Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2T/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217010105
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomašková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8217010105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou v trestnej veci proti obžalovanému
ml. W. H. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 20.4.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

ml. W. H. R. I. F. , nar. XX.X.XXXX v Bardejove, trvale bytom
N., U.. N. Č.. XX/XX, okr. Bardejov

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

dňa 23.9.2016 v čase okolo 22.00 hod. v parku pred kaštieľom na Námestí Sv. W. v obci N., okr.

Bardejov, fyzicky napadol V. B.K., I.. XX.X.XXXX, Z. N., U.. I. M. W. XXX/XX, okr. Bardejov, ktorý sa
vracal domov a vedľa seba tlačil bicykel, pričom sa pristavil pri F. X., I.. XX.X.XXXX, pri ktorej stali M.
X., I.. XX.X.XXXX F. Y. X.Ň., I.. XX.XX.XXXX, kde F. X. pobozkal na líce, načo obžalovaný
ml. W. H. pristúpil k nemu a päsťami rúk ho viackrát udrel do tváre, načo spadol na zem, kde ho
niekoľkokrát nohou kopol do hrude, čím mu spôsobil zranenie, a to zlomeninu nosových kostí s posunom
úlomkov, pomliaždenie pravej okolo očnej oblasti s krvnou podliatinou, povrchovú tržnozmliaždenú ranu

ľavej podočnicovej oblasti, pomliaždenie ľavej strany hrudníka a zlomeninu 5 rebra vľavo bez posunov
úlomkov, kde zranenie si podľa znaleckého posudku č. XXX/XX, ktorý vypracoval MUDr. B. O. vyžiadalo
liečenia v trvaní 4 týždňov,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým,
že napadol iného, a spáchal čin uvedený v odseku 1 v prítomnosti skupín osôb mladších ako osemnásť
rokov,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

Za to mu súd u k l a d á :

Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j/, l/, n/ Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného
zákona a § 117 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona ú h r n n ý trest

odňatia slobody v trvaní 4 /štyroch/ mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu obžalovanému p o d m i e
n e č n e o d k l a d á .

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Bardejove podal na obvineného ml. W. H. obžalobu pre prečiny
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona a výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/, ods.2
písm. c/ Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že dňa 23.9.2016 v čase okolo 22.00 hod.

v parku pred kaštieľom na Námestí Sv. W. v obci Kurima, okr. Bardejov, fyzicky napadol V. B.K., I..
XX.X.XXXX, Z. N., U.. I. M. W. XXX/XX, okr. Bardejov, ktorý sa vracal domov a vedľa seba tlačil bicykel,
pričom sa pristavil pri F. X., I.. XX.X.XXXX, pri ktorej stali M. X., I.. XX.X.XXXX F. Y. X.Ň., I..
XX.XX.XXXX, kde F. X. pobozkal na líce, načo obžalovaný ml. W. H. pristúpil k nemu a päsťami rúk ho
viackrát udrel do tváre, načo spadol na zem, kde ho niekoľkokrát nohou kopol do hrude, čím mu spôsobil

zranenie, a to zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, pomliaždenie pravej okolo očnej oblasti
s krvnou podliatinou, povrchovú tržnozmliaždenú ranu ľavej podočnicovej oblasti, pomliaždenie ľavej
strany hrudníka a zlomeninu 5 rebra vľavo bez posunov úlomkov, kde zranenie si podľa znaleckého
posudku č. XXX/XX, ktorý vypracoval MUDr. B. O. vyžiadalo liečenia v trvaní 4 týždňov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného ml. W. H., ako aj prečítaním listinných dôkazov
spisu a zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný ml. W. H. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásil,
že je vinný zo spáchania skutkov kladených mu za vinu obžalobou a na otázky súdu, či rozumie, čo

tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu; či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä
o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol
radiť o spôsobe obhajoby; či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu; či bol oboznámený
s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu a či sa dobrovoľne
priznáva uznáva vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako prečiny ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods.1 Trestného zákona a výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/, ods.2 písm. c/ Trestného
zákona, zhodne odpovedal odpoveďou „áno“.

Súd v súlade s návrhom prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného ml. W. H. o jeho vine podľa §
257 ods1 písm. b/ Trestného poriadku a zároveň rozhodol, že ďalšie dokazovanie v rozsahu, v akom

obžalovaný priznal spáchanie skutkov sa nevykoná.

Súd vykonal ďalšie dokazovanie ohľadne nároku poškodeného na náhradu škody, ako aj ohľadne osoby
obžalovaného ml. W. H. prečítaním listinných dôkazov spisu.

Na základe takto vykonaného dokazovania, na základe vyhlásenia obžalovaného ml. W. H. o jeho vine
podľa § 257 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku mal súd bez akýchkoľvek pochybnosti za preukázané, že
obžalovaný ml. W. H. tým, že dňa 23.9.2016 v čase okolo 22.00 hod. v parku pred kaštieľom na Námestí
Sv. W. v obci Kurima, okr. Bardejov, fyzicky napadol V. B., I.. XX.X.XXXX, Z. N., U.. I. M. W. XXX/XX, okr.
Bardejov, ktorý sa vracal domov a vedľa seba tlačil bicykel, pričom sa pristavil pri F. X., I.. XX.X.XXXX,

pri ktorej stali M. X., I.. XX.X.XXXX F. Y. X., I.. XX.XX.XXXX, kde F. X. pobozkal na
líce, načo obžalovaný ml. W. H. pristúpil k nemu a päsťami rúk ho viackrát udrel do tváre, načo spadol
na zem, kde ho niekoľkokrát nohou kopol do hrude, čím mu spôsobil zranenie, a to zlomeninu nosových
kostí s posunom úlomkov, pomliaždenie pravej okolo očnej oblasti s krvnou podliatinou, povrchovú
tržnozmliaždenúranuľavejpodočnicovejoblasti,pomliaždenieľavejstranyhrudníkaazlomeninu5rebra

vľavo bez posunov úlomkov, kde zranenie si podľa znaleckého posudku č. XXX/XX, ktorý vypracoval
MUDr. B. O. vyžiadalo liečenia v trvaní 4 týždňov, čím takto svojím konaním naplnil znaky prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/, ods.2 písm. c/ Trestného zákona, zo spáchania ktorých ho súd
uznal vinným.Obžalovaný ml. W. H. je hodnotený všeobecne, je nezamestnaný, doposiaľ nebol súdne a ani inak
trestaný.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z okolností uvedených v § 34 ods.4 Trestného
zákona a § 97 ods.3 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj na osobu obžalovaného, jeho
pomery a možnosti jeho , ďalej na jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, osobné,
rodinné a sociálne pomery.

V danom prípade obžalovaný úmyselným konaním narušil záujem spoločnosti spočívajúci v ochrane
ľudského zdravia a súčasne úmyselným konaním narušil aj záujem spoločnosti na ochrane pokojného
občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok.

Súd u obžalovaného ml. W. H. prihliadol na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, l/, n/ Trestného

zákona, t.j. že až doposiaľ viedol riadny život; že sa k spáchaniu skutkov priznal a svoje konanie oľutoval
a že svojím priznaním napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti.
Priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného nemal za preukázané a tak za
použitia ustanovenia § 117 Trestného zákona o ukladaní trestov mladistvým, uložil obžalovanému za
jeho protiprávne konanie úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, jeho výkon mu podmienečne

odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Poškodený V. B. si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody spôsobom, že si bude
uplatňovať nárok na náhradu škody, čo však v zmysle ustanovenia § 46 ods.3 Trestného poriadku
nemožno považovať za riadne uplatnený nárok na náhradu škody, keďže z takto uplatneného nároku

nie je zrejme z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Keďže
poškodený sa napriek riadne doručenému predvolaniu na hlavné pojednávanie nedostavil, výšku svojho
nároku neupresnil, z vyššie uvedených dôvodov sa súd takto uplatneným nárokom na náhradu škody
nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
na tunajšom súde. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech

obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní v

priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť aj proti
vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu v prospech obžalovaného aj proti jeho vôli podať zákonný zástupca obžalovaného a
jeho obhajca, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť

na právne úkony obmedzená.

Odvolanie môže podať aj štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať aj poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať aj zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaná vecí.Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.