihu bola matka navrhovateľky nájomcom, nakoľko, došlo zo zákona k prechodu nájmu
bytu (potvrdenie zo dňa 4.2.1999), a takisto v období, keď na základe žiadosti matky navrhovateľky
(potvrdenie Mestskej časti Bratislava - Ružinov o prijatí žiadosti zo dňa 21.2.2001) bola dňa 7.5.2001

podpísaná Zmluva č. 02 0 0071 01 o prevode vlastníctva k bytu, vklad bol povolený dňa 20.6.2002,
účinky vkladu nastali dňa 5.6.2001, čím sa matka navrhovateľky stala výlučnou vlastníčkou tohto bytu, a
aj v období, keď po jej smrti navrhovateľka samotná sa stala výlučnou vlastníčkou tohto bytu na základe
Osvedčenia o dedičstve D 68/2004, Dnot 5/2004 a v zmysle tohto osvedčenia bola navrhovateľka
zapísaná ako vlastníčka na LV č. 4030. Samotný vedľajší účastník Mestská časť Bratislava - Ružinov,

vyššie uvedeným písomným potvrdením zo dňa 4.2.1999 potvrdil, že jedinou nájomníčkou bytu je
matka navrhovateľky. Navyše vedľajší účastník dokonca od predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva
uzatvorenej s M. W. odstúpil tak, ako to aj uvádza v liste adresovanom príslušnému katastru zo dňa
12.10.1998.

Pre posúdenie otázky účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti navrhovateľkou, resp. jej právnou
predchodkyňou, a plynutím premlčacej doby, súd považoval za rozhodujúce nasledujúce udalosti:

Dňa 4.2.1999 Mestská časť Bratislava - Ružinov rozhodnutím č.j. Byt. 408/99-Kod konštatovala na
základe žiadosti a dopadovej dokumentácie prechod nájmu bytu na O. W. po úmrtí nájomcu bytu M. W..

W. X.X.XXXX pod č. V-34987/97 rozhodnutím OÚ Bratislava II, katastrálny odbor nariadil podľa § 62
ods. 1, písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. obnovu konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Mestská
časť Bratislava - Ružinov listom zo dňa 12.10.1998 pod č. OPB/1998/98-Š na základe oznámenia A.. O.
W. o úmrtí svojho manžela, požiadala až dňa 21.10.1998 Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor o
zastavenie konania o zápise vkladu do katastra nehnuteľností - odstúpením od zmluvy. Rozhodnutím zo

dňa 31.1.2001 Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor pod č. V-34 987/1997 rozhodol o tom, že
katastrálnekonanieonávrhunavkladvlastníckehoprávavoveciúčastníkovHlavnémestoSRBratislava
a M. W., zamieta. Voči tomuto rozhodnutiu podala dňa 3.10.2002 odvolanie M. W., dedička po zomr.
M. W.Á.. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ho zrušil rozsudkom zo dňa
16.9.2004 a vec vrátil na nové konanie. Dňa 7.5.2001 uzatvorila právna predchodkyňa navrhovateľky s

odporcom v 4. rade Zmluvu č. 02 0 0071 01 o prevode vlastníctva k bytu. Katastrálny úrad v Bratislave,
Správa katastra Bratislava II, vklad vlastníckeho práva v prospech pani O. W. povolila dňa 20.6.2002 pod
č. V 3360/01, pričom účinky vkladu nastali dňa 5.6.2001, teda pani O. W. sa stala výlučnou vlastníčkou
tohto bytu. O. W. zomrela dňa 24.12.2003, dedičské konanie prebehlo na Okresnom súde Bratislava II
pod č.k D 68/2004, a jedinou dedičkou bola navrhovateľka, ktorá v zmysle osvedčenia o dedičstve zo

dňa 3.9.2004 nadobudla aj nehnuteľnosť - predmetný byt č. 6, na II. poschodí vo vchode Z. R. Č.. XX
S. N. v celosti, ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky
podiel k pozemku 6840/109440.

Vzhľadom na vyššie uvedený priebeh udalostí vzťahujúcich sa k predmetnému bytu mal súd za to,

že najskôr až okamihom, kedy Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava
II rozhodnutím zo dňa 16.5.2005 zrušila rozhodnutie bývalého katastrálneho úradu zo dňa 20.6.2002
pod č. V-3360/01, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech právnej predchodkyne
navrhovateľky a dňa 20.7.2005 rozhodla o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastrav prospech právnej predchodkyne navrhovateľky, teda odo dňa 16.5.2005 mohla prvýkrát začať
navrhovateľke plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
Vychádzal z toho, že v predchádzajúcom období odporca v 4. rade oznámil OÚ, odboru katastrálnemu,

že odstupuje od zmluvy uzavretej s M. W., následne rozhodol o prechode nájmu bytu na právnu
predchodkyňu navrhovateľky, s ktorou v roku 2001 uzavrel zmluvu o prevode vlastníckeho práva
k predmetnému bytu. Navrhovateľka, resp. jej právna nástupkyňa, nemala žiaden dôvod a najmä
nemala naliehavý právny záujem domáhať sa takejto neplatnosti (súdnou cestou), keďže bola najprv
nájomníčkou uvedeného bytu z dôvodu, že na ňu rozhodnutím vlastníka predmetného bytu Hlavného

mesta SR Bratislava prešiel nájom bytu, a následne sa na základe zmluvy č. 02 0 0071 01 o prevode
vlastníctva k bytu uzavretej medzi ňou a vlastníkom Hlavným mestom SR Bratislava, ktorej vklad
nadobudol právne účinky dňa 5.6.2001, stala jeho vlastníčkou. Navrhovateľka potom podala na súd
žalobu dňa 10.1.2007, teda žaloba bola podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, a touto
žalobou sa domáhala vyslovenia tak relatívnej, ako aj absolútnej neplatnosti predmetného právneho
úkonu.

S tvrdením odporkýň v 1. až 3. rade, že premlčacia doba začala plynúť dňom uzavretia Zmluvy o
prevode vlastníctva uzavretej medzi M. W. a odporcom v 4. rade, ktorá bola uzavretá dňa 3.3.1997, a
teda všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula 3.3.2000, sa súd nestotožnil, a v tejto súvislosti
poukázal na to, že vedľajší účastník, ktorý mal predmetný byt od vlastníka v správe, a ktorý predmetný

byt previedol na M. W., oznámil katastrálnemu odboru, že od predmetnej zmluvy odstupuje. Neplatnosti
takéhoto odstúpenia sa nikto v danom období a ani dodnes nedovolal, a až na pojednávaní pred súdom v
tomto konaní odporkyne namietli neplatnosť takéhoto odstúpenia z dôvodu, že vedľajší účastník nemal
splnomocnenie od vlastníka bytu na takýto právny úkon. Keďže sa právna predchodkyňa domnievala,
že došlo zo strany predávajúceho k platnému odstúpeniu od zmluvy, a vlastník následne aj vykonal

ďalšie právne úkony, ktoré je oprávnený v zmysle platného právneho poriadku vykonať výlučne vlastník
(rozhodol o tom, že na ňu prešiel nájom, a následne aj previedol na ňu vlastnícke právo k bytu), nemala
právna predchodkyňa navrhovateľky dôvod namietať relatívnu neplatnosť predmetnej zmluvy, keď z
listín, ako aj z rozhodnutia katastrálneho odboru vyplývalo, že došlo k odstúpeniu predávajúceho od tejto
zmluvy, a takéto odstúpenie žiaden z právnych nástupcov M. W. nenamietal.

Preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil neplatnosť napadnutej zmluvy o prevode vlastníctva.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke priznal náhradu trov konania
spoluvovýške650,48eur,ktoréspočívajúvzaplatenomsúdnompoplatkuvovýške99,58euravtrovách
právneho zastúpenia vo výške 550,90 eur.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa v 2. rade, ktorá namietla, že rozhodnutie
prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že
prvostupňový súd vo veci konal po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom, ktorý
vo svojom rozhodnutí vyslovil právny názor, že predmetná zmluva je relatívne neplatný právny úkon.

Prvostupňový súd, aby vyhovel požiadavke § 226 O.s.p., v napadnutom rozsudku síce skonštatoval,
že predmetná zmluva je relatívne neplatný právny úkon, ale s tým, že premlčacia lehota navrhovateľke
začala plynúť až od okamihu, kedy mohla prvýkrát uplatniť svoje právo na podanie žaloby (16.5. 2005).
Prvostupňový súd zároveň vyslovil právny názor, že ide aj o absolútne neplatný právny úkon podľa §
39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi. Konštrukcia začatia plynutia premlčacej lehoty vytvorená súdom

však nemá oporu v ustanoveniach OZ. Premlčacia lehota na uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho
úkonu sa riadi všeobecnou premlčacou lehotou podľa § 101 OZ. Pri práve uplatniť neplatnosť právneho
úkonu táto lehota začína plynúť od nasledujúceho dňa po tom, ako bol právny úkon urobený, bez ohľadu
na to, kedy sa o neplatnosti právneho úkonu strana dovolávajúca sa jeho neplatnosti dozvedela. V
konaní bolo preukázané, že M. W. právny úkon - kúpnu zmluvu uzavrel dňa 3.3.1997, preto premlčacia

lehota na uplatnenie relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu začala plynúť dňa 4.3.1997 už právnej
predchodkyni navrhovateľky (§ 111 OZ). Odvolateľka ďalej vytkla prvostupňovému súdu, že sa zameral
na odôvodnenie svojho právneho názoru, pričom sa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré svedčili proti nemu.
Záver súdu, že M. W. v žiadosti o prevod vlastníctva bytu uviedol, že je rozvedený, nezodpovedá dokladu
založenému do súdneho spisu (žiadosti doručenej Mestskej časti Bratislava - Ružinov dňa 14.3.1995).

V žiadosti M. W. len neuviedol manželku, čo je podstatný rozdiel. Mestská časť Bratislava - Ružinov ako
správca bytu z iných dokladov týkajúcich sa bytu vedel, koľko osôb a v akom právnom vzťahu v byte
býva. Preto uvedený právny názor prvostupňového súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd
tiež skonštatoval, že právna predchodkyňa navrhovateľky sa neplatnosti právneho úkonu domáhala užv katastrálnom konaní. Súd nesprávne posúdil obsah podania právnej predchodkyne navrhovateľky z
5.10.1998 adresovanému katastrálnemu orgánu, ktorým mu oznámila, že nadobúdateľ zomrel. Týmto
svojím podaním neuplatnila neplatnosť právneho úkonu z dôvodu rozporu so zákonom spočívajúci v

tom, že kupujúcou mala byť aj ona. Rovnako dôvod neplatnosti právneho úkonu - uzavretie kúpnej
zmluvy len s jedným z manželov, neuplatnila právna predchodkyňa navrhovateľky ani v podaní pre
Miestny úrad mestskej časti Ružinov. Súd tiež nesprávne vyhodnotil v prospech navrhovateľky podanie
starostu mestskej časti Bratislava - Ružinov katastrálnemu odboru (list zo dňa 12.10.1998), ktorým podľa
súdu došlo k odstúpeniu od zmluvy. Aj napriek tomu, že povereniami pre starostu mestskej časti bolo

preukázané, že starosta mestskej časti bol za predávajúceho oprávnený len uzatvárať kúpne zmluvy
a podávať návrhy na výmaz záložného práva, čo bolo v povereniach vyslovene uvedené (§ 31 ods.
1 OZ), prvostupňový súd hodnotil tento úkon ako platný, aj keď je preukázané, že starosta mestskej
časti prekročil oprávnenia dané povereniami, teda ide o absolútne neplatný právny úkon. Navyše
prvostupňový súd prehliadol aj text tohto podania, podľa ktorého starosta mestskej časti formuloval
podanie ako podmienený právny úkon pre prípad, že ešte nedošlo k zápisu vlastníckeho práva v

prospech M. W.. Pritom ako dôvod sa uvádza len skutočnosť, že účastník kúpnej zmluvy zomrel. V čase
vykonania tohto právneho úkonu (12.10.1998) však už bolo o vklade vlastníckeho práva rozhodnuté
(2. 9. 1998). Teda aj v tomto prípade išlo o iný dôvod, a nie o dôvod neplatnosti spočívajúci v tom, že
byt kupoval len jeden z nájomcov. Súd pri tomto úkone ďalej prehliadol, že právny úkon odstúpenia
od zmluvy, aj keď je urobený v katastrálnom konaní, môže vo vzťahu k účastníkom právneho úkonu

nadobudnúť právny význam len vtedy, ak je účastníkom konania doručený. V tomto konaní však ani
spisom katastrálneho úradu nebolo preukázané, že by podanie starostu mestskej časti z 12.10.1998
bolo doručené právnym nástupcom kupujúceho. Vo svojom odvolaní odvolateľka opätovne poukázala
na to, že je pravdou, že odporca v 4. rade uzavrel dňa 3.3.1997 zmluvu č. 020128697 len s právnym
predchodcom (otcom) odporkýň v 1. až 3. rade. Uplatnenie nároku na prevod vlastníctva bytu podľa

zák. č. 182/1993 Z.z. len jedným z manželov spoločných nájomcov bytu, a následné uzavretie zmluvy
o prevode vlastníctva bytu nie je bežnou vecou, ktorú môže vybavovať len jeden z manželov, a preto
na takýto právny úkon treba aplikovať ustanovenie druhej vety § 145 ods. 1 OZ o neplatnosti právneho
úkonu. Takýto právny úkon môže byť neplatný len relatívne, a nie absolútne. Z uvedeného dôvodu
navrhla rozsudok prvostupňového súdu zmeniť a návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu v celom

rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľku na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

K odvolaniu odporkyne v 2. rade zaujala stanovisko navrhovateľka, v ktorom uviedla, že rozhodnutie
súdu považuje za správne a zákonné. Navrhovateľka od začiatku tvrdí, že v danom prípade ide o
súbeh relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Matka navrhovateľky uzavrela s pánom W.

manželstvo dňa 4.9.1993, čím podľa § 704 OZ vznikol obom manželom spoločný nájom bytu. Ich
manželstvo zaniklo až smrťou pána W. W. XX.X.XXXX, teda v čase podania žiadosti o prevod bytu
do vlastníctva boli ako manželia obaja spoloční nájomcovia tohto bytu. Napriek tejto skutočnosti však
odporca v 4. rade prostredníctvom vedľajšieho účastníka uzatvoril s pánom W. dňa 3.3.1997 zmluvu o
prevode vlastníctva bytu, v ktorej sa uvádza, že nadobúdateľ je rozvedený. Toto sa však nezakladalo

na pravde, a preto skutočnosti, ktoré pán W. uviedol vo svojej žiadosti o prevod bytu do vlastníctva, a
následne aj v samotnej zmluve, respektíve samotné toto konanie pána W.Á. možno hodnotiť len ako
konanie, ktorým sa v konečnom dôsledku obchádzal zákon, respektíve, ktoré konanie je v rozpore s
dobrými mravmi. Uvedeným zavádzaním odporcu v 4. rade mal pán W. v úmysle obísť zákon tak, aby
sa výlučným vlastníkom bytu stal jedine on sám bez svojej manželky. V prípade uzavretia zmluvy len s

jedným takýmto nájomcom sa jedná o rozpor so zákonom, prípadne o obchádzanie zákona, v dôsledku
čoho je právny úkon podľa § 39 OZ neplatný. Navrhovateľka plne súhlasí s názorom prvostupňového
súdu, že pohnútkou a účelom správania M. W. bolo preukázateľne získať byt do výlučného vlastníctva s
cieľom vylúčiť svoju manželku z nadobudnutia vlastníckeho práva. Právna predchodkyňa navrhovateľky
sa opakovane už od roku 1998 bránila voči skutočnosti, že by mal byť právny úkon, ktorý mal jej manžel

nadobudnúť výlučné vlastníctvo k bytu, platným právnym úkonom, a to najmä v katastrálnom konaní.
Neplatnosti právneho úkonu sa právna predchodkyňa navrhovateľky, ako aj navrhovateľka samotná,
domáhali nielen v roku 1998, ale je v ďalších rokoch, okrem obdobia, keď na tom nemali naliehavý
právny záujem. Z uvedených dôvodov navrhovateľka žiada, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a
priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal a prejednal odvolanie
odporkyne v 2. rade v rozsahu podľa § 212 ods. 1, 2 písm. c) O.s.p. na odvolacom pojednávaní, a
po preskúmaní konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a po doplnení dokazovania dospel kzáveru, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci a vec aj nesprávne právne posúdil, čo
malo za následok jeho nesprávne rozhodnutie vo veci.

Záveryprvostupňovéhosúduoabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonu(zmluvyč.020128697oprevode
vlastníctva bytu a zriadení záložného práva, uzatvorenej dňa 3.3.1997 medzi M. W. a Hlavným mestom
SR Bratislava) pre rozpor so zákonom, pre jeho obchádzanie, resp. pre rozpor s dobrými mravmi,
neobstoja.

Skutkové zistenia odvolacieho súdu, ktoré vyplynuli z doplneného dokazovania výsluchom účastníkov
konania a listinnými dôkazmi založenými v spise, svedčia o tom, že M. W., ešte pred uzatvorením
manželstva s právnou predchodkyňou navrhovateľky - Martou W., žil v trojizbovom byte č. 6 na 2.
poschodí bytového domu Z. R. Č.. XX v Bratislave so svojou pôvodnou rodinou - manželkou D. V. W. G.
V. M. (odporkyniami v 1. a 2. rade). Po odsťahovaní bývalej manželky D. (s ktorou sa rozviedol) uzatvoril
M. W. W. X.X.XXXX s Bytovým podnikom mestskej časti Bratislava - Ružinov nájomnú zmluvu k tomuto

bytu na dobu neurčitú (č.l. 207 spisu). Podľa tvrdenia odporkyne v 2. rade, táto v predmetnom byte
bývala asi do roku 1989 - 1990. Jej sestra G. musela byt opustiť v čase, kedy sa do neho nasťahovala
právna predchodkyňa navrhovateľky spolu s navrhovateľkou.

Navrhovateľka pred odvolacím súdom uviedla, že pred prisťahovaním k M. W. bývala so svojou matkou

u babky na G. X. S. N..

Odvolací súd z obsahu listu Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 27.2.2007
(č.l. 106 spisu) zistil, že počas trvania manželstva s M. W. N. O. W., F.. D. W. X.X.XXXX vedená ako
nájomníčka obecného bytu na D.. C. X/b S. N., pričom od 10.7.1997 sa nájomcom tohto bytu stala jej

dcéra R. D.. K tomuto navrhovateľka uviedla, že v tomto byte s matkou nebývali, istú dobu tam býval
jej bratranec. Potvrdila však, že dňa 10.7.1997 uzatvorila nájomnú zmluvu o nájme bytu na D.. C. X/
b s prenajímateľom Hlavným mestom SR Bratislava (č.l. 146 spisu), neskôr si tento byt odkúpila do
vlastníctva, a po určitom čase, asi v roku 2004, byt predala.

Vedľajší účastník pred odvolacím súdom uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy s M.Á. W., zmluvy pre
vedľajšieho účastníka pripravovali mandatári. Vzhľadom na odstup času je však málo pravdepodobné,
aby si niekto pamätal, prečo bol do zmluvy uvedený údaj, že M. W. je rozvedený.

V kontexte týchto zistení je zrejmé, že v žiadnom prípade sa nemožno stotožniť so záverom súdu

prvého stupňa o preukázaní akéhokoľvek vedomého konania M. W. v rozpore s dobrými mravmi a
jeho úmyslom vylúčiť svoju manželku z nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto bytu, a tým aj
s jeho úmyslom obchádzať zákon. M. W. vo svojej žiadosti o prevod bytu do vlastníctva zo dňa
13.3.1995 neuviedol, že je rozvedený (č.l. 64 spisu), a v konaní ani nebolo preukázané, že to bol on,
kto údaje o ostatných príslušníkoch domácnosti v tejto žiadosti vyškrtol. Všetko nasvedčuje tomu, že pri

vypracovávaní textu zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva vychádzal mandatár
z podkladov prenajímateľa (zrejme z nájomnej zmluvy zo dňa 9.4.1993, uzatvorenej po rozvode M.
W. Z. O. D.). Navyše ako vyplýva z listu Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa
27.2.2007, vedľajší účastník mal vedomosť o tom, že O. W. aj po uzatvorení manželstva s M. W. dňa
4.9.1993 bola vedená ako nájomníčka iného obecného bytu, a to až do 9.7.1997. Len zo skutočnosti,

Ž. M. W. dňa 3.3.1997 podpísal zmluvu o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva, v ktorej
bol uvedený jeho stav ako rozvedený, nemožno toto považovať za zavádzanie z jeho strany, resp. že
by to bol on, kto predávajúceho úmyselne uviedol do omylu. Podľa názoru odvolacieho súdu zmluva
o prevode vlastníctva bytu uzatvorená počas trvania manželstva len s jedným z manželov, nie je ani v
rozpore s ust. § 16 zákona č. 182/1993 Z.z., pretože vlastnícke právo k bytu bolo prevedené na fyzickú

osobu - M. W., ktorý bol nájomcom tohto bytu, a v tomto zákonnom ustanovení nie je výslovne uvedené,
že takáto zmluva musí byť uzavretá so všetkými nájomcami.

Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že právny úkon - Zmluva č. 02 0 1286 97 o prevode
vlastníctva bytu a zriadení záložného práva, uzatvorená dňa 3.3.1997 medzi M. W., D.. X.XX.XXXX,

N. Z. R. XX, N. a Hlavným mestom SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: XXX XXX, na
základe ktorej sa M. W. stal výlučným vlastníkom trojizbového bytu č. 6 na 2. poschodí bytového domu
Staré záhrady č. 32, Bratislava, nie je absolútne neplatná.Odvolací súd už vo svojom prvom rozhodnutí zo dňa 21.10.2008, č.k. 14Co/146/2008-265 uviedol, že
právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého, a ktorý nie je vybavovaním
bežnejveci,sapovažujezaplatný,pokiaľten,ktojenímdotknutý,sajehoneplatnostinedovolá(relatívna

neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a OZ), pričom vyslovil aj svoj právny názor, že zmluva o prevode
vlastníctva bytu a zriadení záložného práva nie je bežnou vecou, ktorú môže v zmysle § 145 ods. 1 OZ
vybavovať každý z manželov. Preto ak jeden z manželov takúto zmluvu uzavrie bez súhlasu druhého
manžela, je takýto právny úkon považovaný za platný len do času, keď sa druhý manžel jeho neplatnosti
dovolá (§ 40a OZ), pričom dovolať sa musí voči všetkým účastníkom právneho úkonu. Tento prejav

vôle musí vyjadrovať nielen skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti, ale aj konkrétnu vadu
právnehoúkonu,ktorámávdanejvecirelatívnuneplatnosťzanásledok.Okremmanžela,ktoréhosúhlas
bol opomenutý, má právo uplatniť neplatnosť právneho úkonu aj adresát právneho úkonu. Neplatnosti
právnehoúkonusanemôžedovolávaťten,ktojusámspôsobil.Formadovolaniasarelatívnejneplatnosti
právnehoúkonuniejezákonomurčená,pretotakmožnourobiťakýmkoľvekspôsobom,nevzbudzujúcim
pochybnosti o jeho urobení. Relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je potrebné sa dovolávať v

samostatnom súdnom spore. Stačí, ak ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, a kto ho pritom
nespôsobil, sa relatívnej neplatnosti dovolal mimosúdnym prejavom adresovaným účastníkovi právneho
úkonu - mimosúdnym oznámením; vždy sa však musí jednať o výslovný prejav, z ktorého vyplýva vôľa
dovolaťsaneplatnostiúkonu,atentoprejavsamusídostaťdosférydruhéhoúčastníkaprávnehovzťahu.
Účinky dovolania sa neplatnosti právneho úkonu nastávajú okamihom, keď dôjde účastníkom právneho

úkonu.

Prvostupňový súd vo svojom druhom rozhodnutí dospel k záveru, že napadnutý právny úkon je
okrem absolútnej neplatnosti aj relatívne neplatný, a súčasne k záveru, že námietka odporcov, ktorou
namietali premlčanie práva navrhovateľky domáhať sa relatívnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu,

je nedôvodná.

Ani s týmito závermi sa odvolací súd nestotožňuje. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to,
že je zrejmé, že O. W. vedela o tom, že jej manžel uzatvoril zmluvu o prevode vlastníctva bytu
a zriadení záložného práva, a s týmto jeho úkonom súhlasila, aj keď nie v písomnej forme, ale

minimálne konkludentne. Preto sa ani nemohla neskôr dovolávať relatívnej neplatnosti tohto právneho
úkonu s tým, že takýto právny úkon je v rozpore s ust. § 145 OZ. Tomuto záveru odvolacieho súdu
nasvedčuje nielen jej správanie po smrti manžela - M. W., kedy listom zo dňa 5.10.1998 požiadala o
pozastavenie vkladového konania z dôvodu úmrtia manžela, ale aj jej správanie po tom, keď zistila, že
vklad vlastníckeho práva v prospech jej manžela už bol dňa 2.9.1998 povolený. Napriek svojej možnej

vedomosti o povolení vkladu vlastníckeho práva k bytu v prospech poručiteľa - svojho manžela, túto
skutočnosť neuviedla v dedičskom konaní (v novembri 2008, sp.zn. D 1094/98), a nehnuteľnosť sa
tak ani nestala predmetom dedičského konania. O jej konkludentnom súhlase s uzatvorením zmluvy
o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva svedčí aj listinný dôkaz založený v dedičskom
spise poručiteľa M.Á. W. vedenom pod sp.zn. D 3/2000 (č.l. 10 dedičského spisu), ktorým je potvrdenie

zo dňa 4.3.1997, podpísané M. W., O. W. V. Ľ. B. len 1 deň po podpísaní predmetnej zmluvy o prevode
vlastníctva bytu a zriadení záložného práva. Z jeho textu vyplýva, že Ľ. B. „požičiava M. W. Z. O. O.
dlhodobú pôžičku na odkúpenie bytu“. Tento doklad predložila samotná O. W. v dodatočnom konaní
v dedičskej veci po poručiteľovi M. W., a Ľ. B. ako účastníčka tohto konania vyhlásila dňa 15.2.2000
pred notárkou JUDr. Janou Mikušovou, že na kúpu bytu požičala manželom W. dňa 4.3.1997 sumu

31.715,- Sk. Odvolací súd tak dospel k záveru, že nielen O. W. - právna predchodkyňa navrhovateľky, ale
následne ani navrhovateľka, sa nemôže dovolávať určenia relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu.

Odhliadnuc od uvedeného záveru považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v tomto konaní nebolo
navyše ničím preukázané, že by sa O. W., resp. navrhovateľka, účinne, riadne a včas dovolala relatívnej

neplatnosti predmetného právneho úkonu. Tvrdenie navrhovateľky, ktoré si osvojil aj prvostupňový
súd, že neplatnosti právneho úkonu sa právna predchodkyňa navrhovateľky, ako aj navrhovateľka,
domáhali v katastrálnom konaní, a to opakovane, nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Listom
zo dňa 5.10.1998, doručenom Miestnemu úradu Bratislava Ružinov dňa 8.10.1998 (a ktorý považuje
navrhovateľka za uplatnenie tohto práva), požiadala jej matka - O. W. len „o pozastavenie vkladu na

základe úmrtia jej manžela M. W.“. Neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu sa ním
však nedovolávala. Ani z ostatných listinných dôkazov založených v spise, nevyplýva, že by O. W. v
lehote 3 rokov prejavila vôľu domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti zmluvy, resp. že by na ňu vôbec
kedykoľvek poukázala. Relatívnej neplatnosti zmluvy sa domáhala navrhovateľka až týmto návrhomdoručeným na súd dňa 10.1.2007, pričom vzhľadom na námietku premlčania vznesenú odporcami
možno konštatovať, že toto právo bolo uplatnené zjavne až po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá začala
plynúťuždňa4.3.1997,t.j.deňnasledujúcipouzavretípredmetnejzmluvy.Tentookamihzačatiaplynutia

lehoty bol daný objektívne, nezávisle na subjektívnej okolnosti, či oprávnená - O. W. vedela alebo
nevedela o svojom práve.

Na zjavnom uplynutí premlčacej lehoty na uplatnenie práva - dovolaní sa neplatnosti právneho
úkonu, by nezmenila nič ani tá skutočnosť, že navrhovateľka, príp. jej matka, bola po určitú dobu v

katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastníčka predmetného bytu. Podľa názoru odvolacieho súdu je
v prejednávanej veci irelevantný list starostu mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 12.10.1998,
adresovaný OÚ Bratislava II, katastrálnemu úradu (č.l. 302 spisu), ktorým požiadal o zastavenie konania
o zápis vkladu vlastníctva, lebo ním nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. V liste len uvádza,
že od zmluvy odstupuje v prípade, že nedošlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech M. W. (teda
podmienene), navyše starosta mestskej časti nebol na takýto úkon ani oprávnený (primátorom ako

štatutárnym zástupcom odporcu v 4. rade nebol na takýto úkon splnomocnený), a „odstúpenie od
zmluvy“ nebolo doručené ani právnym nástupkyniam M. W..

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p.
zmenil tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom na to, že odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, je v zmysle § 224 ods. 2 O.s.p. povinný
rozhodnúť aj o trovách konania na súde prvého stupňa. Zmenou rozsudku v prospech odporcov sú
odporcovia účastníkmi, o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania ktorých by mal súd
rozhodnúť v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p., pretože mali vo veci plný

úspech.

Odporcovia v 1., 3. a 4. rade, a vedľajší účastník na strane odporcu v 4. rade, návrhy na náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania nepodali s tým, že im žiadne trovy konania nevznikli. Preto im
náhrada trov nebola priznaná.

Odporca v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu po podaní návrhu na náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania tieto aj včas vyčíslil celkom vo výške 889,58 eur s tým, že
suma 99,58 eur predstavuje náhradu za zaplatený súdny poplatok za odvolanie (dňa 24.1.2008 vo
výške 3.000,- Sk) a suma 790,- eur predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia. Po prepočítaní

vyčíslených trov právneho zastúpenia dospel odvolací súd k záveru, že tieto zodpovedajú jednotlivým
úkonom právnej služby podľa ustanovení vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška"), len boli
nesprávne spočítané (ich správny súčet je 788,- eur). Odporca v 2. rade má tak právo na náhradu trov
konania celkom vo výške 887,58 eur, z toho na náhradu súdneho poplatku za odvolanie vo výške 99,58

eur, a na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 788,- eur (za 4 úkony uskutočnené v roku 2007 -
prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaniach konaných dňa
3.10. a 5.12.2007 - 4x 45,51 eur + 4x režijný paušál - RP - po 5,91 eur, za 3 úkony uskutočnené v roku
2008 - prvé odvolanie proti rozsudku, písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu v 4. rade, odvolanie proti
uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie - 2x 48,63 eur + 1x 24,31 eur + 3x RP po 6,31

eur, za 1 úkon uskutočnený v roku 2009 - účasť na pojednávaní konanom dňa 4.11.2009 - 1x 53,49 eur
+ 1x RP 6,95 eur, za 5 úkonov uskutočnených v roku 2010 - účasť na pojednávaniach konaných dňa
13.1., 3.3., a 24.3.2010, písomné vyjadrenie na súd dňa 2.3.2010, druhé odvolanie proti rozsudku - 5x
55,49 eur + 5x RP po 7,21 eur, za 1 úkon uskutočnený v roku 2013 - účasť na odvolacom pojednávaní
konanom dňa 25.6.2013 - 1x 60,07 eur + 1x RP 7,81 eur).

Náhradu rov konania je povinná zaplatiť navrhovateľka k rukám právneho zástupcu odporcu v 2. rade
(§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.