Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 5C/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216201608
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Brinčík

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2017:3216201608.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: Wechter

Business, s.r.o., so sídlom Sokolovská 428/130, Karlín, 186 00 Praha 8, Česká republika, IČO:
01963732, právne zastúpeného JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom ul. Palackého 85, 911
01 Trenčín, proti žalovaným: 1/ T. T., bytom XXX XX L. č. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, 2/ Y.
T., bytom XXX XX L. č. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení JUDr.
Karolom Porubčinom, advokátom so sídlom Centrum 27/32, 017 01 Považská Bystrica, o zaplatenie
1.515 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.05.2015 domáha, aby súd uložil žalovaným
1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.515 Eur spolu s príslušenstvom, ktoré tvorí úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15 Eur od 16.01.2016 do 25.04.2016, zo sumy 15 Eur od
15.02.2016do25.04.2016,zosumy15Eurod15.03.2016do25.04.2016,zosumy15Eurod15.04.2016
do 25.04.2016 a 5,05 % ročne zo sumy 1.515 Eur od 26.04.2016 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo
výške 0,1 % denne zo sumy 15 Eur od 16.01.2016 do 25.04.2016, zo sumy 15 Eur od 15.02.2016 do

25.04.2016,zosumy15Eurod15.03.2016do25.04.2016,zosumy15Eurod15.04.2016do25.04.2016
a 5,05 % ročne zo sumy 1.515 Eur od 26.04.2016 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. V
žalobe uviedol, že spoločnosť GOLDKREDIT, a.s. ako veriteľ uzatvorila dňa 04.07.2011 Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXX so žalovanou 1/ ako dlžníkom 1/ a žalovaným 2/ ako dlžníkom 2/. Dňa 31.12.2012 bola
pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
postúpená spoločnosti PEVA SK s. r. o. Následne dňa 07.02.2014 spoločnosť PEVA SK s. r. o. postúpila
pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX žalobcovi ako novému postupníkovi na

základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXX/XX. Žalobca a žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili dňa
04.06.2015 Dohodu o urovnaní, na základe ktorej sa dohodli s poukazom na § 585 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, že sporné a pochybné práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX
sa nahradili novými právami a povinnosťami, s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že žalovaní 1/ a 2/
uhradia žalobcovi dlžnú čiastku zo Zmluvy o úvere vo výške 1.620 Eur v 66-tich mesačných splátkach
počnúc prvou splátkou v termíne 15.06.2015 tak, že 1. splátka až 24. splátka v sume 15 Eur, 25. splátka
až 66. splátka v sume 30 Eur, najneskôr však do 15.11.2020. Dôvodil, že na základe článku II ods. 1

Dohody o urovnaní, keďže žalovaní neuhradili viac ako dve po sebe idúce splátky, dňa 01.04.2016 zaslal
vyhlásenie predčasnej splatnosti žalovaným, na základe ktorej poskytol žalovaným náhradnú lehotu na
úhradu splatného záväzku z Dohody o urovnaní s dohodnutým príslušenstvom, a to najneskôr do 25-
tich dní od zaslania tejto výzvy, t.j. najneskôr do 25.04.2016. Keďže do dátumu 25.04.2016 mu nebolauhradená žiadna platba z dohody o urovnaní, odňal žalovaným výhodu splátok z dohody o urovnaní
a tento sa stal predčasne splatným dňa 26.04.2016. Poukázal na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ z
predmetného úveru do dnešného dňa uhradili dňa 06.07.2015 sumu 30 Eur, dňa 06.08.2015 sumu 15

Eur, dňa 09.09.2015 sumu 15 Eur, dňa 07.10.2015 sumu 15 eur, dňa 11.11.2015 sumu vo výške 15 Eur,
dňa 16.12.2015 sumu 15 Eur, spolu úhrady žalovaných 105 Eur. Žalobca sa preto žalobou domáha od
žalovaných po odpočítaní uhradených platieb zaplatenia neuhradenej dlžnej sumy z Dohody o urovnaní
vo výške 1.515 Eur s príslušenstvom.

2. Písomným vyjadrením zo dňa 10.08.2016 sa k podanej žalobe vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, ktorí uviedli,
že predmetná Zmluva o úvere, ako aj Dohoda o urovnaní sú spotrebiteľské zmluvy. Na obe tieto
zmluvyjepodľaichnázorupotrebnéaplikovaťvšetkyustanoveniaprávnychpredpisovospotrebiteľských
zmluvách. Poukázali na skutočnosť, že poskytnutý úver mali splatiť podľa splátkového kalendára 60-timi
splátkami vo výške 75,00 Eur. Z tejto sumy žalovaní nepochybne zaplatili 37 splátok v celkovej výške
2.775,00 Eur. Namietali, že ani veriteľ GOLDKREDIT, a.s. a ani spoločnosť PEVA SK, s. r. o., postúpenie

pohľadávky žalovaným neoznámili. Za oznámenie postúpenia nemožno považovať ani samotnú žalobu,
ani uzatvorenie Dohody o urovnaní, ani keď by bola platne uzatvorená. Uviedli, že uzatvorili predmetnú
Zmluvu o úvere so spoločnosťou GOLDKREDIT, a.s., registrovanou v Českej republike a podľa práva
Českej republiky. S ohľadom na svoje pomery, znalosti a skúsenosti nemohli poznať a nepoznali platné
právo Českej republiky. Veriteľ mal podľa zákona s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť úver

splácať, pričom žiadne posudzovanie úveruschopnosti nevykonal a takýto postup veriteľa nemôže
nahradiť ani žalovanými podpísané vyhlásenie obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach.
Uviedli, že im bol poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur a len samotný administratívny poplatok, ktorý
mali zaplatiť bol vo výške 1.680 Eur, teda vo výške 112 % istiny úveru a úrok v absolútnej výške 1.320
Eur, teda vo výške 88 % istiny úveru. Je nepochybné, že takto dohodnuté zmluvné podmienky napĺňajú

ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka. Súdna prax v Českej republike neplatnosť úžerníckych
zmlúv vyvodzuje z ustanovenia § 39 Občanského zákonníku platného v čase uzatvorenia Zmluvy o
úvere v Českej republike. Z uvedených dôvodov mali za to, že Zmluva o úvere zo dňa 04.07.2011 je
neplatná. Zastávali názor, že s ohľadom na osoby žalovaných, ich skúsenosti a znalosti v protiklade so
žalobcom aj samotná Dohoda o urovnaní napĺňa ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka a je teda

neplatná. Uvedenou dohodou mali byť žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcovi sumu 1.620 Eur v určených
splátkach a v prípade omeškania so splátkami úroky z omeškania v zákonnej výške a zmluvnú pokutu
vo výške 0,1 % denne, teda 36,5 % ročne z dlžnej sumy. Ak by Dohoda o urovnaní nebola neplatná
priamo s ohľadom na ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka, potom by sa podľa názoru žalovaných
bolo možné dovolávať jej neplatnosti s odkazom na ustanovenie § 586 Občianskeho zákonníka, pretože

žalobcom tvrdená spornosť práva medzi stranami, ktorá má byť odstránená Dohodou o urovnaní je
nepochybne žalobcom vyfabulovaná a spôsobilá na strane žalovaných s ohľadom na ich vedomosti a
skúsenosti vyvolať kvalifikovaný omyl. Dôležité je aj to, že žalobca zámerne predložil žalovaným práve
Dohodu o urovnaní, aby "urovnal" vzťahy s nimi z úžerníckej Zmluvy o úvere zo dňa 04.07.2011. Navrhli,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovaným trovy konania.

3. Podaním zo dňa 07.09.2016 sa k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ písomne vyjadril žalobca. Uviedol,
že k schváleniu predmetného úveru žalovaní riadne vydokladovali právnemu predchodcovi príjem a
preukázali aj vlastníctvo nehnuteľnosti evidované v katastrálnom území L. na LV č. XXX. Právny
predchodca veriteľa dostatočne posúdil schopnosť splácania žalovaných, resp. ich úveryschopnosť

posúdením a vydokladovaním príjmu a vlastníctva žalovaných. Na základe týchto informácií bol
žalovaným schválený a poskytnutý úver. Zastával názor, že predmetná zmluva o úvere je platná,
nakoľko v čase jej uzatvorenia obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. Uviedol, že úrok z
úveru bol dohodnutý na päťročné obdobie, teda ročný úrok z úveru je vo výške 18 % ročne a RPSN
úveru je 73,09 %, čo je v absolútnom súlade so všetkými právnymi normami v tom čase a bolo to

jasne v zmluve špecifikované. Ďalej uviedol, že o všetkých postúpeniach boli žalovaní informovaní, či
už prostredníctvom pošty od postupcu a postupníka, ale aj prostredníctvom telefonátov. Postúpenie
pohľadávky nemá vplyv na dlh, resp. záväzok žalovaných voči veriteľovi. Žalovaní navrhli žalobcovi
povolenie individuálneho splátkového kalendára a keďže sa žalobcovi navrhnutá suma splátky vo výške
7,51 Eur zdala nízka, dňa 04.06.2015 sa obe zmluvné strany dohodli, že dlžnú čiastku budú splácať

formou pravidelných mesačných splátok, a to v sume 15 Eur prvých 24 mesiacov a ostatných 42 splátok
po 30 Eur mesačne. S poukazom na ustanovenie § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa žalovaní so
žalobcom dohodli, že tieto sporné a pochybné práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere sa
nahradili novými právami a povinnosťami opísanými v Dohode o urovnaní v článku II ods. 1. Žalovaníďalej v dohode o urovnaní uznali svoj dlh voči žalobcovi a to vo výške 1.620 Eur, teda nespochybnili svoj
dlh a zároveň sa dohodli, že podpísaním dohody o urovnaní dochádza k zániku všetkých prípadných
ďalších nárokov zo Zmluvy o úvere. Žalobca preto žiadal, aby súd zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi

žalovanú čiastku v sume 1.515 Eur spolu s jej príslušenstvom.

4. Podaním zo dňa 14.10.2016 sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadrili žalovaní 1/ a 2/. Poukázali
na skutočnosť, že žalobca nepreukázal skutočnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo Zmluvy
o úvere, existenciu sporu medzi účastníkmi ohľadne "práva o odňatí výhody splátok", teda dôvodu

uzatvorenia Dohody o urovnaní. Žalobca tieto skutočnosti nepreukázal ani vo svojom vyjadrení
zo dňa 07.09.2016 a tieto jeho tvrdenia žalovaní popierajú. Zdôraznili, že predmetné zmluvy je
potrebné posudzovať ako zmluvy spotrebiteľské so všetkými z tejto skutočnosti vyplývajúcimi právnymi
dôsledkami. Zastávali názor, že neobstojí tvrdenie žalobcu, že Zmluva o úvere bola v tom čase v
absolútnom súlade so všetkými právnymi normami. Úprava obdobná ustanoveniam § 39 a § 39a
Občianskeho zákonníka platila aj v Českej republike (§ 39 "starého" Občanského zákonníku) a z nej

súdna prax v Českej republike vyvodzuje neplatnosť úžerníckych (lichevních) zmlúv. Uviedli, že to platí v
plnom rozsahu aj o Dohode o urovnaní. Zmluvná pokuta vo výške 36,5 % ročne nemôže byť v žiadnom
prípade primeraná ňou zabezpečenej povinnosti dlžníka.

5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

"C.s.p."), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.01.2017. Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca
žalobcu, ktorý bol na pojednávanie predvolaný včas dňa 27.10.2016, pričom svoju neprítomnosť

neospravedlnil. Žalobcu súd v zmysle § 178 ods. 1 C.s.p. nepredvolával, pretože žiadna zo strán
nenavrhla vykonanie jeho výsluchu a súd sám nepovažoval jeho výsluch za potrebný. Žalovaní 1/ a
2/ a ich právny zástupca sa pojednávania zúčastnili. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných
podmienok na konanie, súd na tomto pojednávaní vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a v prítomnosti žalovaných 1/ a 2/ a ich právneho zástupcu, keď vykonal dokazovanie

listinnými dôkazmi a výsluchom žalovaných 1/ a 2/ ako strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Dňa 04.07.2011 spoločnosť GOLDKREDIT, a.s., IČO: 28870191 (so sídlom v Českej republike) ako
veriteľ a žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci uzatvorili zmluvu označenú ako "Smlouva o spotřebitelském úvěru"
č. XXXXXXXX (ďalej len "Zmluva o úvere"), na základe ktorej veriteľ poskytol žalovaným 1/ a 2/ úver

vo výške 1.500 Eur s úrokom vo výške 18 % ročne a pri administratívnom poplatku vo výške 1.680
Eur. Celková výška úveru (istina+úrok +administratívny poplatok) predstavovala sumu 4.500 Eur, ktorý
sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali splácať v 60-tich mesačných splátkach v sume 75 Eur počnúc dňom
04.08.2011. Splatnosť poslednej mesačnej splátky bola uvedená dňa 04.07.2016. RPSN k danému
úveru bola uvedená 73,01 %. Zmluvné strany sa v zmluve dohodli na rozhodnom práve Českej republiky.

8. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.12.2012 uzavretou medzi spoločnosťou GOLDKREDIT,
a.s., IČO: 28870191 ako postupcom a spoločnosťou PEVA SK s. r. o., IČO: 46824791 ako postupníkom
došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky z predmetnej Zmluvy o úvere identifikovanej v prílohe tejto
zmluvy z postupcu na postupníka. Uvedená skutočnosť bola oznámená žalovaným 1/ a 2/ podaním zo

dňa 10.01.2013 označeným ako "Postúpenie pohľadávky - oznámenie", ktoré bolo žalovaným doručené
dňa 11.04.2013, čo vyplýva z doloženej doručenky.

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXX/XX zo dňa 07.02.2014 uzavretou medzi
spoločnosťou PEVA SK s. r. o., IČO: 46824791 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo

k odplatnému postúpeniu pohľadávky z predmetnej Zmluvy o úvere identifikovanej v prílohe tejto
zmluvy z postupcu na postupníka, teda na žalobcu. Uvedená skutočnosť bola oznámená žalovaným
1/ a 2/ podaním zo dňa 10.02.2014 označeným ako "Oznámenie o postúpení pohľadávky", ktoré bolo
žalovaným doručené dňa 24.04.2014, čo vyplýva z doloženej doručenky.

10. Dňa 04.06.2015 žalobca označený ako "oprávnený" a žalovaní 1/ a 2/ označení ako "povinní 1, 2"
uzavreli Dohodu o urovnaní (ďalej len "Dohoda o urovnaní"). V článku I ods. 1 tejto dohody je uvedené,
že medzi účastníkmi tejto dohody je sporné právo o odňatí výhody splátok a vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru, vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 04.07.2011. Z článku II dohodyvyplýva, že s poukazom na ustanovenie § 565 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa žalobca a žalovaní 1/
a 2/ dohodli, že sporné a pochybné práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere sa nahrádzajú
novými právami a povinnosťami. V odseku 1 tohto článku II je následne uvedené, že zmluvné strany sa

dohodli, že žalovaní 1/ a 2/ uhradia žalobcovi dlžnú čiastku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX vo výške
1.620 Eur v 66-tich mesačných splátkach počnúc prvou splátkou v termíne 15.06.2015 nasledovne 1.
splátka až 24. splátka v sume po 15 Eur, 25. splátka až 66. splátka v sume 30 Eur, najneskôr však do
15.11.2020 na špecifikované číslo účtu. Z odseku 2 článku II vyplýva, že v prípade, že sa žalovaní 1/ a
2/ dostanú do omeškania s dvomi po sebe idúcimi splátkami (neuhradí ich riadne a včas) môže žalobca

vyhlásiť dojednanie z článku II. odsek 1 tejto dohody za predčasne splatné a môže od žalovaných
požadovať uhradenie celej dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. V odseku 3 článku II je uvedené, že
žalovaní 1/ a 2/ ku dňu podpisu tejto dohody uznávajú svoj dlh voči žalobcovi vyplývajúci zo Zmluvy o
úvere v celkovej výške 1.620 Eur. Z odseku 4 článku II vyplýva, že v prípade omeškania žalovaných so
splatením dohodnutej čiastky mesačnej splátky, jej časti, resp. z nesplatenej celkovej sumy pri vyhlásení
predčasnej splatnosti, akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti vyplývajúceho z tejto dohody

sú žalovaní 1/ a 2/ platiť z nesplatenej čiastky žalobcovi tiež zmluvnú pokutu z omeškania vo výške
0,1 % z dlžnej čiastky denne, za každý i začatý deň omeškania, nárok žalobcu na náhradu škody tým
nie je dotknutý. Z odseku 5 článku II vyplýva, že v prípade omeškania sú žalovaní 1/ a 2/ povinní
uhradiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania. V odseku 6 článku II sa zmluvné strany súčasne
dohodli, že podpísaním tejto dohody dochádza k zániku všetkých prípadných ďalších nárokov žalobcu

voči žalovaným 1/ a 2/ vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere zo dňa 04.07.2011. Z článku III bod 5 dohody
vyplýva, že táto Dohoda o urovnaní sa riadi právom Slovenskej republiky.

11. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej Dohody o
urovnaní,tedakudňu04.06.2015(ďalejlen"Občianskyzákonník")výkonprávapovinnostívyplývajúcich

z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.17. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

18. Podľa § 558 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo

do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

19. Podľa § 585 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva
medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva,
sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou

formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného
záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

20. Podľa § 586 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo
pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany,

môže sa druhá strana neplatnosti dovolať. Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v
prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania
nemala.

21. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase
uzatvorenia predmetnej Dohody o urovnaní (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa") predávajúci
nesmie:
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3,

c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

22. Podľa § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné

znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

23. Žalobca je právnickou osobou so sídlom v Českej republike, žalovaní 1/ a 2/ sú fyzickými
osobami, štátnymi občanmi Slovenskej republiky, s bydliskom na území Slovenskej republiky. Ide o
občianskoprávny spor medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/. Konanie bolo v predmetnej veci začaté
dňa 13.05.2016, preto sa právomoc súdu spravuje nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. XXXX/XXXX o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Právomoc v prípade spotrebiteľských zmlúv upravuje všeobecné kritérium v článku 18 ods. 2 bez ohľadu
na štátne občianstvo tak, že spotrebiteľa môže druhý účastník zmluvy žalovať len na súdoch členského
štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Na určenie, či má spotrebiteľ bydlisko v členskom štáte, na
ktorého súde bola podaná žaloba, sa použije právny poriadok konajúceho súdu v zmysle článku 62 tejto
právnej úpravy. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade je daná právomoc

tunajšieho súdu predmetnú vec prejednať a rozhodnúť. Na situácie, v ktorých dochádza k stretu
rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych veciach sa uplatňuje Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. XXX/.XXXX zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky(RímI).Vzmyslečlánku3uvedenéhonariadeniaRímIsazmluvaspravujeprávnymporiadkom,
ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami

zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Aj v prípade vymedzených spotrebiteľských zmlúv si v zmysle článku
6 strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu. Takáto voľba rozhodného práva
však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno
odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.Zmluvné strany sa v Zmluve o úvere v článku II bod 13 dohodli na rozhodnom práve Českej republiky
a v Dohode o urovnaní v článku III bod 5 na rozhodnom práve Slovenskej republiky. Uvedená voľba
rozhodného práva nebola stranami sporu v priebehu konania nijako namietaná a súd z takto vykonanej

voľby práva pri posudzovaní predmetných právnych úkonov vychádzal.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z
predmetnejZmluvyoúverenazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa31.12.2012spoločnosťou
GOLDKREDIT, a.s., IČO: 28870191 na spoločnosť PEVA SK s. r. o., IČO: 46824791 a následne Zmluvou

o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXX/XX zo dňa 07.02.2014 zo spoločnosti PEVA SK s. r. o., IČO:
46824791 na žalobcu. Samotná Dohoda o urovnaní bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými 1/
a 2/. Z uvedeného mal súd aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní za preukázanú s poukazom na § 524
ods. 1, ods. 2 a § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka.
25. Ďalej sa súd v konaní zaoberal opodstatnenosťou nároku žalobcu čo do jeho základu a čo do jeho
výšky.

26. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ vzhľadom na obsah Dohody o urovnaní a s
prihliadnutím na obsah pôvodne uzatvorenej Zmluvy o úvere, posúdil ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý
je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia chrániace spotrebiteľov, najmä ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona o ochrane spotrebiteľov. Medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovanými 1/ a 2/ bola uzatvorená Zmluva o úvere podľa zákona č. 145/2010 Sb. o
spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů. Žalovaní 1/ a 2/ vystupovali v zmluvnom vzťahu
ako fyzické osoby, ktoré nekonali v rámci podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu
svojho povolania (spotrebitelia) a právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti (veriteľ). Žalobca, ako právny nástupca pôvodného veriteľa, svoj nárok uplatnený

touto žalobou odvodil od Dohody o urovnaní, ktorú strany sporu podpísali dňa 04.06.2015. Podľa
názoru súdu rovnako ako predmetná Zmluva o úvere aj Dohoda o urovnaní má charakter spotrebiteľskej
zmluvy, a to v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože aj táto dohoda bola uzavretá medzi
dodávateľom(žalobcom)aspotrebiteľom(žalovanými1/a2/),pričomprávnymzákladomnajejuzavretie
bola Zmluva o úvere, v prípade ktorej už súd vyššie odôvodnil záver o jej spotrebiteľskom charaktere.

27. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície "slabšej" zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom
zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne
ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho

zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa.
Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej
viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne
a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa
preskúmaldôvodnosťžalovanéhonároku,najmävkontextejehosúladuspríslušnýmiprávnyminormami

upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.

28. V súlade s § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní si môžu účastníci upraviť
práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Podstatou urovnania je preto odstránenie právnej neistoty
medzi účastníkmi záväzkového právneho vzťahu, ktorá vyplýva zo spornosti a pochybnosti ich práv a

teda aj povinností a nahradenie doterajšieho sporného záväzku novým záväzkom týchto nedostatkov
zbaveným.

29. V danom konaní žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal a nepredložil dôkazy ohľadom
skutočnosti, v čom spočívala spornosť práva o odňatí výhody splátok a vyhlásení predčasnej splatnosti

úveru z pôvodnej Zmluvy o úvere, teda dôvod uzatvorenia Dohody o urovnaní, keď žalobca bol
povinný tieto dôkazy predložiť, pretože Dohoda o urovnaní nahrádza pôvodný záväzkový vzťah medzi
žalovanými ako spotrebiteľmi a veriteľom vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorá nepochybne má charakter
spotrebiteľskej zmluvy. Pri absencii skutočnej spornosti a pochybnosti práv a povinností zmluvných strán
zo Zmluvy o úvere, súd hodnotí postup žalobcu, ktorý predložil žalovaným ako spotrebiteľom návrh na

uzatvorenie dohody o urovnaní ako postup, za ktorým je snaha žalobcu obísť zákon a docieliť to, aby
záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými bol "vyňatý" zo súdnej kontroly uplatňovanej pri
spotrebiteľských zmluvách. Úprava ochrany spotrebiteľov je pritom harmonizovaná v celej Európskej
únii a teda rovnako prísna v Slovenskej aj Českej republike.30. Súd pri posudzovaní obsahu Dohody o urovnaní a z nej vyplývajúceho zmyslu a podstaty zároveň
konštatuje absenciu skutočnej vôle na strane spotrebiteľov uzavrieť takúto dohodu. Vôľou žalovaných
1/ a 2/ ako spotrebiteľov, napriek prehláseniam obsiahnutým v dohode, nebolo nahradiť ich doterajší

záväzok novým záväzkom, ale ich vôľou bolo dohodnúť možnosť ďalšieho splácania dlhu v splátkach,
pretožeichfinančnáasociálnasituáciaimneumožňovalaúhradudlhuvcelosti.Právekonkrétnasituácia
spotrebiteľov vedomých si povinnosti plniť svoje záväzky podmienená často nátlakovým správaním
žalobcu, ich viedla k uzavretiu pre nich jednoznačne nevýhodnej dohody, ktorej obsah nemohli reálne
ovplyvniť a ktorá dohoda mala za cieľ oslabiť ich právne postavenie. Tieto okolnosti pôsobili klamlivým

spôsobom na vôľu spotrebiteľa a spotrebitelia v časovej a finančnej tiesni pristúpili k uzavretiu dohody,
ktorú by za iných okolností a pri znalosti potrebných skutočností určite neuzavreli. O zhoršení postavenia
žalovaných svedčí fakt, že touto dohodou sa zaviazali k úhrade sumy, ktorú nie je možné jednoznačne
identifikovať s nárokmi z pôvodného zmluvného vzťahu. Z Dohody o urovnaní vôbec nie je zrejmé ako
bola vypočítaná dlžná čiastka zo Zmluvy o úvere, navyše žalobca vôbec nepredložil dôkazy o tom, akým
spôsobom, prípadne v akej čiastke, kedy bol splácaný žalovanými pôvodný záväzok, aby súd mohol

v rámci súdnej kontroly vyhodnotiť, či dojednanie výšky záväzku podľa Dohody o urovnaní zodpovedá
zákonu. Výška nového záväzku je pritom vyššia ako istina záväzku pôvodného (1.620 Eur oproti 1.500
Eur). Naviac dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% z dlžnej čiastky denne v Dohode o urovnaní
považuje súd v spotrebiteľských veciach za neprimeranú zmluvnú podmienku a za ustanovenie, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd ešte dodáva, že žalobca bol v konaní povinný

preukázať, že Dohodou o urovnaní nenahrádza prípadne premlčaný záväzok alebo jeho časť zo Zmluvy
o úvere zo dňa 04.07.2011. Aj v tomto smere bol súd povinný vykonať kontrolu, či záväzok z pôvodnej
zmluvy nie je premlčaný, prípadne nie je premlčaný sčasti. Žalobca bol povinný predložiť o tom dôkazy,
keďže na premlčanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy na strane spotrebiteľa súd prihliada z úradnej
povinnosti a to bez ohľadu na to, či spotrebiteľ vzniesol námietku premlčania alebo ju nevzniesol (§ 5b

zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov). Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy
o tom, ako pôvodný záväzok prípadne plnili žalovaní 1/ a 2/, kedy sa dostali do omeškania s plnením
splátok podľa pôvodného záväzku a koľko žalovaní 1/ a 2/ zaplatili na pôvodný záväzok.

31. Zo samotnej koncepcie Dohody o urovnaní vyplýva, že bola vytvorená žalobcom, resp. osobami,

ktorýchžalobcanatentoúčelpoužil.Žalovanémutakbolapredloženádohodaformulárovéhocharakteru,
ktorej obsah nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Z obsahu a formulácii textu dohody vyplýva, že
bola jednostranne vytvorená žalobcom a žalovaní 1/ a 2/ ju mohli iba ako celok prijať alebo odmietnuť.
Tento postup žalobcu súd zároveň hodnotí ako nekalú a klamlivú obchodnú praktiku v zmysle ustanovení
zákonaoochranespotrebiteľa(§7a§8uvedenéhozákona),ktorájenavyševrozporesdobrýmimravmi

(§ 4 ods. 8 uvedeného zákona). Tieto praktiky spôsobili, že priemerný spotrebiteľ urobil rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, ak by na strane dodávateľa neabsentovala odborná
starostlivosť svedčiaca poctivému prístupu k podnikaniu. Súd zdôrazňuje, že ak sa právo uplatňuje
po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka) a súd musí odmietnuť poskytnúť ochranu nároku, ktorý si žalobca po použití

tejto nekalej praktiky uplatnil v tomto spore. Preto aj keď uzavretá dohoda je v zdanlivom súlade s
právnym poriadkom (§ 585 Občianskeho zákonníka), cieľom jej použitia je dosiahnuť iný výsledok, než
právna norma predpokladá.

32. Všetky uvedené skutočnosti viedli súd k záveru, že Dohoda o urovnaní uzavretá medzi žalobcom

a žalovanými 1/ a 2/ dňa 04.06.2015 je absolútne neplatná ako celok podľa § 3 ods. 1 v spojení s §
39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi a vo svojich dôsledkoch viedla k
obchádzaniu zákona, najmä ustanovení chrániacich spotrebiteľov. Súd na ňu nemôže pri rozhodovaní
o tomto spore prihliadať. Zároveň však žalobca v tomto sporovom konaní neuplatňoval a navyše
ani nepreukázal dôvodnosť nároku vyplývajúceho z pôvodnej Zmluvy o úvere. Preto súd na základe

skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, v kontexte citovaných právnych predpisov dospel
k záveru o neodôvodnenosti nároku žalobcu a z tohto dôvodu žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.35. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaní 1/ a 2/ boli v tomto konaní
úspešní v celom rozsahu, keď súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, preto im vznikol nárok na
náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. O výške náhrady týchto trov konania
v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník tunajšieho súdu

po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí
oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo

tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).