Uznesenie – Neodstránitelné podmienky konania ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/178/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201684
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201684.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevprávnejvecižalobcu:LesoochranárskezoskupenieVLK,občianskezdruženie,
Tulčík 310, IČO: 31 303 862, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti
žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35
Bratislava, za účasti: Poľovnícke združenie Stracenô, Dolná Lehota, 976 98 Dolná Lehota, IČO: 35 655
577, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5832/2016-1.10.2 (11/2016 - rozkl.) zo dňa

23. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Správny súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 09.09.2016 sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej
"žalovaný")č.5832/2016-1.10.2(11/2016-rozkl.)zodňa23.júna2016(ďalej"rozhodnutiežalovaného"),
ktorým zamietol rozklad žalobcu zo dňa 09.05.2016 proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 3585/2016-2.3 zo dňa 25. apríla
2016 (ďalej "prvostupňové rozhodnutie") a toto rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bola
povolená výnimka zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane

prírody a krajiny (ďalej len "ZOPK"). Výnimkou sa žiadateľovi Poľovníckemu združeniu Stracenô,
Dolná Lehota, 976 98 Dolná Lehota, IČO: 35 655 577 (ďalej len "žiadateľ" alebo "ďalší účastník"),
povolilo usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Stracenô, držať ho a
prepravovať, a to za v rozhodnutí stanovených podmienok, pričom odstrel bolo podľa rozhodnutia možné
realizovaťodnadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutiado30.11.2016postriežkounalokalitáchBrtošová
(k.ú. Dolná Lehota) alebo Obecná lúka (k.ú. Dolná Lehota) a posliedkou v časti revíru v ochrannom

pásme NP Nízke Tatry (2. stupeň ochrany) od hranice intravilánu po lokalitu Šingliarka.

2.Žalobca,akoúčastníksprávnehokonaniaavpredmetnomkonaníakozainteresovanáverejnosťpodľa
§ 42 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP"), odôvodnil žalobu
tým, že žiadateľ listom zo dňa 20.01.2016 požiadal prvostupňový správny orgán o udelenie výnimky zo
zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. b) a e) ZOPK spočívajúcej v umožnení usmrtiť - odstreliť

- jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Stracenô z dôvodu regulačného lovu medveďa
hnedého. Na žiadosť žiadateľa reagoval žalobca listom zo dňa 23.03.2016, v ktorom vyjadril svoj
nesúhlas s povolením výnimky z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok. Pripustil opodstatnenosť
udelenia výnimky len v prípade synantropných medveďov, ktorí ohrozujú svojim správaním zdravie ľudí
v lokalitách, v ktorých uplatňované preventívne opatrenia nie sú účinné. V takých prípadoch by mala
byť lokalita na usmrtenie stanovená do vzdialenosti 500 m od zastavaného územia, keďže len takýmto

spôsobom možno zabezpečiť adresnosť lovu jedinca. Žalobca zásadne nesúhlasil s umožnením lovu navnadisku, keďže vnadením sa môžu do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí schádzať
medvede zo širšieho okolia a zvyšovať tak riziko vzniku konfliktných situácií.

3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodov ustanovených v §
191 ods. 1 písm. c), e) a f) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci, pre zistenie skutkového stavu
nedostačujúceho na riadne posúdenie veci a pre rozpor skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej
správyzazákladnapadnutéhorozhodnutia, sadministratívnymispismi.Podľanázoružalobcuspočívala
nezákonnosť rozhodnutia v rozpore s ust. § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 Správneho poriadku a v rozpore

s ust. § 40 ods. 2 a 3 ZOPK.

4. Žalobca už v rozklade namietal, že v prvostupňovom konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia
o povolení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého (pozn. súdu povolenie
bolo udelené na odstrel jedného jedinca medveďa hnedého) postriežkou, teda na vnadisku a v jeho
podmienkach obmedzuje vnadenie len na zákaz mäsitej návnady, nepovedie naopak k zvýšeniu

nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť ľudí. Žalobca v administratívnom konaní uvádzal, že
umožnením lovu na vnadisku sa vytvorí nebezpečenstvo, že do blízkosti zastavaného územia a miest
s výskytom ľudí sa budú schádzať medvede za návnadou aj zo širšieho okolia, čím sa na jednej
strane znemožní usmrtenie medveďov, ktoré by mali byť potenciálnym zdrojom nebezpečenstva pre
zdravie a bezpečnosť obyvateľstva a na druhej strane koncentrácia medveďov putujúcich za návnadou

v skutočnosti zvýši pravdepodobnosť stretov medveďov s obyvateľstvom.

5. Keďže žalobca poukázal na konkrétne stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody,
vyhodnocujúce efekt vnadenia na migráciu medveďov ako veľmi významný, žalovaný sa vo svojom
rozhodnutí zaoberal aj touto námietkou, dôvodiac, že Správa NAPANT, ako lokality, kde je možné loviť

medveďa na návnadu, určila iba lokality Brtošová a Obecná lúka, v k.ú. Dolná Lehota, ktoré vyhodnotila
pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na možné ohrozovanie ľudí medveďmi prilákanými
na vnadisko. Žalovaný poukázal aj na nahlásenie pohybu medveďa v okolí farmy na chov hovädzieho
dobytka, pričom zdôraznil, že vnadiská sú lokalizované iba na tie miesta, kde bol identifikovaný pohyb
problematických jedincov medveďa hnedého.

6. Podľa názoru žalobcu takýto postup žalovaného nielenže nie je v súlade s jeho povinnosťou zistiť
úplne a spoľahlivo skutočný stav veci, ale vyústil aj do záveru žalovaného o tom, že vnadenie ako spôsob
realizácie výnimky, je spôsobilým prostriedkom na dosiahnutie sledovaného cieľa, zvýšenia bezpečnosti
obyvateľstva a nie naopak faktorom, zvyšujúcim riziko stretu obyvateľstva s medveďom a koncentrácie

medveďov do blízkosti ľudských sídel, ktorý je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, ale aj v
rozpore so skutočnosťami známymi žalovanému z jeho úradnej činnosti.

7. Žalobca vo svojom rozklade poukázal aj na stanovisko Správy TANAP-u sp. zn. TANAP 1062/2015
zo dňa 21.07.2015.

8. Medzi podkladmi rozhodnutia, ktoré mal žalovaný k dispozícii, bol rozklad žalobcu, ktorý poukazoval
na skutočnosť, že vnadenie zvýši nielen bezprostredne riziko stretu obyvateľov s medveďmi, ale
aj na to, že takýto postup povedie do budúcna k synantropizácii ďalších medveďov, teda k efektu
opačnému, než aký má byť dosiahnutý udeleným povolením, ale stanovisko Správy NAPANT-u, bolo

nesporne žalovanému známe z jeho činnosti, keďže bolo vypracované v súvislosti so žiadosťou iného
žiadateľa, o ktorej konal takisto žalovaný. Jeho obsah sa zaoberá efektom vnadenia vo všeobecnosti
a nie okolnosťami vnadenia na jednom konkrétnom vnadisku. Napriek tomu, správne orgány nielenže
nedoplnili dokazovanie vyžiadaním si správy od Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej
len "ŠOP SR") k potenciálnym rizikám vnadenia, ani uvedené stanovisko Správy NAPANT-u nijako

nereflektovali.

9. Žalobca mal za to, že na účel odôvodnenia výnimky v roku 2016 nie je možné argumentovať stretmi
s medveďom v rokoch 2013 (v tomto prípade bol medveď aj usmrtený), alebo v roku 2014, keďže sa
stráca súvis medzi týmito udalosťami a účinnosťou výnimky udelenej v roku 2016.

10. Podľa názoru žalobcu nebola v danej veci naplnená ani podmienka neexistencie inej ekonomicky a
technickyrealizovateľnejalternatívynaochranupredsynantropnýmimedveďmi.Vzhľadomnatožalobca
poukázal na skutočnosť, že od 01.07.2016 je súčasťou povinností držiteľov komunálneho odpadu podľazákona č. 79/2015 Z. z., v znení platnom od 01.07.2016, povinnosť na určených územiach zabezpečiť
odpad pred prístupom medveďa hnedého. Podľa prílohy 19 k vyhláške č. 371/2015 Z. z. je územím, v
ktorých je držiteľ odpadu povinný zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého aj celé územie

obce Dolná Lehota, okrem zastavaného územia obce a zastavané územie obce v časti Krpáčovo.

11. Žalobca ďalej argumentoval tým, že pokiaľ právna úprava výslovne identifikuje územie obce Dolná
Lehota ako také, kde zabezpečenie odpadu, ako ľahko dostupnej potravy pre medvede, je prostriedkom
na ochranu proti synantropizácii, potom nemožno poprieť, že vnadenie, teda predkladanie ľahko

dostupnejpotravypremedvede,hociajzaúčelomichusmrtenia,tentopotenciálnespornemá.Nemožno
na jednej strane považovať za natoľko nesporný vplyv ľahko dostupnej potravy na prenikanie medveďov
k sídlam, že je právnym predpisom uložená povinnosť (ktorej nedodržanie je aj sankcionované) takúto
dostupnú potravu medveďom vo forme nezabezpečeného odpadu neponúkať a na strane druhej v rámci
udelenej výnimky práve takúto nezabezpečenú potravu medveďom ponúkať.

12. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie.

13. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu vyjadril písomne v podaní doručenom správnemu súdu

dňa 13.10.2016. Vo vyjadrení uviedol, že ministerstvo životného prostredia vo svojom rozhodnutí
špecifikovalo konkrétne skutočnosti, na základe ktorých povolilo výnimky zo zákazov ustanovených
v § 35 ods. 1 písm. b) a e) ZOPK v súlade s podmienkami stanovenými v § 40 ods. 2 a 3 písm.
b) a c) ZOPK. Dôvodil, že orgán verejnej správy prvého stupňa mal z dostupných údajov ŠOP SR
a z informácií predložených žiadateľom preukázané, že populácia medveďa hnedého v poľovnom

revíri Stracenô nie je ohrozená, ba dokonca je zvýšená. Mal za to, že aktuálnu situáciu nemožno
riešiť iným spôsobom ako povolením usmrtenia tohto živočícha. Žalovaný sa pritom zaoberal aj
alternatívnymi riešeniami ako je možnosť odchytu medveďov, ich umiestnenie do zoologických záhrad
a vypustenie do iných lokalít, avšak zoologické záhrady v Slovenskej a Českej republike neprejavili
záujem o ich umiestnenie. Uviedol, že zmierňujúce opatrenia vec neriešia a nepredstavujú skutočnú

alternatívu k povoleniu výnimky. Povolenie výnimky ministerstvom má preventívny charakter - za účelom
predchádzania vzniku závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a v záujme ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. Prvostupňový správny
orgán súčasne v súlade s § 82 ods. 12 ZOPK stanovil prísne podmienky vykonávania povolenej
činnosti zohľadňujúce záujmy ochrany dotknutého druhu chráneného živočícha. Odvolací orgán sa

stotožnil s odôvodnením povolenia výnimky prvostupňovým správnym orgánom, keď mal preukázané,
že povolený odstrel medveďa vychádza zo zodpovedného vyhodnotenia podkladov ministerstvom.
Žalovaný považoval za smerodajné stanovisko ŠOP SR č. ŠOPSR/1012/2016 zo dňa 10.03.2016, v
zmysle ktorého udelením výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého
v uvedenej lokalite. Rozhodnutie bolo vydané v záujme predchádzania škôd na majetku a v záujme

verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví alebo živote osôb. Poukázal
na ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého má správny orgán povinnosť chrániť práva
a záujmy fyzických osôb a právnických osôb, za ktoré možno považovať ochranu majetku, zdravia a
bezpečnosti obyvateľov.

14. Žalovaný vychádzal pri rozhodovaní najmä zo žiadosti žiadateľa zo dňa 20.01.2016, z doplneného
podania zo dňa 29.01.2016 a ich príloh. Žiadateľ podal žiadosť o udelenie výnimky na odstrel
jedného jedinca medveďa hnedého na základe podnetu Obecného úradu Dolná Lehota, ktorý v rokoch
2014-2015 eviduje v okolí obce niekoľko stretov občanov s medveďmi, z ktorých jeden prípad skončil s
ťažkým ublížením na zdraví, o čom svedčí aj úradný záznam Obvodného oddelenia Policajného zboru

Brezno ORPZ-BR-OPP3-3-046/2014 zo dňa 16.03.2014 a lekárska správa napadnutého Ing. Milana
Vrabca. Hoci na základe tohho prípadu bola žiadateľovi v roku 2014 povolená výnimka na odstrel
jedného jedinca medveďa hnedého v trvaní 10 dní, medveďa sa v tomto krátkom časovom úseku
nepodarilolokalizovaťausmrtiť.Následnevroku2015bolovpoľovnomrevíriStracenôzaregistrovaných
až 14 stretnutí človeka s medveďom. Starosta obce Dolná Lehota vo svojom vyjadrení taktiež uviedol, že

medvede boli zastihnuté aj priamo v oplotených záhradách v intraviláne obce, čím upozornil na zvýšené
riziko nebezpečenstva pre obyvateľov.15. Žiadateľ v doplnení podania uviedol, že poľovnícky revír Stracenô sa nachádza na južnej strane
Nízkych Tatier, kde až 50% plochy tvoria pasienky, ktoré sú prevažne využívané na chov oviec a
hovädzieho dobytka. V uvedenom poľovnom revíri sa každý rok nachádza až sedem salašov. Na jeseň v

roku2015majiteliatýchtosalašovzaznamenaliúbytokaž58kusovovieczapríčinenývplyvommedveďa.
Listom zo dňa 20.10.2015 sa preto Ovčiarske družstvo Dolná Lehota obrátilo na žiadateľa so žiadosťou
o riešenie zvýšeného výskytu medveďa hnedého v blízkosti salašov. Z listu Lenky Rybárovej zo dňa
02.11.2015 adresovaného žiadateľovi tiež vyplýva, že preventívne opatrenia vo forme elektrických
ohradníkov sú neefektívne, neodradia medveďa od útoku.

16. Upozornil, že ministerstvo pred vydaním prvostupňového rozhodnutia požiadalo listom zo dňa
18.02.2016 ŠOP SR o stanovisko vo veci udelenia výnimky (posúdenie vplyvu realizácie výnimky na
populáciu medveďa hnedého) a o vyhodnotenie významu umiestnenia poľovného revíru k územiam
európskeho významu. Zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOPSR/1012/2016 zo dňa 10.03.2016 je zrejmé, že
vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého bol skúmaný aj z hľadiska

dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v blízkych územiach európskeho
významu, kde je usmrtenie navrhované (lokality usmrtenia sú mimo území európskeho významu 0302
Ďumbierske Tatry). ŠOP SR udelenie výnimky odporučila, keďže zhodnotením kumulovaného vplyvu
výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách. ŠOP
SR vydala svoje stanovisko na základe formulára vypracovaného Správou Národného parku Nízke

Tatry, podľa ktorého bolo odporúčané realizovať odstrel len v časti poľovného revíru, ktorá je súčasťou
ochranného pásma NP (2. stupeň). Lokalitu Dolná Lehota - Jasenie - Horná Lehota vyhodnotila ako
veľmi problémovú oblasť s vysokým stupňom možného konfliktu s medveďmi. Po zhodnotení žiadosti,
súčasného stavu a stanoviska Správy Národného parku Nízke Tatry ŠOP SR vo svojom stanovisku č.
ŠOPSR/1012/2016 zo dňa 10.03.2016 navrhla povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa

hnedého v poľovnom revíri Stracenô.

17. Podľa názoru žalovaného bolo v správnom konaní jednoznačne preukázané splnenie podmienok na
udelenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) ZOPK. Výnimka bola udelená aj v súlade s § 40 ods.
2 ZOPK, t. j. pri neexistencii inej alternatívy, pričom výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu

ochrany populácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli.

18. Žalovaný mal za preukázané, že skutkový stav bol v súlade s § 3 ods. 5a § 32 ods. 1 Správneho
poriadku náležite zistený a v spojení s § 46 Správneho poriadku bolo prvostupňové i druhostupňové
rozhodnutievydanénazákladespoľahlivozistenéhostavuveciavsúladesozákonomoochraneprírody

a krajiny. Vzhľadom na to žalovaný pokladá námietky žalobcu za neopodstatnené. Ministerstvo dospelo
v danom prípade k záveru, že verejný záujem na ochrane života a zdravia a majetku prevyšuje nad
verejným záujmom v oblasti životného prostredia. Žalovaný napokon zdôraznil, že zákon o ochrane
prírody a krajiny nevyžaduje vznik následku, ale uprednostňuje ochranu pred vznikom škodlivého
následku, v opačnom prípade by takéto ustanovenie strácalo význam.

19.Knámietkežalobcutýkajúcejsaumožnenialovunavnadiskužalovanýuviedol,žeŠOPSRodporúča
ibavnadenienalokalitách,kdepravdepodobnenedôjdekvznikukonfliktnýchsituácií,pričomtietolokality
súveľmiprecíznevyberanéačasovoobmedzené,abynedochádzalokukonfliktnýmsituáciám.Žalovaný
tiežzdôraznil,žeuskutočnenímodstreluvmiestachstretučlovekasmedveďomhnedýmjevysokášanca

usmrtenia konkrétneho medveďa hnedého, ktorý vykazuje znaky synantropizácie, trvalo sa zdržiava
mimo svojho územia prirodzeného výskytu a ohrozuje zdravie a životy ľudí.

20. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že obidve rozhodnutia - tak napadnuté ako aj
prvostupňové sú plne zákonné, a preto žiadal správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

21. Ďalší účastník sa k správnej žalobe žalobcu písomne nevyjadril.

22. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci primárne riešil
otázku splnenia podmienok pre preskúmavacie konanie v danej veci a zistil, že tomu tak nie je.

23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.24. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako

rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

25. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných

ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

26. Podľa § 5 ods. 3 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

27.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 40 ods. 2 ZOPK, orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku
z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to

len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov;
ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov
povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.

29. Podľa § 82 ods. 9 písm. a) ZOPK, orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak

dôvod na konanie odpadol.

30. Podľa § 89 ods. 3 písm. b) ZOPK, rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím
času, na ktorý bolo vydané.

31. Podľa § 99 písm. g) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na
pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).

32. Vzhľadom na to, že výnimka zo zákona - povolenie usmrtiť - jedného jedinca medveďa hnedého
na základe napadnutého rozhodnutia bola časovo obmedzená do dňa 30.11.2016, nie je možné tvrdiť,

že by napadnuté rozhodnutie mohlo mať naďalej akýkoľvek vplyv na práva a povinnosti účastníkov
konania. Účinnosť rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej
správy ochrany prírody č. 3585/2016-2.3 zo dňa 25. apríla 2016 totiž bola priamo týmto rozhodnutím
časovo obmedzená a ani v konaní o rozklade nebola predĺžená doba, v rámci ktorej bolo možné
odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri Stracenô realizovať. Uplynutím tejto doby tak právoplatné

rozhodnutie stráca svoju účinnosť, a preto ani nemôže vzniknúť situácia, kedy by takéto rozhodnutie
mohlo zakladať, meniť alebo rušiť práva a povinnosti fyzických či právnických osôb, t. j. v tomto prípade
žalobcu - Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, o.z., resp. že by takýmto rozhodnutím mohli byť jeho
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté.

33. Ďalej súd už len poukazuje na skutočnosť, že spôsobilým predmetom prieskumu v správnom
súdnictve je len také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo
dotýka. Keďže účinky napadnutého rozhodnutia zanikli, odpadol dôvod na pokračovanie v konaní.
Správny súd preto konanie podľa ust. § 99 písm. g) SSP zastavil.

34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.

35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona

č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.