Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111209910
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7111209910.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Jozefa Maručšáka v spore žalobcu: AutoFinance, a.s., so sídlom v
Kežmarku, Pod lesom 22, IČO: 36 810 894, proti žalovaným 1. A. R., narodený XX. E. XXXX, bytom
Ú. Č.. XXX, okres R., 2. D. O., narodený XX. E. XXXX, bytom v F., F. XX, o zaplatenie 7.594,75 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23.
septembra 2015 č.k. 19C/333/2011-140 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým boli žalovaní v 1. a 2. rade zaviazaní spoločne zaplatiť
žalobcovi sumu 6.459,79 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28. januára 2011 do zaplatenia

v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením čo i len jedného zo žalovaných v rozsahu
plnenia povinnosť druhého žalovaného zaniká a taktiež vo výroku o náhrade trov prvostupňového
konania.

V ostatných výrokoch zostáva rozsudok súdu prvej inštancie bez zmeny.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 23. septembra

2015 č.k. 19C/333/2011-140 konanie o zaplatenie sumy 88,75 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od
26. augusta 2010 do zaplatenia zastavil. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne zaplatiť
žalobcovi sumu 6.459,79 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28. januára 2011 do zaplatenia v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením čo i len jedného so žalovaných v rozsahu
plneniapovinnosťdruhéhožalovanéhozaniká. Žalovanémuv1.rade uložilpovinnosť zaplatiťžalobcovi
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 6.459,79 € od 26. augusta 2010 do 27. januára 2011 v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň žalovaným v 1. a v

2. rade uložil povinnosť spoločne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 318,85 € ako iné trovy v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením čo i len jedného zo žalovaných v rozsahu
plnenia povinnosť druhého žalovaného zaniká.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 15. novembra 2007 medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola
uzavretá Zmluva o spotrebnom úvere č. XXXXXXXX v súvislosti s predajom ojazdeného motorového
vozidla špefikovaného v zmluve, na základe čoho žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému v 1. rade ako

dlžníkovi, súčasne spotrebiteľovi úver vo výške 280.000,- Sk, ktorý sa dlžník zaviazal splácať mesačne
v splátkach po 10.887,- Sk s počtom splátok 48 a s dátumom splatnosti k 15. dňu v mesiaci. Súčasťou
predmetnej úverovej zmluvy bola aj dohoda o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, pokiaľ
ide o predmet financovania s dojednaním práva veriteľa predmet financovania predať v súvislosti sprípadnou predčasnou splatnosťou spotrebného úveru za účelom úhrady pohľadávok voči dlžníkovi. V
konaní bolo preukázané, že nastali zákonné podmienky straty výhody splátok, na základe čoho žalobca
pristúpil k predaju predmetu financovia v zmysle zmluvných dojednaní. V tejto súvislosti s obranou

žalovaného v 2. rade mal súd za to, že prípadné porušenie príslušných ustanovení upravujúcich postup
pri tomto predaji, zakladá prípadný nárok oprávnenej osoby na vzniknutú škodu a nemá priamy vplyv na
predmetné konanie. Z vykonaného dokazovania mal súd tiež preukázané, že tým istým dňom žalovaný
v 2. rade vo vzťahu k predmetnému úverovému vzťahu prevzal ručiteľský záväzok v písomnej podobe
až do výšky 659.736,- Sk.

3. Aj napriek tomu, že predmetný úver je absolútnym obchodom, a že na úver dopadá tretia časť
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy platí, že pokiaľ predmetná
vec je spotrebiteľskou vecou (predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou), je regulovaná
osobitnou právnou úpravou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah medzi obchodníkom
a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda ide o typický občiansko-právny vzťah, a je preto

náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach
a nie podnikateľské právo. V tejto súvislosti poukázal súd na aktuálne znenie § 52 ods. 2 tretej vety
Občianskeho zákonníka zavedeného zákonom č. 102/2014, ktorý nadobudol účinnosť od 1. apríla
2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne

použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Predmetné ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou tak, ako to
vyjadril vo svojom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 pod sp. zn. 3M
Cdo/14/2014.

4. V súdenom prípade v dôsledku straty výhody splátok v súlade s vyššie zisteným skutkovým stavom,
na základe čoho žalovaný v 1. rade ako priamy dlžník bol povinný splatiť celý zostatok na úvere naraz,
a pretože tak neurobil, ani napriek písomnej výzve veriteľa, táto povinnosť vznikla tiež žalovanému v
2. rade, a to z titulu jeho ručiteľského záväzku. V danom prípade je na veriteľovi, či si zostatok dlhu
na úvere bude súdnou cestou naďalej uplatňovať voči dlžníkovi, t.j. žalovanému v 1. rade, alebo voči

ručiteľovi, v tomto prípade žalovanému v 2. rade, alebo voči obom súčasne.

5. V konaní nie je spornou skutočnosť, že v súvislosti s dojednaním o zabezpečovacom práve prevodu
vlastníckeho práva, žalobca ako veriteľ pristúpil k uspokojeniu svojej pohľadávky voči žalovanému v 1.
rade odobratím predmetu financovania a jeho predajom, ktorá skutočnosť v konaní bola preukázaná.

Pokiaľ v zmysle úverovej zmluvy dlžník sa zaviazal vrátiť žalobcovi úver v konečnej výške 522.576,- Sk,
(t.j. 48 splátok x 10.887,- Sk) a z úverového prípadu celkovo uhradil sumu 7.590,41 € (čo zodpovedá
„prvým“ 21 splátkam), a s prihliadnutím na výťažok z predaja predmetu financovia vo výške 1.500
€, a taktiež na Splátkový kalendár, zostal tak dlžný z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 5.828,46
€. Okrem uvedenej sumy, ktorá je nesporná, sa súd zaoberal odôvodnenosťou predmetnej žaloby v

časti uplatnených nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva s tým, že podľa
názoru súdu ohľadom tohto nároku bolo povinnosťou súdu posúdiť aj to, či ide o náklady, ktoré
boli v príčinnej súvislosti s realizáciou tohto práva, a či boli nevyhnutné a účelne vynaložené. Podľa
názoru súdu, vzhľadom na pripojené listinné doklady v spisovom elaboráte zo strany žalobcu bola
preukázaná ich opodstatnenosť vo výške 631,33 €, pozostávajúcich z nákladov spojených s odobratím

predmetu financovania vo výške 626,33 € a vo výške 5 € ako náklady spojené s ohliadkou odobratého
motorového vozidla. Za nepreukázané a neodôvodnené súd považuje náklady, ktoré si žalobca uplatnil
vo výške 59,50 € ako náklady spojené so skladovaním predmetu financovania s odôvodnením, že
podľa názoru súdu ide (jednak) zo strany žalobcu o nepreukázanú platbu, a (jednak) o neúčelne
vynaloženú čiastku, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so skladovaním predmetu financovania. Žalobca

tieto náklady odôvodňoval v súvislosti so zmluvou o nájme nehnuteľnosti, hoci za účelom uskladnenia
nejakých hnuteľných vecí s dojednanou výškou nájmu, takúto čiastku žalobca musel uhrádzať druhej
zmluvnej strane bez ohľadu na to, či prenajaté priestory využíval alebo nie, a to na základe predmetného
nájomného vzťahu. Ďalej súd nepriznal žalobcovi z uplatnenej sumy 24,51 € titulom nákladov spojených
s obhliadkou odobratého vozidla sumu 19,51 € s odôvodnením, že k týmto nákladom bol doložený

listinný doklad faktúra č. 272010, a z tejto vyplýva, že za obhliadku predmetného motorového vozidla
bola žalobcovi účtovaná iba suma 5 €. Ďalšia suma 8,40 € a suma 2,20 € má predstavovať chladiacu
kvapalinu a nemrznúcu kvapalinu. Vo vzťahu k týmto súd nevidí príčinnú súvislosť medzi nákladmi naobhliadku a nákladmi vynaloženými na ne, a vo zvyšnej časti tohto nároku žalobca nepreukázal, aby
mal akékoľvek ďalšie náklady s obhliadkou odobratého vozidla.

6. Žalovaní boli v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, a preto okrem istiny sú povinní zaplatiť aj úrok
z omeškania v jeho zákonnej výške. Súd ale odlišným spôsobom posúdil omeškanie žalovaného v 2.
rade v súvislosti s priznanými peňažnými sumami, a to s nasledovným odôvodnením:

7. Pri omeškaní žalovaného v 2. rade súd vychádzal z listinného dokladu, t.j. výzvy zo dňa 17. januára

2011 a ďalej z dátumu 20. januára 2011 ako dátumu doručenia zásielky (uložením na pošte) a s
pripočítaním 7 dní na plnenie v súlade s článkom II. bod 2 Ručiteľskej listiny, na základe čoho žalovaný
v 2. rade sa dostal do omeškania s úhradou žalovanej čiastky až od 28. januára 2011.

8.Nazákladeuvedenéhodospelsúdkzáveru,žežalovanýchjepotrebnézaviazaťkpovinnostispoločne
zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 6.459,79 € (zostatok z úveru vo výške 5.828,46 € a náklady s výkonom

zabezpečovacieho prevodu práva vo výške 631,33 €) spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.
januára 2011 do zaplatenia a navyše vo vzťahu k žalovanému v 1. rade od 26. augusta 2010.

9. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia § 4 ods. 1,2,3,4 zákona č. 258/2011 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 53 ods. 8 OZ, § 565

OZ, § 553c ods. 1,5 OZ, § 553d, § 553e, § 546 OZ, § 559 ods. 1 OZ, § 517 ods. 1,2 OZ v spojení s §
3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z..

10. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu súd konanie ohľadom sumy 88,75 € s príslušenstvom
zastavil podľa ust. 96 ods. 1, 2 O.s.p..

11. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 70 % účelne vynaložených trov konania (úspech žalobcu bol 85 % mínus
15 %úspech žalovaných).

12. Proti výroku rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal žalovaný v 2. rade v zákonnej lehote
odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti a žiadal, aby súd stanovil pomer, že žalovaný
v 1. rade je povinný zaplatiť 2/3 zo žalovanej sumy, t.j. 5.063,20 € a žalovaný v 2. rade v rozsahu 1/3,
t.j. 2.531,60 €, vrátane trov konania. Uviedol, že žalovaný v 1. rade nemá zamestnanie, a tak žalovanú
sumu by musel zaplatiť žalovaný v 2. rade. Odvolateľ je poctivo pracujúci človek a neúmyselné poškodil

danú spoločnosť. Naviac predmet sporu neužíval a ani mu nebolo umožnené problém riešiť.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poznamenal, že z výroku rozsudku je zrejmé, že obaja žalovaní sú
povinní zaplatiť istinu a úroky z omeškania spoločne s tým, že plnením čo i len jedného z nich zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť druhého z nich.

14. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrili.

15. Žalovaný v 2. rade podal odvolanie dňa 26. novembra 2015.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla
2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade ako podané včas oprávnenou osobou,
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu

žalovaného v 2. rade nie je možné vyhovieť.

17. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým boli žalovaní v 1. a 2. rade zaviazaní zaplatiť
žalobcovi sumu 6.459,79 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28. januára 2011 do zaplatenia
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením čo i len jedného zo žalovaných v rozsahu

plneniazanikápovinnosťdruhéhožalovaného,akoajvovýrokuonáhradetrovkonaniajevecnesprávny,
a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.18. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. februára 2017 o 12.35 hod. na Krajskom súde v Košiciach v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods.

1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

19. Žalovaný podal odvolanie v novembri 2015 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací
súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 CSP účinného od 1. júla 2016.

20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. pred 1. júlom 2016).

21. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Keďže odvolanie žalovaného v 2. rade bolo podané pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec
podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej
ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za

účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i
eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

23. Žalovaný v 2. rade neuviedol odvolacie dôvody, ale podľa obsahu odvolania možno vyvodiť, že žiadal
súd posúdiť vec podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. súdna prax vykladá tak, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

25. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.

26. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že
by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že
by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov

nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.,
alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.

27. Súd prvej inštancie v predmetnej veci náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil

podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zistenia, na ktorých založil aj
svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

28. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,

s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods.
2 CSP).

29. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na odvolacie námietky
žalovaného v 2. rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné :

30. Zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že žalobca uzavrel
so žalovaným v 1. rade zmluvu o spotrebnom úvere dňa 15. novembra 2007 č. XXXXXXX.31. Z ručiteľskej listiny zo dňa 15. novembra 2007 č. XXXXXX vyplýva, že žalovaný v 2. rade vyhlásil
veriteľovi - žalobcovi, že ho uspokojí, ak dlžník - žalovaný v 1. rade nesplní svoj záväzok zaplatiť
veriteľovi niektorú z pohľadávok vzniknutých na základe zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXXX,

ktorá bola uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom dňa 15. novembra 2007 s tým, že predbežná hodnota
zabezpečenej pohľadávky z titulu zmluvy je 439.824,- Sk a najvyššia hodnota istiny, do ktorej je
pohľadávka veriteľa zabezpečená je 659.736,- Sk. Podľa Čl. II. bodu 2 ručiteľskej listiny sa ručiteľ
zaviazal uskutočniť úhradu do 7 dní po doručení písomného oznámenia o nesplnení záväzku dlžníkom.

32. Listom zo dňa 17. januára 2011 vyzval žalobca žalovaného v 2. rade na úhradu dlhu za dlžníka z titulu
ručenia vo výške 7.594,75 € v lehote do 3 dní od doručenia predmetnej výzvy. Adresát (žalovaný v 2.
rade) zásielku neprevzal v odbernej lehote a dátum uloženia zásielky je uvedený dňom 20. januára 2011.

33. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že

pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

34. Úprave ručenia v Občianskom zákonníka nezodpovedá taký výrok rozsudku, ktorým vyslovuje
záväzok dlžníka a ručiteľa spoločne a nerozdielne. Úprave ručenia v Občianskom zákonníku zodpovedá
výrok rozsudku, ktorým žalovaní v 1. a 2. rade (dlžník a ručiteľ) sú zaviazaní spoločne zaplatiť žalobcovi

sumu 6.459,79 €, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28. januára 2011 do zaplatenia v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením čo i len jedného zo žalovaných v rozsahu plnenia
povinnosť druhého žalovaného zanikne.

35. Výrok rozsudku, ktorým súd uložil povinnosť dlžníkovi (žalovanému v 1. rade) a ručiteľovi

(žalovanému v 2. rade) zaplatiť žalovanú sumu tomu istému veriteľovi každý z nich zo samostatného
právneho dôvodu, je jasne vyjadrený jednak právnou povahou záväzku a najmä z hľadiska toho, že
dlžník a ručiteľ sú povinní plniť každý celú pohľadávku a splnením pohľadávky jedným z nich zanikne
do výšky plnenia povinnosť druhého žalovaného.

36. Podľa § 550 OZ ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie
poskytnuté veriteľovi.

37. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že na ručiteľa, ktorý splnil záväzok dlžníka, prechádzajú
zo zákona práva veriteľa. Vzniká mu teda pohľadávka voči dlžníkovi na náhradu toho, čo za neho plnil

veriteľovi. Jeho právo na náhradu plnenia poskytnutého veriteľovi sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej
premlčacej dobe, ktorá začne plynúť odo dňa, keď uspokojil pohľadávku veriteľa.

38. Pre úplnosť treba poznamenať, že nárok ručiteľa (voči dlžníkovi) je rovnaký, ako nárok veriteľa, ktorý
uspokojil ručiteľ.

39. K žiadosti žalovaného v 2. rade, aby súd určil podiel, ktorý má plniť žalobcovi žalovaný v 1. rade,
t.j. v rozsahu 2/3 a žalovaný v 2. rade (v rozsahu 1/3) odvolací súd uvádza, že takúto úpravu nemôže
odvolací súd uskutočniť, lebo mu v tom bráni platná právna úprava v Občianskom zákonníku.

40. Odvolací súd na adresu žalovaného v 2. rade uvádza, že v dôvodoch rozhodnutia naznačil ako
môže daný problém riešiť žalovaný v 2. rade podľa § 550 OZ.

41. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd
rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

42. Vecne správny bol aj výrok o náhrade trov prvoinštančného konania, a aj tento výrok bol potvrdený
ako vecne správny.

43. Vzhľadom na to, že odvolaním neboli napadnuté ďalšie výroky, v ostatných výrokoch zostáva

rozsudok súdu prvej inštancie bez zmeny.

44. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP za použitia §
262 ods. 1 CSP. Žalovaný v 2. rade nebol úspešný v odvolacom konaní, a tak nemá právo na náhradutrov odvolacieho konania. Ostatným stranám sporu trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací
súd rozhodol, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).