Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709213003
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6709213003.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v exekučnej veci oprávnených 1/ mal.
H. Y., nar. XX. XX. XXXX, a 2/ mal. H. Y., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom u matky, obaja v tomto
exekučnom konaní zastúpení zákonnou zástupkyňou - matkou H. Y., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytomul.R..H.XX/X,XXXXXJ.,protipovinnémuA..H.Y.,nar.XX.XX.XXXX,strvalýmpobytomV.Y.

XX, B., právne zastúpenému JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
v Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Kormaníkom,
ExekútorskýúradsosídlomObchodná2,06401StaráĽubovňa,podsp.zn.EX1566/2009,ovymoženie
pohľadávkyoprávnenýchnavýživnom,oodvolaníoprávnenýchprotiuzneseniuOkresnéhosúduZvolen,
č. k. 28Er/284/2009-117 zo dňa 18. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“, event. „exekučný
súd“) uznesením zo dňa 18. 06. 2015 zastavil exekúciu v časti o vymoženie bežného výživného pre
oprávnených za mesiac november 2009 nad sumu 2,36 Eur a za obdobie od 23.01.2010 naďalej (prvý
výrok) a vyhovel námietkam povinného proti ďalším trovám exekúcie zo dňa 29.05.2014 (druhý výrok).
1. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že poverením č. 5611 032491* zo dňa 05.

11. 2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Dušana Kormaníka vykonaním exekúcie voči povinnému na
uspokojenie pohľadávky oprávnených na výživnom, a to zameškaného výživného za mesiac august
2009 pre oprávneného 1/ vo výške 132,78 Eur a pre oprávnenú 2/ vo výške 99,58 Eur, t.j. spolu
zameškané výživné pre oboch oprávnených za mesiac august 2009 vo výške 232,36 Eur a bežného
výživného počnúc mesiacom november 2009 pre oprávneného 1/ vo výške 132,78 Eur mesačne a pre
oprávnenú 2/ vo výške 99,58 Eur mesačne. Exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu Stará

Ľubovňa č.k. 4P/76/2008-82 zo dňa 10.09.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 5CoP/7/2009 zo dňa 26.03.2009. Uznesením č.k. 28Er/284/2009-30 zo dňa 25.11.2010 súd
vyhovel námietkam povinného proti exekúcii v časti vymáhaného zameškaného výživného a následne
uznesením č.k. 28Er/284/2009-32 zo dňa 16.02.2011, právoplatným dňa 14.04.2011, exekúciu v časti
vymáhaného zameškaného výživného zastavil.
1. 3. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že v zmysle návrhu na vykonanie

exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice na exekútorskom úrade dňa 03. 11. 2009 bolo predmetom
exekúcievprejednávanejvecivymoženiesumy232,36Eurakozameškanéhovýživnéhospolunaoboch
oprávnených za mesiac august 2009, vymáhanie bežného výživného spolu pre oboch oprávnených vo
výške 232,36 Eur mesačne počnúc mesiacom november 2009 a vymoženie náhrady trov oprávnených
v exekučnom konaní vo výške 42,10 Eur. Podľa rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k.
4P/76/2008-82 zo dňa 10.09.2008, ktorý tvorí exekučný titul, bol povinný zaviazaný prispievať na

výživu oprávnených sumou 132,78 Eur mesačne pre oprávneného 1/ a sumou 99,58 Eur mesačne pre
oprávnenú 2/, a to vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky oprávnených.Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/87/2007-364 zo dňa 15. 12. 2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23. 01. 2010, bolo rozvedené manželstvo povinného A.. H. Y. a matky oprávnených
H. Y., maloletí oprávnení boli zverení na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom otec

(povinný) bol zaviazaný prispievať na výživu mal. H. Y. sumou 133,- Eur mesačne a na výživu mal. H. Y.
sumou 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku.
1. 4. Prvoinštančný súd vzhľadom na uvedené konštatoval, že podstatnou okolnosťou pri exekúciách
na vymáhanie výživného na maloleté deti je, že jeho výška sa môže časom meniť v závislosti od

rozhodnutia príslušného súdu v konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti. Rozsudok súdu, ktorým
bol rodič zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa, môže súd zmeniť v prípade zmeny pomerov, a to buď
tak, že príslušné výživné zvýši alebo zníži. Exekučný poriadok pritom v žiadnej svojej časti neobsahuje
všeobecné ustanovenie, ktoré by reagovalo na uvedenú skutočnosť, teda možnosť zmeny výšky
výživného v priebehu exekúcie, vedenej na jeho vymoženie. Pritom sa jedná o procesný - verejnoprávny
predpis, exekučná činnosť je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku) a exekútor v

pozícii verejného činiteľa môže konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky). Exekučný poriadok obsahuje len parciálnu úpravu v ust. § 75 ods. 2 a
§ 99 ods. 2, z ktorých jedno je systematicky zaradené v rámci právnej úpravy vykonávania exekúcie
zrážkami zo mzdy a druhé prikázaním pohľadávky z účtu v banke. V zmysle oboch týchto zákonných
ustanovení ak počas exekúcie dôjde k zmene rozsudku, ktorá spočíva vo zvýšení výživného, vzťahuje

sa exekučný príkaz aj na všetky sumy zvýšeného výživného. S prihliadnutím na absenciu všeobecného
ustanovenia v Exekučnom poriadku a na ústavné princípy výkonu štátnej moci je teda nutné uzavrieť,
že v začatej exekúcii na vymáhanie bežného výživného možno pokračovať aj po zmene jeho výšky len
v jedinom zákonom vymedzenom prípade, a síce v prípade, že dôjde k zmene rozsudku, spočívajúcej
vo zvýšení výživného. Pokiaľ by došlo k zmene rozsudku, spočívajúcej v znížení výživného, je možné

začatú exekúciu len „dokončiť“, t.j. vymôcť len výživné (v pôvodnej mesačnej výške) za obdobie do dňa,
od ktorého na základe nového rozsudku má začať povinný platiť oprávnenému výživné v zníženej výške
s tým, že za účelom vymáhania novo určeného výživného je potrebné podať nový návrh na vykonanie
exekúcie. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že rovnaký princíp je potrebné uplatniť aj v prípadoch,
kedy síce dôjde v priebehu exekúcie k zmene výšky výživného (či už k zvýšeniu alebo zníženiu), ale

k tejto zmene nedôjde v dôsledku zmeny rozsudku. Príkladom takejto situácie je, keď exekúcia na
vymoženie výživného prebieha na základe uznesenia o predbežnom opatrení a v priebehu takejto
exekúcie príslušný súd rozhodne vo veci samej rozsudkom, v ktorom určí odlišnú výšku výživného, než
bola určená v predbežnom opatrení. Predbežné opatrenie v takomto prípade zanikne (§ 77 ods. 1 písm.
c) O.s.p.), pričom výživné možno v exekúcii začatej na jeho základe vymôcť len za obdobie, ktoré nie

je pokryté vo výroku rozsudku vo veci samej. V takto začatej exekúcii však nemožno pokračovať na
základe rozsudku vo veci samej, je nutné podanie nového návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným.
Uvedená situácia, kedy nemožno v začatej exekúcii na vymáhanie výživného pokračovať, nastala aj
v prejednávanej veci. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/76/2008-82 zo dňa 10. 09.
2008 bol povinný ako otec zaviazaný prispievať na výživu oprávnených v čase, kedy s matkou detí

boli manželia. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/87/2007-364, právoplatným dňa 23. 01.
2010, bolo manželstvo rodičov maloletých oprávnených rozvedené. V zmysle platnej právnej úpravy v
zákone o rodine je súd pri rozvode manželstva povinný upraviť výkon rodičovských práv a povinností,
vrátane prípadnej vyživovacej povinnosti k mal. deťom, na čas po rozvode. Aj v zmysle § 113 ods. 1
O.s.p. je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým

deťom z ich manželstva na čas po rozvode. V prejednávanej veci Okresný súd Zvolen v rozvodovom
rozsudku na čas po rozvode zveril maloleté deti (oprávnených) do osobnej starostlivosti matky a otcovi
(povinnému) uložil prispievať na výživu mal. H. sumou 133 Eur mesačne a mal. H. sumou 100 Eur
mesačne, t.j. u oboch detí vo väčšej výške, než mal platiť pred rozvodom manželstva v zmysle rozsudku
OS Stará Ľubovňa. V prejednávanej veci teda síce v konečnom dôsledku došlo k zvýšeniu vyživovacej

povinnosti povinného, nie však v dôsledku zmeny rozsudku. Úprava práv a povinností rodičov k mal.
deťom na čas po rozvode totiž nie je zmenou predošlého rozsudku o výške výživného. V rozsudku
o rozvode manželstva sa nemení výška výživného, ale nanovo sa upravuje výživné na maloleté deti
na čas po rozvode. Nie je teda naplnená hypotéza právnej normy v ust. § 75 ods. 2, resp. § 99
ods. 2 Exekučného poriadku, keďže v prejednávanej veci nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o

rozvode povinného a matky oprávnených nedošlo k zmene rozsudku OS Stará Ľubovňa, ktorý tvorí
exekučný titul. Nemôže preto nastať ani dispozícia uvedených právnych noriem, t.j. možnosť pokračovať
v začatej exekúcii na vymáhanie výživného pre oprávnených. Pokiaľ teda rozsudok OS Zvolen o rozvode
manželstvanadobudolprávoplatnosťdňa23.01.2010,týmtodňomsastalneúčinnýmrozsudokOSStaráĽubovňa o úprave práv a povinností rodičov k deťom (oprávneným) a určení vyživovacej povinnosti
počas trvania ich manželstva. V predmetnej exekúcii, ktorá začala počas trvania manželstva povinného
a matky oprávnených dňa 03.11.2009, preto nemožno pokračovať na vymáhanie výživného za obdobie

od 23.01.2010 naďalej. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že počnúc dňom
23.01.2010, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/87/2007-364 zo
dňa 15. 12. 2009 o rozvode manželstva povinného a matky oprávnených, sa rozsudok Okresného súdu
Stará Ľubovňa č.k. 4P/76/2008-82 zo dňa 10. 09. 2008, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, stal
neúčinným. Uvedená skutočnosť je dôvodom na čiastočné zastavenie predmetnej exekúcie v zmysle §

57 ods. 1 písm. b) v spojení s § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, na ktorej existenciu exekučný súd musel
prihliadnuť aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Z uvedeného dôvodu súd exekúciu zastavil
v časti o vymoženie bežného výživného pre oprávnených za obdobie od 23. 01. 2010 naďalej. Súd tiež
exekúciu zastavil v časti o vymoženie bežného výživného pre oprávnených za mesiac november 2009
nad sumu 2,36 Eur, a to v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) v spojení s § 57 ods. 3 Exekučného poriadku,
nakoľko časť výživného za mesiac november 2009 (ktoré bolo splatné dňa 15. 10. 2009) vo výške 230,-

Eur povinný uhradil ešte pred začatím exekučného konania dňa 09. 10. 2009, v tejto časti teda záväzok
povinného zanikol splnením ešte pred začatím exekučného konania.

2.Protiuvedenémuuzneseniusúduprvejinštanciepodalazákonnázástupkyňaoprávnenýchvzákonnej
lehoteodvolanie.Uviedla,žeovýživnomboloužrazrozhodnutévexekučnomtitule,apretonemôžeísťo

opakovanéurčenievýživnéhoalelenojehozmenu,ktoroubolourčenévyššievýživné,nežrozhodnutím,
ktoré je exekučným titulom. Pokiaľ súd prvej inštancie už raz rozhodol o výživnom, každé ďalšie
rozhodnutie o výživnom bez ohľadu na skutočnosť, že o ňom súd rozhodol v inom konaní, je zmenou
rozsudku v tej časti iného rozhodnutia, ktorým súd určuje výšku výživného. Na základe uvedeného
konštatovala, že v uvedenom prípade nebol dôvod na podanie nového návrhu na vykonanie exekúcie,

nakoľko zákonná zástupkyňa oprávnených súdnemu exekútorovi predkladala iba ďalšie rozhodnutia,
ktorými došlo k zmene predchádzajúcich rozhodnutí týkajúcich sa okrem iného i výšky výživného.
Z uvedených rozhodnutí nepochybne vyplýva, že povinný bol počas doterajšieho obdobia viackrát v
omeškaní s platením výživného a exekúcia je teda vedená dôvodne. Na základe uvedeného žiadala,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinný podal prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
uznesenie súdu prvej inštancie považuje za zákonné a správne v celom rozsahu. Nesúhlasil s tvrdením
matky maloletých detí, že ak súd už raz rohodol o výživnom, každé ďalšie rozhodnutie o výživnom bez
ohľadu na skutočnosť, že o ňom súd rozhodol v inom konaní je zmenou rozsudku. K vyššie uvedenému

tvrdeniu matky podotkol, že v začatej exekúcii na vymáhanie bežného výživného možno pokračovať
aj po zmene jeho výšky len v jedinom zákonom vymedzenom prípade, a to pokiaľ dôjde k zmene
rozsudku spočívajúcom vo zvýšení výživného. Ak naopak dôjde k zníženiu výživného, je možné vymôcť
len výživné do dňa, od ktorého na základe nového rozsudku má začať povinný platiť výživné v zníženej
výške a na vymáhanie novourčeného výživného je potrebné podať nový návrh na vykonanie exekúcie,

pričom rovnaký princíp je potrebné uplatniť, ak v priebehu exekúcie síce dôjde k zvýšeniu výživného,
ale nie v dôsledku zmeny rozsudku.

4. Odvolanie zákonnej zástupkyne oprávnených bolo podané dňa 30. 07. 2015, teda ešte za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01.07.2016 zrušený zákonom

č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie konanie
prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia

CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „ostávajú právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.“

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP

a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňujes odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade
s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým

spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd konštatuje, že zákonná zástupkyňa oprávnených v odvolaní neuviedla žiadne
skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a
s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal.

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným §
387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorým reaguje na argumenty uvedené
v odvolaní.

10.Pokiaľzákonnázástupkyňaoprávnenýchvodvolanínamietala,žeovýživnomboloužrazrozhodnuté
v exekučnom titule, a preto nemôže ísť v predmetnom prípade o opakované určenie výživného,
ale len o jeho zmenu, ktorou bolo určené vyššie výživné, než rozhodnutím, ktoré je exekučným
titulom, a preto nebol v uvedenom prípade dôvod na podanie nového návrhu na vykonanie exekúcie,
odvolací súd konštatuje, že daná odvolacia námietka v prejednávanej veci neobstojí. V predmetnom

prípade bol otec ako povinný rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/76/2008-82 zo dňa
10.09.2008 zaviazaný prispievať na výživu oprávnených v čase, kedy s matkou detí boli manželia.
Následne rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/87/2007-364, právoplatným dňa 23. 01. 2010,
bolo manželstvo rodičov maloletých oprávnených rozvedené. Odvolací súd k uvedenému považuje
za potrebné uviesť, že v zmysle § 100 Civilného mimosporového poriadku je s konaním o rozvod

manželstva spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na
čas po rozvode. V týchto intenciách ide o procesný inštitút spojenia vecí, ku ktorému dochádza
ex lege bez potreby ďalšieho rozhodnutia. Vzhľadom na to je súd povinný v rozhodnutí, ktorým sa
rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, vždy upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pričom vychádza najmä z ustanovení § 24 a 25 Zákona o

rodine, pričom skoršia úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu podľa §
36 a § 65 ods. 1 Zákona o rodine stráca účinnosť právoplatnosťou výroku o úprave rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu a výživnom v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, keďže s konaním o rozvod manželstva sa ex lege spája konanie o úprave pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, bez ohľadu na to, či výkon ich rodičovských práv

a povinností k maloletým deťom bol už upravený skorším rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou
dohodou. Prípadná skoršia úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu teda v
takomto prípade právoplatnosťou výroku o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
stráca účinnosť. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že rozsudkom o rozvode manželstva nedošlo
k zmene výšky výživného, ale bolo v zmysle vyššie uvedeného opätovne upravené výživné na maloleté

deti na čas po rozvode, pričom predmetná skutočnosť je v zmysle 57 ods. 1 písm. b) v spojení s § 57 ods.
3 Exekučného poriadku dôvodom na čiastočné zastavenie exekúcie, na ktorú exekučný súd prihliadol
v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku aj bez návrhu.

11. S ohľadom na uvedené preto odvolací súd uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 387

ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právona styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).