Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. apríl 2017

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010089
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2017:3517010089.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Pavloviča a
členov senátu - prísediacich G.. Q. Q. Y. U. F., v trestnej veci obžalovanej S. W., A.. XX.XX.XXXX Q. A.
N., trestne stíhanej pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona dňa 18. apríla 2017 na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad

Váhom t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaná: S. W. Y. T. G. A. O. E. Q. Á., A.. XX.XX.XXXX Q. A. N.P.O.,
S. W. D. XXX, S.. Č.. Ú. G.,
j e v i n n á, ž e
v čase od 18.00 hod. do 22.01 hod. dňa 15.10.2016 v priestoroch kuchyne rodinného domu č. XXX v
obci D., okr. A. P. A. Q., po predchádzajúcej hádke so svojim druhom, invalidným dôchodcom, ktorý
sa pohybuje pomocou francúzskej barly U.Y.Q. O., A.. XX.XX.XXXX, ktorý s ňou býval v spoločnej

domácnosti, v čase od 18.00 hod. do 22.01 hod. dňa 15.10.2016 v priestoroch kuchyne rodinného domu
č. XXX v obci D.J.W., E.. A. P. A. Q. tohto, z dôvodu sporu, kto je vlastníkom výsuvného orezávacieho
noža, uvedeným orezávacím výsuvným nožom fyzicky napadla v oblasti tvárovej časti hlavy a krku a
spôsobila mu viacpočetné rezné poranenia tváre a krku: 10 cm reznú ranu na krku vľavo, ktorá siaha
k hlavným cievam, avšak tieto nie sú poškodené a sú bez aktívneho krvácania, 1,5 cm reznú ranu na
krku vpravo siahajúcu do podkožia, 2 cm reznú ranu tváre vľavo siahajúcu do podkožia a 2 cm reznú

ranu hornej pery siahajúcu do podkožia, ktoré si vyžiadajú práceneschopnosť, liečenie a obmedzenie
na bežnom spôsobe života v trvaní najmenej 10 dní pričom tento útok obvinenej smeroval na hlavné
krčné žily poškodeného, pri poškodení ktorých by mohlo dôjsť k vykrvácaniu, prípadne k vzduchovej
embólii, ktoré by ohrozili život poškodeného,
t e d a
- vykonala konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustila v
úmysle úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a uvedený čin spáchala na chránenej osobe - chorej

osobe, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu,
č í m s p á c h a l a
- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona, §
38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 3 /tri/ roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej podmienečne odkladá výkon trestu.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá probačný dohľad nad jej správaním
v skúšobnej dobe a zároveň sa obžalovanej určuje skúšobná doba v trvaní 5 /päť/ rokov.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanej

u k l a d á zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanej u k
l a d á zákaz kupovania a iného zadovažovania si alkoholických nápojov, návštev pohostinských a
reštauračných zariadení, návštev kultúrnych a športových podujatí spojených s konzumáciou alkoholu.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej
u k l a d á povinnosť spočívajúca v zákaze akéhokoľvek styku (osobného, telefonického,
poštového, prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami) s
poškodeným U. O.G.P., A.. XX.XX.XXXX Q. P., S. W. D.J.W., F. W. D. XXX, a v zákaze úmyselne sa k
nemu priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jeho obydlia a miesta,

kde sa zdržuje a ktoré navštevuje.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona sa obžalovanej u k l a
d á povinnosť spočívajúca v povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom
alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa§60ods.1písm.a)Trestnéhozákonasúdukladáobžalovanejtrestprepadnutiavecia tokrátkeho
vysúvacieho noža s lesklou kovovou konštrukciou s plastovou prerušovanou rukoväťou oranžovej farby

s rozmermi 15,5 cm x 4 cm s výsuvnou čepeľou.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanej u k l a d á ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vedie trestné konanie proti obžalovanej na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Nové

Mesto nad Váhom Pv 776/16/3304 - 51 zo dňa 24.02.2017, doručená dňa 24.02.2017, pre zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na deň 18.04.2017, na ktoré predvolal obžalovanú a o termíne
upovedomil jej obhajcu, prokurátora a poškodeného.

Po otvorení hlavného pojednávania predseda senátu zistil, že medzi prokurátorom a obžalovanou
nedošlo k zhode v otázke konania o dohode o vine a treste.
Po prednesení obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení obžalovanej o jej právach a v intenciách
§ 257 Trestného poriadku vyhlásila obžalovaná, že je vinná. Následne súd prečítal obžalovanej
otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené

otázky odpovedala obžalovaná zhodne áno. Následne predseda senátu zistil stanovisko prokurátora.
Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovanej o vine prijať. Nakoľko boli splnené procesné podmienky na
prijatie vyhlásenia obžalovanej a jej vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi,
súd prijal jej vyhlásenie o vine a dokazovanie o skutku v rozsahu v akom sa priznala nevykonal a vykonal
dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochranného opatrenia. Súd na základe prijatého vyhlásenia

obžalovanej o vine (pravdivosti vyhlásenia korešpondujú aj ostatné usvedčujúce dôkazy z prípravného
konania, najmä výpovede poškodeného, znalecké posudky z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia
a traumatológia a psychiatrie) uznal obžalovanú za vinnú po skutkovej ako aj právnej stránke v zmysle
podanej obžaloby. Po právnej stránke konanie obžalovanej naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty zločinu zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v

štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pretože sa dopustila konania, ktoré bezprostredne
smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustila v úmysle úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu
na zdraví a uvedený čin spáchala na chránenej osobe - chorej osobe, pričom nedošlo k dokonaniu
trestného činu.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovanej podľa § 15 písm. a)

Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle. Svojím konaním obžalovaná porušila
záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia.
Následne bolo vykonané dokazovanie k výroku o treste a ochranného opatrenia.
Zo Znaleckého posudku znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia s.r.o., z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, č. 222/2016, ktorý bol prečítaný so súhlasom obžalovanej

a prokurátora podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, vyplýva, že obžalovaná v súčasnosti a ani v
čase spáchania skutku netrpela duševnou chorobou. U obžalovanej bol zistená v súčasnosti a aj v
čase spáchania skutku prítomnosť zmiešanej poruchy osobnosti a syndróm závislosti od alkoholu. Len
a v dôsledku ťažkej simplexnej opitosti boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti u obžalovanej v čase
skutku podstatne, forenzne významne zmenšené a teda vedela rozpoznať protiprávnosť svojho konania

a toto svoje konanie ovládať v miere podstatne, forenzne významne zmenšenej. V čase skutku bolau obžalovanej prítomná ťažká simplexná opitosť, odbrzdila a zvýraznila jej negatívne osobnostné rysy
počas konfliktu s poškodeným, je výbušná, konfliktná, bezohľadná a agresívna. Agresívne konanie v
opitosti jej nie je cudzie. Vie a má skúsenosť, že požitie alkoholu u nej môže odbrzdiť aj agresívne

tendencie. Konanie obžalovanej je v kontexte situácie a známych premenných zrozumiteľné, nebolo
motivované chorobne a paticky. Pobyt obžalovanej na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný,
pretože netrpí duševnou poruchou psychotického charakteru. Vzhľadom na závislosť od alkoholu znalec
u obžalovanej navrhuje uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.
Podľa registra priestupkov obžalovaná nemá žiadne záznamy o priestupkoch.

Podľa odpisu z registra obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná.
Podľa správy obce D. zo dňa 26.10.2016 je obžalovaná obyvateľkou obce. V obci bola zaradená na
vykonávanie pomocných prác súvisiacich so zákonom stanovených podmienkach o odpracovaní si
sociálnychdávokvnezamestnanosti.Niekoľkokrátbolaupozornenánapožívaniealkoholickýchnápojov
počas pracovnej doby, ktoré v nej zvyšovali agresivitu. Napriek tomu obecný úrad neriešil závažnejšie
porušenie pracovnej disciplíny a spolunažívanie so spoluobčanmi.

Podľa správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava zo dňa 21.10.2016
sa obvinená nedopustila nedovolenej činnosti, disciplinárne nebola riešená a nebola jej udelená
disciplinárna odmena. Jej správanie a vystupovanie je v súlade s ústavným poriadkom.
Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený vecný dôkaz a to orezávací výsuvný nožík s plastovou rúčkou
oranžovejfarbykovovejkonštrukcieorozmeroch15,5x4cmsozasunutoučepeľou,kvlastníctvuktorého

sa prihlásila obžalovaná a uviedla, že bol použitý pri skutku.
* * * * *
Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,
pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel
trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd zistil na strane obžalovanej tri poľahčujúce okolnosti

a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obžalovaná sa priznala ku skutku a svoje konanie oľutovala, pred
spáchaním skutku viedla riadny život (nebola odsúdená za žiadny trestný čin a ani priestupok) a
vyhlásením viny napomáhala súdu pri objasňovaní žalovanej trestnej činnosti, pričom obžalovaná
svoje konanie oľutovala. Iné poľahčujúce okolnosti súd nezistil. Súd uložil obžalovanej pri prevahe
poľahčujúcich okolnosti nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere 3:0 podmienečný trest odňatia slobody

na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky s odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov s probačným
dohľadom nad jej správaní v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za súčasného uloženia
súhrnu primeraných povinností a obmedzení, ktorých účelom je vytvoriť podmienky na resocializáciu
obžalovanej a následne jej zaradenie do občianskej spoločnosti tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti
nedopúšťala. Súd mimoriadne znižoval trest odňatia slobody u obžalovanej podľa § 39 ods. 2 písm. c)

Trestnéhozákona,keďžezvýsledkovpsychiatrickéhoznaleckéhoskúmaniavyplynulzáverozmenšenej
príčetnosti obžalovanej v čase skutku, ktorá ide na vrub ťažkej simplexnej opitosti obžalovanej,
pod vplyvom ktorej sa dopustila útoku na poškodeného. Súčasne s poukazom na závery znaleckej
organizácie obžalovanej ukladal ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Pri úvahách o
druhu a výmere trestu a jeho mimoriadnom znížení vzal súd do úvahy tiež skutočnosť, že podľa

odpisu z registra trestov a registra priestupkov obžalovaná doposiaľ nikdy nebola odsúdená za žiadny
trestný čin a ani nebola postihnutá za priestupok. Znalci tiež konštatovali, že pobyt obžalovanej na
slobode pre spoločnosť nie je nebezpečný. Zhodnotiac všetky okolnosti prípadu a berúc do úvahy
vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že dostačujúcim trestom na prevýchovu obžalovanej
bude uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Súd je presvedčený, že podmienečným trestom

odňatia slobody bude naplnený účel trestu, nakoľko sledovaním správania obžalovanej v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia je možné pôsobiť na jej správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti
nedopustila.Trestodňatiaslobodyspodmienečnýmodkladomnapomernedlhúskúšobnúdobu,kedyna
premenu trestu postačí niekoľko priestupkov, hoci aj na úseku dopravy, alebo nesplnenie čo i len jednej
uloženej povinnosti alebo obmedzenia, je trestom pomerne prísnym a hrozba premeny podmienečného

trestu na nepodmienečný je postačujúca na nápravu páchateľa.
Súd považuje za potrebné obžalovanej ozrejmiť podstatu inštitútu podmienečného odsúdenia, ktorého
podstatou je, že kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého
základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia
slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu

určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená,
že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej
spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade
bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovanej v skúšobnejdobe podmienečného odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jej
správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustila. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Právny dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaná v priebehu skúšobnej doby dopustí
akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdená, alebo i v prípade spáchania
akýchkoľvek úmyselných priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaná nebude v
skúšobnej dobe plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti
zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný.

V prípade, ak bude obžalovaná viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie uloženým podmienkam,
súd vysloví, že sa osvedčila; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest
vykoná. Súd považuje za potrebné obžalovanú poučiť, že v prípade, ak spácha v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods.
2 Trestného zákona, jej nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne jej môže hroziť, v prípade uznania

viny, i nepodmienečný trest.
Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľky, najmä s prihliadnutím na jej doterajší
život a prostredie, v ktorom žije, motív jej konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle
§ 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti

viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj
individuálnej prevencie.
Poškodený si nárok na náhradu škody neuplatnil, preto o nej sú nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.

2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak

je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného

poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.