Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1T/34/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210010077
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8210010077.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 7. februára 2017 v trestnej veci proti obžalovanej G. A. pre prečin podľa § 349 Tr. zák. takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd obžalovanú:

G. A. Z. E. B. U. L. O. H. Ú. , U.. XX.XX.XXXX H. R., F. R. C. XX, O.. R.,

Spod obžaloby Okresného prokurátora v Bardejove pre skutok, ktorého sa mala dopustiť tak, že:

v dňoch 27. 3. 2009, 28. 3. 2009, 25. 4. 2009, 29. 5. 2009, 30. 5. 2009, 26. 6. 2009 a 27. 6. 2009 v
C.,O..R.,nepripravilaaneodovzdalavurčenomčasesvojudcérumaloletúI.A.,U..X.X.XXXXjejotcovi
D. A. tak, ako to bolo stanovené rodičovskou dohodou, ktorá bola schválená rozsudkom Okresného
súdu Bardejov sp. zn. XP X/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa X. X. XXXX, podľa ktorého otec
maloletej je oprávnený sa stýkať s maloletou I. každý posledný piatok v kalendárnom mesiaci v čase od
9,00 hod. do 19,00 hod. a každú poslednú sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 9,00 hod. do 18,00
hod. v zimnom čase a do 19,00 hod. v letnom čase s tým, že otec prevezme maloletú I. pred rodinným

domom matky a matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a otec je povinný maloletú odovzdať
v stanovenom čase a to aj napriek tomu, že boli proti nej použité opatrenia v občiansko-právnom konaní,
smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu a to uznesenie Okresného súdu v Bardejove sp. zn. XEm X/XXXX
zo dňa XX. X. XXXX, potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. V. XXX/XXXX zo
dňa X. XX. XXXX,

č í m m a l a s p á c h a ť

prečin marenia výkonu rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona,

v celom rozsahu

o s l o b o d z u j e

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Bardejove podal dňa XX. X. XXXX na tunajší súd obžalobu pod č. D.
XXX/XX zo dňa XX. X. XXXX na obžalovanú G. A. (ďalej len „obžalovaná“) pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zákona.Tunajší súd rozsudkom sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX uznal obžalovanú vinnou a bol jej
uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
1 roka.

Krajský súd uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX napadnutý rozsudok zrušil v celom
rozsahu a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd okrem iného spomenul, že nie je zrejmé, o ktoré dôkazy

prvostupňový súd svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných
dôkazov, pretože sú tu dôkazy, ktoré si navzájom odporujú. Nie je zrejmé, na základe čoho konkrétne
ustálil svoj skutkový záver v tom smere, že v stanovené dni obžalovaná nepripravila a neodovzdala v
určenom čase dcéru otcovi a na základe čoho dospel k záveru, že sa tak stalo úmyselným konaním a
tiež sa nevysporiadal s obhajobou obžalovanej, že dcéru na styk riadne pripravila a dcéra ho pripravená
čakala pred bránkou domu. Príprava dieťaťa na styk podľa krajského súdu v stene zahŕňa aj odovzdanie

otcovi vzhľadom na to, že otec mal právo stýkať sa s maloletou, takže je evidentné, že náležitá príprava
dieťaťa na styk s otcom v sebe zahŕňa aj odovzdanie dieťaťa tým z rodičov, v ktorého starostlivosti dieťa
je, druhému rodičovi, teda v danom prípade obžalovanou otcovi dieťaťa. Poukázal tiež na to, že strany
navrhli vykonanie ďalších dôkazov, pričom súd neuviedol, prečo uvedeným návrhom na vykonanie
ďalšieho dokazovania nevyhovel.

Rezultujúc závery odvolacieho súdu tunajší súd doplnil dokazovanie výsluchom priameho svedka, a to
maloletej I. A., správou ÚPSVaR a správy Farského úradu A.. Ďalšie navrhované dôkazy nevykonal,
keďže strany upustili od návrhov na vykonanie ďalších dôkazov.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovne vykonaného dokazovania realizovaného na hlavnom
pojednávaní, výsluchom obžalovanej G. A., výsluchom svedkov D. A., E. A. K. A. T., výsluchom znalca
PhDr. Dezidera Koľaja, výsluchom svedkyne maloletej I. A. ako aj ostatným dôkazným materiálom spisu
a zistil nasledovný skutkový stav.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní pred súdom urobila vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por. a
prehlásila, že je nevinná zo spáchania žalovaného skutku, ktorý je uvedený vo výroku obžaloby.

Ďalších pojednávaní pred súdom sa už nezúčastnila a preto po splnení zákonných podmienok súd
prejednával vec v jej neprítomnosti. Z prečítanej výpovede obžalovanej z prípravného konania súd zistil,

že táto uzatvorila manželstvo s D. A. dňa XX. X. XXXX a majú spoločnú dcéru I., U.. X. X.
XXXX. Manželstvo obžalovanej bolo Okresným súdom v Bardejove rozsudkom sp. zn. XC/XXX/XXXX
rozvedené a obžalovaná aj s dcérou bývala pri svojej matke K. R. v obci C. Č.. XX, O.. R.. K samotnému
skutku uviedla, že ona rešpektuje návštevné hodiny otca podľa súdom schválenej rodičovskej dohody.
Pripúšťa, že sa stali prípady, keď dcéra v určitých dňoch s otcom nebola a povedala otcovi, že s ním

nejde, nakoľko má zdravotné problémy. Ako matka ju však vždy na styk s otcom riadne pripravila a dcéra
ho pripravená čakala pred bránkou domu.

Uvedené skutočnosti potvrdila matka obžalovanej K. R., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaná
dcéru na stretnutie s otcom pripravila, avšak dcéra stretnutia s otcom odmietala. Ona vyprevádzala

maloletú aj s obžalovanou k bránke preto, lebo si to priala maloletá.

Svedok D. A. vo svojej výpovedi uviedol, že s obžalovanou G. A. sú rozvedení. Podľa rozhodnutia súdu
si chodil do obce C. pre svoju dcéru I. v stanovených termínoch, najprv s otcom a keď tento zomrel, tak
s bratom. V obci Janovce prišli iba k bránke domu a dcéra I. vždy vyšla vonku s matkou a vyjadrila sa

väčšinou, že ju bolí hlava. Podľa neho nebola pripravená na to, že má ísť na návštevu k otcovi, čo bolo
vidieť na jej psychike. Keďže nemohol dcéru zobrať podľa rozhodnutia súdu v dňoch 27. 3. 2009, 28. 3.
2009, 24. 4. 2009, 25. 4. 2009, 29. 5. 2009, 30. 5. 2009, 26. 6. 2009 a 27. 6. 2009, tak podal
na obžalovanú trestné oznámenie. Na dcéru riadne platí výživné.

Svedok E. A., brat poškodeného D. A., pred súdom uviedol, že bol asi trikrát alebo štyrikrát s bratom v
C. v čase, keď tento mal mať stretnutie so svojou dcérou I.. Stretnutia vyzerali tak, že keď prišli k bránke
domu, kde mu mala byť odovzdaná dcéra, tak z domu obyčajne vyšla obžalovaná, jej matka a maloletá
I., pričom maloletá stále hovorila, že ona nikam nejde, pretože je unavená, že ju bolí hlava a hneď saotočila a odchádzala naspäť do domu. Maloletá I. nebola na odchod z domu k otcovi pripravená. Nebohý
svedok D. A., starší vypovedal obdobne.

Svedkyňa A. T. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že je susedou obžalovanej A.. Pána A. považuje
za slušného človeka, ale pani A. v dedine vyvolávala konflikty. Ide o konfliktnú osobu, s ktorou nemá
dobré susedské vzťahy. Viackrát bola svedkom, ako pán A. prišiel pre dcéru. Z domu vyšla dcéra I. so
svojou matkou a starou matkou a po veľmi krátkom čase sa všetky tri otočili a išli naspäť do domu. Dcéra
nebola nachystaná na odchod z domu a bola oblečená len po domácky.

Podľa znaleckého posudku znalca z odboru psychológie PhDr. Dezidera Koľaja, maloletá I. A., U.. X. X.
XXXX, je citlivým typom dieťaťa so zvýraznenou emocionálnou sférou osobnosti a sklonom k neistote
a úzkostlivosti. Celkove intelektové výkony maloletej boli pri vyšetrení v pásme priemeru. U maloletej
znalec nezistil sklon k vymýšľaniu a ani k iným poruchám reprodukčných či pamäťových schopností.
V rozhovore s maloletou znalec zistil, že jej negatívne výroky o osobe otca D. A. sa nezakladajú na

vlastných skúsenostiach dievčaťa s jeho osobou, ale sú do jej obrazu podsunuté inými osobami a
následne boli vo fantázii dieťaťa spracované a dokreslené. V psychickom prežívaní maloletej I. A. znalec
prostredníctvom psychologických testov zistil prejavy tzv. syndrómu zavrhnutého rodiča. Podľa jeho
zistenia tento syndróm u dieťaťa vytvorila matka dieťaťa a jej rodina tým, že vsunuli do psychiky maloletej
negatívne hodnotenia osoby otca. Záporné postoje dieťaťa k otcovi podľa zistenia znalca nevychádzajú

z vlastných skúseností maloletej s osobou otca.

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. XP/X/XXXX zo dňa XX. X. XXXX, právoplatného X. X.
XXXX, bola schválená rodičovská dohoda v znení:
„G. I. A., U.. X. X. XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky G. A., U.. XX. X. XXXX, ktorá ju

bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec D. A. sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej po 5.300,- Sk mesačne k rukám matky vždy do
15.tého dňa v mesiaci vopred.

Otec maloletej I. je oprávnený stýkať sa s maloletou I. A. každý posledný piatok v kalendárnom mesiaci
od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každú poslednú sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 9.00 do 18.00
hod. s tým, že maloletú I. prevezme otec pred rodinným domom matky.

Matka maloletej je povinná maloletú na styk riadne pripraviť.

Otec maloletej I. je povinný maloletú odovzdať v stanovenom čase pred rodinným domom matky.“

Uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. X Y. X/XX zo dňa XX. X. XXXX v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove sp. zn. X V. XXX/XX zo dňa X. XX. XXXX bola uložená poriadková pokuta

G. A. za neumožnenie styku otca s maloletou dcérou I..

Následne súd postupujúc v intenciách názoru vyjadreného krajským súdom na návrh prokurátora zo
dňa 17.12.2013 realizoval výsluch maloletej I. A.. Vo výpovedi maloletá I. A. na pojednávaní konanom
dňa 7.2.2017 uviedla, že na každý jeden termín, ktorý je uvedený v obžalobe, ju matka pripravila na

styk s otcom. Oboznámila ju o tom, že sa s ním má stretnúť. Nechcela sa s ním stretávať, lebo bol
od malička pre ňu cudzím. Mama ju pripravila, obliekla, priviedla k bránke, kde ju čakal otec. Otec jej
povedal, no poď ideme, ale nemala záujem s ním ísť. Niekedy neprišiel vôbec. Nechcela s ním ísť.
Stretnutia sa neuskutočnili. Dala mu aj slovne najavo, že s ním nechce ísť. Niekedy prišiel aj s celou
rodinou. Nekontaktuje sa vôbec s otcom. Stávalo sa, že matka ju pripravila na styk a otec sa nedostavil.

Od počiatku s sním mala taký vzťah, nevenoval sa jej dostatočne. Buď sa tam pozerala telka, alebo
mal svoje záujmy a povedal, že nemá čas. Matka ju proti otcovi nenavádzala. Pripravila ju na styk.
Povedala jej, aby s ním išla, ale nechcela ísť. V tom čase aj prípravu na prvé sväté prijímanie. Ak by aj
v čase príprav na prvé sväté prijímanie sa otec dostavil, povedala by som mu to isté, čo vždy, že s ním
nechce ísť. Vždy, keď malo dôjsť k stretnutiu s otcom, mamka ju prichystala, povedala, že má návštevné

hodiny s otcom, priviedla ju k bráničke a ona ako vždy povedala, že s ním nechce ísť. Mamka na to,
že nechcela ísť s otcom, nereagovala. Brala to tak, že je to moje rozhodnutie. Povedala otcovi, nech
sa páči, máš návštevné hodiny. Časový úsek, kedy nechcela odísť, trval asi šesť minút. Mamka jej pri
bráničke povedala, nech sa páči, si pripravená, choď. Otec povedal, poď ideme. Jej rozhodnutie bolo,že nechce ísť nikam. Niekedy sa rozplakala, pretože ju prehováral, aby s ním šla. Mamka jej počas toho
utierala slzy a hovorila, neplač. O otcovi mama rozprávala len v dobrom. V rozhodnom období mamka
rozprávala o otcovi v dobrom, hovorila choď s ním, je to tvoj otec. V rozhodnom čase sa s ním nechcela

stretnúť, lebo bol pre ňu už cudzí.

Zo správy Rímskokatolíckeho farského úradu A. zo dňa X.XX.XXXX súd zistil, že evidencia prípravy na
prvé sväté prijímanie nepatrí k povinným záznamom činnosti farnosti a nakoľko od roku 2009 došlo už
k druhej výmene farára pôsobiaceho vo farnosti A., nie je možné dokladovať, v ktoré dni v ktorom čase

prebiehala príprava na prvé sväté prijímanie, ktoré absolvovala aj maloletá I. A. v roku 2009.

V správe zo dňa 12.12.2016 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov uviedol, že v čase šetrenia
na adrese C. XX nebol nikto zastihnutý. Matka maloletej I. A. dňa 8.12.2016 kontaktovala oddelenie
ÚPSVaR a oznámila, že je pracovne odcestovaná v zahraničí. Pracuje dlhodobo v Nemecku ako
zdravotná sestra na súkromnej klinike. Maloletá I. je v súčasnosti s matkou na 2-týždňovom pobyte za

účelom zdokonalenia sa v nemeckom jazyku. Maloletá je žiačkou 2. ročníka Gymnázia v Bardejove.
Matka maloletej uviedla, že na stretávanie sa otca v uvedenom období od 27.3.2009 do 27.6.2009 si
nepamätá. Spomenula si, že maloletá I. sa bránila stretnutiam s otcom a nechcela s ním ísť. Mala vážne
zdravotné problémy. Na tamojšom oddelení bol dňa 15.1.2010 naposledy spísaný záznam s otcom
maloletej, kde otec uviedol, že s dcérou sa nestretáva a ani už za ňou chodiť nebude, nakoľko ho

maloletá I. odmieta a on jej nechce ubližovať a stresovať a to hlavne z dôvodu jej zdravotného stavu.
Matka maloletú nabádala, aby sa s otcom stretla. Matka maloletej tamojšie oddelenie v období od júna
do novembra 2009 párkrát navštívila a uviedla, že maloletá sa s otcom odmieta stretávať, je nervózna,
zo stretnutí zostresovaná, má vážne problémy až záchvaty, preto navštevovala odborných lekárov a
psychológa. Otec bol naposledy s dcérou dňa 30.10.2009 a 31.10.2009. Pracuje v zahraničí, doma sa

zdržiava málo. Ďalšími informáciami o stretávaní sa otca s maloletou tamojšie oddelenie nedisponuje.

Po realizovaní výsluchu svedkyne I. A., prečítaní listinných dôkazov, správy z ÚPSVaR a správy
z Rímskokatolíckej farnosti A. súd zisťoval, či strany konania majú ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., dospel k záveru o oslobodení

obžalovanej spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bardejov.

V rámci všetkých štádií trestného konania v predmetnej veci nebolo bez rozumných pochybností
preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná. V konečnom dôsledku práve naopak,
z výsluchu svedkov a predovšetkým priamej svedkyne I. A. ako aj z ďalších dôkazov realizovaných

pred súdom vyplynuli skutočnosti podľa názoru súdu, ktoré odôvodňujú oslobodenie obžalovanej spod
obžaloby.

Náležité zistenie skutkového stavu podľa § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine
oprel o jednoznačne zistené, bezpečne preukázané fakty, ktoré vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok,

ktorý je predmetom trestného stíhania.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon

pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie
citovanom ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov činných v
trestnom konaní, znamená teda myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd možnosť dostatočného
priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah dokazovania a vykonal prípadnú selekciunavrhovaných dôkazov procesnými stranami v obsahovom kontexte významu navrhovaných dôkazov
niektorou z procesných strán v porovnaní s množstvom, kvalitou a závažnosťou tých dôkazov, ktoré už
boli vo veci vykonané.

Z jednej zo základných zásad trestného konania - zásady „prezumpcie neviny“ upravenej v § 2 ods. 4 Tr.
por.vyplýva,žekaždýprotikomusavedietrestnékonanie,považujesazanevinného,kýmsúdnevysloví
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu, tzn. že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať
svoju nevinu, ale je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní (policajta a prokurátora) zadovážiť

dostatok zákonne získaných dôkazov, ktoré budú súdu postačovať na záver o vine obžalovaného. S
danou zásadou úzko súvisí aj ďalšia zo základných zásad trestného konania, a to zásada in „dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného).

Súd poznamenáva, že kľúčový priamy svedok, ktorý bol pri stretávaní sa s obžalovanou, potvrdil, že
zo strany obžalovanej bola realizovaná príprava jej stretnutia s poškodeným. Zároveň vo vzťahu k

výpovediam svedkov E. A., T. T. (uviedla, že videla ako sa maloletá vracia späť v spoločnosti matky
a starej matky po krátkom čase) potvrdila síce, že k jej odovzdaniu nedošlo, avšak nie z vôle matky,
ktorá ju riadne pripravila, ale z jej vôle, lebo s otcom odísť nechcela. Matka ju na stretnutie riadne
pripravila. Pokiaľ sa týka nepriamych dôkazov, pre uznanie viny, tieto musia tvoriť ucelený systém -
reťaz, ktorej jednotlivé články sú v súlade medzi sebou, ako aj s dokazovanou skutočnosťou. Ich súhrn

musí byť uzatvorený tak, že musí viesť výlučne len k jednému záveru a vylučovať možnosť záveru
iného. V tomto prípade svedkyňa I. A. jednoznačne uviedla, že obžalovaná ju na styk pripravila a tiež
pripravila na odovzdanie poškodenému. V konaní sa vyskytli dôkazy, ktoré si navzájom odporujú, išlo o
výpovede obžalovanej a svedkyne a na druhej strane svedkov D. A., sčasti E. A. a D. A. st., pričom na
oboch stranách sa jednalo o blízkych príbuzných obžalovaného alebo poškodeného, ktorých skreslenie

výpovede a vnímania skutočností možno pridať na vrub práve blízkeho príbuzenstva. Pokiaľ sa jedná
o rozpory v znaleckom posudku a v správe PhDr. Kataríny Stašákovej zo dňa X.X.XXXX, žiadna zo
strán už v tomto smere nenavrhla dokazovanie, pričom pri hodnotení týchto dôkazov a ich spornosti pri
upustení strán od vykonania ďalšieho dokazovania, súd postupoval v súlade o zásadou in dubio pro reo.

Berúc do úvahy všetky fakty vyplývajúce z výpovede poškodeného, ďalších svedkov a predovšetkým
výpovede svedkyne I. A., súd po opätovnom vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaní. Oslobodzujúci výrok súdu preto v zmysle § 285 písm.
a) Tr. por. zodpovedá stavu veci a zákonu a je taktiež v súlade aj so zásadou „in dubio pro reo“ - v
pochybnostiach v prospech obžalovanej.

Pokiaľ sa jedná o ďalšie dôkazy po výzve súdu v zmysle ustanovenia § 272 ods. 2 Trestného poriadku
procesné strany výslovne vyhlásili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Vyhlásenie procesnej
strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je
konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade

predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných
návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 14. januára 2014, sp. zn. 2 Tdo 1/2014).

Záverom na margo pripomienok obhajkyne ohľadom úpravy skutku, resp. nedostatočného znenia skutku

súd poznamenáva, že keďže došlo k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku, nebol preto dôvod na
úpravu skutku vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde v Bardejove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len
niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.