Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoPr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230027
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114230027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: V. K., R.. X.X.XXXX, D. N. XXX/XX,
XXX XX H. R. T., právne zastúpeného GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vodná č. 3,
040 01 Košice, IČO: 36 730 564 proti žalovanému: SLAVIA GRATINGS s.r.o., so sídlom Ku Surdoku
8484, 080 01 Prešov, IČO: 45 236 054, právne zastúpeného JUDr. Martin Šaffa, Advokátska kancelária,
so sídlom Kalinčiakova 2729/10, 093 01 Vranov nad Topľou, o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9CPr/12/2014-143
zo dňa 26.5.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 9CPr/12/2014-143 zo dňa
26.5.2016 rozhodol tak, že žalobu zamietol a vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Uviedol, že žalobou došlou dňa 14.11.2014, sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru daného mu dňa 18.9.2014 žalovaným ako zamestnávateľom.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
činnosť žalobcu v pracovnej pozícii sa v celom rozsahu prekrývala s tým, čo patrí do funkcie konateľa
s.r.o., ktorú funkciu tiež zastával. Tomu zodpovedá aj „voľnosť“ žalobcu spočívajúca v organizácii
pracovného času a používaní služobného motorového vozidla. Uviedol, že slovenský právny poriadok
nezakazuje, aby konateľ s.r.o. nemohol byť zároveň aj zamestnancom tejto s.r.o.. Druh práce dohodnutý
v pracovnej zmluve však nesmie byť totožný s činnosťou, ktorá podľa Obchodného zákonníka patrí
konateľovi. V prejednávanej veci tomu tak bolo. V rámci zisťovania pracovnej náplne žalobcu, ako

tento, tak aj svedkovia (jeho rodičia), ako náplň činnosti žalobcu uviedli výslovne činnosti, ktoré patria
do obchodného vedenia s.r.o.. Uzavretá pracovná zmluva je tak podľa § 39 Občianskeho zákonníka
(neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom) neplatným právnym úkonom, a keďže nevznikol medzi účastníkmi
pracovný pomer podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), tak nemohlo dôjsť ani k jeho
zániku okamžitým zrušením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 ZP, a teda neprichádza do úvahy
rozhodovanie o platnosti skončenia pracovného pomeru a jeho ďalšom trvaní. Neplatnosť pracovnej

zmluvy je však daná aj z iného dôvodu. Podľa § 7 ods. 3 ZP, so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym
orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 ZP v pracovnej
zmluve orgán, alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila. Podľa názoru súdu
prvej inštancie je teda zrejmé, že podmienky pracovnej zmluvy u zamestnanca, ktorý je zároveňštatutárnym orgánom - konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, na výkon práce inej, ako je
činnosť konateľa, môže dohodnúť len orgán, ktorý štatutárny orgán - konateľa ustanovil, a to je v prípade
spoločnosti s ručením obmedzeným Valné zhromaždenie. Uvedené pri prejednávanom pracovnom

pomere splnené nebolo, čo opäť spôsobuje neplatnosť pracovnej zmluvy. Vzhľadom na prijatý záver
súdu, tento vykonanie ďalšieho dokazovania vo vzťahu k tvrdenému porušeniu pracovnej disciplíny,
výsluchom iných osôb, ako nadbytočný, zamietol.

4. O náhrade trov konania uviedol,že o nich rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej (§ 151 ods.3 O.s.p., Občiansky súdny poriadok).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Okrem iného uviedol, že čo
sa týka samotného súbehu funkcie žalobcu ako člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti
a pracovnej činnosti žalobcu, má za to, že v prvom rade je na posúdenie tejto otázky nevyhnutné
zistiť, čo bolo v kompetencii štatutárneho orgánu spoločnosti SLAVIA GRATINGS s.r.o. a čo bolo v

kompetenciižalobcuakozamestnancažalovaného.Uviedol,žejejednoznačné,ževspoločnostiSLAVIA
GRATINGS s.r.o. boli dôsledne oddelené činnosti, ktoré žalobca vykonával na základe pracovného
pomeru a ktoré vykonával ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti, pričom z vykonaného dokazovania
je zároveň jednoznačné, že žalobca ako manažér spoločnosti SLAVIA GRATINGS s.r.o., nevykonával
žiadne činnosti organizačného, či technického charakteru, nevykonával činnosti, týkajúce sa personálnej

politiky, nepripravoval obchodné zmluvy, či nevykonával iné činnosti, ktoré zákon, resp. spoločenská
zmluva dala do právomoci štatutárneho orgánu spoločnosti. Na to, ako uviedol, aby bolo možné posúdiť
subjekt pracovnej činnosti a výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu, je v prvom rade nevyhnutné
zistiť, čo patrilo do právomoci konateľov spoločnosti SLAVIA GRATINGS s.r.o., a následne, čo bolo
náplňou pracovnej činnosti žalobcu, a až potom posúdiť, či v danej veci sa vyskytuje súbeh a aký má

tento eventuálny súbeh vplyv na vznik a trvanie pracovného pomeru. Ďalej uviedol, že v súvislosti s
ustanovením § 125 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého Valné zhromaždenie si môže
vyhradiť rozhodovanie veci, ktoré inak patria do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti, poukázal, že súd
v tejto súvislosti žiadnym spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že rozhodovanie o otázkach obchodného
vedenia spoločnosti patrí do pôsobnosti konateľov za predpokladu, že nie je zverené zákonom,

spoločenskou zmluvou, alebo stanovami do pôsobnosti Valného zhromaždenia, resp. dozornej rady.
Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by Okresný súd Prešov v rámci prvostupňového konania
akýmkoľvek spôsobom oboznámil so spoločenskou zmluvou spoločnosti SLAVIA GRATINGS, a to
aj napriek tomu, že táto listina predstavuje zakladateľský dokument spoločnosti, obsahujúci práva a
povinnosti a kompetencie všetkých orgánov spoločnosti. A preto mu nie je zrejmé, na základe čoho vo

veci konajúci súd postupoval a na základe čoho zistil, že v prípade žalobcu došlo k súbehu medzi jeho
činnosťouvykonávanounazákladepracovnéhopomeruačinnosťouvykonávanouvsúvislostisfunkciou
konateľa. Taktiež poukázal, že v odôvodnení predmetného rozsudku súd prvej inštancie neuviedol,
z akého dôvodu je predmetná zmluva neplatná. Ďalej poukázal na skutočnosť, že vada pracovnej
zmluvy spočívajúca v tom, že so zamestnancom neboli dohodnuté podmienky podľa ustanovenia §

43 ods. 3 ZP ako orgánom, ktorý ho ako štatutárny orgán ustanovil, čo nemá za následok neplatnosť
takejto zmluvy. Uviedol, že súd v konaní neoboznámil s obsahom spoločenskej zmluvy žalovaného,
a to aj napriek tomu, že táto upravuje postup a právomoci jeho orgánov, a preto nie je mu zrejmé, v
akom štádiu konania došlo k preukázaniu skutočností, že u žalobcu nebola splnená podmienka podľa
ustanovenia § 7 ods. 3 ZP. Uviedol taktiež, že je zrejmé, že uvedený výrok rozsudku prvostupňového

súdu vychádza zo skutkového zistenia, ktorá nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní
a možno preto vyvodiť záver, že porušením práva na spravodlivý proces je aj urobenie skutkového
zistenia bez toho, aby boli vykonané dôkazy, z ktorých by toto skutkové zistenie vyplývalo. Poukázal
súčasne, že konajúcim súdom došlo zároveň k odňatiu možnosti konať pred súdom tiež tým, že v rámci
súdnehokonaniasúduviackrátvyslovilsvojprávnynázor,ktorýsavšaktýkaljedinedôvodovokamžitého

skončenia pracovného pomeru, nie eventuálnej neplatnosti pracovnej zmluvy, čím znemožnil žalobcu
preukázaťskutočnostivyvracajúceprávnynázorvovecikonajúcehosúdu.Uviedolvzávere,žepovažuje
rozhodnutie prvostupňového súdu za arbitrárne a nepresvedčivé a žiadal, aby Krajský súd v Prešove
rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 26.5.2016 č. k. 9CPr/12/2014-143 v súlade s ustanovením §
389 CSP a s ustanovením § 391 CSP, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. K uvedenému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.7. Odvolací súd opätovne vyzval žalovaného, aby sa vyjadril v určenej lehote k odvolaniu žalobcu,
ktoré mu síce bolo doručené, avšak súdom prvej inštancie mu nebola poskytnutá 10 dňová lehota na
vyjadrenie k odvolaniu v zmysle ustanovení § 373 ods. 2 CSP.

8. Žalovaný ani v tejto lehote sa k odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce
CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne a preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v
zmysle ustanovení § 381 ods. 1 CSP.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2, veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v
konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Uvedené ustanovenie § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým

v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálnu aj na
konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky
realizovaných úkonov predo dňom účinnosti zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá
platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadá aplikácie tých ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ktoré súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania,

i prijatými skutkovými závermi, aplikoval.

13. Odvolací súd poukazuje, že právomoci, ktoré firmy zverujú svojim štatutárnym orgánom, sú natoľko
významné a široké, že je minimálne vhodné osobitnú zmluvu uzavrieť. Treba mať na pamäti, že
s majetkom spoločníkov, či akcionárov, nakladá práve štatutárny orgán. Majetok spoločnosti je však

investíciou spoločníkov a práve by oni mali mať eminentný záujem vzájomné vzťahy náležite upraviť.
Vzťah člena štatutárneho orgánu a spoločnosti je zväčša upravený osobitným typom zmluvy. Podľa
novely Obchodného zákonníka č. 500/2001 Z. z., účinnej od roku 2002, je potrebné, aby spoločnosť
uzavrela s členom štatutárneho orgánu písomnú zmluvu o výkone funkcie. Tá podlieha výlučne právnej
úpravezakotvenejvObchodnomzákonníkuanaurčenieprávapovinnostízmluvnýchstránsapoužívajú

ustanovenia o mandátnej zmluve. Táto úprava však nie je výlučná a má sa použiť iba primerane a je to
dané väčšou viazanosťou člena štatutárneho orgánu spoločnosti oproti bežnému mandatárovi. V zmluve
je potrebné upraviť predovšetkým také náležitosti, ako sú predmet zmluvy, lehota na plnenie, odmena
štatutára, práva a povinnosti zmluvných strán, zákaz konkurencie a ukončenie zmluvného vzťahu. Tento
okruh nie je možné presne určiť, pretože závisí od konkrétnych pomerov tej-ktorej spoločnosti. Zmluvy

upravujúce pôsobenie štatutárov, podliehajú príslušným orgánom spoločnosti. Zákon však určuje,
že ju musí schváliť Valné zhromaždenie, alebo všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti
neobmedzene. Je však pravdou, že zákon neustanovuje žiadne sankcie, ak by spoločnosť takúto
zmluvu uzatvorenú nemala. Ak by sa však niekedy stala škoda, ktorú by spôsobil pri výkone svojej
funkcie štatutárny orgán, resp. by nastala iná skutočnosť a vec by sa prejednala na súde, mohol by sa

súd zaoberať otázkou, prečo spoločnosť zmluvu o výkone funkcie s členom spoločnosti neuzatvorila.
Ďalej odvolací súd poukazuje, že vedúci pracovníci majú vo svojej pracovnej náplni právo riadiť prácu
podriadených pracovníkov, a preto sa ich právne postavenie riadi pracovnoprávnymi predpismi. Vyplýva
z toho, že člen štatutárneho orgánu bez osobitného poverenia a bez pracovného pomeru, by nemohol
zamestnancom spoločnosti prideľovať pracovné úlohy. A ak má člen štatutárneho orgánu obchodnej

spoločnosti zastávať aj funkciu vedúceho pracovníka, musí byť do tejto pozície vymenovaný. Z tohto
pohľadujevedúcipracovníkvovzťahukspoločnostivpracovnoprávnomvzťahuazároveňfunkcionárom
spoločnosti. Sú tu preto dva pararelné vzťahy. Podmienky výkonu pre obe vzťahy môžu byť upravené
v jednej zmluve, a to práve v manažérskej zmluve. Bolo by vhodné, keby spoločnosť upravila vovnútorných predpisoch, kedy koná vedúci pracovník ako štatutárny orgán, a kedy ako riaditeľ. Z hľadiska
právnej istoty by bolo najvhodnejšie, keby v samej manažérskej zmluve bolo určené, ktoré ustanovenia
sa riadia Obchodným zákonníkom, išlo by o konanie štatutárneho orgánu, a ktoré ustanovenia sa

spravujú Zákonníkom práce. Išlo by o konanie riaditeľa spoločnosti.

14. V danom prípade tomu tak nebolo ,žalobca opak nepreukázal a preto sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje s prijatými závermi súdu prvej inštancie o tom, že medzi žalobcom a žalovaným
pracovný pomer platne nevznikol a preto nemohlo dôjsť ani k jeho zániku. Žalobca mal preukázať

existenciu pracovnoprávneho vzťahu, čo však dostatočne neurobil. Žalobca mal takúto povinnosť v
konaní pred súdom prvej inštancie a v súčasnom odvolacom konaní jeho tvrdenia odvolací súd považuje
za účelové a preto sa ani ďalšími odvolacími námietkami bližšie nezaoberal, pretože tieto nemôžu
vzhľadom na vyššie konštatované, privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

16. Žalobca bol v konaní neúspešný, žalovaný v odvolacom konaní trovy konania si neuplatňoval a
odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval. O trovách celého konania rozhodne súd
prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).