Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202256
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8514202256.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej navrhovateľa CD Consulting, s.r.o., Nagano Office Center, Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, pr. zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi E. X., nar. XX.X.XXXX, bytom O.
XXX/XX, K., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom pre toto konanie Mgr. S. O., vyšším súdnym
úradníkom tunajšieho súdu, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske združenie

VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42
362 962, pr. zast. JUDr. Bohdanom Jakubiskom, advokátom, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava v konaní
o zaplatenie 356 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Stará
Ľubovňa č.k. 3C/22/2014-35 zo dňa 30.12.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1.stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka Občianske
združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, 811 02
Bratislava, IČO: 42 362 962 do konania na strane odporcu je prípustný.

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ustanovením § 93 ods. 1, 2, 3 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) a ustanovením § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.

Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ doručil súdu návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle
čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Pohľadávku si uplatnil na základe
zmenky č. 705300282, ktorú odporca podpísal pôvodne v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava.

Keďže sa odporcovi nepodarilo doručiť návrh navrhovateľa spolu s kópiou predloženej zmenky, súd
uznesením3C/22/2014-25zodňa8.9.2014ustanovilodporcoviopatrovníkavosobeMgr.S.O.,vyššieho
súdneho úradníka tunajšieho súdu.

Podaním doručeným súdu dňa 10.09.2014 oznámilo vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na

strane odporcu občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, 811
02 Bratislava, IČO: 42 362 962.

Podaním doručeným súdu dňa 04.12.2014 podal navrhovateľ námietky proti vstupu vedľajšieho
účastníka na strane odporcu. Namietal skutočnosť, že konanie je právne regulované Nariadením
a toto Nariadenie upravuje procesný postup strán odlišne od vnútroštátnej úpravy a nepripúšťa

vedľajšie účastníctvo. Aplikáciu vnútroštátnych pravidiel pripúšťa Nariadenie iba výnimočne. Zároveň
poukázal na názor NS SR vysloveného v uznesení tohto súdu sp. zn. 6Cdo 357/2012 zo dňa30.10.2013, podľa ktorého „oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník
na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho
účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so

zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti
platobnému rozkazu takýmto subjektom.“ Zároveň namietal nesúlad § 93 ods. 2 O.s.p. s Ústavou SR,
konkrétne s čl. 19 ods. 2 a 3. Tento nesúlad vidí v tom, že právnické osoby, ktorých predmetom činnosti
je ochrana práv spotrebiteľa, získavajú prístup k osobitným údajom spotrebiteľa, a to bez súhlasu
spotrebiteľa.

Opatrovník odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka súhlasil. Vyslovil názor, že pôvodný vzťah medzi
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a odporcom, ktorý predchádzal vydaniu zmenky, bol vzťahom
spotrebiteľským, teda vstup združenia na ochranu spotrebiteľa je dôvodný.

Súd prvého stupňa po preskúmaní námietok navrhovateľa dospel k záveru, že tieto sú nedôvodné.

Navrhovateľ si svoj nárok uplatnil podľa Nariadenia, ktoré upravuje základný procesný postup pri
prerokovaní veci s nízkou hodnotou sporu. Ako však vyplýva z cit. čl. 19 Nariadenia, okrem vecí
upravených Nariadením sa konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čiže v danom prípade Občianskym súdnym poriadkom.
Cieľom Nariadenia je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v

cezhraničných sporoch a zníženie nákladov, čo sa zabezpečuje najmä používaním formulárov a
zavedením lehôt pri jednotlivých procesných úkonoch, ale z jeho obsahu určite nemožno vyvodiť, že
by ostatné inštitúty vnútroštátnej procesnej povahy mohli byť použité iba výnimočne. Vyplýva to aj z
citovaného čl. 19 Nariadenia. Súd preto dospel k záveru, že ani v tomto konaní nie je vylúčené, aby do
konania vstúpil aj vedľajší účastník, ktorého prípustnosť vstupu súd posudzuje podľa O.s.p.

V prejednávanej veci je zrejmé, že zmenka, na základe ktorej si uplatňuje nárok navrhovateľ,
zabezpečovala nárok zo spotrebiteľskej zmluvy.

Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. je z hľadiska systematického zaradenia i jeho obsahu vo vzťahu

k ustanoveniu § 93 ods. 1 O.s.p. špeciálnym ustanovením, pričom podľa jeho znenia sa v danom
prípade nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z
ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Legitimáciu
na vstup vedľajšieho účastníka do konania v danom prípade dáva ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. už iba
s ohľadom na samotnú povahu vedľajšieho účastníka ako právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti

je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Pre oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručené
súdu pred 01.01.2015 (tak je to v tomto prípade, keď sa jedná o podanie zo dňa 10.09.2014) teda pred

účinnosťou zákona č. 353/2014 Z. z. uviedol navrhovateľ, že samotné oznámenie vedľajšieho účastníka
o vstupe do konania nemôže automaticky zakladať právo vedľajšieho účastníka na účasť na konaní
a takisto že osoba popri ktorej vstúpil do konania s týmto úkonom súhlasí. Takýto postup vychádza z
judikatúry NS SR, podľa ktorej ani vedľajší účastník - právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv spotrebiteľov, nemôže do konania vstúpiť proti vôli toho, popri ktorom chce v tomto konaní

vystupovať, resp. že takáto účasť vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovi alebo odporcovi
nanútená, ak si ju sám neželá, nakoľko by sa priečila povahe a účelu Občianskeho súdneho konania. V
tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na závery zhrnuté v rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Cdo 188/2012 (R
62/2014). V rámci tejto právnej úpravy poukázal navrhovateľ na nesúlad ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p.
s Ústavou SR, konkrétne s čl. 19 ods. 2 a 3. V prípade, ak by odporca so vstupom vedľajšieho účastníka

súhlasil, navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že predmetom tohto súdneho konania nie je konanie,
v ktorom by na jednej strane vystupoval spotrebiteľ a preto nie je možné pripustiť vstup vedľajšieho
účastníka - právnickej osoby, ktorá bola založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľ. zároveň
upozornil na podobnú úpravu tzv. skráteného konania ustanoveného Občianskym súdnym poriadkom a
európskeho konania s nízkou hodnotou sporu, ktoré je upravené Nariadením. Ak v súčasnosti existuje

právna úprava, ktorá nedovoľuje vedľajšiemu účastníkovi podať odpor proti platobnému rozkazu v rámci
tzv.skrátenéhokonaniavrámcivnútroštátnehopráva,analogickytedavedľajšíúčastníkniejeoprávnený
podať odvolanie voči rozsudku v rámci európskeho konania s nízkou hodnotou sporu. Zároveň doplnil
svoju argumentáciu aj názorom NS SR vyjadrený v uznesení sp. zn. 6Cdo 357/2012.Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver.

Naskutkovýchaprávnychzisteniachsaničnezmeniloanivpriebehuodvolaciehokonania.Odvolacísúd
si osvojil presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje
a k odvolacím dôvodom navrhovateľa dodáva:

Pokiaľ navrhovateľ spochybňuje možnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania upraveného
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu, s jeho argumentáciou nie je možné sa stotožniť. Aj keď predmetné
nariadenie za účastníkov konania označuje len navrhovateľa a odporcu, nevyplýva z neho žiaden zákaz
ani obmedzenie , ktoré by bránilo vstupu vedľajšieho účastníka do takéhoto konania. Vychádzajúc
z uvedeného, pri chýbajúcej právnej úprave ohľadne možnosti vedľajšieho účastníctva v európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa vedľajšie účastníctvo riadi procesným právom členského

štátu, v ktorom sa konanie vedie. Uvedené vyplýva z čl. 19 tohto nariadenia. Ustanovenie § 93 ods. 2
O.s.p. u týchto subjektov, právnických osôb, zameraných na ochranu práv podľa osobitných predpisov,
t.j. aj práv spotrebiteľa, nevyžadovalo preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom
tejto úpravy, vychádzajúc z dôvodovej správy, bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane
ktorých existuje dôležitý verejný záujem. Dôvodom bol aj fakt, že v danej situácií by bolo takmer

nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi malo ísť hlavne o právnické osoby v
postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov.

SmernicaRady93/13/EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách(ďalejlen

„smernica“) čl. 7 ods. 2 priznáva osobám alebo organizáciám s oprávneným záujmom podľa príslušného
vnútroštátneho práva na ochranu spotrebiteľov procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych
záujmovspotrebiteľov.Napriektomu,žesaSmernicanezmieňujeoprípadnejúčastizdruženínaochranu
spotrebiteľov v individuálnych sporoch neznamená to, že by takáto činnosť bola vylúčená. Podľa čl.
8 Smernice, členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa ako tie,

ktoré sú stanovené v Smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva v
konaní. Občiansky súdny poriadok účinný do 31.12.2014 v ustanovení § 93 a ani v iných ustanoveniach
nepodmieňoval vstup vedľajšieho účastníka do konania výslovným súhlasom účastníka, na strane
ktorého má vedľajší účastník vystupovať. Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014
v prípade vedľajšieho účastníka, právnickej osoby, predmetom činnosti ktorej je ochrany práv podľa

osobitného predpisu, nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu a jeho vstup do
konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany odporcu, bolo pripustenie vstupu vedľajšieho
účastníka do konania prostriedkom sledujúcim to, aby odporca ako spotrebiteľ mohol účinnejšie brániť
svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.

Na právnu úpravu vyplývajúcu z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2015 nie je
možné prihliadať, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 01.01.2015,
teda v čase, keď vtedy účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť podnetu k jeho vstupu
aj súhlas účastníka s týmto vstupom do konania.

Zároveň odvolací súd uvádza, že opatrovník odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka súhlasil.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.