Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/170/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110223997
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5110223997.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľov: I.

E. W., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX I. XXX, Š. R. W., II. X. W., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX I. XXX, Š.
R. W., proti odporcom: I. W. W., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX I. X, Š. R. W., II. U. W., K.. XX.XX.XXXX,
O. XXX XX I. X, Š.Á. R. W., o návrhu vlastníka stavby na zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parcela KN-C č. XXXX/
X - záhrady o výmere 161 m2, nachádzajúci sa v kat. území I., evidovaný na LV č. XXX, vedenom
Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, k stavbe rodinného domu súp. č. XXX, postavenej na
parcele KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2, nachádzajúcej sa v kat. území

I., a to v rozsahu plochy označenej ako diel 1 o výmere 70 m2, ako je táto vymedzená červenou
bodkočiarkovanou čiarou na geometrickom pláne č. 6C/170/2010 vyhotovenom dňa 09.01.2014 Ing.
Vladimírom Hrivíkom, autorizačne overenom dňa 09.01.2014 Ing. Vladimírom Hrivíkom a úradne
overenom dňa 15.01.2014 Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pod č. 23/2014, ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, v prospech vlastníkov stavby rodinného domu súp. č. XXX,
postavenej na parcele KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2, nachádzajúcej
sa v kat. území I..

Navrhovatelia I. a II. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom I. a II. náhradu vo výške
735,95 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľov I. a II. z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 07.07.2010 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 13.08.2010

doplnenýmústnedozápisnicenapojednávanídňa28.11.2014sanavrhovateliavočiodporcomdomáhali
vydania rozsudku, ktorým by súd: zriadil právo prechodu pešo alebo povozom cez parc. č. XXXX/X -
záhrady o výmere 161 m2, k. ú. I., ktorá je evidovaná na LV č. XXX vedenom (v čase podania návrhu
na začatie konania) Správou katastra Žilina, a to v prospech vlastníkov nehnuteľností: parc. č. XXXX/X
- záhrady o výmere 311 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 350 m2, zapísaných na LV č. XXX,
k. ú. I., parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.
ú. I. a rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXXX, k. ú. I.; súčasne uložil odporcom

I. a II. povinnosť strpieť výkon práva prechodu navrhovateľov peši alebo povozom cez parc. č. XXXX/
X - záhrady o výmere 161 m2, zapísanú na LV č. XXX, vedenom (v čase podania návrhu na začatie
konania) Správou katastra Žilina a napokon uložil odporcom I. a II. povinnosť nahradiť im trovy konania.Návrh na začatie konania navrhovatelia skutkovo odôvodnili tým, že sú vlastníkmi pozemkov: parc. č.
XXXX/X - záhrady o výmere 311 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 350 m2, zapísaných na LV č.
XXX, k. ú. I., parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2, zapísanej na LV č. XXXX.

Na parc. č. XXXX stojí ich rodinný dom súp. č. XXX, ktorý nie je zapísaný na liste vlastníctva. Odprocovia
sú vlastníkmi im susediacich pozemkov: parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 603
m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 161 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, vedenom (v čase
podania návrhu na začatie konania) Správou katastra Žilina pre k. ú. I.. Vlastníctvo k pozemkom rovnako
ako odporcovia nadobudli na základe kúpnych zmlúv od B. W. a U.Á. W., ktorí sú rodičmi navrhovateľa

I. a odporcu I. K všetkým parcelám vedie jediná prístupová cesta, a to cez parc. XXXX/X - záhrady o
výmere 161 m2, ktorá sa na tento účel využívala podľa vyjadrenia rodičov viac ako 50 rokov. V poslednej
dobe sú vzťahy s odporcami naštrbené, čo sa reálne odráža aj v tom, že im je bránené v prístupe k
ich domu a pozemkom. Danú situáciu sa pokúšali riešiť dohodou, v ktorej navrhli zmierlivé riešenie
zámenou pozemkov alebo zmluvou o zriadení vecného bremena. Odprocovia na ich návrh nereagovali.
Nakoľko vzhľadom k polohe ich nehnuteľností žiaden iný prístup neexistuje, sú nútení domáhať sa práva

prechodu cez pozemok parc. č. XXXX/X podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka na súde.
Odporcovia sa k doručenému návrhu na výzvu súdu písomne vyjadrili podaním zo dňa 30.11.2010
doručeným súdu dňa 06.12.2010, v ktorom uviedli, že sú s navrhovateľmi v príbuzenskom vzťahu.
Vzťahy sú už tak naštrbené, že spolu nekomunikujú desiatky rokov. Nikdy navrhovateľom nebránili v
práve prechodu pešo alebo povozom cez parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 161 m2, zapísanú na

LV č. XXX vedenom Správou katastra Žilina pre k. ú. I., ktorá je ich majetkom. Túto parcelu odkúpili od
otca B. W. a R. W. dňa 30.11.1973. Ďalej odporcovia uviedli, že nevidia dôvod, aby na ich majetok, ktorý
bol právoplatne zakúpený a ich vlastníctvom, bolo zriadené vecné bremeno. V kúpnych zmluvách od
otca B. W. a R. W. nie je zmienka o práve prechodu pešo alebo povozom pre navrhovateľa I. a jeho
rodinu. K navrhovanému riešeniu navrhovateľmi sa odporcovia vyjadrili, že: 1. so zámenou časti parcely

č. XXXX/X a časti parcely č. XXXX/X s ich parc. č. XXXX/X nesúhlasia, pretože parc. č. XXXX/X je
úzka, a preto kúpili parc. č. XXXX/X. Na parc. č. XXXX/X, ktorú im dal otec B. W. majú postavenú garáž
od roku 1976. Navrhovatelia pri zakresľovaní svojich pozemkov si svojvoľne prisvojili parc. č. XXXX/X,
na ktorej už bola postavená garáž, hoci dobre vedeli, že parc. č. XXXX/X im otec B. W. daroval; 2. so
zriadením vecného bremena na ich pozemku nesúhlasia. Navrhovatelia im dali možnosť odpovedať do

5 dní na návrh vo veci usporiadania pozemkov. Túto možnosť nevyužili, lebo im bolo trápne vypisovať
si listy, keď sa stretávajú na parc. č. XXXX/X, ich majetky susedia a môžu sa dohodnúť medzi sebou
bez sprostredkovania tretej osoby a vypisovania listov.
Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 12.03.2013 a 28.11.2013, pričom na poojednávaní dňa
28.11.2013 aj za prítomnosti účastníkov vo veci rozhodol.

Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z nasledovného skutkového stavu, vyplývajúce z vykonaného
dokazovania listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi, ohliadkou na mieste samom, ako aj
znalcom.
Z čiastočného výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 08.07.2010 vedeného (v tom čase)
Správou katastra Žilina (toho času Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom) pre k. ú. I. vyplýva,

že v časti A LV je evidovaná parc. KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2,
pričom v časti B LV sú ako bezpodielový spoluvlastníci v 1/1 evidovaní navrhovatelia.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 01.06.2010 vedeného (v tom čase) Správou
katastra Žilina (toho času Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom) pre k. ú. I. vyplýva, že v časti
A LV sú evidované parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 311 m2 a parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady

o výmere 350 m2, pričom v časti B LV sú ako bezpodielový spoluvlastníci v 1/1 evidovaní navrhovatelia,
a to na základe titulu nadobudnutia: rozhodnutie č. X 158/00 - kúpna zmluva č. RI 799/80-111/01.
Dňa 02.12.1980 uzavreli na jednej strane B. W. a U. W. ako predávajúci a na druhej strane navrhovatelia
ako kupujúci kúpnu zmluvu. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva k nehnuteľnosti - rodinnému
domu č. XXX v k. ú. I., ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve predávajúcich a ktorý predávajúci

postavili na základe riadneho stavebného povolenia - výmeru Okresného národného výboru Žilina -
odbor pre výstavbu v Žiline č. výst.711/2-1954-172/7-Ad. Zo dňa 20.09.1954, na ktorý bol vydaný aj
riadny evidenčný list pre drobné stavby ONV Žilina č. 453/54. Rovnako predmetom zmluvy bol aj
prevod vlastníctva pozemku parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 311 m2. Kupujúci mali nadobudnúť
vlastníctvo k predávaným nehnuteľnostiam do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zmluva bola

registrovaná Štátnym notárstvom v Žiline dňa 18.03.1981 pod č. j. RI 789/80.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 28.05.2010 vedeného (v tom čase) Správou
katastra Žilina (toho času Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom) pre k. ú. I. vyplýva, že v časti
A LV sú evidované parc. KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 603 m2 a parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 161 m2, pričom v časti B LV sú ako bezpodielový spoluvlastníci v 1/1
evidovaní odporcovia.
Ohliadkou miesta samého vykonanou dňa 24.04.2013 súd zistil, že stavba rodinného domu súp. č. XXX,

k. ú. I. v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov je postavená na parc. KN-C č. XXXX - záhrady
o výmere 350 m2 (toto skutkové zistenie korešponduje s grafickou časťou, ako aj výkazom výmer
geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveného dňa 13.02.2000 a autorizačne overeného
dňa 23.02.2000 Ing. Albínom Kolekom a úradne overeného dňa 01.03.2000 Okresným úradom Žilina,
katastrálnym odborom pod č. 318/2000). Súčasne súd zistil, že prístup k uvedenej stavbe rodinného

domu súp. č. XXX v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov je či už prechodom peši alebo
prejazdom vozidlom možný z obecnej cesty len cez pozemok parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere
161 m2, k. ú. I., po ktorom sa je možné dostať na parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 350
m2 v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov a prechodom alebo prejazdom cez túto k stavbe
rodinného domu súp. č. XXX.
Ing. Vladimír Hrivík, súdom ustanovený znalec z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia

podal dňa 22.01.2014 znalecký posudok č. 26/2013, ktorým na základe znaleckej úlohy uloženej mu
súdom vypracoval geometrický plán č. 6C/170/2010 na priznanie práva prechodu a prejazdu motorovým
vozidlom cez pozemok parc. č. XXXX/X, na ktorom vyznačil plochu prechodu peši a prejazdu motorovým
vozidlom cez pozemok parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 161 m2, k. ú. I. (na grafickej časti
táto plocha vyznačená červenou bodkočiarkovanou čiarou - diel 1 podľa výkazu výmer o výmere 70

m2) k stavbe rodinného domu súp. č. XXX, k. ú. I. v rámci už jestvujúcej príjazdovej cesty ako táto
prebieha od obecnej cesty ku garáži vo vlastníctve odporcov stojacej na parc. KN-C č. XXXX/X. Zo
znaleckého posudku ďalej vyplýva, že najužšia časť navrhovanej prístupovej komunikácie ohraničenej
vecným bremenom je 2,92 m.
Ing. Peter Frič, súdom ustanovený znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad

hodnoty nehnuteľností, podal dňa 14.10.2014 znalecký posudok č. 51/2014 zo dňa 05.09.2014, ktorým
určil výšku všeobecnej hodnoty vecného bremena v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č.
6C/170/2010 ako jednorazovej odplaty vo výške 735,95 eur.
Medzi účastníkmi bolo nesporné, že vzťahy medzi nimi sú už dlhodobejšie narušené a nie je medzi nimi
možná dohoda riešenia prístupu navrhovateľov od obecnej cesty k stavbe rodinného domu súp. č. XXX

v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov cez pozemok parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere
161 m2, k. ú. I. v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov, a to aj napriek tomu, že sa o takúto dohodu
pokúsili navrhovatelia pred podaním návrhu na začatie konania (návrh zo dňa 02.06.2010) a rovnako
počas konania istý spôsob riešenia navrhli odporcovia (návrh dohody o užívaní pozemkov zo dňa
18.11.2012), na ktorý nepristúpili navrhovatelia. Doposiaľ odporcovia prechod a prejazd navrhovateľmi

cez pozemok parc. KN-C č. XXXX/X len trpeli a v konaní nevyšlo zároveň najavo, že by navrhovatelia
disponovali akýmkoľvek právom cez tento pozemok vo vlastníctve prechádzať či pešo alebo vozidlom.
Podľa čl. 20 ods. 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo
nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to
na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa ust. § 46 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) účinného od
01.04.1964, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré
to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa ust. § 134 ods. 2 OZ v pôvodnom znení účinnom do 31.03.1983, k zmluve o prevode nehnuteľnosti
je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

Podľa ust. § 151n ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vecné bremená
obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Podľa ust. § 151n ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vecné bremená

spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa ust. § 151o ods. 1 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, vecné bremená
vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou
dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému
bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na

nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa ust. § 151o ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou môže
zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším
osobám.Podľa ust. § 151o ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak nie je vlastník
stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak,
súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v

práve cesty cez priľahlý pozemok.
Podľa ust. § 399 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu
povinnosť vec kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť za ňu
predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa

domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Navrhovatelia sa tak v konaní domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a
prejazdu cez pozemok vo vlastníctve odporcov - parcela KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 161 m2,
nachádzajúceho sa v k. ú. I., evidovaného na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny
odbor, a to ako vlastníci stavby - rodinného domu súp. č. XXX postavenej na parcele KN-C č. XXXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2 nachádzajúcej sa v kat. území I. a taktiež pozemkov
parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 311 m2 a parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 350 m2,
nachádzajúcich sa v k. ú. I. evidovaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny
odbor a parc. KN-C č. 1061 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2, nachádzajúcej sa v k. ú.
I. evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor. Súd tak z právneho

hľadiska posúdil ich návrh na začatie konania ako návrh podľa cit. ust. § 151o ods. 3 OZ.
Novelou OZ zákon č. 568/2007 Z. z. bol do ust. § 151o doplnený nový odsek 3, ktorý umožňuje
zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného
bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve

cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku
komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalovaný subjektom tvrdenej
povinnosti a žaloba proti nemu nemôže byť preto úspešná.

Z hľadiska vecnej legitimácie tak v konaní o návrhu podľa cit. ust. § 151o ods. 3 OZ je aktívne vecne
legitimovaný vlastník stavby, ktorý nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku cez ktorý možno
zabezpečiť prístup vlastníka k stavbe a pasívne vecne legitimovaný vlastník priľahlého pozemku.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav mal súd v konaní za preukázanú tak aktívnu vecnú
legitimáciu navrhovateľov ako bezpodielových spoluvlastníkov stavby - rodinného domu súp. č. XXX

postavenej na parcele KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2 nachádzajúcej
sa v kat. území I. (aj keď táto nie je zapísaná na liste vlastníctva, v konaní bolo preukázané, že
navrhovatelia túto nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa
02.12.1980 uzavretej v súlade s cit. ust. § 399 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.1991 v spojení s
cit. ust. § 46 ods. 1 OZ, a to podľa cit. ust. § 134 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.03.1983 registráciou

kúpnej zmluvy Štátnym notárstvom v Žiline dňa 18.03.1981 pod č. j. RI 789/80) a súčasne pasívnu vecnú
legitimáciu odporcov ako bezpodielových spoluvlastníkov priľahlého pozemku parc. KN- C č. XXXX/X -
záhrady o výmere 161 m2, nachádzajúceho sa v k. ú. I., evidovaného na LV č. XXX, vedenom Okresným
úradom Žilina, katastrálny odbor, a to vzhľadom k nemožnosti prístupu navrhovateľov ako vlastníkov
uvedenej stavby inak, ako cez priľahlý pozemok vo vlastníctve odporcov. Pokiaľ sa navrhovatelia

zriadenia vecného bremena domáhali ako vlastníci pozemkových nehnuteľností: parc. KN-C č. XXXX/
X - záhrady o výmere 311 m2 a parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 350 m2, nachádzajúcich sa
v k. ú. I. evidovaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor a parc. KN-C
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2, nachádzajúcej sa v k. ú. I. evidovanej na LV
č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, súd návrh v tejto časti zamietol, a to z

dôvodu, že aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu na zriadenie vecného bremena podľa ust.
§ 151o ods. 3 OZ je len vlastník stavby a nie vlastník pozemku, ku ktorému nie je možný iný prístup ako
cez priľahlý pozemok. Inak povedané ust. § 151o ods. 3 OZ neumožňuje zriadiť právo vecného bremena
v prospech vlastníka pozemku, ale len v prospech vlastníka stavby.
Súd v ďalšom poukazuje na to, že možnosť zriadiť nevyhnutnú cestu podľa ust. § 151o ods. 3 OZ patrí

medzi prípady, keď z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi.
Preto nie je súd viazaný návrhom a pokiaľ navrhovateľ navrhuje nevhodné umiestnenie cesty, môže ju
súd zriadiť na inom mieste. V rozhodnutí o zriadení vecného bremena je tak potrebné stanoviť rozsah
vecného bremena. Za zriadenie vecného bremena prináleží vlastníkovi priľahlého pozemku primeranánáhrada, pričom tento spôsob vyporiadania rovnako vyplýva priamo z právneho predpisu, a to konkrétne
z ust. čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Teda aj keď navrhovateľ v návrhu nežiada zriadenie vecného bremena za
náhradu, súd v tejto časti viazaný návrhom nie je, návrh z tohto dôvodu nezamietne a musí rozhodnúť

o primeranej náhrade pre vlastníka priľahlého pozemku. (§ 153 ods. 2 O.s.p., k tomu napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 1075/2006 zo dňa 11.07.2007)
Súd tak v konaní vzhľadom k tomu, že navrhovatelia ako vlastníci stavby rodinného domu súp. č. XXX
nemajú iný prístup k tejto stavbe ako cez pozemok parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady o výmere 161 m2,
súd zriadil vecné bremeno, ako to požadovali navrhovatelia, t. j. vecné bremeno spočívajúce v práve

vlastníka stavby rodinného domu súp. č. XXX na prechod a prejazd cez pozemok parc. KN-C č. XXXX/
X - záhrady o výmere 161 m2.
Pokiaľ ide o rozsah vecného bremena súd tento určil v zmysle znalcom Ing. Vladimírom Hrivíkom
vymedzenej plochy v geometrickom pláne č. 6C/170/2010. Pokiaľ navrhovatelia namietali, že
vzdialenosť ich nehnuteľnosti je viac ako 50 m od obecnej cesty a že vzhľadom na možné
nepredvídateľné okolnosti - zásah vyššej moci, požiar, príjazd záchrannej služby, dovoz paliva, lešenia -

je pre nich nevyhnutné, aby bol umožnený prejazd aj nákladného motorového vozidla a že ten je napriek
malej šírke síce možný, ale problematický, súd poukazuje na to, že vlastnícke právo odporcov, ako už
bolo vyššie uvedené, je možné podľa cit. čl. 20 ods. 4 Ústavy SR obmedziť len v nevyhnutnej miere.
Súd má za to, že cez šírku cesty, ako táto vyplýva zo znalcom Ing. Vladimírom Hrivíkom vypracovaného
geometrického plánu č. 6C/170/2010, je možný prejazd aj menšieho nákladného vozidla. Pokiaľ ide o

výnimočné prípady poskytnutia zdravotnej starostlivosti, je zrejmé, že šírka 2,92 m v najužšom mieste je
plne postačujúca na prejazd sanitného motorového vozidla, rovnako tak aj menšieho nákladného vozidla
na prepravu paliva, lešenia a podobného nákladu. Súd preto považoval námietku navrhovateľov proti
takto určenému rozsahu vecného bremena za nedôvodnú.
Napokon pokiaľ ide o stanovenie primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva odporcov, súd

za túto považoval jednorazovú odplatu určenú znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Friča vo výške
735,95 eur, a to aj vzhľadom k tomu, že ani jeden z účastníkov voči takto určenej jednorazovej odplate
nevzniesol žiadne námietky.
Súd tak návrhu na zriadenie vecného bremena vyhovel v rozsahu, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku, pričom navrhovateľov za zriadenie vecného bremena zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne

(§ 511 ods. 1 OZ) odporcom ako solidárnym veriteľom (§ 513 OZ) náhradu vo výške 735,95 eur.
Napokon ak sa navrhovatelia domáhali uloženia povinnosti odporcom strpieť výkon práva navrhovateľov
zodpovedajúceho vecnému bremenu, súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu podľa ust. § 151o
ods. 3 OZ nadobúda konštitutívne (právotvorné) účinky až svojou právoplatnosťou. Inak povedané, kým
rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, vlastní stavby nemá žiadne právo cesty cez priľahlý pozemok.

Preto ak ku dňu rozhodnutia súdu o tejto časti konania (t. j. o uloženie povinnosti odporcom strpieť výkon
práva vecného bremena navrhovateľmi) rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena podľa ust. §
151o ods. 3 O.s.p. nenadobudlo právoplatnosť, nebolo logicky možné zaviazať odporcov strpieť výkon
tohto ešte právoplatne nekonštituovaného práva navrhovateľov. Navrhovatelia v ďalšom nepreukázali
a ani netvrdili iný právny dôvod, na základe ktorého by mali právo dotknutý pozemok vo vlastníctve

odporcovužívaťakocestuanazákladektoréhobyodporcoviabolipovinnítakétoužívaniepozemkuvich
vlastníctve strpieť (doposiaľ odporcovia prechod a prejazd navrhovateľov po pozemku v ich vlastníctve
lenumožňovaliavšakbeztoho,abyimktomutoprechoduaprejazduvzniklonejaképrávo-tzv.výprosa),
a preto súd návrh v tejto časti zamietol.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov

konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na väčší počet účastníkov podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

V Žiline, dňa 28.11.2014

Mgr. Andrej Kekely
samosudca

Za správnosť vyhotovenia: Slávka Surovková