Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. apríl 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207318
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7614207318.4

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Katarína Šťastná, v spore žalobcu : CD Consulting
s.r.o., Politických vězňu 1272/21, Nové město, Praha 1, IČO: 264 29 705, Česká republika, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanému : G. Z., K.. XX.XX.XXXX,
O. S. XX, o zaplatenie 904,30 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd konanie v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne zastavuje.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
zmenkovú sumu vo výške 904,30 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 959,01 eur
od 04.04.2011 do 17.04.2012, zo sumy 934,30 eur od 18.04.2012 do 23.04.2013, zo sumy 904,30
eur od 24.04.2013 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 959,01 eur od 23.05.2011 do 17.04.2012,
zo sumy 934,30 eur od 18.04.2012 do 23.04.2013, zo sumy 904,30 eur od 24.04.2013 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 3,20 eur a náhradu trov konania. Návrh na

uplatnenie pohľadávky podal podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti "údaje
o pohľadávke" žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný dňa 13.04.2010 na zmenkovú sumu vo výške 959,01 eur, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 04.04.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená

dňa 13.04.2010 na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od
04.04.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil sumu 54,71eur z titulu zmenkovej sumy, z titulu
úrokov nezaplatil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu", indosant
nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, žalovaný ako fyzická
osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na
území Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Žalobca určil ako príslušný súd podľa bydliska
žalovaného v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a/ Nariadenia č. 861/2007.

3.Tunajšísúdzaslalžalovanému TlačivoC-Tlačivonaodpoveď vzmyslečlánku5ods.2a3nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciachs nízkou hodnotou sporu, ktoré si prevzal dňa 04.07.2014. Žalovaný v lehote 30 dní nezaslal žiadnu
odpoveď na doručené tlačivo, preto súd v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia vydal vo veci rozsudok
bez nariadenia ústneho pojednávania, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 05.09.2014. Rozsudkom zo

dňa 05.09.2014 tunajší súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a nepriznal mu nárok na náhradu
trov konania. Voči uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v
Košiciach uznesením zo dňa 31.03.2016 rozsudok zrušil , vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie
a zároveň nariadil tunajšiemu súdu, aby žalobcu " tlačivom B" vyzval o doplnenie návrhu, pretože
podľa čl. 4/4. Nariadenia informácie a dokumenty, ktoré predložil žalobca spolu s návrhom nie sú

dostatočné.Žalobcumalsúdvyzvať na predloženielistinnýchdôkazovaleboinýchdôkazovsvedčiacich
o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky, pretože predmetná zmenka nie je podľa Nariadenia v
tomto konaní postačujúcim listinným dôkazom. Ak žalobca na túto výzvu súdu na základe tlačiva "B"
podľa Nariadenia nebude reagovať alebo odmietne predložiť súdu iné dôkazy, súd prvého stupňa návrh
pre neunesenie dôkazného bremena zamietne, pretože samotná zmenka nie je postačujúcim dôkazom
v súdnom konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 pre

vydanie rozsudku. Odvolací súd zároveň uviedol, že predmetná zmenka mohla byť vystavená iba na
zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

4. Vzhľadom k tomu, že do konania na podporu žalovaného z vlastného podnetu vstúpil vedľajší účastník

a žalobca tento vstup namietal, súd uznesením zo dňa 29.06.2016, právoplatným dňa 27.07.2016,
nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania.

5. Tunajší súd zaslal žalobcovi tlačivo " B " na doplnenie svojho návrhu. Podaním doručeným tunajšiemu
súdu dňa 18.07.2016 žalobca doručil súdu odpoveď, kde uviedol, že súdu poskytol primerané a

dostatočne jasné informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch
vyplývajúcich z platnej zmenky. Bol predložený originál zmenky a zmenkové informácie boli obsahom
podaného návrhu, preto žalobca nemá čo doplniť alebo opraviť. V konaní si uplatňuje majetkové práva
zo zmenky, a nie z pohľadávky, disponuje len zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje
alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť.

Žalobca uviedol, že nemá dostatočne presné a primerané údaje o tom, aby mohol zhodnotiť typ zmenky
a titul jej vzniku. V ďalšom uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový
právny vzťah. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu.
Žalobca má za to, že zmenka, ktorú súdu predložil, je platná zmenka, keďže spĺňa všetky formálne a
materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. a touto zmenkou dokázal jasne, úplne

zrozumiteľne svoje nároky na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky. Žalobca má za to, že je majiteľom zmenky na
základe indosamnetu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. S poukazom na znenie
§ 17 zákona č. 191/1950Sb. , ktorý vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, v prípade
zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku,

čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník preto nemôže namietať voči povinnosť zaplatiť zmenku,
ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných
záväzkov , sú záväzkami samostatnými . Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez
ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou
zmenkou súvisia. Súd je v zmysle zmenkového zákona oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje

všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky
jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Taktiež poukazoval na to, že súd má rozhodnúť o postupovať
podľa ustanovení Nariadenia bez aplikácie ustanovenia § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
ktoré nemôže pôsobiť retroaktívne a zároveň je aj v rozpore s Dohovorom o jednotnom zmenkovom
práve. Na podporu svojich tvrdení poukázal žalobca na znenie uznesenia Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

6. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2015 vzal žalobca svoj návrh čiastočne späť, a to
v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,25% denne , čím si v tomto konaní uplatňuje zmenkový úrok vo výške 0,06% denne.

7. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Ak to súd považuje za potrebné, alebo ak to požiadaniektorá zo strán, súd nariadi pojednávanie. Vzhľadom k povahe žalobou uplatnenej pohľadávky,
povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka
vychádzala resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považoval nariadenie

pojednávania za potrebné a vo veci nariadil termín pojednávania na deň 11.04.2017. Pojednávanie
vo veci súd považoval za potrebné aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa s
listinnými dôkazmi. Z uvedeného článku nevyplýva povinnosť súdu v prípade, ak považuje za potrebné
nariadenieústnehopojednávania,otomtorozhodnúťarozhodnutieodôvodniť.Rozhodnúťarozhodnutie
odôvodniť je súd povinný podľa uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti

niektorej zo strán o nariadenie ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad, keďže ani jedna
zo strán o nariadenie pojednávania nepožiadala.

8. Doručenie predvolania na pojednávania mal súd riadne preukázané . Žalobca sa na pojednávanie
nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, pričom poukázal na to, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky na nariadenie pojednávania a ústne pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie

riadneho súdneho procesu, pojednávanie nežiadal odročiť z dôvodu jeho neprítomnosti.

9. Súd vykonal dokazovanie obsahom skutkových tvrdení, obsahom zmenky zo dňa 13.04.2010 a listín
predložených žalovaným.

10. Žalobca trval na podanom návrhu.

11. Žalovaný si nespomínal, že by si od spoločnosti Pohotovosť bral nejakú pôžičku alebo že by niečo
podpisoval. Nevie, čo zmenka znamená. Poukázal, že je invalidný dôchodca a exekučne mu sťahujú z
dôchodku sumu 20,-€, avšak nespomína si, o aký dlh sa jedná.

12. Žalovaný predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške invalidného dôchodku s tým, že ku dňu
01.01.2010 bola výška 267,30€ a ku dňu 01.01.2015 výška 313,10€. Podľa Oznámenia Sociálnej
poisťovne mali žalovanému od 24.04.2013 prestať vykonávať zrážky z účtu jeho dôchodku, ktoré boli
vykonávané na základe exekúcie vedenej u JUDr. Šviderského, sp. zn. EX 7053/09, Exekútorský úrad

Vranov nad Topľov a to z dôvodu, že pohľadávka bola uhradená.

13. Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil originál zmenky vystavenej žalovaným dňa 13.apríla
2010 s nasledovnými údajmi:
Označenie: jedná sa o zmenku číslo : XXXXXXXXX

Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného
Miesto vystavenia: v Levoči
Dátum vystavenia: 13. apríla 2011
Zmenková suma: 959,01 eur
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35

807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu deväťstopäťdesiatdeväť eur 01 centov a zmenkový
úrok 0,25 % denne od 04.apríla 2011.
Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia"
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu, čím

mal súd preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie tohto návrhu.

14. S účinnosťou od 22.12.2015 začala platiť novela zákona č. 191/1950 Sb., ktorá bola prijatá zákonom
č. 438/2015 Z.z. V zmysle uvedenej novely poučil súd žalovaného podľa § 17 zákona č. 191/1950 Sb.
a teda, že v zmysle § 17 ods. 1 ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla

v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V zmysle § 17 ods. 2 v konaní, v
ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaným zo zmenky mohol uplatniť, ak
jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný sa k uvedenému

poučeniu nijako nevyjadril a nezaslal žiadne námietky.

15. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007 sa toto
nariadenia uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľaduna povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na

zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

16. Podľa článku 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007 , trovy konania
znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy
konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.

17. Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007 , pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

18. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je neprípustné

zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou
alebo šekom.

19. Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ustanoveniami § 5a ods. 1 pís. b) a ods.
2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako

aj nároky z nich vzniknuté pre 1.5.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

20. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich

nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie

vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

23. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.20016 ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

24. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok zo zmenky, ktorá aj v súlade s právnym názorom

odvolacieho súdu, mohla byť vystavená iba na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
nie na platenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobcom predložená zmenka obsahuje označenie,
že ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, je v nej uvedený bezpodmienečný
sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu, údaj zročnosti, miesto kde sa má plniť a tiež meno resp.
na rad koho sa má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa

formálne náležitosti zmenky podľa ustanovenia § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový
zákon. Súd je však toho názoru, že zmenku možno považovať za neplatnú pre obchádzanie zákona.
O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V danom prípade sa javí, že vystavením
zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii

zákona o spotrebiteľských úveroch a dodržaniu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s
poukazom, že žalobca napriek výzve súdu v zmysle pokynov odvolacieho súdu nepredložil okremzmenky ďalšie listinné dôkazy, pričom samotná zmenka nie je postačujúcim dôkazom, súd v súlade s
názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, žalobu zamietol.

25. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

26. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

27. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

28. Keďže žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to čo do zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19%

denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, s poukazom na vyššie citované
zákonné ustanovenia súd v tejto časti konanie zastavil.

29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením , ktoré vydá
súdny úradník.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

33. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

34. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Pri posudzovaní procesného úspechu a neúspechu mal súd za to, že to bol žalobca, ktorý procesne
zavinil čiastočné zastavenie konania, na základe čoho súd vychádzal z celej žalovanej sumy. Keďže
súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalobca nemal v konaní úspech, žalovaný si náhradu trov konania
neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli, na základe čoho súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.