Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. máj 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/241/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4101899956
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4101899956.44

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou G.. K. T., v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so

sídlom Bratislava, Mamateyova 17, proti žalovanému: H. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, právne
zastúpený C.. D. L., advokátom so sídlom v Nitre, W. G. č. XX, o zaplatenie sumy 17.694,44 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 707,78 eur spolu so 17,6% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 707,78 eur od 1.10.2001 do 31.12.2004 a s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy
707,78 eur od 19.4.2014 do 19.4.2017 a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 92%.

Štát má voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 96%.

Štát má voči žalovanému p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 4%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 1.10.2001 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1.až 3.rade

spoločneanerozdielnezaplatiťnavrhovateľovisumu17.694,44eurspoluso17,6%úrokomzomeškania
od 1.10.2001 do 31.12.2004. Žalobu odôvodnil tým, že v čase poistnej udalosti maloletý žalovaný v
3.rade spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia C. T. a G. Q., ktorí museli byť
v dôsledku zranení hospitalizovaní a bola im poskytnutá ústavná aj ambulantná zdravotná starostlivosť,
pričomžalobcavynaložilnákladynaposkytnutúzdravotnústarostlivosťpoškodenýchvovýškežalovanej
sumy.

2.Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 24.2.2010 a doplňujúcim
rozsudkom č.k. 19C/241/2001-361 zo dňa 24.5.2010 tak, že žalobu zamietol a o trovách konania a
trovách konania štátu mal rozhodnúť samostatným uznesením.

3.Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a Uznesením KS v Nitre č.k. 25Co/115/2010-380 zo dňa
30.11.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.3.2011 bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený
a vec bola vrátená na ďalšie konanie, pričom súd prvého stupňa mal doplniť znalecké dokazovanie

výsluchom znalca, prípadne po neodstránení rozporov v ňom uvedených preskúmaním znaleckého
posudku iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou a skúmať spoluzavinenie žalovaných v
1. a 2.rade - rodičov žalovaného v 3.rade a tiež spoluzavinenie poškodených poistencov na vzniknutých
nákladoch.4.Súd dokazovanie doplnil a rozsudkom č.k. 19C/241/2001-473 zo dňa 30.1.2013 žalobu zamietol. Proti
rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Nitre Rozsudkom č.k. 25Co/151/2013-517 zo dňa

15.1.2014 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2.rade (rodičom
žalovaného v 3.rade) potvrdil a vo vzťahu k žalovanému v 3.rade zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Rozsudok KS v Nitre vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2.rade nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2014, o
trovách konania vo vzťahu k žalovaným v 1.a 2. rade rozhodol súd Uznesením č.k.19C/241/2001-547
zo dňa 29.4.2014k, proti ktorému podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Nitre Uznesením č.k.

6Co/32/2015-594 zo dňa 30.12.2015 napadnuté Uznesenie KS v Nitre zmenil a zaviazal žalobkyňu
zaplatiť žalovaným v 1.a 2.rade trovy konania vo výške 10.274,47 eur. Náhradu trov odvolacieho konania
im nepriznal, keďže návrh na priznanie trov odvolacieho konania nepodali.

5.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, potom súd konal na žalovanej strane len s pôvodným
žalovaným v 3.rade.

6.Súd doplnil dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, ktorý na pojednávaní uviedol, že nevedel,
že súd rozhodol už o pripustení zmeny petitu návrhu tak, že žalovaní sú povinní okrem istiny zaplatiť
žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 17,6% od 1.10.2001 do 31.12.2004. Na pojednávaní žiadal
pripustiť rozšírenie žaloby o úroky z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 5,25% ročne od 19.4.2014

do 19.4.2017, ktorú zmenu súd uznesením pripustil.

7.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v prvom rade je potrebné brať do úvahy
prevádzateľa motorového vozidla, pričom v konaní bolo preukázané že ním bol Jozef Fazika ml. a
následnepostupovaťpodľa§427anásl.ust.OZ,keďjedanáajzodpovednosťprevádzateľamotorového

vozidla, ako to konštatuje KS v Nitre na strane 15 svojho rozsudku. Jozef W. požičal auto, pričom
vedel, že sa jedná o maloletých, ktorí nemajú oprávnenie riadiť motorové vozidlo, nemajú skúsenosti
s riadením motorového vozidla a preto možno postupovať podľa § 438 ods. 2 OZ a stanoviť delenú
zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla a žalovaného. Spoluzavinenie prevádzateľa je veľmi
výrazné a malo by byť v rozsahu 60% a potom na žalovaného ostane suma 7078,43 eur. Ďalej je

potrebné skúmať spoluzavinenie poškodených T. a Žáčika a brať zreteľ na to, že žalovaný bol z tejto
trojice najmladší, všetci vedeli, že nemá ani 15 rokov, bol povzbudzovaný k rýchlej jazde, pričom
najaktívnejší bol poškodený Žáčik a preto týchto 40% je potrebné prerozdeliť medzi žalovaného a dvoch
poškodených tak, že na Q. by mala pripadnúť suma 4247,06 eur, čo predstavuje 60%, na T. suma
1769,61 eur, čo predstavuje 25% a na žalovaného suma 1061,77 eur, čo predstavuje 15%. Takto by mala

byť škoda rozvrhnutá medzi jednotlivých škodcov. Ďalej v intenciách KS prichádza do úvahy ustanovenie
§ 450 OZ teda použitie sudcovského moderačného práva, ktoré keď bude súd aplikovať podľa vlastnej
úvahy, mal by brať zreteľ, ako ku škode došlo, že rozpoznávacie a ovládacie schopnosti žalovaného
boli znížené, vyplýva to zo Znaleckých posudkov, ktoré môžu byť použité ako podporný dôkaz a záleží
na úvahe súdu ako zníži výšku, ktorá pripadá na žalovaného. Nechápe obdobie, ktoré si žalobca vyčíslil

v súvislosti s úrokmi z omeškania a čo sa týka trov konania tieto navrhuje priznať podľa pomeru úspechu
žalovaného vo veci.

8.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa na uvedenom aute vozil už deň predtým. G. Q. mu povedal,
že kúpil auto od p. W. a on mu pomohol auto odtlačiť pred dom Q., pretože auto malo vybitú baterku.

G. ju dal nabíjať a potom sa boli voziť na poľnej ceste. Vtedy šoféroval len Marek Q.. Na druhý deň
2.9.1999 sa zišli znovu na poľnej ceste po škole. Stretli sa tam viacerí chlapci. Auto tam došoféroval
M. Q. a najskôr išiel šoférovať on a postupne sa chceli striedať viacerí. Do auta si k nemu sadol Marek
Q., svedok C. T. a C., pričom len Q. ho vyzýval k tomu, aby pridal. Nepamätá si, že v deň nehody bol
s policajtami za svedkom C. W., bolo mu zle, točila sa mu hlava, chcelo sa mu zvracať. Policajti sa ho

pýtali, že odkiaľ auto majú, preto im povedal, že od W.. Keď bol deň predtým pomôcť Q. auto odtlačiť,
nepamätá si, či mu povedal, že auto od W. kúpil, alebo či si ho len požičal. On nebol účastný nijakého
stretnutia chlapcov, pri ktorom by si od J.W. pýtali na vozenie auto.

9.Svedok- poškodený Ján T., na pojednávaní uviedol, že poznal žalovaného, G. Q. a C. od detstva. V

obci spolu vyrastali a 2.9.1999 ho zavolali, aby sa išiel povoziť na aute. Volal ho Q., myslel si, že auto je
jeho. Nikdy predtým sa na tomto aute neviezol, ani ho nevidel. Kto auto na poľnú cestu priviezol, nevedel
uviesť. Keď tam prišiel, sadol si do auta, za volantom sedel žalovaný, vedľa neho Marek Q., za vodičom
sedel on a vedľa neho Marek C.. Bolo to popoludní, viditeľnosť bola dobrá, cesta bola suchá, bola topoľná cesta, ako keby posypaná pieskom. V. bola viac menej rovná, bola na nej len jedna zatáčka, ktorá
sa im stala osudnou. Žalovaný, ktorý šoféroval mal 14 rokov, on a Žáčik mali 15 rokov. Koľko mal C.,
nevedel uviesť. Nemal strach sadnúť si s chlapcami do tohto auta, neriešil skutočnosť, či je žalovaný

schopný riadiť auto. Žalovaný sa s autom normálne pohol, Q. mu hovoril, aby pridal, aby skúsil koľko to
dá. Viezli sa asi 1 km, bola to chvíľa, keď sa na tejto miernej zatáčke prevrátili. Keďže sedel za vodičom,
nevidel, akou rýchlosťou žalovaný išiel, nedovidel na tachometer. V tejto zatáčke dostali šmyk, zranený
bol aj on. Nevie, kto prišiel na miesto nehody, Žáčik mu povedal, že kúpil auto, preto usudzuje, že bolo
jeho. Od koho ho kúpil, a za koľko ho kúpil, nepovedal. Jeho rodičia boli vtedy v robote, kde boli rodičia

žalovaného, nevie. Keď sadal do auta, vedel, že žalovaný nie je držiteľom vodičského preukazu.

10.Svedok Jozef W. mladší, nar. 13.9.1982 na pojednávaní uviedol, že všetkých chlapcov, ktorí za ním
chodili v súvislosti s autom, poznal. Bola to veľká partia, ktorej šéfom bol M. Q.. Chodili za ním viackrát,
on mal viacej aut, boli to vraky, ktoré opravoval, resp. ich dával do šrotu. Toto konkrétne auto si kúpil tri
mesiace, alebo pol roka pred nehodou od p. Períčka, ktorý je z A., bola to Škodovka zelenej farby, kúpil

ju na základe ústnej zmluvy. Za akú cenu si nepamätá, mal vtedy 17 rokov, auto mal na dvore. Opravil
ho, aby bolo pojazdné, ale používať ho nemohol, lebo nemal vodičák. Nepamätá si, či bolo postavené
na značkách ale žiadne doklady mu p. D. nedal. Podľa neho bolo odhlásené z evidencie. Táto paria za
ním chodila, chceli si auto požičať, alebo kúpiť, nepamätá si, či mu zaň aj zaplatili, či sa na nejakú kúpnu
cenu pozbierali, alebo či im ho len požičal. Pokiaľ dňa 17.5.2006 na pojednávaní vypovedal, že im ho len

požičal, tak im ho len požičal, vtedy si to lepšie pamätal. Možno im ho požičal s tým, že ho kúpia. Vedel,
keď im auto odovzdával, že nie sú plnoletí. Nezaujímal sa o to, či majú nejakého šoféra, nevie ani, či auto
bolo pojazdné, či malo baterku. V deň nehody 2.9.1999 za ním večer prišli policajti spolu so žalovaným,
ktorý mal odraté lakte, pýtali sa ho, o aké auto sa jedná, zisťovali, či nie je kradnuté. Keďže od auta
nemal doklady, išiel s nimi za p. D., aby sa to vyjasnilo, tento im ukázal doklady od auta, a vysvetlilo

sa, že auto nie je kradnuté. On viac na polícii nevypovedal. Policajtov za ním priviedol žalovaný, jemu
bolo jedno čo sa s autom pri nehode stalo, pretože to bol šrot, ktorý mal hodnotu možno 100,-Sk. Pokiaľ
na pojednávaní dňa 17.5.2006 vypovedal, že auto bolo pojazdné a používal ho v prípade potreby na
jazdenie, tak to bola pravda. Jazdil s ním zrejme po dvore, pretože majú autoservis, možno potreboval
niečo v rámci dvora odtiahnuť. Ani on v tom čase vodičský preukaz nemal. Ak povedal, že požičal auto

Žáčikovi a jeho partii len raz, aj toto bola pravda, zrejme si ho chceli v budúcnosti od neho kúpiť. Vedel,
že Q. nemá vodičský preukaz, vedel, že ani žalovaný nemá vodičský preukaz, že ani Halás a ani C..
Ak vypovedal, že auto požičal Žáčikovi bezplatne, tak to bola pravda.

11.Svedok- poškodený G. Q., nar.XX.XX.XXXX na pojednávaní uviedol, že bol so žalovaným kamarát,

boli skoro susedia. Nehoda sa stala pred 15 rokmi, on bol v kóme, skoro zomrel. Ma krvácanie do
mozgu, preto vzhľadom na zranenia a odstup času si nič nepamätá. Vie, že boli za W., aby im požičal
auto, bolo ich viac, či za ním boli len oni 4, čo v aute sedeli, alebo aj niekto ďalší nevie. Na aute sa
chceli voziť, boli si ho vyzdvihnúť posledný deň prázdnin a 1.deň školského roka už mali po aute. Zrejme
bolo pojazdné, keď ho doviezli od Faziku. Bolo odparkované kúsok od jeho domu. Či o tom jeho rodičia

vedeli, nevie. Keby nebolo pojazdné, zrejme by s ním k domu neprišli. Na ako dlho si ho požičali od W.
nevie, či mu zaplatili nevie, ani na akú dlhú dobu si ho požičali si nepamätá. Vozili by sa, kým by ho mali
požičané. Nepamätá si na nič pred nehodou, ani po nehode, vie len, čo mu bolo povedané. Šoférovať
mal žalovaný, on sedel vedľa neho, vzadu sedeli T. s C.. Či pred tým auto šoféroval on, si nepamätá.
Ak si na pojednávaní dňa 3.10.2005 pamätal viac vecí, tak to bolo preto, lebo to nebolo 15 rokov od

nehody. Odvtedy uplynulo 9 rokov, takže si to už nepamätá. Nepamätá si, že by so žalovaným počas
jazdy komunikoval, pretože ani nevie, že tam sedel. On mal vtedy 15 rokov, žalovaný je o rok mladší,
takže mal 14 rokov. Kto to vymyslel nevie, dopočul sa, že ich videla celá dedina deň pred nehodou
voziť sa na aute. Čuduje sa, že ich nevzali policajti, keď mali 14-15 rokov. Keď v r.2005 na pojednávaní
vypovedal podrobne, vypovedal to, čo mu bolo o nehode povedané. Čo sa udialo 1.9.1999, to si ako tak

pamätal, ale čo sa udialo v deň nehody, to si nepamätá. Keďže mal žalovaný v čase 14 rokov a vedel,
že nemá vodičské oprávnenie. Auto si od W. len požičali, takto vypovedali aj predtým, on nič nekúpil,
nič neplatil, nevie, že by niekto niečo W. platil.

12.Svedok Pavol D., na pojednávaní uviedol, že si pamätá, že predal Fazikovi v nepojazdnom stave

na súčiastky Škodu 100 a zaplatil mu cca 2000 Sk. Auto bolo bez papierov. Zo značiek ho dohlásil on,
vyžadovalo si väčšie opravy, dlho mu stálo na dvore, bolo treba opraviť brzdy, auto nebolo pojazdné,
preto si ho W. odtiahol na lane. Sú z jednej obce, či si bol W. auto kúpiť sám, alebo boli viacerí nevie. On
auto predal W., nikoho nevidel voziť sa na predmetnom aute. Či bola v aute v čase predaja baterka, sinepamätá. Až neskôr sa dozvedel, že s autom sa stala nehoda. V súvislosti s ňou za ním boli policajti,
nenašli ho doma, bol na dovolenke, potom bol vypovedať na polícii, kde povedal, že auto odhlásil
a predal W.. Koľko rokov mal v tom čase mladý W., nevie. V tom čase bol ešte len chlapec, myslí si,

že nebol plnoletý. V súvislosti s kúpou auta ho nikto predtým nekontaktoval, mladému W. určite auto
nepredával. Myslí si, že auto predával jeho otcovi, s určitosťou vie, že auto nepredal mladému W.. Prečo
na pojednávaní v r.2005 vypovedal, že auto predal C. W. a jeho kamarátom, pričom s ich rodičmi sa o
tom nerozprával a teda zrejme myslel mladého W. uviedol, že si už na to nepamätá, uplynulo odvtedy
15 rokov, nikto ho v súvislosti s týmto pojednávaním nekontaktoval. Kto mu vyplatil kúpnu cenu 2 tis.

Sk si nepamätal.

13.Svedok Jozef W. starší na pojednávaní uviedol, že dňa 20.11.2014 ho navštívil p. D., ktorý za ním
prišiel po súdnom pojednávaní a povedal mu, že ho asi dorazí, lebo na neho na pojednávaní krivo
vypovedal a krivo ho obvinil, že on od neho z domu zobral auto, ktoré sa teraz na súde vyšetruje. On
si od Períčka nikdy žiadne auto nezobral, nikdy od neho auto nekúpil, ani si nepožičal. Nevie o tom,

že jeho syn Jozef W., nar.1982, auto od D. kúpil, pretože v r.1999 nebol plnoletý. On si nepamätá, že
by u neho na dvore Škoda 100, ktorá predtým patrila D., parkovala. Syn povedal, že to auto bolo u nich
na dvore možno jeden deň, ale on nebol doma. Tvrdí, že podnikať v autoservise začal asi 5 rokov po
revolúcii, dielňu a dvor má pri cintoríne, kde je vybudované veľké parkovisko a v objekte servisu má
šúpaciu bránu. Pokiaľ by Škoda bola zaparkovaná na dvore servisu, bol by to vedel. Nemá vedomosť

o tom, že by jeho syn kúpil auto od Períčka. Pokiaľ by toto auto bolo zaparkované u neho na dvore,
ako povedal jeho syn, musel by o tom vedieť, pretože mal prehľad o všetkých autách, ktoré na jeho
pozemku parkovali. Tak to bolo už aj v r.1999 kedy mal v areáli vybudovanú šúpaciu bránu a autá, ktoré
opravoval a za ktoré niesol zodpovednosť, uskladňoval za šúpaciu bránu. Jeho syn v tej dobe nevlastnil
žiadne auto, bol neplnoletý. Nevie, prečo jeho syn vypovedal, že kúpil auto tri mesiace pred nehodou.

Keby to tak bolo, vedel by o tom. On sa so synom o tomto aute nerozprával, pretože on o tom hovoriť
nechce, vždy povie, že nech riešia to, čo majú. Cez deň tam parkuje veľa áut, lebo sú to zákazníci
reštaurácie, cintorína a zákazníci, ktorí sa prišli objednať na opravu, ale o zaparkovaných autách v noci,
vie. Nevie o tom, že by jeho syn vraky opravoval, alebo ich dával do šrotu.

14.Súd vo veci vykonal dokazovania výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov: Mareka
Q., C. T., C. W. ml. C. W. st., D. D., oboznámením sa so závermi znaleckých posudkov, ako aj
oboznámením sa s listinnými dôkazmi: s urgenciou, s rozpisom liečebných nákladov, s vyjadrením
právneho zástupcu odporcov, s vyjadrením navrhovateľa, s vyčíslenými nákladmi, s vyjadreniami
právneho zástupcu odporcov, s vyjadreniami navrhovateľa, s judikatúrou k pojmu dobré mravy a

spôsobilosť byť účastníkom konania, s údajmi o poistencovi, so zmenou petitu návrhu, s výpisom
z katastra nehnuteľností, s vyjadrením k odporovateľnosti právneho úkonu zo strany navrhovateľa,
s výpisom z LV č. 1406, so správami o zisťovaní pobytu svedka C. W., so znaleckým posudkom Dr.
Kóňu, vyjadrením právneho zástupcu odporcov k znaleckému posudku, s organizačným poriadkom
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, s dodatkom č. 1 a 2 k organizačnému poriadku, so správou z Obce

A., so správou zo ZŠ Rišňovce, so znaleckým posudkom Mgr. Q., s vyjadrením právneho zástupcu
odporcov k znaleckému posudku, s vyjadrením navrhovateľa k znaleckému posudku, s námietkou
zaujatosti, s znesením NSSR, s Uznesením KS v NR, s vyjadreniami právneho zástupcu odporcov,
s návrhmi na doplnenie dokazovania, so Znaleckým posudkom č. 12/2012, s námietkami voči ZP, s
vyjadrením znalkyne, s Vyčísleným znalečným, s Fotokópiou technického preukazu, s Uzneseniami,

s Vyjadrením PZ žalovaného, s Rozsudkom OS Nitra, s Odvolaním žalobcu, s výňatkom z klinickej
psychológie, so Smernicou VŠZP, s Vyjadrením PZ žalovaného, so Zápisnicou z pojednávania na KS
NR, s Vyčíslením trov odvolacieho konania, s Uznesením KS NR, s Rozsudkom KS NR, so Žiadosťou
o rozhodnutie o náhrade trov konania, s Urgenciou, s Uznesením OS NR, s Odvolaním žalobcov, so
Žiadosťou o zmenu TP, s Úradným záznamom, s Ospravedlnením, s Pracovnou zmluvou, so Zápisnicou

o pojednávaní, s Uznesením, s Návrhom súdneho zmieru, s Vyjadrením k súdneho zmieru, s Uznesením
KS NR, č.l.594-60, s Vyjadrením PZ žalovaného a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

15.Žalovaný dňa 2.9.1999 spôsobil na poľnej ceste v katastri obce Rišňovce dopravnú nehodu

motorovým vozidlom Škoda 100 bez ŠPZ, pričom v čase dopravnej nehody mal len 14 a 1 roka,
alkohol u neho nebol zistený a s poukazom na jeho vek bolo trestné stíhanie Uznesením ORPZ W.:
ORP-0126/DI-99 zo dňa 4.11.1999 odložené. Pri uvedenej dopravnej nehode sa v osobnom motorovom
vozidle okrem v tom čase maloletého žalovaného nachádzali aj G. Jambor a poškodení: Marek Q. aC. T.. Marek Q. a C. T. utrpeli pri dopravnej nehode zranenia, v dôsledku ktorých sa liečili a žalovaná
suma 17.694,44 eur predstavuje vyčíslenú náhradu nákladov vynaložených na liečebnú starostlivosť
poskytnutú zmluvnými poskytovateľmi v rámci pobočky VšZP Nitra v období od 1.9.1999 do 20.9.1999

vo výške 1601,20 eur (48.237,81,-Sk), v rámci pobočky VšZP Bratislava -Mesto v období od 2.9.1999 do
21.9.1999vovýške14978,40eur(451.239,55,-Sk)avrámcipobočkyVšZPDunajskáStredavobdobíod
21.9.1999 do 27.9.1999 vo výške 1114,84 eur (33.586,07,-Sk). Uvedené sumy za vynaloženú lekársku
starostlivosť boli prehodnotené a skontrolované revíznym lekárom a aj zo znaleckého posudku MUDr. H.
L. vyplynulo, že poškodeným bola poskytnutá primeraná a nevyhnutná starostlivosť a ich liečba súvisela

len so zraneniami, ktoré utrpeli pri dopravnej nehode dňa 2.9.1999.

16.S poukazom na právny názor KS v Nitre vyslovený v súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu je
nesporné, že aj v časti žalobcom vyčíslenej a v konaní žalovanej náhrady nákladov vynaložených na
liečebnú starostlivosť poskytnutú zmluvnými poskytovateľmi v rámci pobočky VšZP Bratislava-Mesto v
období od 2.9.1999 do 21.9.1999 vo výške 14.978,40 eur (451.239,55 Sk) a v rámci pobočky VšZP

Dunajská Streda v období od 21.9.1999 do 27.9.1999 vo výške 1114,84 eur ( 33.586,07 Sk), bola žaloba
podaná dôvodne.

17.Vo veci boli vypracované dva znalecké posudky, pričom zo znaleckého posudku Mgr. Lýdie
Zvodárovej č. 1/2010 zo dňa 15.1.2010 vyplýva, že pri aktuálnom znaleckom vyšetrení t.č. už plnoletého

žalovaného, ktorý mal ku dňu vyšetrenia 24 rokov, znalkyňa u neho nezistila žiadnu patológiu v
mentálnych schopnostiach, kognitívnych (poznávacích) funkciách či v osobnosti, takže nepredpokladá
ani pred 10 rokmi žiadne patologické manko intelektu či osobnosti. V čase dopravnej nehody mal
žalovaný 14a3 roka,vzhľadomksvojmuvekumalvtomčasevedomosť,ženevlastnívodičskýpreukaz
a že by nemal riadiť motorové vozidlo. V tom čase bol schopný primerane ovládať svoje konanie, jeho

osobnosť však bola ešte psychicky nezrelá, pubescentná, extravertovaná, živá, ľahko ovplyvniteľná,
v tom veku ešte nemal žiadne teoretické, ani praktické skúsenosti potrebné na vedenie motorového
vozidla a teda nebol schopný v plnom rozsahu posúdiť ani dôsledky svojho nerozvážneho konania.

18.Zo znaleckého posudku č. 12/2012 podaného znalcom Mgr. H. U., ako aj z vyjadrenia znalkyne na

pojednávaní vyplynulo, že žalovaný vzhľadom na svoj vek nemohol ovládnuť svoje konanie a nebol
schopný posúdiť následky svojho konania. Samotné konanie žalovaného bolo vyšpecifikované ako
riadenie motorového vozidla. Znalkyňa je aj dopravným psychológom, pričom žalovaný mal v dobe
vykonania skutku 14,7 roka a v posudku ho charakterizovala ako mladého zdravého 14 ročného človeka.
Zaoberala sa tým, na akej úrovni boli jeho kognitívne funkcie, jeho emotivita, pričom žalovaný bol žiakom

ZŠ, neboli s ním žiadne výchovné problémy, vyvíjal sa ako zdravý jedinec, ako normálna osobnosť,
ale ako osobnosť vodiča ešte nebol vyvinutý. Z uvedeného vyplýva, že nebol schopný ovládnuť svoje
konanie a posúdiť následky svojho konania. V čase spáchania skutku boli v aute viacerí, vyhodnocovala
motiváciu vychádzajúc z obsahu trestného spisu a z výpovedí, pričom je jasné, že žalovaný nebol
schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť následky svojho konania. Žijeme v dobe, že deti môžu

teoreticky vedieť a ovládať určité veci, ale do reálnej situácie vstupuje veľa ďalších atribútov a reálna
situáciajeúplneiná.Nepatrilkmladýmľudom,nadktorýmibymalbyťzvláštnydohľad,ibajehoosobnosť
vodiča ešte nebola vyvinutá. Vyrastal v rodine, v ktorej bolo auto, o motorové vozidlo javil zdravý záujem,
niečo odpozoroval od svojho otca, ale osobnosť vodiča sa formuje až neskôr. Žalovaný mal normálne
vyvinuté kognitívne funkcie, bol skôr tichý, utiahnutý jedinec, bol značne ovplyvniteľný, chcel vyhovieť

rovesníkom alebo starším priateľom, pričom pri charakteristike osobnosti vodiča treba brať do úvahy
ďalšie okolnosti, teda posúdiť vzniknutú situáciu, mať určité percepčné schopnosti, pohotovo reagovať,
mať priestorové videnie, vyhodnotiť situáciu na ceste, pričom u žalovaného s poukazom na jeho vek,
osobnosť vodiča nebola ešte vyvinutá. Dôležitá je schopnosť rozhodovania a reagovania v danej
chvíli, schopnosť vyhodnotiť situáciu na ceste, posúdiť stav vozidla, stav vozovky, počasie, ostatných

účastníkovnacesteaakjevodičschopnýmalbyvedieťvyhodnotiťvšetkytietookolnosti,pričomniekedy
to nedokáže vyhodnotiť ani 30 ročný vodič, ktorý má 12 rokov vodičský preukaz. Žalovaný mohol mať
nejaké teoretické vedomosti, ale jeho osobnosť vodiča vyvinutá nebola, preto nebol schopný všetko
vyhodnotiťaposúdiť,nemalžiadnezručnostivodiča,nemoholovládnuťsvojekonanie,ktorýmjeriadenie
motorového vozidla a nebol schopný posúdiť ani následky svojho konania.

19.KS v Nitre konštatoval, že obe znalkyne svoje závery v znaleckých posudkoch opreli len o svoje
predpoklady a domnienky založené na maloletosti žalovaného v čase spáchania skutku, ako i na
nedostatku jeho teoretických a praktických vedomostiach o riadení motorového vozidla, oba znalecképosudky sú nielenže v rovine všeobecnej, ale predovšetkým nepresvedčivé a vnútorne logicky rozporné.
Konštatácia znalkyne Mgr. Némethovej, že v uvedenom období bol žalovaný emočne labilný, výrazne
spochybňuje i tvrdenie jeho rodičov (pôvodne žalovaných v 1.a2.rade), že v tej dobe išlo o rozumného a

uvážlivého chlapca a významným je tiež tvrdenie žalovaného na odvolacom pojednávaní, ktorý uviedol,
že vedel, že nemá vodičské oprávnenie, že nevie šoférovať auto a že môže spôsobiť dopravnú nehodu,
pričom si však neuvedomoval dôsledky svojho konania. Zároveň uviedol, že nikdy nežiadal od svojho
otca, aby mu dovolil riadiť motorové vozidlo, pretože by mu to otec bez vodičského oprávnenia nikdy
nedovolil a tiež rodičom nepovedal o tom, že deň pred nehodou sa vozili s kamarátmi na aute, pretože by

mu to rodičia nedovolili a potrestali by ho. Z uvedeného vyplýva, že rozumová schopnosť a schopnosť
posúdiť následky konania nebola u žalovaného narušená, pretože aj žalovaný vedel, že už len samotné
vozenie v aute s kamarátmi, ktorí tiež nemali vodičské oprávnenie je nedovolené, tobôž si musel byť
vedomý protiprávnosti svojho konania, keď sám bez vodičského oprávnenia auto riadil. Rovnako poukaz
žalovaného na to, že Marek Žáčik ho donútil šoférovať auto tým, že mu povedal, aby si sadol za volant
a vyskúšal, čo to dá, nie je spôsobilý spochybniť bez ďalšieho ani jeho ovládaciu schopnosť. V konaní

nebolo preukázané nad akúkoľvek pochybnosť, že žalovaný v čase činu nebol schopný ovládnuť svoje
konanie a posúdiť jeho následky , ktorý by mal na za následok zbavenie sa zodpovednosti žalovaného
za ním spôsobenú škodu a preto zodpovednosť žalovaného za škodu je daná v zmysle § 422 ods. 1 OZ.

20.Podľa § 422 ods. 1 OZ maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za

škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, spoločne a
nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobil škodu,
pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho
následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.
21.Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,

na prírode a životnom prostredí.

22.Podľa § 422 ods. 2 OZ kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že
dohľad nezanedbal.

23.Podľa § 429 OZ prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.

24.Podľa § 430 ods.1 OZ namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok

bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie
dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.
25.Podľa § 438 ods. 2 OZ v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili,
zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

26.Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
27.Podľa § 450 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme
pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá
ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno

vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
28.Podľa § 517 ods.1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

29.Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskehozákonníka,výškaúrokovzomeškaniajedvojnásobokdiskontnejsadzbyurčenejNárodnou
bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.31.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32.Rodičia v čase skutku maloletého žalovaného nezanedbali svoj dohľad nad v tom čase maloletým
žalovaným, preto rozsudok v časti, ktorým bola žaloba voči nim zamietnutá, nadobudol právoplatnosť.

33.S poukazom na právny názor KS v Nitre, že zodpovednosť žalovaného je daná, súd sa zaoberal v
zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení tým, či je daná spoločná zodpovednosť prevádzateľa

motorového vozidla a žalovaného, ako aj tým, či sú splnené podmienky pre použitie § 438 ods. 2 OZ
pre stanovenie delenej zodpovednosti a mierou účasti každého z nich na spôsobenej škode.

34.V konaní bolo preukázané, že prevádzkovateľom motorového vozidla bol Jozef Fazika mladší, ktorý
motorové vozidlo kúpil od v konaní vypočutého svedka Pavla Períčka. Aj keď svedok Períček na
pojednávaní dňa 19.11.2014 vypovedal, že vozidlo odpredal Jozefovi Fazikovi staršiemu, zo zápisnice o

pojednávanízodňa3.10.2005zjehovýpovedejednoznačnevyplýva,žeautoodpredalJozefoviFazikovi
mladšiemu a aj následne z výpovede Jozefa Faziku staršieho vyplynulo, že po pojednávaní, ktoré sa
konalo dňa 19.11.2014, na ktorom bol svedok Períček dopočutý, tento navštívil Jozefa Faziku staršieho
a oznámil mu, že na tomto pojednávaní (19.11.2014) vypovedal nepravdu, keď uviedol, že auto predal
jemu, teda J. Fazikovi staršiemu. Samotný prevádzkovateľ motorového vozidla - Jozef Fazika mladší,

vypovedal na pojednávaní dňa 17.5.2006, že auto od P. Períčka kúpil on a Marek Žáčik s kamarátmi ho
chodili prosiť, aby im ho požičal. Pred nehodou im ho požičal len raz, nič mu za to nezaplatili. Drobné
nezrovnalosti v jeho výpovedi na pojednávaní dňa 3.9.2014 oproti pojednávaniu dňa 17.5.2006 sú pre
časový odstup pochopiteľné, podstata však je rovnaká, za vlastníka motorového vozidla sa považoval
Jozef Fazika mladší, ktorý auto kúpil od Pavla Períčka a požičal ho pred nehodou M.Žáčikovi a „jeho

partii“. Auto im požičal s vedomým, že nevlastnia vodičský preukaz a sú maloletí a preto je daná jeho
zodpovednosť za vzniknutú škodu. Keďže Jozef Fazika mladší, ako prevádzateľ motorového vozidla mal
v čase skutku (bez jedenásť dní) 17 rokov a žalovaný mal iba 14 rokov a 6 mesiacov, súd si vyhodnotil
mieru zodpovednosti Jozefa Faziku v rozsahu 60% a mieru zodpovednosti žalovaného v rozsahu 40%,
čo zo žalovanej sumy 17694,44 eur predstavuje sumu 7077,76 eur, ktorou sumou sa súd ďalej zaoberal.

35.V čase poistnej udalosti mal maloletý žalovaný 14 a 1 roka a nemal žiadne praktické skúsenosti
s riadením motorového vozidla. Poškodený Marek Žáčik mal v čase poistnej udalosti 15 rokov a 11
mesiacov, motorové vozidlo riadil už deň pred nehodou a Ján Halás 15 rokov a 5 mesiacov. V motorovom
vozidle sa nachádzal aj Marek Jambor, v tom čase mal 15 rokov a 5 mesiacov, a uviedol, že niekto v

motorovomvozidležalovanéhonabádal,abyišielrýchlejšieanehodasastalaasiv90kmrýchlosti.Všetci
v aute si boli vedomí skutočnosti, že ani jeden z nich nemá vodičský preukaz, teda neboli oprávnení
riadiť motorové vozidlo a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že
sa jedná o spoluzavinenie poškodených Mareka Žáčika a Jána Halása na vzniku dopravnej nehody.
Keďže z výpovede Jána Halása na pojednávaní vyplynulo, že Marek Žáčik žalovaného vyzýval, aby

pridal, aby skúsil koľko to dá, zároveň bol Marek Žáčik z tejto trojice (žalovaný, Marek Žáčik a Ján Halás)
najstarší, preto je jeho rozsah zodpovednosti na vzniknutej škode 50% (zo sumy 7077,76 eur = 3538,88
eur), rozsah zodpovednosti Jána Halása, ako mladšieho je 30% (zo sumy 7077,76 eur = 2123,33 eur)
a rozsah zodpovednosti žalovaného, ako z tejto trojice najmladšieho, je 20%, čo zo sumy 7077,76 eur
predstavuje 1415,55 eur.

36.S poukazom na § 450 OZ súd bral do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom vychádzal z
toho, že v čase skutku mal žalovaný len 14 a 1 roka, pričom ako žiak si plnil svoje povinnosti v škole,
nemal väčšie problémy v správaní, ani v učení, počet jeho vymeškaných hodín bol v norme, všetky
vymeškané hodiny mal ospravedlnené, nepatril medzi problematické deti a k dopravnej nehode došlo

v čase jeho osobného voľna, keď bol staršími kamarátmi ovplyvňovaný a vyprovokovaný. Aj keď si bol
vedomý toho, že by bez vodičského oprávnenia nemal riadiť motorové vozidlo (a jeho zodpovednosť
za škodu je daná), ako nevodič nemal percepčné schopnosti, nemohol vedieť pohotovo reagovať,
mať priestorové videnie, vyhodnotiť situáciu na ceste. S poukazom na jeho vek a žiadne skúsenosti
s vedením motorového vozidla jeho osobnosť ako vodiča, nebola vyvinutá, nebol zručný v riadení

motorového vozidla a ak aj mal nejaké teoretické vedomosti o riadení motorového vozidla, tieto mu
nemohli nahradiť praktickú skúsenosť. Súd preto náhradu škody, za ktorú zodpovedal žalovaný podľa
miery svojej zodpovednosti za škodu (1415,55 eur ) znížil na 50% a zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 707,78 eur.37.Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania tak, ako si ich uplatnil v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení, pričom žalobca nezdôvodnil, na základe čoho ohraničil obdobie, za ktoré si úroky

z omeškania uplatňoval, ale keďže tieto boli za obdobie od 1.10.2001 do 31.12.2004 v zákonnej výške a
za obdobie od 19.4.2014 do 19.4.2017 nižšie, než uplatnené mohli byť, súd v tejto časti žalobe žalobcu
vyhovel s poukazom na omeškanie žalovaného s plnením.

38.Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.

39.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a keďže žalobca sa od žalovaného domáhal
sumy 17694,44 eur = 100% a súd mu priznal sumu 707,78 eur = 4%, súd od úspechu žalovaného v
rozsahu 96% odrátal jeho neúspech v rozsahu 4% a celkový úspech žalovaného potom predstavuje
92%.

40.O výške náhrady trov konania vydá samostatné uznesenie súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

41.O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti OSP, rozhoduje súd po 1.7.2016 podľa
výsledku konania podľa § 255, v spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP s tým, že o samotnom nároku
rozhodne sudca a o výške súdny úradník.

42.V danom prípade v konaní vznikli trovy štátu, keď bolo vyplácané znalečné aj svedočné a preto súd
rozhodol, že štát má právo voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 96% a voči žalovanému
v rozsahu 4%, podľa pomeru ich úspechu vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania