Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. december 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/190/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207969
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207969.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o.,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: T. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. XXXX/X, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky v sume 647,25 eura s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 10Er/700/2015-43 zo dňa
27.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Rimavská Sobota,

Kálmana Mikszatha 268, zo dňa 14.04.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (EX 4521/15).
Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov
(Exekučný poriadok), § 35, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom do 31.12.2014, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 53 ods.
1,2,3,5, § 54 ods. 1,2 a § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že ako exekučný titul v danej veci bol

predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, sp. zn. IK-C/0613/0922 zo dňa 23.09.2013.
Súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011 zo dňa
13.10.2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012, kde bolo konštatované, že ak oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd nemohol
spor prejednať a v takom prípade nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, pre ktorú je nútený výkon

rozhodnutia neprípustný. Súd teda skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak
je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej

zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.2. Súd preskúmal aj zmluvu o úvere č. 3762576210 zo dňa 20.08.2010, v ktorej článok 3 bod 6. odkazuje
na rozhodcovskú doložku upravenú vo Všeobecných obchodných podmienkach (VOP) Poštovej banky,
a.s., ktorej znenie je uvedené v článku 10. Riešenie sporov a rozhodcovská doložka v bode 10.2.2

nasledovne: "Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov,
ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov
a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy,
a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na
prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku,

ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore
žalobcom Klient, je oprávnený predložiť na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to
podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského
konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 2. prvej časť VOP je rozhodcovským súdom Stály
rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.."

3. Podľa názoru súdu rozhodcovskú doložku nemožno považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu
(doložku), lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a
ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
a preto je podľa občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že nešlo o
individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré

by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by
svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno považovať zároveň aj za prejav súhlasu s
rozhodcovskou doložkou; na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav
vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak
bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv čo je v rozpore s ustanovením § 54

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak teda nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky, rozhodcovský súd nemohol spor prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok.
Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý
byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Po preskúmaní toho, či exekučný titul sa bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov

ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke, súd konštatoval, že predmetný
rozhodcovský rozsudok nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý
nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Keďže rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilý byť
exekučným titulom z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je
dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Odvolanie zdôvodnil s odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), § 221 ods. 1 písm.

d), f), h) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného
do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Poukázal najmä na ustanovenia § 44 ods. 2 prvej a druhej vety
Exekučného poriadku ako aj príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.
z., Smernice Rady 93//13/EHS a aj na znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných a krajských
súdov, Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu

Slovenskej republiky. V obsiahlom odvolaní v podstate namietal, že exekučný súd nie je oprávnený
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na
základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159
OSP. Súd v odôvodnení podľa jeho názoru nevysvetlil viaceré právne otázky. Uviedol, že v zmysle §

93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách bol oprávnený ako banka povinný ponúknuť svojím
klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Ak by takto nepostupoval, došlo
by k porušeniu zákona. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie
veci, pričom tento rozsudok disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudokvšeobecnéhosúduajevykonateľný,t.j.spôsobilýbyťpodkladompreexekúciu.Vďalšomtexteodvolania
namietal právnu argumentáciu odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia, resp. namietal aj to, že súd
sa nevysporiadal s niektorými podľa neho právne významnými okolnosťami.

5. Sudca súdu prvej inštancie sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“)
vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP)
po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru,
že odvolanie nie je opodstatnené.

7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho

súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 01.12.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní dňa 23.05.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou od 1. júla
2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho

súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch

procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia
súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

11. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Podľa
obsahu spisu rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej

medzi účastníkmi dňa 20.08.2010 v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP). Svoju
právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v povinným nepodpísaných VOP, ktoré boli
súčasťou zmluvy úvere. Podľa zmluvy o úvere bol povinnému zo strany Poštovej banky, a.s., so sídlom
Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava, poskytnutý úver 700 eur, ktorý mal vrátiť v 70 mesačných splátkach
od 20.09.2010 do 20.08.2016, pričom bola dohodnutá celková výška nákladov 741,39 eura, ročná

percentuálna miera nákladov (RPMN) 38,23 %, priemerná RPMN 24,66 % a úroková sadzba 29,5 %.
Povinný dlh podľa zmluvy riadne nesplácal, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd,
ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinný odvolanie nepodal
a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie. Veriteľ následne postúpil svoju pohľadávku terajšiemu
oprávnenému.

12. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade listín založených v spise. Podľa obsahu
spisu si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá
mala byť obsiahnutá vo VOP právneho predchodcu oprávneného, ktorý svoju pohľadávku priznanúrozhodcovským rozsudkom ďalej postúpil. S ohľadom na to ako aj na spotrebiteľský charakter vzťahu
účastníkov bol exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd

prvej inštancie si na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania o
riešení sporov na základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky vo VOP veriteľa, ktorá nijako nemohla
založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán, a to v neprospech povinného. Možným vylúčením všeobecného súdu
pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať žalobu, prípadne opravný

prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa
každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka tak
mohla byť posúdená ako neprijateľná podmienka zmluvy, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Navyše svojím obsahom nie je ani dostatočne určitá. Podľa jej znenia uvedeného aj
priamo v zmluve (v spise na č. l. 6) vyhotoveného miniatúrnym, takmer nečitateľným písmom (bod 3. ods.

6) sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10. II. časti
VOP. Všeobecné obchodné podmienky účinné od 07.10.2010 (v rozsahu 42 strán) obsahujú v časti II.
bod 10.2.2 také znenie rozhodcovskej doložky, aké citoval súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.
Dojednanie v tejto časti nešpecifikuje, ktorý rozhodcovský súd by mal spory rozhodovať; jeho označenie

sa nachádza v úplne inej časti VOP (bod 2. I. časti).

13. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.
1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

("neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľnú podmienku uvedenú v

spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

14. V danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z

rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi veriteľom a povinným jednak v rámci zmluvy o úvere a
jednak aj vo VOP, na ktoré zmluva o úvere odkazovala ako na jej súčasť. Súd prvej inštancie na
základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky,
ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože nezodpovedala vyššie citovaným
zákonným podmienkam § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Odvolací súd rovnako

ustálil, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a
to v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že motiváciou povinného bolo uzavrieť úverovú zmluvu, čo
mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú doložku mohla byť podstatne
ovplyvnená. Bolo viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred
povolaným orgánom, bude práve veriteľ, a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie

sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa jeho výberu. Z predložených listín nie je zrejmé,
či oprávnený s povinným o rozhodovaní sporov rozhodcovským súdom rokoval osobitne, t. j. nad
rámec samotného poskytnutia úveru. Nie je tiež zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne
poučený o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (doložky) a či mal reálnu možnosť obsah
tohto dojednania ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil

a ani ničím nedoložil, čím nepreukázal, že zmluvné dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku
bolo dojednané individuálne. Preto sa už len z tohto dôvodu rozhodcovská doložka podľa § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka za individuálne dojednanú nepovažuje. Nedostatok individuálneho dojednania
rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje jej neplatnosť.

15. Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného
o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať
povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnémunávrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne
v rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné

informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ.
Ak právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup v návrhu ani netvrdil
a ani nedoložil listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne konštatoval
neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva (doložka) uzavretá so spotrebiteľom,
ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej

vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko zaujal aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa 28. januára
2015. V tomto prípade je zrejmé, že pôvodný veriteľ predložením Všeobecných obchodných podmienok
nedal spotrebiteľovi možnosť prejaviť vôľu, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú doložku ako súčasť
obchodných podmienok, kde táto doložka splynula s ostatným textom, a z doložených listín už vôbec

nevyplýva to, že osobitným rokovaním boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o výlučnom
riešení sporov v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie
oprávneného za opodstatnené.

16. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade

exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov. Súd prvej inštancie preto správne pre nedostatok
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).