Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2011

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 11C/109/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5308204275
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Pytliaková Dr.
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2011:5308204275.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, Dr., v právnej veci navrhovateľov: 1/ S. L.,
W.. X. XX. XXXX, bytom V. W. Y., L. XXXX/XX, 2/ E. F., C.. L., bytom V., U. T. XXX, 3/ E. V., C.. T., W.. XX.
X. XXXX, bytom M., L. XXX, 4/ R. T., W.. X. X. XXXX, bytom M., U. V. XXX, 5/ C. V., W.. XX. X. XXXX,
bytom H. W. V. XXX, a 6/ Š. T., W.. XX. X. XXXX, bytom M., U. V. Č.. XXX, všetci právne zastúpení
JUDr. Jozefom Varmusom, advokátom, Stilo, s.r.o., Čadca, Palárikova 83, proti odporcovi: T. F., W.. XX.

X. XXXX, bytom V.I., V. XXX, právne zastúpený JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou, Advokátska
kancelária Čadca, Palárikova 1449, v konaní o náhradu škody vo výške 3.383,12 € s príslušenstvom.,
takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. až 6. rade 1.149,23 € spolu s 8,5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 1.149,23 € od 19. 9. 2008 až do zaplatenia, a to všetko do 15. dní po
právoplatnosti rozsudku.

Návrh vo zvyšku sa z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľom v 1. až 6. rade trovy konania vo výške 1.373,59 €
na účet spoločnosti Stilo, s.r.o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, v zastúpení
advokátom a konateľom JUDr. Jozefom Varmusom, SLSP, a.s. Čadca, číslo účtu 0310880138/0900, VS:
82/2008, a to do 15. dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca titulom trov
preddávkovaných štátom 217,73 € do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. až 6. rade podaným žalobným návrhom domáhali sa voči odporcovi zaplatenia
pohľadávky vo výške 101.920,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 1. 11.
2007 až do zaplatenia, a náhrady trov konania. Navrhovatelia návrh odôvodnili tým, že sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území V., a to parciel V.-X. Č. XXXXX - lesné pozemky

o výmere 13.361 m2 zapísanej na LV číslo XXXX. Poukázali na tú skutočnosť, že odporca v mesiaci
september, október 2007 uskutočnil ťažbu dreva, bez vedomia a súhlasu navrhovateľov vyťažil drevnú
hmotu aj z ich parcely. Prostredníctvom geodeta K.. K. J. - J. dňa 19. 4. 2008 drevenými kolíkmi dali
si vytýčiť hranicu medzi pozemkami, a to parcelou V.-X. Č. XXXXX a parcelou V.-X. Č. XXXXX, ktorej
podielovým spoluvlastníkom je aj odporca. Dňa 24. 4. 2008 lesný hospodár Ing. R. U. uskutočnil terénnu
pochôdzku za účelom ohliadky plochy po vykonanej ťažbe dreva, ktorú zrealizoval odporca z parcely

V.-X. Č. XXXXX. Navrhovateľom vyplynulo, že odporca z parcely navrhovateľov vyťažil drevnú hmotu,
a to 52 kusov stromov smreka v objeme 50,96 m3, čím im spôsobil škodu vo výške 101.920,- Sk (50,96
m3 x 2.000,- Sk za m3). Navrhovateľ vo 4. rade podal na OR PZ SR v Č. oznámenie na podozreniez prečinu krádeže voči odporcovi. Uznesením OR PZ SR, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor
skrátenéhovyšetrovaniavČ.zodňa9.1.2008podčíslomČ.I.-XXXX/X-I.-Z.-XXXXbolavecodmietnutá.
Navrhovatelia tvrdili, že odporca sa na ich úkor bezdôvodne obohatil, nakoľko vyťažil z ich parcely

drevnú hmotu v hodnote 101.920,- Sk, preto žiadali bezdôvodné obohatenie vrátiť. Nakoľko dostal sa
odporca s platením do omeškania, spolu s istinou žiadali zaplatiť aj príslušenstvo pohľadávky, a to úrok
z omeškania.

Odporca navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Tvrdil, že je podielovým spoluvlastníkom 1/6-iny

susediacej parcely Č. XXXXX o výmere 23071 m2 - lesné pozemky v katastrálnom území V. zapísané
na LV číslo XXXX u Katastrálneho úradu, Správa katastra Č.. Ťažba dreva v poraste XXXXA, časť, ktorej
zodpovedá parcela číslo XXXXX o výmere 2,3071 m2 - lesný pozemok, bola vykonaná v roku 1997,
1998, a je v súlade s dohodou o odovzdaní užívania zo dňa 30. 5. 1994. Pri odovzdávaní užívania,
ktorého sa zúčastnili aj navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia, neboli ku hranici pozemkov žiadne
výhrady, a tieto hranice sa rešpektovali až do podania žalobného návrhu zo strany navrhovateľov. V

zmysle pokynu odborného lesného hospodára H. C., ktorý dal príkaz na dočistenie starého porastu
a presekávku omladiny, bolo vydané povolenie. Lesný odborný hospodár vyznačil stromy (sucháre),
ktoré sa dali použiť ako palivové drevo. Drevná hmota bola presne vyznačená na parcele X. XXXXX o
výmere 23071 m2 podľa mapy. Takto v minulosti, ako aj pri odovzdávaní užívania Lesmi v roku 1994 boli
označené hranice pozemkov, a tieto boli zachovávané po celú dobu. Odporca namietal aj výšku škody.

V skutočnosti jednalo sa o dočistenie starého a kôrovcom napadnutého porastu, ktoré sa dalo použiť
maximálne ako palivové drevo.

Súd vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov, výpisom z katastra nehnuteľností, listu vlastníctva
číslo XXXX, Č. XXXX, dohodou o odovzdaní užívania zo dňa 30. 5. 1994, dohodou o výkone činnosti

odborného lesného hospodára, výsluchom svedkov Ing. R. U., Y. C., ohliadkou na mieste samom zo
dňa 7. 5. 2009, na ktorej súd vypočul svedkov R. M., K.. R. R., H. C., R. F., Y. C., E. V., Y. U., Q. U., E. F.,
výsluchom svedka Ing. K. J., vykonaným znaleckým dokazovaním znalcom z odboru lesníctvo, odvetvie
odhad hodnoty lesov a znaleckým posudkom vypracovaným K.. R. Q. číslo 6/2010, a kontrolným
znaleckým posudkom Ing. U. Y. číslo 1/2011, ako aj ďalším spisovým materiálom, mal zistený tento

skutkový stav:
Z listu vlastníctva číslo XXXX Správy katastra Č., katastrálne územie V. mal súd preukázané, že
navrhovatelia v 1. až 6. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území V., a
to parciel V.-X. Č. XXXXX - lesné pozemky o výmere 13361 m2.

Z výpisu listu vlastníctva číslo XXXX Správy katastra Č., katastrálne územie V. mal súd preukázané, že
odporca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/6-iny parcely číslo V.-X. XXXXX o výmere 23071
m2 - lesné pozemky.

Z protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa 19. 4. 2008 vyhotoveného Ing. K. J. - J. C. Č. XXX boli

vytýčené lomové body hranice pozemkov v prírode označené drevenými kolíkmi, a to medzi pozemkami
registra V.-X. Č. XXXXX E. XXXXX.

Zo záznamu z terénnej pochôdzky zo dňa 24. 4.2008 vykonanej lesným hospodárom K.. R. U. mal súd
preukázané, že účelom bola obhliadka plochy po vykonanej ťažbe dreva zrealizovanej z parciel V.-X. Č.

XXXXX, ktorú zrealizoval odporca koncom roka 2007 v poraste XXXX/X - odrub porastov steny parcely
číslo XXXXX v katastrálnom území V.. Na ploche bolo vyťažených 52 kusov smreka. Štatisticky sa jedná
o 50,96 m3 drevnej hmoty. Zo záznamu súd zistil, že uvedená porastová stena nevykazovala známky
uschínania - kôrovcová kalamita, nakoľko aj pri vykonanej obhliadke haluzina po ťažbe bola zelená.
Hranica medzi parcelami XXXXX E. XXXXX bola vytýčená geodetom.

Z Uznesenia Č.-I.-XXXX/X/OSV-Z.-XXXX zo dňa 9. 1. 2008 súd zistil, že navrhovateľ vo 4. rade podal
na OR PZ SR v Č. oznámenie na podozrenie z prečinu krádeže voči odporcovi s tým, že vec bola
odmietnutá.

Dohodou o odovzdaní užívania zo dňa 30. 5. 1994 súd zistil, že odporcovi ako podielovému
spoluvlastníkovi bola odovzdaná do užívania parcela registra X. XXXXX o výmere 23071 m2, a to les v
podiele 1/6-iny. V zmysle dohody o výkone činnosti odborného lesného hospodára zo dňa 15. 8. 2007odporca vykonal ťažbu dreva v poraste XXXXA, časť zodpovedajúca podľa jeho tvrdení parcele číslo
XXXXX.

Výsluchom navrhovateľa v 1. rade súd zistil, že odporca vykonal výrub parcely, ktorá navrhovateľom
vlastnícky patrí, a to parcely V.-X. Č.L. XXXXX. Odporca je podielovým spoluvlastníkom susediacej
parcely, kde taktiež bol uskutočnený výrub. Navrhovateľka v 3. rade spolu s navrhovateľom vo 4. rade
bolanaobchôdzke,kdezistiliskutočnosť,žedošlokvýrubudrevnejhmotyzichparcely.Vzhľadomktejto
skutočnosti, že susediacou parcelou je parcela odporcu, v danom smere ho oslovili, že došlo k takémuto

výrubu, ktorý zasahoval aj do ich parcely. Odporca mal snahu dohodnúť sa za primeranú náhradu za
vyrúbané stromy. Na prvom premeraní bol prítomný syn odporcu a pán C., kde bolo zistené, že skutočne
k takémuto výrubu do parcely navrhovateľov došlo. Nakoľko odporca nemal záujem ďalej sa dohodnúť,
prostredníctvom geodeta na mieste samom boli vytýčené hranice medzi parcelou navrhovateľov a
parcelou odporcu, ktorej je podielovým spoluvlastníkom. Premeraním bolo zistené, že došlo k výrubu v
počte 52 stromov. Navrhovateľka v 6. rade dozvedela sa o výrube prostredníctvom syna navrhovateľa

vo 4. rade. Tvrdila, že odporca v 90. rokoch už začal s výrubom drevnej hmoty zo svojej parcely s tým,
že v časti sa prerúbal aj do parcely navrhovateľom. 14. 4. 2008 bol aj odporca pozvaný k premeriavaniu
parciel prostredníctvom geodeta.

V konaní vypočutý navrhovateľ v 5. rade ohliadkou na mieste samom s ostatnými podielovými

spoluvlastníkmi zistil, že odporca uskutočnil výrub z parcely, ktorej sú navrhovatelia podielovými
spoluvlastníkmi. Odporca bol na to upozornený s tým, že sám uviedol, že dôjde na miesto samé, kde sa
dohodne, čo v skutočnosti vyrúbal a čo nahradí. Hranice medzi oboma parcelami boli riadne vyznačené.
Tieto boli označené aj lesným hospodárom Ing. R. U..

Odporca v konaní uviedol, že v roku 1997 boli vytýčené hranice medzi jednotlivými lesnými pozemkami.
On je podielovým spoluvlastníkom parcely číslo V. XXXXX, ktorú zdedil. V roku 1997 takmer celá parcela
V.-X. XXXXX bola vyrúbaná asi v rozsahu 7 až 8 metrov, časť zostala nevyrúbaná, s tým, že v roku
2007 mesiac september, október bolo vykonané dočistenie tejto parcely presne po jej hranicu. Na
hraničných stromoch bolo lesným hospodárom Ing. H. C. vyznačené hranice tak, ako v roku 1997. Poprel

tú skutočnosť, že by bol vykonal výrub aj z parcely navrhovateľov. Poprel tú skutočnosť, že by došlo k
dohode o možnej náhrade vyrúbaného porastu z parcely navrhovateľov, nakoľko bol priamo na mieste
samom s navrhovateľom vo 4. rade, s jeho manželkou.

Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom svedka K.. R. U., odborného lesného hospodára. Tento

uviedol, že dňa 24. 4. 2008 zúčastnil sa ohliadky na mieste samom, predmetom ktorej nebolo určenie
hranice medzi parcelou navrhovateľov a parcelou odporcu, ale spočítanie pňov, ktoré ostali po výrube za
účelom zistenia priemernej hmotnosti. Zistil ťažbu 52 kusov pňov smreka, ktorých priemerná hmotnatosť
boladanána51m3.Výrubbolzrealizovanývseptembri,októbri2007.Jednalosalenosucháre(palivové
drevo), ale niektoré stromy boli zdravé.

VkonanívypočutýsvedokY.C.uviedol,žebolúčastnývytyčovaniahranícmedziparcelounavrhovateľov
a parcelou odporcu asi pred desiatimi rokmi, kedy došlo k odovzdávaniu parciel. Tvrdil, že na hranici
sa nachádzali hromadlice kameňov, a taktiež hranice boli označené na kmene stromov. Vyznačovali sa
farbou. K.. R., pracovník Štátnych lesov, určoval hranice medzi jednotlivými lesnými parcelami v prípade,

ak tieto nebolo možné jednoznačne určiť.

Dňa 7. 5. 2009 súd vykonal ohliadku na mieste samom v katastrálnom území V. na parcele V.-Z.
Č. XXXXX, XXXXX. Odporca na mieste samom označil parcelu, v ktorej uskutočnil výrub. Táto bola
označená bodmi A, B a tvorila hranicu medzi parcelou XXXXX E. XXXXX. Navrhovatelia tvrdili, že

zotrvávajú na svojom stanovisku, a hranicu svojej parcely považujú určenú prizvaným geodetom Ing. J..

Na ohliadke súd vypočul svedka R. M., podielového spoluvlastníka parcely XXXXX. Tvrdil, že hranica
medzi spornými parcelami bola označovaná krížami na stromy, a takisto kamením, hromadlicami, ktoré
už pôvodne boli na mieste samom. Navrhovatelia popreli výpoveď svedka, nakoľko označenie na

stromoch nemôže vydržať zreteľne takú dobu, ako svedok a odporca uvádzajú, teda viac ako 13 rokov.
Náter má trvanlivosť 3, 4 roky.NaohliadkevypočutýsvedokK..R. R.uviedol,žeasipredtrinástimirokmivrámcireprivatizáciepracoval
ako pracovník pri odovzdávaní lesov za účasti podielových spoluvlastníkov. Hranice boli určované na
základe mapových operátov, a na základe aj merania pásmom. Prítomný pri odovzdávaní bol aj odporca.

Hranice boli určované označením farbou na stromoch. Svedok sa nevedel presne vyjadriť k miestu
hranice medzi spornými parcelami, nakoľko v tom období došlo k veľkému množstvu odovzdávania
pozemkov. Hora v tom období však vyrúbaná nebola. Odchýlka pri určení hraníc môže byť od jedného
do štyroch metrov, závisí to od svahovitosti terénu.

Súd v konaní vypočul svedka R. F., syna odporcu. Uviedol, že stromy, ktoré sú vyrúbané na spornej
časti parcely, vyrúbal on. Mal za to, že otec je podielovým spoluvlastníkom tejto časti parcely. Povolenie
na výrub bol daný zo strany K.. C.Š.. Drevo bolo použité na palivo, a priestor bol vyčistený. Jednalo sa
o kalamitné drevo.

Na ohliadke vypočutý svedok H. C. uviedol, že pracuje ako odborný lesný hospodár. Tým, že dal

odporcovi odvozný lístok po zrealizovaní výrubu. Tvrdil, že na mieste samom bol asi päťkrát. Požiadal
ho o to odporca, ktorý chcel zrealizovať výrub. Nešlo o určovanie hranice, tá už bola daná. Viac-menej
sa jednalo o suché a poškodené drevo. Odporca na mieste samom poukázal na hromadu kameňov s
označeným kolíkom modrou farbou s odôvodnením, že hranica bola daná asi pred rokom.

Vypočutá svedkyňa E. V. tvrdila, že je podielovou spoluvlastníčkou parcely XXXXX. Nebola prítomná
pri určovaní hraníc.

Svedok Y. C. na ohliadke uviedol, že bol ako aktivista združenia občanov pri odovzdávaní lesných
pozemkov. Nevedel sa vyjadriť, kadiaľ hranica medzi spornými parcelami bola. Jednalo sa o miesta,

ktoré sú vyznačené, jedle a na nich kríže. Jedna časť parcely patrila odporcovi a ostatným podielovým
spoluvlastníkom. Konštatoval, že voľným odhadom mohlo pri výrube ísť o nie kvalitné drevo, väčšinou
to boli sucháre.

V konaní vypočutá svedkyňa Y. U. nevedela sa presne vyjadriť k hranici medzi spornými parcelami.

Tvrdila, že táto mala byť tvorená hromadlicami kameňov, ktoré tam boli odjakživa.

Svedkyňa Q. U. nebola prítomná pri odovzdávaní lesných pozemkov. V minulosti ju odporca upozornil
o ťažbe ich spoločnej parcely.

Svedkyňa E. F., manželka odporcu, na ohliadke uviedla, že hranice medzi lesnými pozemkami odjakživa
boli určené hromadlicami kameňov. Stromy, ktoré sú označené, takisto tvoria hranicu medzi parcelami.
Časť, kde výrub bol realizovaný v roku 2007, patrí podielovým spoluvlastníkom parcely V.-X. Č. XXXXX.

Uznesením OS Čadca 11C 109/2008-118 zo dňa 20. 1. 2010 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom

z odboru lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov. Ustanovený znalec K.. R. Q. vypracoval znalecký
posudok číslo 6/2010, v ktorom na znaleckú úlohu určil hodnotu vyťaženého lesného porastu XXXXB,
ktorého súčasťou je časť parcely V.-X. XXXXX. Hodnotu určil na sumu 699,04 €. Cenenie znalec vykonal
z lesného hospodárskeho plánu pre lesný hospodársky celok Čadca schváleného na rok 1999 až
2008. Lesotaxačné údaje boli upravené na časť lesného porastu, kde sa vykonal výrub, a porovnané

s ostávajúcou stenou lesného porastu. Znalec určil stupeň poškodenia v čase vyťaženia číslo 2 podľa
tabuliek na výpočet hodnoty lesného porastu s tým, že v danom poraste, to znamená poškodenie
hmyzovou kalamitou 30 až 50 %. Na pojednávaní dňa 2. 11. 2011 znalec uviedol, že v mesiacoch
september, október 2007 drevná hmota poškodenou hmyzovou kalamitou na odvodnom mieste sa
približne predávala za 1.000,- až 1.200,- Sk za m3. Z tejto hodnoty sa odrátavajú náklady na odvoz,

ťažbu a približovanie dreva.

Súd v dôsledku podaných námietok k znaleckému posudku nariadil kontrolné znalecké dokazovanie
znalcomzodborulesníctvo,odvetvieodhadhodnotylesov.ZnalecK..U.Y.vypracovalznaleckýposudok
číslo 1/2011, kde určil všeobecnú hodnotu vyrúbaného porastu na sumu 1.149,23 €. Znalec v znaleckom

posudku konštatoval, že dotknuté pne boli vzhľadom na čas od výrubu zreteľne tmavšie, ako z novšieho
výrubu, a na rozdiel od stromov pôvodného porastu susednej mladiny sa ešte nezačali rozpadať. Na
ploche bolo zistených 50 kusov pňov prvej etáže a 13 kusov pňov druhej etáže. Znalec výmeru overilvlastným meraním. Podľa objemových tabuliek bola zistená zásoba prvej etáže 52,650 m3, a druhej
etáže 1,730 m3.

Ďalšie návrhy na dokazovanie účastníci konania nenavrhli, súd v danej rovine dokazovanie vyhlásil za
skončené.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 126 O.s.p. ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno
zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Zhodnotením vykonaného dokazovania po právnej stránke súd dospel k záveru, že nesporne v konaní
bolo preukázané vykonanie ťažby dreva zo strany odporcu v mesiacoch september, október 2007. Túto

skutočnosť odporca v konaní aj potvrdil. Vzhľadom k tomu, že tento je podielovým spoluvlastníkom
parcely V.-X. Č. XXXXX - lesné pozemky o výmere 23071 m2 v katastrálnom území V., ktorá parcela je
susediacou parcelou navrhovateľov V.-X. Č. XXXXX.Hranicu medzi spornými parcelami navrhovatelia v
1. až 6. rade dali si vyznačiť geodetom Ing. K. J. dňa 19. 4. 2008, ktorý drevenými kolíkmi vytýčil hranicu
medzi pozemkami, a to parcelou navrhovateľov V.-X. Č. XXXXX a parcelou V.-X. Č. XXXXX. Na základe

výsluchu svedka Ing. K. J. súd zistil, že daná hranica bola vytýčená na základe máp, ktoré v danom
katastrálnom území V. sú dosť presné, majú matematický základ, kde presnosť je plus - mínus jeden
meter. Geodet vytýčil hranicu drevenými kolíkmi. Na niektorých miestach nachádzali sa hromadlice,
ktoré zodpovedali hraniciam parcely, ktorú navrhovatelia žiadali vytýčiť. Aj plocha zodpovedala výmere
ich parcely. Vytyčovaním hranice bolo zistené, že bol zrealizovaný výrub v parcele navrhovateľov.

Odporca zasiahol výrubom do parcely navrhovateľov, pričom výrub bol realizovaný aj za hranicu parcely
navrhovateľov. Bolo to viac ako 10 metrov. Podľa geodeta je to možné, že to bolo v rozsahu až 50
metrov. Hranica bola vytýčená kolíkmi v dĺžke 20 cm o priemere 4 cm s ukončením hrota. Na základe
daných skutočností súd ustálil hranicu medzi spornými parcelami vytýčenú geodetom Ing. K. J.. Súd
na preukázanie tvrdených skutočností navrhovateľov, ako aj odporcu nariadil znalecké dokazovanie na

určenie hodnoty vyťažených smrekov v objeme 50,96 m3 z parcely V.-X. Č. XXXXX-lesné pozemky
o výmere 13361 m2 v katastrálnom území V.. Znalcom K.. R. Q., znaleckým posudkom 6/2009 bola
určená hodnota vyrúbanej drevnej hmoty vo výške 699,04 € a kontrolným znaleckým posudkom Ing. U.
Y. číslo 1/2011 hodnota 1.149,23 €. Na základe rozdielnej stanovenej hodnoty vyrúbanej drevnej hmoty
súd vyhodnotil dané dôkazy na základe svojej úvahy v kontexte s vykonanými svedeckými výpoveďami

svedkov na ohliadke dňa 7. 5. 2009, kde svedkovia jednoznačne nevedeli sa vyjadriť k určeniu presnej
hranice medzi dvoma spornými parcelami. Výpoveďou svedka H. C. bolo preukázané, že vyrúbané
drevo bolo viac-menej suché a poškodené. Vychádzajúc aj z vyjadrenia znalca K.. R. Q., ktorý ohodnotil
drevnú hmotu vyťaženú v mesiaci september, október 2007 ako poškodenú hmyzovou kalamitou, ktorá
sa odpredávala za 1.000,- až 1.200,- Sk za meter kubický, z ktorej hodnoty sa odrátavali náklady na

odvoz, ťažbu a približovanie dreva, a v danom prípade vyťažená drevná hmota bola jeho znaleckým
posudkom ohodnotená stupňom 2, čo znamená poškodenie hmyzovou kalamitou porastu 30 až 50 %,
teda nie úplne zničené, suché porasty na skúmanej parcele, súd bral do úvahy hodnotu drevnej hmoty
určenú znalcom K.. U. Y. znaleckým posudkom číslo 1/2011, ktorý vyťaženú drevnú hmotu v označenomporaste ohodnotil na 1.149,23 €. Sám znalec v závere znaleckého posudku poukázal na to, že dotknuté
pne boli vzhľadom na čas od výrubu tmavšie, ako z novšieho výrubu, avšak na rozdiel od stromov
pôvodného porastu susednej mladiny sa ešte nezačali rozpadať, z čoho možno vychádzať, že drevná

hmota neznamenala poškodenie v takom rozsahu, ktorý by znamenal výrub len suchárov (palivového
dreva). Navrhovatelia v konaní uniesli dôkazné bremeno v tom smere, keď preukázali výrub dreva z
časti ich parcely zo strany odporcu. Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné, teda na strane odporcu
vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že zrealizoval ťažbu drevnej hmoty z parcely navrhovateľov, a to
vo výške škody 1.149,23 €. Odporca v konaní nepredložil súdu také dôkazy, ktorými by preukázal svoje

tvrdenia o tom, že výrub, ktorý zrealizoval v mesiaci september, október 2007, nezasahoval do parcely
navrhovateľov. Nedal si vytýčiť hranice medzi spornými parcelami tak, ako to urobili navrhovatelia, preto
súd neprihliadal na jeho tvrdenia. S poukazom na § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľom v 1. až 6. rade titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.149,23 €.
Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že pred podaním žalobného návrhu navrhovatelia oslovili
odporcu za účelom mimosúdneho usporiadania sporu, od ktorého odporca neskôr odstúpil. Rovnako v

priebehu konania účastníci mali záujem mimosúdne usporiadať spor (zápisnica o pojednávaní zo dňa
12. 10. 2009).

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostal sa odporca do omeškania s plnením peňažného
dlhu, navrhovatelia dôvodne domáhali sa vo vzťahu k odporcovi zaplatenia aj príslušenstva pohľadávky,

a to úrokov z omeškania určených dvojnásobkom diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska s
poukazom na § 3 Vládneho nariadenia číslo 87/1995 Zbierky, ktorá v tom období bola 8,5 %. Súd mal
za to, že odporca dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku nasledujúci deň po doručení
návrhu, teda 19. 9. 2008, preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom priznanú pohľadávku od 19.
9. 2008.

Súd návrh vo zvyšku, ktorým navrhovatelia žiadali zaplatiť rozdiel medzi 101.920,- Sk a sumou 1.149,23
€, zamietol, nakoľko súd rozhodol na základe vykonaného znaleckého dokazovania, ktoré ustálilo výšku
bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane odporcu.

Súd zamietol návrh navrhovateľov aj v časti o zaplatenie príslušenstva bezdôvodného obohatenia od 1.
11.2007,nakoľkoodporcaonárokunavrhovateľov,pokiaľsatýkaprávnehozákladuavýšky,sadozvedel
až doručením žalobného návrhu (18.9.2008). Nasledujúcim dňom po doručení žaloby sa odporca dostal
do omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa ust. § 142 ods.1, ods. 2, ods. 3 OSP:
1)účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebnýchnaúčelnéuplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
2) Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá ne náhradu trov právo.

3) Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ust. § 151 ods.1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Stížnosti pro porušení zákona nelze přisvědčit v tom, že v projednávané věci byla výše nároku závislá

na znaleckém posudku nebo na volné úvaze soudu (§ 142 odst. 3 o. s. ř.). Znalecký důkaz posudkem
znalce z oboru silniční dopravy byl tu totiž prováděn nikoliv proto, aby byla zjištěna výše nároku (§ 142
odst. 3 o. s. ř.), ale aby byl zjištěn samotný základ nároku. Nejde tu tedy o případ, kdy výše nároku závisí
na znaleckém posudku nebo na úvaze soudu, jako je tomu např. v případě náhrady za bolest nebo
ztížení společenského uplatnění (§ 193 odst. 1 písm. b) zák. práce a § 6 odst. 2 vyhlášky č. 32/1965 Sb.).

Vprejednávanejvecinebolavýškanárokuzávislánaznaleckomposudkualebonavoľnejúvahesúdu,za
podmienok podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 3 OSP. Znalecký dôkaz posudkom znalca z odboru
Lesníctvo, odvetvie Odhad hodnoty lesov, tu totiž vykonaný nie preto, aby bola zistená výška nároku(142 ods. 3 OSP), ale bol zistený samotný základ nároku. Nejde tu o prípad, kedy výška nároku závisí na
znaleckom posudku alebo na úvahe súdu, ako je tomu napr. v prípade náhrady za bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia. Navrhovateľom preto patrí právo na náhradu trov konania vo výške účelne

vynaložených trov proti neúspešnému odporcovi, (ktorý naopak v dôsledku svojho neúspechu musí
vlastné trovy, ktoré mu v konaní vznikli, podľa rovnakého citovaného zákonného ustanovenia znášať v
celom rozsahu sám) avšak nie vo výške uplatnenej právnym zástupcom (hodnota sporu 3.383,12 Eur
(101.920,- Sk)), ale vo výške základnej sadzby tarifnej hodnoty za úkony právnej služby pri hodnote
sporu 1.149,23 Eur.

Navrhovatelia nárok na náhradu trov voči odporcovi v súlade s citovaným ustanovením § 151 ods.1 OSP
riadne a včas uplatnil a vyčíslil. Právny zástupca navrhovateľov špecifikoval trovy konania, vzniknuté
navrhovateľom z titulu právneho zastúpenia advokátom v rozsahu tarifnej odmeny a náhrady hotových
výdavkov za 9 úkonov právnej služby, podľa ustanovení Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, nasledovne:

1/ prevzatie a príprava zastúpenia (12.05.2008) - odmena (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl.) 131,13 eur a
paušálna náhrada režijných výdavkov 6,31 eur;
2/ podanie návrhu (01.07.2008) - odmena (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.) 131,13 eur a paušálna náhrada
režijných výdavkov 6,31 eur;
3/ účasť na pojednávaní dňa 26.11.2008 - odmena (§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhl.) 131,13 eur a paušálna

náhrada režijných výdavkov 6,31 eur;
4/ účasť na pojednávaní dňa 07.01.2009 - odmena (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.) 131,13 eur a paušálna
náhrada režijných výdavkov 6,95 eur;
5/ účasť na pojednávaní dňa 12.10.2009 - odmena (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.) 131,13 eur a paušálna
náhrada režijných výdavkov 6,95 eur;

6/ vyjadrenie zo dňa 25.11.2009 - odmena (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.) 131,13 eur a paušálna náhrada
režijných výdavkov 6,95 eur;
7/ vyjadrenie k znaleckému posudku (07.06.2010) - odmena (§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhl.) 131,13 eur a
paušálna náhrada režijných výdavkov 7,21 eur;
8/ vyjadrenie zo dňa 04.08.2011 - odmena (§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhl.) 131,13 eur a paušálna náhrada

režijných výdavkov 7,41 eur;
9/ účasť na pojednávaní dňa 02.11.2011) - odmena (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.) 131,13 eur a paušálna
náhrada režijných výdavkov 7,41 eur;

Súd priznal navrhovateľom náhradu trov konania za všetky úkony, ktoré si právny zástupca navrhovateľa

vyúčtoval, avšak na základe vyššie uvedeného nie vo výške 131,13 eur za jeden právny úkon, ale vo
výške 61,14 eur za jeden právny úkon, majúc za to, že znalecký posudok bol vypracovaný len na zistenie
základu uplatňovaného žalobného nároku.

Ďalšie trovy, ktoré navrhovateľom vznikli v podobe zaplatenia súdneho poplatku vo výške 203,15 eur,

preddavok na trovy ohliadky v sume 33,- eur, záloha na znalecké dokazovanie v sume 400,- eur
a náklady na vytýčenie hranice pozemku, ktoré právny zástupca navrhovateľov proti neúspešnému
odporcovi uplatnil. Súd preskúmaním vyčíslenia nároku na náhradu trov a obsahu spisu zistil, že právny
zástupca navrhovateľov špecifikoval trovy v rozsahu skutočne poskytnutých úkonov právnej služby
avšak vo väčšej výmere, ako mu podľa Vyhl. č. 655/2004 patrí. Súd ďalej nepriznal navrhovateľom

náhradu hotových výdavkov pozostávajúcich z nákladov na vytýčenie hranice, vychádzajúc z cit. ust. §§
137anasledujúcichOSPotrováchkonania,ktorépodľanázorusúduneumožňujúpriznanieiprípadných
ďalšíchtrov,hocisúvisiacichsprejednávanouvecou,vynaloženýchvšakpredzačatímsúdnehokonania.
Súd teda priznal navrhovateľom trovy konania v celkovej sume 1.373,59 Eur po zvýšení o 20 % daň z
pridanej hodnoty podľa ust. § 18 ods.3 cit. vyhlášky v spojení s ust. § 22 ods.1,2 zákona č. 222/2004 o

dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Navrhovateľom, ktorým súd priznal náhradu trov
konania,bolvkonanízastúpenýadvokátom,pretoplatobnýmmiestomnapoukázaniepriznanejsumyna
náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149 ods.1 OSP účet advokáta, označený v návrhu.

Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Súd v danom prípade z rozpočtových prostriedkov súdu vyplatil 217,73 eur ako trovy preddavkované
štátom na znalecké skúmanie znalcom z odboru lesníctvo, odvetvie Odhad hodnoty lesov, ktoré bolopotrebnévykonať.Tietotrovypredstavovali:znalečnévsume217,73,-eur(Ing.U.Y..-znaleckýposudok
č. 01/2011 zo dňa 26.5.2011). Nakoľko odporca bol v konaní neúspešný, súd odporcu zaviazal nahradiť
trovy preddavkované štátom v sume 217,73 eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,

je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.