Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/232/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114225018
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114225018.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:

T. P., B.. XX.XX.XXXX, X. T. XXX/XX, XXX XX X., Š. C. U., proti odporcovi: T. V., B.. XX.XX.XXXX, X. I.
XXXX/X, XXX XX Ž., Š. C.H. U., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode,
takto

r o z h o d o l :

Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov navrhovateľky a odporcu, ktoré vzniklo uzavretím
ichmanželstvadňaXX.XX.XXXXvX.azaniklodňa16.04.2014,kedynadobudolprávoplatnosťrozsudok
Okresného súdu Žilina č. k. 37P/99/2013-77 zo dňa 10.03.2014, tak, že preberateľmi dlhu ku dňu
08.03.2016 vo výške 17.910,46 eur s prísl. voči veriteľovi obchodnej spoločnosti KRUK Česká a

Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká
republika, IČO: 24 785 199, titulom vrátenia úveru s príslušenstvom zo zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom a účastníkmi ako dlžníkmi dňa
03.01.2012, sa stávajú obaja účastníci v rovnakom pomere, teda každý v 1/2.

Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania podaným na Okresnom súde Žilina dňa 24.07.2014

domáhala vydania rozhodnutia súdu, ktorým by bolo jej a odporcove zaniknuté bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) vyporiadané.
Návrh na začatie konania navrhovateľka skutkovo odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavreli
dňa XX.XX.XXXX v X.. Z manželstva sa narodili dve deti, a to I. dňa XX.XX.XXXX a B. dňa XX.XX.XXXX.
Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 37P/99/2013-77 zo dňa 10.03.2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.04.2014. Obe maloleté deti boli na čas po rozvode zvedené do jej
osobnej starostlivosti. Počas trvania do BSM nadobudli osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus, EČ: Z.

XXX J., rok výroby 2000, ktorého trhová cena je 1.300,- eur. Ďalej navrhovateľka uviedla, že obchodnej
spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s. dlhujú titulom úveru, poskytnutého im na základe úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.01.2012 sumu 15.569,63 eur vrátane úrokov. Odporca potreboval úver n
podnikanie. No podnikanie mu nevyšlo a úver sa prestal splácať. Nakoľko sa odporca zaviazal na súde v
konaní o rozvod manželstva, že tento úver prepíše celý na seba a bude ho ďalej splácať, navrhovateľka
navrhovala, aby súd vyporiadal BSM účastníkov tak, že osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus, EČ:
Z. XXX J. prikáže odporcovi a súčasne zaviaže splácať dlh na predmetnom úvere.

Odporca sa k návrhu na začatie konania, ktorý mu bol doručený riadne do vlastných rúk dňa 19.01.2016,
písomne aj napriek výzve súdu nevyjadril.
Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 05.04.2016, a to podľa
ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu, ktorý sa na pojednávanie bez ospravedlnenia abez toho, aby požiadal o odročenie pojednávania, hoci mu bolo predvolanie na pojednávanie riadne
doručené do vlastných rúk dňa 08.03.2016, neustanovil.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že v čase manželstva si s odporcom zobrali spoločne úver, nie

že by s týmto nesúhlasila, ale presvedčil ju, teda bol braný na jeho podnet. Keď sa rozvádzali, odporca
jej sľúbil, že predmetný úver si prepíše na seba. Aj po rozvode manželstva sa raz stretli a dohodli, že
pôjdu spolu do banky, kde sa to uskutoční, avšak odvtedy sa odporca neukázal. Po rozvode manželstva
si prestal chodiť pre deti, neplatí ani výživné, pričom jeden dlh spoločne s jej terajším priateľom vyrovnala
a má za to, že by si mal aspoň sporný dlh odporca zobrať na seba. K osobnému motorovému vozidlu

zn. Ford Focus, EČ: Z. XXX J. navrhovateľka uviedla, že odporca jej po rozvode manželstva povedal,
že toto osobné motorové vozidlo predal, a preto sa tak jeho vyporiadanie stalo bezpredmetným. Chce
vyriešiť len samotný úver. Na otázku súdu navrhovateľka uviedla, že už predmetné motorové vozidlo v
rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prejednávanej veci vyporiadať nežiada.
Vychádza z toho, čo jej povedal odporca, že toto osobné motorové vozidlo scudzil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s navrhovateľkou produkovanými listinnými dôkazmi, ako aj

listinami zabezpečenými súdom podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p., pričom zistil nasledovný skutkový stav.
Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 37P/99/2013-77 zo dňa 10.03.2014, ktorý podľa doložky na ňom
vyznačenej nadobudol právoplatnosť dňa 16.04.2014, rozviedol na návrh navrhovateľky manželstvo
účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX v X. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Bytča
vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X. Súčasne schválil rodičovskú dohodu

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: I. V., nar. XX.XX.XXXX a B. V.,
nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, na základe ktorej boli maloleté zverené do osobnej starostlivosti
navrhovateľke s tým, že obaja účastníci budú maloleté zastupovať a spravovať ich majetok. Zároveň
sa odporca s účinnosťou od 01.10.2013 zaviazal prispievať na výživu maloletej B. V. sumou 115,- eur
mesačne a maloletej I. V. sumou 135,- eur mesačne. Na styku odporcu s maloletými na čas po rozvode

sa účastníci dohodli tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s maloletými cez víkend v párnom týždni
od piatka od 17.00 hod. do nedele 18.00 hod.
Dňa 03.01.2012 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO:
00 151 653 (ďalej len „SlSp“) ako veriteľ s účastníkmi ako dlžníkmi zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru dlžníkom v sume 15.000,- eur a

za nasledovných Základných podmienok: druh úveru: spotrebný úver na čokoľvek, typ a výška úrokovej
sadzby: fixná do splatnosti 11,90 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy, úrok z omeškania: 8 % ročne,
spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo, výška a splatnosť splátky: 231,65 eur mesačne k 25. dňu v
kalendárnom mesiaci, počet splátok: 120, splatnosť prvej splátky: 25.02.2012, konečná splatnosť úveru:
25.01.2022, splatnosť úrokov a poplatkov (spracovateľský poplatok vo výške 239,- eur jednorazovo,

poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eur mesačne, poplatok za poistenie úveru vo výške 7,83 eur
mesačne): mesačne ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci, RPMN: 13,55 %, priemerná hodnota RPMN:
12,38 %, celková čiastka spojená s úverom: 26.834,88 eur. (čl. I zmluvy) Dlžníci sa zaviazali poskytnutý
úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. poplatky dohodnuté v zmluve a
náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. (čl. I zmluvy)

SlSp vyjadrením zo dňa 26.02.2016 súdu oznámila, že úver č. XXXXXXXXXX bol dňa 29.09.2015
postúpený spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o.. so sídlom Československej armády
954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199 (ďalej len „KRUK“).
Na výzvu súdu zo dňa 02.03.2016 adresovanú KRUK oznámila spoločnosť ŠMÍDA advokátní kancelář
s.r.o. podaním zo dňa 08.03.2016 aktuálnu výšku pohľadávky veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX v sume 17.910,46 eur.
Podľa ust. § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), príslušenstvom
pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ust. § 143 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z

manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka. [3) napr. zákon. č. 403/1990 Zb., zákon č. 87/1991 Zb., zákon č. 229/1991 Zb.]

Podľa ust. § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa ust. § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.Podľaust.§149ods.2OZ,akdôjdekvyporiadaniudohodou,súmanželiapovinnívydaťsinapožiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Podľa ust. § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z

manželov súd.
Podľa ust. 149 ods. 4 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983, ak do troch
rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo
ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku
vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa

stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a
domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí
primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa ust. § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a

je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011,
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o
autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov,
zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov].
Podľa ust. § 2 písm. b) a d), zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, na účely
tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou

pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 526 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, postúpenie
pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie
pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi
nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa ust. § 526 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa

týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, touto
časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji

podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591),
zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom
spoločenstve(§673),zmluvyootvoreníakreditívu(§682),zmluvyoinkase(§692),zmluvyobankovom
uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).Podľaust.§293ObZ,akjenatoistéplneniespoločnezaviazanýchniekoľkoosôb,pripochybnostiachsa
predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek
z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
Právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/99/2013-77 zo dňa 10.03.2014, t. j. dňom
16.04.2014 zaniklo súčasne v zmysle ust. § 148 ods. 1 OZ i BSM účastníkov.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka podala návrh na začatie konania na súde dňa 24.07.2014, súd
konštatuje, že návrh na začatie konania bol podaný v lehote podľa ust. § 149 ods. 4 OZ. Súčasne návrh
bol podaný navrhovateľkou voči druhému z manželov - odporcovi a teda v konaní boli účastníkmi obaja
vecne legitimovaní manželia.
Súd sa tak zaoberal vecou samou.
Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať na zásady pre vyporiadanie BSM, z ktorých pri

rozhodovaní súd vychádzal.
OZ nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich
BSM a vznikli za jeho trvania. Tieto dlhy nepatria totiž podľa ust. § 143 OZ a v zmysle ust. § 127 OZ do
BSM, takže sa na ne nevzťahujú ust. § 149 a § 150 OZ. Ak nie sú tieto vzťahy zvlášť upravené, potom
je nutné vychádzať v zmysle ust. § 853 ods. 1 OZ z ustanovení, ktoré upravujú vzťahy im obsahom a

účelom najbližšie, použiť primerane ust. § 149 a § 150 OZ a vykonať aj vyporiadanie dlhov manželov,
pokiaľ vznikli za trvania ich BSM a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom.
Vyporiadanie týchto spoločných povinností sa však týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv
a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie BSM a ktorým zostávajú
nedotknuté všetky ich práva i námietky. (zo zhodnotenia Najvyššieho súdu ČSSR spis. zn. Cpj 86/1971

zo dňa 03.02.1972 publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 42/1972)
Z hľadiska zisťovania rozsahu vyporiadavaného zaniknutého BSM v prejednávanej veci súd považoval
za správny postup založený na rešpektovaní dispozície účastníkov predmetom konania o vyporiadanie
BSM, a to v tom zmysle, že súd vyporiadava len tie veci, resp. majetok patriaci do BSM, ktoré účastníci
urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže súd podľa ust. § 153 ods.

2 O.s.p. len pokiaľ ide o výšku (cenu), a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako
veci rozdelí (ktorému z manželov ich prikáže), prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť
finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi. Pokiaľ by súd v konaní o vyporiadanie BSM
vyporiadal aj veci, resp. majetok, ktorý účastníci neurobili predmetom konania, potom by konal v rozpore
s ust. § 153 ods. 2 O.s.p. a išlo by o vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo 684/2004 zo dňa 27.09.2004, rozsudok
Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo 999/2006 zo dňa 09.11.2006).
Súd poukazuje na to, že navrhovateľka na pojednávaní dňa 05.04.2016 zásadne vymedzila predmet
vyporiadania BSM účastníkov tak, že už nežiadala, aby do vyporiadania bolo zahrnuté aj predmetné
osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus, EČ: Z. XXX J. a výslovne uviedla, že toto už nežiada

vyporiadať. Súd tak v zmysle vyššie uvedeného výkladu pokiaľ ide o predmet vyporiadania BSM viazaný
návrhom podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p. za predmet vyporiadania považoval len spoločný dlh účastníkov
vzniknutý im na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.01.2012.
Ak navrhovateľka tvrdila, že s odporcom sa po rozvode manželstva dohodla tak, že odporca prevezme
spoločný dlh účastníkov a tento bude ďalej splácať sám, súd konštatuje, že navrhovateľka toto svoje

skutkové tvrdenie nepreukázala (neuniesla v konaní dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p.).
Ak by tomu tak bolo, súd by musel jej návrh zamietnuť, a to z dôvodu, že k vyporiadaniu predmetného
spoločného záväzku účastníkov už došlo dohodou podľa ust. § 149 ods. 2 OZ, čo bráni vyporiadaniu
BSM rozhodnutím súdu (§ 149 ods. 3 OZ).
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že účastníci ako dlžníci uzavreli dňa 03.01.2012 s SlSp

ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im bol poskytnutý
bezúčelový úver v sume 15.000,- eur. Súd predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle vyššie cit. ust. zákona č. 129/2010 Z. z. a vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom
úvereniejesamostatnýmzmluvnýmtypom,zároveňakozmluvuoúverepodľacit.ust.§497ObZ,ktorou
sa SlSp ako veriteľ zaviazala poskytnúť účastníkom ako solidárnym dlžníkom (§ 293 ObZ) peňažné

prostriedky v sume 15.000,- eur a účastníci sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť
úroky a dohodnuté poplatky. Súčasne vychádzajúc z oznámenia SlSp zo dňa 26.02.2016 a ust. § 526
ods. 2 OZ súd mal za to, že pohľadávka veriteľa s úverovej zmluvy spolu s jej príslušenstvom (§ 121ods. 3 OZ) a právami s ňou spojenými prešla postúpením pohľadávky na KRUK (§ 524 ods. 1 a 2 OZ).
Týmto do práv veriteľa z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere vstúpil KRUK.
Súd poukazuje na to, že povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží

na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (k tomu napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo 2263/2005 zo dňa 31.01.2006)
Pokiaľ tak navrhovateľka v konaní tvrdila, že peňažné prostriedky získané účastníkmi na základe
predmetného úveru boli použité na podnikanie odporcu, súd konštatuje, že navrhovateľka neuniesla

dôkazné bremeno na preukázanie týchto tvrdených skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Uvedenému
tvrdeniu navrhovateľky nenasvedčuje ani obsah ňou produkovaného listinného dôkazu - zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, keďže podľa tejto bol účastníkom poskytnutý bezúčelový úver -
spotrebný úver na čokoľvek.
Posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku
získaného za trvania manželstva, sa v súdnom konaní uplatňuje výnimočne, a to spravidla iba v tých

prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal
práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť
za trvania manželstva uhradená a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu, alebo ak sa zistilo,
že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere. (Zborník smerníc,
uznesení, rozborov a zhodnotení súdnej praxe najvyšších súdov I. vydaného v roku 1974, str. 451)

Súd v konaní zároveň nemal preukázané žiadne také skutkové okolnosti v zmysle vyššie citovaného
stanoviska, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru o možnosti disparitného vyporiadania BSM
účastníkov, a preto súd pri vyporiadaní BSM účastníkov vychádzal z rovnosti ich podielov pri vyporiadaní
BSM. (§ 150 OZ) Touto skutočnosťou nemôže byť to, že v zmysle rozhodnutia súdu - rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 37P/99/2013-77 zo dňa 10.03.2014 sa navrhovateľka osobne stará o

maloleté deti účastníkov konania a rovnako ani prípadná skutočnosť, že odporca riadne neplní súdom
ustanovenú vyživovaciu povinnosť voči obom maloletým deťom (v tomto prípade ide o pohľadávku
maloletých detí na výživné, ktorú je možné vymáhať v exekučnom konaní proti odporcovi, avšak nie
dôvod, aby odporca z tohto dôvodu mal disparitný podiel na vyporiadavanom majetku - v danom prípade
väčší podiel na spoločnom dlhu). Zároveň navrhovateľka nepreukázala svoje skutkové tvrdenie, že

po rozvode manželstva splatila iný spoločný záväzok účastníkov vzniknutý za trvania ich BSM, ktorú
skutkovú okolnosť by mohla prípadne žiadať zohľadniť pri vyporiadaní BSM účastníkov. Rovnako ani
v konaní nepreukázala samotnú existenciu takéhoto ďalšieho spoločného dlhu účastníkov vzniknutého
za trvania ich BSM. Takýto nárok si však v rámci vyporiadania BSM v tomto konaní navrhovateľka ani
len neuplatnila a nijakým spôsobom ho ani kvantitatívne skutkovo nevymedzila. Preto súd ani takúto

prípadnú okolnosť nemohol vziať pri vyporiadaní BSM účastníkov do úvahy.
Vzhľadom k tomu, že podiel oboch účastníkov na spoločnom dlhu voči veriteľovi KRUK vzniknutého
na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.01.2012 bolo v zmysle cit. ust.
§ 150 OZ potrebné považovať za rovnaký, súd pokiaľ sa týka vyporiadania tohto spoločného dlhu
účastníkov aj s jeho príslušenstvom [„Ak sa stal predmetom vyporiadania BSM ku dňu, keď o ňom

rozhoduje súd, doposiaľ neuhradený úročený dlh účastníkov, súd vyporiadava nielen splatnú časť dlhu
(vrátane úrokov odo dňa zániku BSM do dňa rozhodnutia), ale aj jeho príslušenstvo - úroky, ktoré k
dlhu prirastú až v budúcnosti.“. z uznesenia Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo 1151/2007 zo dňa
23.04.2008] rozhodol tak, že určil, že preberateľmi tohto dlhu (ku dňu 08.03.2016 podľa oznámenia
právneho zástupcu KRUK zo dňa 08.03.2016 vo výške 17.910,46 eur) aj s jeho príslušenstvom sa

stávajú obaja účastníci v rovnakom pomere, teda každý v 1/2. Súd takýmto rozhodnutím zohľadnil aj tú
skutočnosť,ževyporiadaniespoločnéhodlhusatýkavzťahovvýlučnemedziúčastníkmianezasahujedo
práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie BSM a ktorým zostávajú
nedotknuté všetky ich práva i námietky, v tomto prípade veriteľ KRUK.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom vychádzal zároveň
z toho, že návrhu navrhovateľky súd vyhovel a vyporiadal BSM účastníkov. Z tohto dôvodu jej vzniklo

proti odporcovi právo na náhradu trov konania. Toto právo si však v súlade s ust. § 151 ods. 1 veta prvá
O.s.p. neuplatnila, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).