Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/391/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615200242
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3615200242.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu R., zastúpeného V. proti
žalovanému V., prechodne bytom B. toho času bytom B., zastúpenému V., o zaplatenie 2.197,33 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 07. júla
2016, č.k. 4C/7/2015-106, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
1.023 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 1.023 Eur od 01.09.2013 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.071,33 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.071,33 Eur od 17.02.2012 do zaplatenia zastavil.

Vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný uzavreli
dňa 13.08.2010 zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver
vo výške 2.400 Eur splatný v 36-tich splátkach po 98 Eur so splatnosťou poslednej splátky v auguste
2013. Vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje určenie výšky, počtu a termínov splátky istiny, úrokov a
iných poplatkov a neobsahuje ani presný termín (dátum) konečnej splatnosti, úver považoval podľa §

11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi tak vzniklo len právo
na vrátenie poskytnutej istiny úveru, a to 1.126 Eur (2.400 Eur - 1.274 Eur). Žalovaný namietal
premlčanie. Podľa názoru súdu sú premlčané všetky splátky úveru, ktorých splatnosť nastala pred
19.01.2012 (podanie žaloby na súd). Od 20.11.2011 do 19.01.2012 boli splatné dve nezaplatené splátky,
pri týchto splátkach došlo k premlčaniu, ostatné splátky - splatné od 19.01.2012, teda menej ako 3 roky
od podania žaloby premlčané nie sú. Žalobcovi tak patrí nepremlčaná istina vo výške 930 Eur. Nakoľko
strany sporu si v zmluve (čl. 11 bod 2 Všeobecných obchodných podmienok) dohodli zmluvnú pokutu vo

výške 10% z dlžnej sumy, pre prípad nezaplatenia splátok úveru po dobu dlhšiu ako 30 dní, súd uvedenú
zmluvnú pokutu považoval za primeranú a žalobcovi priznal zmluvnú pokutu vo výške 93 Eur (10% z
930 Eur). V súlade s § 517 ods. 2 Obč. zákonníka priznal žalobcovi popri istine aj úrok z omeškania v
zákonnej výške. S ohľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie čiastočne zastavil. Vo zvyšku
žalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa vyporiadal s argumentáciou žalovaného, ktorý sa
domáhal posúdenia daného právneho vzťahu podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Uviedol, že

v posudzovanej veci nebolo preukázané, že by žalobca resp. jeho právny nástupca od zmluvy odstúpil.
List označený ako „predžalobná upomienka“ nie je odstúpením od zmluvy, ani výpoveďou zmluvy. Hoci
právny predchodca žalobcu vyzýva žalovaného týmto listom na zaplatenie celého dlhu, nejde o platnézosplatnenie v zmysle § 565 Obč. zákonníka, pretože zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by si účastníci
dohodli možnosť zosplatnenia dlhu v prípade nesplnenia splátok zo strany žalovaného. Uviedol, že
listina nemá vo vzťahu k zosplatneniu dlhu žiadne právne následky a dlh ostal splatný v splátkach aj po

vyhotovení uvedenej písomnosti. Nedošlo by tak k platnému zrušeniu zmluvy a ani k povinnosti vydať
bezodkladne vzájomné plnenie. K premlčaniu došlo len pri tých splátkach, ktorých splatnosť nastala pred
19.01.2012 (viac ako 3 roky pred podaním žaloby). O náhrade trov rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Nesúhlasil s rozsudkom vo

výroku, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.023 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 1.023 Eur od 01.09.2013 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a s výrokom, ktorým bolo rozhodnuté, že žiadna zo strán sporu nemá právo
na náhradu trov konania. Žiadal, aby odvolací súd podľa § 388 CSP v napadnutej časti rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Zastával názor, že vzhľadom na to, že žalobou uplatnené právo bolo premlčané,

mala sa žaloba zamietnuť. Uviedol, že žalovaný bol listom zo dňa 25.01.2012 vyzvaný k okamžitej
úhrade všetkých splátok pôžičky, ktorý právny úkon je potrebné z hľadiska jeho obsahu považovať za
odstúpenie od zmluvy o pôžičke, nárok na vrátenie poskytnutého plnenia po odstúpení od zmluvy a teda
návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Okamihom nadobudnutia účinnosti odstúpenia od zmluvy je nárok žalobcu v celom rozsahu premlčaný

podľa § 107 ods. 1 Obč. zákonníka. Nakoľko k odstúpeniu od zmluvy o pôžičke došlo dňa 31.01.2012,
k premlčaniu nároku žalobcu došlo po 31.01.2014. Žaloba bola uplatnená 19.01.2015, teda nárok bol
premlčaný.Vzhľadomnato,žezmluvaopôžičkejevdanomprípadebezúročnáabezpoplatkov,nakoľko
neobsahuje všetky zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch predpísané náležitosti, nie
je dôvodné, aby súd priznal žalobcovi právny nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10% z neuhradenej

pohľadávky.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.
Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že predžalobná upomienka nie je odstúpením od zmluvy

ani výpoveďou zmluvy. Uzavretú zmluvu súd považoval za platnú a na jej podklade je žalovaný povinný
plniť.Právnyvzťahstránsporuniejepotrebnéposudzovaťpodľaustanoveníobezdôvodnomobohatení.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.
5. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 1.023 Eur s príslušenstvom, konanie v časti o zaplatenie 1.071,33 Eur s príslušenstvom
zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov
konania.Nakoľkoodvolaniežalovanéhonesmerovalodozastavujúcejčastirozsudkuanidozamietajúcej

časti, predmetom odvolacieho prieskumu sa stal len výrok, ktorým súd prvej inštancie žalovanému uložil
povinnosťzaplatiťžalobcovisumu1.023Eurspríslušenstvomarozhodolonáhradetrovprvostupňového
konania (§ 367 CSP).

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu si
odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP, na ktoré odkazuje.

7. Žalovaný v podanom odvolaní výslovne odvolací dôvod neuvádza, z obsahu podaného odvolania
je zrejmé, že odvolaním namieta, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci, čím uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. V preskúmavanej veci odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že námietka
premlčania nebola žalovaným vznesená účinne, preto súd prvej inštancie dôvodne pristúpil k posúdeniuopodstatnenosti žalobou uplatneného nároku a dôvodne dospel k záveru, že nárok žalobcu v časti istiny
930 Eur s príslušenstvom je uplatnený dôvodne.

9. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje.

10. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať

účinky premlčania podľa § 100 Obč. zákonníka.
11. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť H. predžalobnou
upomienkou zo dňa 25.01.2012 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo
v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy. Vyzval žalovaného, aby celkovú istinu
uhradil, najneskôr do 3 dní od doručenia tejto upomienky. Zároveň bol žalovaný upozornený, že márnym
uplynutím stanovenej lehoty začne veriteľ vymáhať vyššie uvedenú pohľadávku spolu s príslušenstvom

(úroky,poplatky,...)vsúladesozmluvouazákonom,atonímvybratýmspôsobomzalternatívuvedených
vo Všeobecných obchodných podmienkach, prípadne realizáciou zabezpečenia. Uviedol, že svojou
nečinnosťou žalovaný naplnil ustanovenia zmluvy, ktoré ho oprávňujú okrem iného aj na uplatňovanie
si všetkých nákladov spojených s vymáhaním, k čomu bez ďalšieho upozornenia aj pristúpi.

12. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na námietku žalovaného dospel k záveru, že list označený ako
„predžalobná upomienka“ nie je odstúpením od zmluvy ani výpoveďou zmluvy, s ktorým záverom sa
odvolací súd stotožňuje.

13. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej zmluvnej strane,

ktorým sa ruší zmluvný záväzkový vzťah. V danom prípade z predžalobnej upomienky, ktorou veriteľ
vyzýva dlžníka k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, nie je možné vyvodiť, že veriteľ
od uzavretej zmluvy odstúpil. Keďže nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, nedôvodná je argumentácia
žalovaného, že žalobca má nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok sa v zmysle
§ 107 ods. 1 Obč. zákonníka premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

14. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku ohľadne povinnosti zaplatenia zmluvnej pokuty vo
výške 10% z neuhradenej pohľadávky. Námietka odvolateľa, že pokiaľ zmluva o pôžičke je bezúročná
a bez poplatkov je totiž k zmluvnej pokute irelevantná.

15. Z uvedených dôvodov, nakoľko súd prvej inštancie s prihliadnutím na to, že žalobca aj žalovaný
boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní, rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo
na náhradu trov prvostupňového konania, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil aj vo výroku o trovách
prvostupňového konania.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal
v odvolacom konaní plný procesný úspech.

17. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).