Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/195/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711209303
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1711209303.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej

veci žalobcu: 1./. D.. P. V., J. I., Z. XX.XX.XXXX, B. P. XX, X., štátna občianka SR, 2./ M. I., J. E., Z.
XX.XX.XXXX, B. Q.K. X, X., 3./I. F., J. I., Z. XX.XX.XXXX, B. K. XX, X., 4./F. O., Z. XX.XX.XXXX, B. F.
X, B., X./. P. O., Z. XX.XX.XXXX, B. F. X, B., všetci zastúpení advokátom JUDr. Peter Stano, so sídlom
Nám. 1. mája 16, 811 06 Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade: X. X., Z. XX.XX.XXXX, B. I. H. XXX, X.
X, Č. J., v 2. rade: L. X.H., J. B., Z. XX.XX.XXXX, B. I. H. XXX, X. X, Č. J., obaja zastúpení: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť bola vo vlastníctve
F. I. v čase jeho smrti, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Poručiteľ nebohý F. I., J. Č.: XXXXXX/XXX, naposledy bytom X., Q. X, ktorý zomrel XX.XX.XXXX bol v
čase smrti vlastníkom parcely č. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 532 m2,
parcely č. XX/X, druh pozemku záhrady o výmere 112 m2, všetky zapísané na liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie Limbach, obec Limbach, okres Pezinok.

II.Súd priznáva žalobcom nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1] Žalobcovia sa návrhom doručeným na súd dňa 13.7.2011 v znení jeho doplnenia zo dňa 12.02.2013,
o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 19.08.2013 domáhali, aby súd určil, že nebohý F. I., naposledy
bytomX.,Q.X,ktorýzomreldňaXX.XX.XXXXbolvčasesmrtivlastníkomparcelyč.XX/X,druhpozemku
zastavané plochy a nádvorie vo výmere 532 m2, parcely č. 66/2, druh pozemku záhrady o výmere
112 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. 953, katastrálneho územia Limbach, obec Limbach,

okres Pezinok, resp. aby súd určil, že uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi F. I..
Vlastníkom k sporným pozemkom sa stal F. I. výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 14.05.1948, ktorý
bol vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave v súlade s nariadením
vlády SNR č. 104/1945 a nariadením vlády SNR č. 104/1946. Ďalej v návrhu poukazovali na to, že
uvedené nehnuteľnosti F. I. neboli nikdy odňaté.

2] V návrhu ďalej poukazovali na to, že sporné nehnuteľnosti už boli predmetom určovacej žaloby a to

v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. V. X XXC/XXX/XX. V tomto konaní bol
odporcom nebohý Milan Zbudila a navrhovatelia v uvedenom konaní boli F. F., H. B., Q. H., T. Č., V. U.,
E. B., D. B., K. Ť., M. Z.. Predmetom tohto konania bolo určenie, že i nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto sporu, patria do dedičstva po H. B. a jeho manželke F. B., právnych predchodcoch menovanýchnavrhovateľov v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou V. X XXC/
XXX/XX. Napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu bola dňa XX.X.XXXX spísaná notárska zápisnica
Z. XX/XX Z. XX/XX notárkou P.. F. F., kde sporné nehnuteľnosti boli osvedčené titulom vydržania na

E. B., Q. H., F. F., K. Ť., M. Z., V. U., H. B., D. B., T.B. Č.. Žalobcovia namietali v návrhu existnciu
dobromyseľnosti držby a v tejto súvislosti poukazovali aj na závery Okresného súdu Bratislava III v
rozsudku V. X XXC/XXX/XX, ktorým bol návrh, že uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich
právnych predchodcoch zamietnutý. Navrhovatelia ďalej poukazovali na to, že nakoľko E. B. a spol
neboli vlastníkmi nehnuteľnosti, tak toto vlastnícke právo nemohli ani previesť na ďalších nadobúdateľov

a to P.. M. A. T. D.. V. A.. A ak došlo k uzavretiu tejto zmluvy, tak túto treba považovať za neplatnú.

3] Žalovaní sa vo veci vyjadrili písomným vyjadrením zo dňa 10.5.2013, v ktorom poukázali na to, že
sporné nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou uzavretou dňa 23.7.2001 v dobrej viere, v čase, keď v
katastri nehnuteľnosti nebol žiadny záznam o tom, že sa o spornú nehnuteľnosť vedie súdne konanie.
Rovnako k nehnuteľnosti neboli zapísané žiadne ťarchy. V súvislosti s uzatváranou kúpnou zmluvou bol

vypracovaný znalecký posudok č. 109/2001 súdnym znalcom v odbore stavebníctva L. O. a v znaleckom
posudku bolo uvedené, že nehnuteľnosti sú vlastnícky vyporiadané. Vzhľadom na uvedené žalobcovia
poukazujú na to, že kúpili nehnuteľnosti v dobrej viere, keď správa katastra kúpnu zmluvu, na základe
ktorej nadobudli nehnuteľnosti od M. A. T. V. A. riadne zaregistrovala vo vkladovom konaní.

4] Okrem iného poukazovali na to, že uvedenú nehnuteľnosť nadobudli vydržaním i v prípade, že by
súd posúdil neplatnosť uvedenej kúpnej zmluvy, keď uvedené nehnuteľnosti dobromyseľne od uzavretia
zmluvy, teda od 23.7.2001 užívali a mali ich teda v oprávnenej držbe a potom by ich vydržacia doba,
ktorá je desať rokov skončila v júli 2011.

5] Zároveň spochybňovali právny titul, na základe ktorého nadobudol vlastnícke právo právny
predchodca žalobcov pán Zbudila, ktorý odvodzoval svoje vlastnícke právo od výmeru č. 1511/48 zo dňa
14.5.1948, keď poukazovali na to, že výmer obsahuje množstvo povinnosti, ktorých plnenie zo strany
prídelcu je podmienkou pre udržanie si vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Takýmito podmienkami
okrem iného je i osobne hospodáriť s majetkom so starostlivosťou riadneho hospodára, riadne platiť

všetky dane, dávky a poplatky spojené s pridelenými nehnuteľnosťami. Ak tieto povinnosti plnené neboli,
príslušný orgán mohol pridelený majetok prídelcovi odňať. Zároveň poukazovali na to, že v roku 1961
sporné nehnuteľnosti boli pridelené právnym predchodcom odporcov a to pánovi H. B. a jeho manželke
a to na základe prídelovej listiny zo dňa 20.8.1961.Skutčonosť, že uvedené nehnuteľnosti boli pridelené
pánovi B. a jeho manželke, hoci predtým patrili pánovi Zbudilovi, z toho možno vyvodzovať i to, že pánovi

I. boli uvedené nehnuteľnosti odňaté.

6] Ďalšou námietkou je i skutočnosť, že žalobcovi nemajú naliehavý právny záujem na takejto určovacej
žalobe, keď poukazovali na nález Ústavného súdu ČR US/Nál.Sv.III č. 35, strana XXX ako i na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R XX/XX.

7] Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výmerom o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom
pre pôdohospodárstvo a pozemkovej reformy zo L. X.X.XXXX Č.. XXXX/XX, listom obce Limbach z
12.11.1996, listom vlastníctva 459 zo dňa 18.10.1994, kúpnou zmluvou uzavretou medzi E. B. a spol a
kupujúcimi pani A. a pánom A., ktorá bola vkladovaná 7.10.1998, osvedčením o dedičstve XD XX/XX X.

F. I., kúpnou zmluvou uzavretou medzi D.. V. A., M. A. ako predávajúcimi a žalovanými ako kupujúcimi,
ktorá bola dňa 26.9.2001 vkladovaná, znaleckým posudkom č. 109/2001 Ing. L. O., prídelovou listinou
z 20.8.1961 vydanom Okresným národným výborom Bratislava - vidiek, identifikáciou parciel týkajúcich
sa pozemkovo knižnej vložky 366 parcela 66, notárskou zápisnicou o osvedčení z 16.5.2001 spísanou
notárkou P.. F. F. Z. XX/XX, kúpnou zmluvou medzi F. I. T. V. T. P. V. A. parcele č. XXXX T. XXXX ako i

časti z PK vložky č. 1A č. 2, osvedčením o dedičstve po M. I. XD XXX/XXXX. Ďalej sa súd oboznámil so
žalobným návrhom v konaní V. X XXC/XXX/XX, ktoré bolo doručené pôvodne na Okresný súd Bratislava
- vidiek dňa 15.12.1994, výsluchmi E. B., K. Ť., M. Z., V. U., H. B., Q. H., F. F., J. B. T. F. I., ktoré boli
vykonané v konaní V. X XXC/XXX/XX pred Okresným súdom Bratislava III. Z vykonaného dokazovania
súd vyvodil nasledovné skutkové závery.

8] Výmerom o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v
Bratislave zo dňa XX.X.XXXX boli pridelené do vlastníctva F. I. okrem iných i sporné pozemky, v tom
čase sa jednalo o pozemok zapísaný vo vložke č. 366 ako parcela č. 66 vo výmere 0,0644 ha. Okremuvedeného bol F. I. daný do vlastníctva i dom č. 50. Z výsluchov vykonaných pred Okresným súdom
Bratislava III mal súd za preukázané, čo sa týkalo reálnej držby sporných nehnuteľností, že držby
nehnuteľnosti sa ujal na základe citovaného výmeru Milan Zbudila niekedy v roku 1948 až 1949. V čase,

keď táto nehnuteľnosť mu bola pridelená v tejto
býval pán Ondrášik, ktorý sa však odsťahoval a pán Zbudila v uvedenej nehnuteľnosti býval asi štyri
mesiace, keď musel nútene odísť pracovať na Oravu, a aby dom nezostal prázdny, tento dal do prenájmu
rodine Partlovej. A keď sa asi po dvoch rokoch vrátil, v dome už bývala rodina B.. Vzhľadom na to, že
pánovi F. I. bol pridelený byt v Pezinku, tento sa nevrátil do sporného domu v Limbachu, nakoľko tam

nechal bývať rodinu B.. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané z výsluchu F. I.. A tieto skutočnosti
vyplývali i z výsluchu právnych nástupcov pani F. B. T. H. B. a to Q. H., F. F., D. B., ktorí v podstate
zhodne udávali, že v spornej nehnuteľnosti bývali ich rodičia, ktorým bol uvedený dom s pozemkom
pridelený od družstva, pričom rodičia tieto nehnuteľnosti užívali až do svojej smrti, keď H. B. zomrel v
roku XXXX a F. B. v novembri 1994. Bezprostredne po smrti F. B., ktorá zomrela v novembri XXXX, dňa
XX.XX.XXXX právny nástupcovia pani F. B. T. H. B. podali na Okresný súd Bratislava - vidiek žalobu,

že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po Márii Böhmovej a Ondreja Böhma.

9]Totožnínavrhovateliauvedenéhosúdnehokonaniadňa28.4.1995vpriebehusúdnehokonaniaspísali
na notárskom úrade V. B., O. Z.. Č..X pred notárkou P.. F. F. notársku zápisnicu Z. XX/XX Z. XX/
XX o osvedčení o vydržaní spornej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného osvedčenia bola sporná

nehnuteľnosť zapísaná do katastra nehnuteľnosti v prospech E. B., Q. H., F. F., K. Ť., M. Z., V. U., H.
B., D. B. T. T. Č.M..

10] Menovaní dňom 7.10.1998 previedli vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou na
kupujúcich P.. M. A. T. D..V. A.. V tom čase už pôvodná parcela č. XX bola rozdelená na parcelu XX/X

o výmere 532 m2 a parcelu č. XX/X o výmere 112 m2.

11] Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 23.7.2001, ktorá bola zavkladovaná dňom 26.9.2001 JUDr. Elena
Klimešová spolu s D.. V. A.H. previedli spornú nehnuteľnosť na žalovaných X. X. T. L. X..
12] Podľa § 6 ods. 1 nariadenia SNR 104/1945 Sb. pôdohospodársky majetok možno prideliť do

vlastníctva:
a) deputátnikovi a poľnohospodárskemu robotníkovi vo výmere do 8 ha ornej alebo do 12 ha
poľnohospodárskej pôdy, ale najmenej 5 ha ornej pôdy,
b) maloroľníkovi vo výmere doplňujúcej jeho vlastný pozemkový majetok tak, aby vlastnil spolu najviac
8 ha ornej alebo 12 ha poľnohospodárskej pôdy,

c) maloroľníkovi s mnohočlennou rodinou vo výmere doplňujúcej jeho vlastný pozemkový majetok tak,
aby vlastnil spolu najviac 10 ha ornej alebo 15 ha poľnohospodárskej pôdy,
d) robotníkovi, úradníkovi a maloživnostníkovi na stavebné ciele vo výmere najviac 0.5 ha, alebo na
zriadenie ovocnej záhrady vo výmere najviac l ha,
e) absolventom nižších poľnohospodárskych škôl, najviac vo výmere do 10 ha ornej alebo 15 ha

poľnohospodárskej pôdy, ak chcú samy hospodáriť,
f) obciam a okresom na verejné ciele,
g) stavebným, regulačným a okrem toho iným družstvám, ktoré sú zložené z oprávnených uchádzačov
podľa písm. a) až c),
h) priemyselným a iným podnikom alebo ústavom na ciele prevádzkové a sociálne, ak potreba prídelu

je náležito odôvodnená a potvrdená Povereníctvom pre priemysel a obchod, poťažne Povereníctvom
pre zdravotníctvo alebo Povereníctvom pre sociálnu starostlivosť.
13] Podľa § 1 ods. 1 nariadenia SNR 104/146 Sb. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy môže ešte pred zaplatením prídelovej ceny vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy
pridelené im podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. v znení nariadenia č. 64/1946 Zb.

14] Podľa §1 ods. 2 citovaného nariadenia, výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou
vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti na základe ktorej príslušný
knihový súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného
ospravedlnenia.

15] Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákona, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.16] Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákona, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

17] Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákona, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

18] Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákona, oprávnený držiteľ sa stal vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

19] V danom prípade je predmetom konania určovacia žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú, že
parcela č. XX/X o výmere 532 m2 a parcela č. XX/X o výmere 112 m2 zapísaná na liste vlastníctva 953,
nachádzajúca sa v katastrálnom území Limbach patria do dedičstva po poručiteľovi F. I., J.. Ž. F. I. v

čase svojej smrti bol vlastníkom sporných nehnuteľností. F. I. zomrel dňa XX.X.XXXX.

20] Vzhľadom na to, že sa jedná o určovaciu žalobu súd v prvom rade skúmal naliehavosti právneho
záujmu. Táto skutočnosť bola namietaná žalobcami.

21] V danom prípade žalobcovia poukazovali na nález Ústavného súdu ČR US III, v ktorom Ústavný
súd konštatoval: ,,Jestli že by bez soudem vyslovovaného určení, že právní vztah nebo právo existuje,
bylo buď ohroženo právo žalobce nebo by se jeho právního postavení stalo nejistý, což řečeno jinými
slovy znamená, že bud musí jít o žalobce o právní vztah, právo, již existující alespoň v době vydaní
rozhodnutí anebo o takovou jeho procesní, připadne hmotnou právně situaci v niž by objektivně již

existujícím právním vztahu mohlo byť ohrožen, připadne pro nejisté postavení by mohl byť vystaven
konkrétněji ujme.“

22] Súd v tejto súvislosti poukazuje, že i priamo na vyslovený záver Ústavného súdu ČR žalobcovia ako
právni nástupcovia F. I. majú naliehavý právny záujem, aby súd určil, že uvedené sporné nehnuteľnosti

patria do dedičstva, resp. že ich právny predchodca bola v čase smrti vlastníkom sporných nehnuteľnosti
a to z toho dôvodu, že bez takéhoto určenia je ich právne postavenie neisté, resp. bez takéhoto určenia
nemôže prebehnúť dedičské konanie po F. I. vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam. Je práve úlohou
súdu a v rámci dokazovania preukazovať či pán F. I. bol v čase smrti vlastníkom spornej nehnuteľnosti
alebo nebol. V prípade úspešnej žaloby dôjde k zmene právneho postavenia žalobcov v tom smere, že

môže byť prejednaná nehnuteľnosť následne v dedičskom konaní. I keď samotné dedičské rozhodnutie
ešte neznamená okamžitý zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností vzhľadom na to, že súd v tomto
konaní skúma iba vlastníctva v čase smrti, v danom prípade F. I., ku dňu 16.1.2001, kedy Milan Zbudila
zomrel. Čo sa stalo následne už nie je predmetom tohto konania.

23] Pokiaľ poukazujú na nedostatok naliehavosti právneho záujmu s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu J. XX/XX tak súd konštatuje, že toto rozhodnutie rieši úplne inú právnu situáciu, teda
rieši situáciu kedy sa možno domáhať neplatnosti kúpnej zmluvy a kedy už určovacej žaloby vo vzťahu
k určeniu konkrétneho práva k nehnuteľnosti. V danom prípade sa žalobcovia nedomáhajú určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy, ale domáhajú sa priamo určenia práva a to práva vlastníckeho F. I. v čase

jeho smrti.

24]SúdakopredbežnúotázkuskúmalplatnosťzmluvyvkladovanejdňomX.XX.XXXX A.X.H.B.,Q.H.,
T. Č., V. U., E. B.Ö., D. B., K. Ť., M. Z. previedli sporné nehnuteľnosti na P.. M. A. T. D.. V. A.. Predávajúci
mali zapísané sporné nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti na základe notárskej zápisnice Z. XX/

XX Zo dňa XX.X.XXXX ktorou bolo ich vlastnícke právo osvedčené vydržaním. Predávajúpci spísali
notárku zápisnicu dňa dňa XX.X.XXXX naporiek tomu, že dňa dňa 15.12.1994 podali na OS BA - vidiek
(XXC XXX/XX) žalobu, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch.
Súd dospel k záveru, že uvedená kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon, nakoľko predávajúci
nikdynenadobudlivlastníckeprávokspornýmnehnuteľnostiam.Pokiaľsvojenadobudnutievlastníckeho

práva odvodzujú od zápisnice o vydržaní spornej nehnuteľnosti zapísanej pred notárkou P.. F. F. zo dňa
XX.X.XXXX, tak súd konštatuje, že menovaný E. B., Q. H., F. F., K. Ť., M. Z., V. U., H. B.O., D. B. T. T. Č.
neboli nikdy oprávnenými držiteľmi spornej nehnuteľnosti, čo vyplýva z ich samotného žalobného návrhu
podaného dňa XX.XX.XXXX pred Okresným súdom Bratislava - vidiek, keď v tomto žalobnom návrhužiadali určiť, aby súd určil, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich rodičoch F. B.Ö. T. H. B..
Menovaní si teda boli vedomí, že neboli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti a tvrdili, že vlastníkmi spornej
nehnuteľnosti boli ich rodičia a následne chceli vlastnícke právo predediť k sporným nehnuteľnostiam

v dedičskom konaní. Menovaným by teda oprávnená držba mohla vzniknúť až na základe dedičského
rozhodnutia po F. B. T. H. B.. K tomu však nikdy nedošlo, nakoľko v súdnom konaní bola žaloba o určenie
vlastníctva, že sporné nehnuteľnosti patrili v čase smrti F. B. T. H. B. právoplatne zamietnutá.

25] Podľa zásady, že nikto nemôže previesť viac práv ako sám má, súd vyvodil záver, že kúpna zmluva

uzavretá medzi menovanými nevlastníkmi spornej nehnuteľnosti a P.. A. a D.. A. je neplatným právnym
úkonom, nakoľko predávajúci nemohli previesť vlastnícke právo, ktoré nikdy nemali.

26] Súd v tomto smere poukazuje na to, že uvedená kúpna zmluva bola uzatváraná v čase prebiehajúce
súdneho konania, keď bola podpisovaná predávajúcim dňa 17.12.1997 teda v čase prebiehajúceho
odvolacieho súdneho konania, keď ich návrh na určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k ich právnym

predchodcom bol v tom čase už prvostupňovým rozhodnutím zamietnutý. Toto rozhodnutie bolo potom
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa XX.X.XXXX XCo XXX/XX potvrdené. Z pohľadu
predávajúcich Ladislava Böhma a spol súd konštatuje, že ich prevod v čase bezprostredne pred
zamietajúcim žalobným návrhom v rámci odvolacieho konania bol účelový a špekulatívny. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti ani nemožno aplikovať niektoré právne názory vyjadrené napríklad v rozsudku

Najvyššieho súdu SR XCdo XX/XXXX, ktorý prelamuje zásadu nadobudnutia od nevlastníka v rámci
dobrej viery. Najvyšší súd v danom prípade poukazuje na to, že zásadu ,,nikto nemôže previesť
viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne,
pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa
práva nadobudol. Dobrá viera musí byť pri tom hodnotená veľmi prísne, pri čom poskytnutie ochrany

dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci
musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť
dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ
nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a
povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti

subjekt, ktorý je nositeľ určitého práva zapísaný v katastri nehnuteľnosti, takéto právo nesvedčí. V
danom prípade vo vzťahu k F. I. a jeho právnych zástupcov nemožno túto zásadu prelomiť, nakoľko
takýto rozsudok v danej veci by nemohol byť spravodlivý, keď v čase dlhoročného súdneho konania
vedeného pred Okresným súdom Bratislava III V. X XXC/XXX/XX a v čase, keď bol evidovaný ako
vlastník nehnuteľnosti sa v tomto konaní bránil a bránil sa úspešne, keď žaloba proti nemu, resp.

jeho právnym nástupcom bola zamietnutá a na základe osvedčenia o vydržaní samotný žalobcovia
špekulatívne previedli uvedenú nehnuteľnosť na manželov A.. V danom prípade nie je žiadny dôvod na
prelomenie v tomto individuálnom prípade zásady, že nikto nemôže nadobudnúť viac práv ako sám má.

27] Súd eventuálne prihliadol i na možnosť vydržania vlastníckeho práva manželov A. na základe

uzatvorenej kúpnej zmluvy, keď z kúpnej zmluvy vyplynulo, že vlastnícke právo nadobudli dňa 7.10.1998
kedyimmohlazačaťplynúťeventuálnevydržacia10ročnálehota.TátovšakkudňusmrtiF.I.neuplynula
a keďže súd v tomto konaní je oprávnený skúmať vlastnícke právo ku dňu 16.1.2001, tak súd konštatuje,
že v tomto čase pani P.. M. A.Š. a D.. A. nemohli nadobudnúť vlastnícke právo, nakoľko kúpnu zmluvu,
ktorú uzatvorili súd predbežne vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon a ak by aj odvíjali

eventuálne začatie plynutia vydržacej lehoty, tak ku dňu 16.1.2001 im táto neuplynula. Žalovaní sa stali
vlastníkmi spornej nehnuteľnosti dňa 26.9.2001, teda po smrti F. I.. Súd v tomto konaní nie je oprávnený
vzhľadom na zaužívanú súdnu prax skúmať, čo sa stalo so spornou nehnuteľnosťou po 16.1.2001, teda
po tom ako zomrel F. I.. Súd skúma iba vlastnícke právo v čase smrti.

28] V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že tento rozsudok bude právnym titulom na to, pokiaľ
nadobudne právoplatnosť, aby došlo k prededeniu sporných nehnuteľností na žalobcov ako právnych
nástupcov F. I., ktorí získajú aktívnu legitimáciu na podanie určovacej žaloby voči súčasným žalovaným,
kde bude súd skúmať už vlastnícke právo v čase vydania rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu sa súd
nezaoberal ďalšími námietkami žalovaných ohľadne ich dobromyseľnosti, resp. vydržania, ktoré mali

nastať v čase po 16.1.2001.

29] Súd i s poukazom na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Cdo 123/2003, v ktorom bolo
konštatované, že výmery a prídelové listiny vydané podľa § 6 ods. 2 § 12 nariadenia vlády č. 104/1945ako verejné listiny boli aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam
a sú vkladu schopnými listinami, spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastru nehnuteľnosti.
Súd v danom prípade mal za preukázané, že Milan Zbudila sa stal vlastníkom sporných nehnuteľnosti

na základe prídelu vykonaného podľa § 6 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945 Zb. čo preukázal výmerom
vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 14.5.1948.

30] V danom prípade si Okresný súd Pezinok osvojil i právne závery vyhodnotené v konaní V. XXC/
XXX/XX a ktoré boli vyslovené jednak v prvostupňovom rozhodnutí a i v druhostupňovom odvolacom

rozhodnutí XCo/XXX/XXXX zo dňa 29.4.2008, v ktorých súd posudzoval platnosť, resp. neplatnosť
výmeru na základe ktorého sa vlastníkom stal F. I., ale predovšetkým posudzoval platnosť tzv. výmeru
vydaného v roku 1961 v prospech manželov B., keď konštatoval, že z výslovného znenia zákona
ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945 Zb. vyplývalo, že rozhodovanie o odňatí
prideleného majetku patrilo pre Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovú reformu. Zákonom
č. 98/1950 Sb. bol zrušený Národný pozemkový fond pri Ministerstve pôdohospodárstva a fondov

pozemkových reforiem a to zlúčením ich imania. Tento zákon v ustanovení § 1 ods. 4 splnomocňuje
MinisterstvopôdohospodárstvaavýživypodohodesMinisterstvomvnútravyhláškouvydaťvpríslušnom
úradnom liste bližšie predpisy v súvislosti so zrušením Národného pozemkového fondu pri Ministerstve
pôdohospodárstva a v súvislosti s prechodom jeho pôsobností na Ministerstvo pôdohospodárstva
a na národné výbory. Na základe tohto splnomocnenia Ministerstvo pôdohospodárstva a výživy

vydalo vyhlášku č. 507/1950 UV, ktorou vydalo bližšie predpisy o prechode pôsobnosti Národného
pozemkového fondu na Ministerstvo pôdohospodárstva a Národné výbory a o prechode odbornej
pôsobnosti Povereníctva pôdohospodárstva na Národné výbory. Z ustanovenia § 2 ods. 3 citovanej
vyhlášky (okrem iného) vyplývalo, že na Krajské národné výbor prešlo vybavovanie opatrení (v dohode
s príslušnými národnými výbormi a jednotnými zväzmi roľníkov) potrebných na riadne hospodárenie,

kontrola tohto hospodárenia, vyúčtovanie národných správ, dispozícia a evidencia presunu inventáru
a to okrem iných právnych predpisov aj podľa ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945
Zb.. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 vyhlášky č. 507/1950 U.v. na okresné národné výbory prešlo
vykonávaní vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcami a dozor nad hospodárením prídelcov (okrem iných
právnych predpisov) aj podľa ustanovenia § 23 vyhlášky č. 507/1950 Zb. tohto ustanovenia treba

vykladať tak, že na národné výbory prešla právomoc vyúčtovania z odchádzajúcimi prídelcami a
dozor nad hospodárením prídelcov v zmysle § 23 ods. 1 nariadenia vlády č. 104/1945 Zb. a citácia
celého ustanovenia § 23 nariadenia vlády č. 104/1945 Zb. t.j. aj jeho druhého odseku znamená
len právo národného výboru vyjadriť sa k rozhodovaciemu procesu o odňatí prideleného majetku. Z
obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že výmerom o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy pod číslom XXXX/XX-X zo dňa 14.5.1948 boli sporné
nehnuteľnosti pridelené F. I., ktoré rozhodnutie (správny akt) bolo vydané orgánom na to oprávneným v
medziach jeho právomocí je právoplatné a vykonateľné a považovať ho treba teda za právne perfektné
aj bez ohľadu na jeho vecnú správnosť, ktorá nemôže byť v súčasnosti všeobecným súdom skúmaná.
Rovnako tak z vykonaného dokazovania vyplýva, že k zrušeniu vyššie označeného výmeru o vlastníctve

pôdy v právnych predpisoch ustanoveným postupom nedošlo. Zápis v zmysle obežníka Povereníctva
pôdohospodárstva realizovaný Okresným národným výborom z 13.12.1995 ohľadne odchádzajúceho
prídelcu F. I., za ktorého konal Juraj Zbudila, predstavuje podľa svojho obsahu práve zápis o vyúčtovaní
z odchádzajúcim prídelcom (právomoc ONV) pričom ale rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom
o zrušení prídelu F. I. súdu predložené nebolo. K strate alebo obmedzeniu vlastníckeho práva právneho

predchodcu odporcov nedošlo ani na základe prídelovej listiny vydanej Okresným národným výborom
zo dňa 20.8.1961 (v rámci právomoci ONV) v prospech právnych predchodcov navrhovateľov, keď
tento orgán jednak nemal právomoc skôr vydaný výmer o vlastníctve pôdy zrušiť a jednak tak i chýbal
spôsobilý (právne voľný) predmet prídelu.

31] Ani v danom konaní neboli založené iné dôkazy alebo preukázané iné skutočnosti, ktoré by súd
mohol vyhodnotiť inak ako ich vyhodnotil súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí. Okrem toho ako už
bolo vyššie uvedené skutočnosť, že H. B. T. F. B. sa nestali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti je vec
právoplatne rozhodnutá Okresným súdom Bratislava III v konaní V. X XXC/XXX/XX. V tejto súvislosti
treba konštatovať, že F. B. T. H. B. z pohľadu vlastníckeho práva mali byť predchodcami žalobcov X.

X. a L. X..

32]Vzhľadomnauvedenéprávnezáverysúdvyhovelžalobnémunávrhuaurčil,žespornénehnuteľnosti
patrili v čase smrti vlastnícky F. I..33] O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a to podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Súd priznal plný nárok na náhradu trov konania žalobcom, nakoľko mali plný úspech vo veci.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 363 C.s.p. pričom môže byť podané v rozsahu podľa § 364 C.s.p.
a môže byť dôvodené odvolacími dôvodmi podľa § 365 C.s.p.