Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114205826
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114205826.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o, so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Y. F., W.. XX.XX.XXXX, F. U. V., V.. R.Š. X, A. U. V. W. L.
T. K. I.V. R.. T. H., A. I. L. V. I., o zaplatenie 1.202,30 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice I č.k. 40C/155/2014 - 66 z 21.10.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o
náhrade trov konania.

N e p r i z n á v astranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 546,50 eur s 9 % úrokom z omeškania od 26.12.2011 do
zaplatenia a sumu 18,57 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2.Predmetomkonaniajenárokžalobcuuplatnenýprotižalovanejtitulomzmluvyoúvereuzavretejmedzi
právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou a poskytnutie finančných
prostriedkov, ktoré žalovaná nesplácala riadne a včas.

3. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 03.03.2014 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.202,30 eur a úrok z omeškania zo splátok za obdobie od. 23.03.2010
do 25.12.2011 vo výške 94,49 eur a úrok z omeškania zo sumy 1.202,30 eur vo výške 9 % ročne od

26.12.2011 do zaplatenia a to titulom 22 neuhradených splátok vo výške 54,65 eur, splatných mesačne
od 25.03.2010 do 25.12.2011 a 9 % úroku z omeškania z uplatnených splátok vyčíslených za obdobie
od 26.03.2010 do 25.12.2011 vo výške 94,49 eur.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 23.06.2009, Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013, prílohou 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o
postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013, pokusom o zmier zo dňa 13.2.2014.

5. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23.6.2009 súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ
a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 23.6.2009 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej Slovenská
sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanej úver vo výške 1.275 eur, s úrokovou sadzbou 17,3 %, splatnouv 30 mesačných splátkach vo výške 54,65 eur, splatných k 25. dňu každého mesiaca, s konečnou
splatnosťou úveru dňa 25.12.2011, RPMN 22,91, priemernou hodnotou RPMN 40,61 eur, celkovými
nákladmi spojenými s úverom vo výške 371,10 eur.

6. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvou o
postúpení pohľadávok postúpila na žalobcu pohľadávky uvedené v prílohe 1 zmluvy.

7. Vec právne posúdil v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 25 ods. 1, 2

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2, § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom k 23.06.2009, § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom k 17.12.2007, § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 54 ods. 1 OZ, § 524
ods. 1, 2 OZ, § 526 ods. 1, 2 OZ, § 100 ods. 1 OZ, § 101, § 103, § 112 OZ, § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa, § 517 ods. 1, 2 OZ, ust. § 10c Nariadenia vlády SR č 87/1995 Z.z. v platnom

znení, § 3 Nariadenia vlády SR č 87/1995 Z.z. v znení do 01.02.2013.

8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca
žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrel ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere dňa
23.6.2009, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 1.275 eur.

Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 30 mesačných splátkach vo výške 54,65 eur vždy k 25. dňu
v mesiaci, splatnosť prvej splátky 25.7.2009, splatnosť poslednej splátky 25.12.2011, RPMN 22,91
eur, priemerná RPMN 40,61 eur, celkové náklady úveru 371,10 eur, úroková sadzba 17,3%. Keďže
žalovaná si neplnila svoje povinnosti zo zmluvy o úvere a nesplácala splátky v lehote splatnosti, právny
predchodca žalobcu - pôvodný veriteľ vyčíslil pohľadávku voči žalovanej ku dňu 09.07.2013 na sumu

2.594,51 eur a uvedenú pohľadávku postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2013 na
žalobcu a písomne oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky listom zo dňa 09.07.2013. Žalobca si v
žalobe uplatnil 22 neuhradených splátok vo výške 54,65 eur splatných od 25.03.2010 do 25.12.2011 a
úrok z omeškania z dlžných splátok splatných za obdobie od 26.03.2010 do 25.12.2011 vo výške 94,49
eur.

9. Dospel k záveru, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, ktorá je podľa ust. § 52 OZ a nasl.
spotrebiteľskom zmluvou a preto aplikoval na daný právny vzťah aj ustanovenia zákona o ochrane
spotrebiteľa, t.j. aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Poukazoval aj na R
1/1998 a citované zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, pričom dospel k záveru,

že jednotlivé splátky uplatnené v žalobe vo výške 54,65 eur mesačne, si žalobca uplatnil odo dňa
nasledujúceho po splatnosti prvej nezaplatenej splátky t.j. od 26.03.2010 a nasledujúcich 22 splátok
splatných do 25.12.2011. Žaloba v spore bola podaná na súd prvej inštancie dňa 03.03.2014, a preto
mal súd prvej inštancie za to, že všetky splátky splatné do 03.03.2011 t.j. v 3 ročnej lehote pred podaním
žaloby boli premlčané. Prvou nepremlčanou splátkou bola splátka vo výške 54,65 eur splatná dňa

25.03.2011 a nasledujúce splátky splatné 25.04.2011, 25.05.2011, 25.06.2011, 25.07.2011, 25.08.2011,
25.09.2011, 25.10.2011, 25.11.2011 a 25.12.2011, t.j. 10 splátok x 54,65 eur. Súd prvej inštancie zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10 splátok splatných po 03.03.2011, t.j. vo výške 546,50 eur
a keďže sa žalovaná dostala do meškania vždy so sumou 54,65 eur od nasledujúceho dňa po splatnosti
t.j. od 26. dňa príslušného mesiaca, prvá splátka od 26.03.2011, súd prvej inštancie zaviazal žalovanú

zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9 % z každej splátky t.j. z celej dlžnej sumy 546,50 eur od 26.12.2011
do zaplatenia.

10. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p“), vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu žalobcu, ktorá činí 45 % - 55 %.

11. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote (včas) odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu s odkazom na citované ustanovenia § 387
ods. 1 ObZ, § 392 ods. 1 ObZ, § 397 ObZ., ako aj rozhodnutia NS SR sp.zn. 2MCdo/3/2011 zo dňa
28.04.2011 a 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013, 4Obo/54/2007 zo dňa 17.06.2008, ako aj ďalšie. Mal

za to, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa
premlčacej doby, keďže na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka,
keďžeideozmluvuoúvere,atedaabsolútnyobchodno-záväzkovývzťah,atoajnapriektomu,žejednou
zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Zastával názor, že aplikáciou ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľadochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu s odkazom na citované články Ústavy SR,
pričom z prechodného ustanovenia § 29b nevyplýva, aby sa na § 5b vzťahovala čo aj len nepráva
retroaktivita, keďže ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014.

Navrhoval, aby odvolací súd v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil napadnutý výrok rozsudku, resp. v zmysle
§ 221 ods. 1 a 3 O.s.p. rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si
náhradu trov konania.

12. Žalovaná v konaní na súde prvej inštancie zastúpená opatrovníkom sa k odvolaniu žalobcu

nevyjadrila.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.
07. 2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 CSP
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích

dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.) v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 09.02.2017 o 12.35 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

bolo zverejnené dňa 30.01.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1 a
§ 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

16. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku.

18. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) odvolací súd
uvádza, že tento odvolací dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn.
musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne

v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia
a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle
nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné
skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také
skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v

hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo
inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd
uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

21. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody vo veci nie sú dané.22. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť aby vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, ani nevyšli
za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozbor, prípadne, aby výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133
až § 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo aby na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie
je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

23. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.
účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.

24. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

25. Odvolací súd apeluje na to, že uplatnený nárok vyplýva zo spotrebiteľského nároku, pričom
spotrebiteľské právo a jeho úprava v Občianskom zákonníku je dôsledkom transpozícií smerujúce EU,
týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa a rozhodovacia prax súdov sa vyvíja smerom k dôslednejšej ochrane
spotrebiteľa.

26. Odvolací súd uvádza, že podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

27.Zákonomč.102/2014Z.z.súčinnosťouod1.4.2015boladoplnenádoust.§52ods.2OZtretiaveta,
podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

28. Keďže k tomuto doplnenému textu neexistuje prechodné ustanovenie znamená to, že od dňa jeho
účinnosti sa vzťahuje toto ustanovenie aj na právne vzťahy, založené pred týmto dňom (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21. 04. 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014).

29. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že k aplikácii predpisov o ochrane spotrebiteľov na tzv.
absolútne obchody sa vyjadroval ústavný súd už v rozhodnutí z 19.6.2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, ktorým
odmietolprezjavnúneopodstatnenosťsťažnosťsťažovateľavovecinamietanéhoporušeniezákladného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo veci, kde

odvolací súd vzťah z úverovej zmluvy posudzoval ako vzťah spotrebiteľský.

30. Odvolací súd sa teda stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že na prejednávanú vec
je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že majú prednosť pred
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Preto súd prvej inštancie správne neaplikoval ustanovenia §

391 ods. 1 a § 397 ObZ o premlčaní, ale ustanovenie § 100 až § 103 OZ.

31. Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nároku zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.32. Odvolací súd akcentuje na to, že premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v
zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Dovolanie sa námietky
premlčania (§ 100 ods. 1 OZ), má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, v dôsledku

čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok,
t.j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je
obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.

33. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd prvej inštancie, tak

ako to správne konštatoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa, povinný prihliadať na premlčanie ex offo (strana 7 odsek 5 odôvodnenia napadnutého
rozsudku) a to aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka,
keďže ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ust. § 100 ods. 1 OZ a je ho
nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok
uplatnený v tomto konaní. Ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014

Z.z.súčinnosťouod1.5.2014avovzťahuknemuneboliprijatéžiadneprechodnéustanovenia.Uvedené
ustanovenie je ale ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej
zmluvyukladápovinnosťprihliadaťnapremlčanieajbeznámietkypremlčaniavznesenejspotrebiteľoma
vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenie, bol konajúci
súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadnuť na premlčanie ex offo. Preto odvolacia námietka

týkajúca sa aplikácie ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. účinného od 1.5.2014 v danej veci nie je náležite
uplatnená, keďže súd prvej inštancie na premlčanie v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliada
aj ex offo.

34. Odvolací súd konštatuje, že žalobcom uplatnený nárok je sčasti premlčaný a to čo sa týka splátok

splatných do 03.03.2011 s poukazom na správne odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie na
strane 7 ods. 5 a preto z dôvodu premlčania tejto časti nároku žalobcu v kontexte správneho zistenia
skutkovéhostavu,vyplývajúcehozlistíntvoriacichobsahspisu,jezáversúduprvejinštancieopremlčaní
uplatneného nároku sčasti aj s príslušenstvom vecne správny.

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti, v spojení s výrokom o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a z

dôvodu neúspechu v odvolacom konaní nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnej
žalovanej vznikli trovy odvolacieho konania, ale z dôvodu, že súd ex offo posudzuje neprijateľnosť
zmluvných podmienok, ako aj premlčanie nároku s odkazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.,
odvolací súd úspešnej žalovanej v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pričom jej ani v odvolacom konaní žiadne nevznikli. Keďže odvolací súd stranám sporu nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania, ktorá zodpovedá ich nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP, neprichádza
do úvahy ďalší procesný postup v zmysle § 262 ods. 2 CSP, čo sa týka rozhodovania súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov odvolacieho konania.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).