Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716213116
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716213116.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne Y. U., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom N. XXXX/X, XXX XX D., proti žalovanému W.. P. Q., nar. XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom T. XXX/XX, XXX XX W. W., o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11C/177/2016-31 zo dňa 23. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 23. 11. 2016 na základe návrhu žalobkyne nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť, aby sa zdržal výkonu záložného práva zriadeného
Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 04. 12. 2015 k nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v katastrálnom území D., obec D., okres N. zapísanej na LV č. XX vedenom Okresným úradom
N., katastrálny odbor, a to: stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcela
registra “C“ č. XX o výmere XXXm2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej (prvý výrok). Zároveň uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote 30 dní

od doručenia rozhodnutia podala žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti zo dňa 04. 12. 2015 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obec D.,
okres N. zapísanej na LV č. XX vedenom Okresným úradom N., katastrálny odbor, a to: stavba - rodinný
dom, súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcela registra “C“ č. XX o výmere XXXm2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, proti žalovanému P. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/XX,
W. W. (druhý výrok).

1. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa „navrhla, aby súd vydal
predbežné opatrenie v nasledovnom znení «Okresný súd vo Zvolene vyhovuje návrhu navrhovateľky na
zriadenie predbežné opatrenia zákazu hýbať s nehnuteľnosťou. Súd ukladá odporcovi povinnosť, aby sa
zdržal výkonu záložného práva zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa
4.12.2015 N. zapísanej na liste vlastníctva č. XX vedenom Okresným úradom N., Katastrálny odbor a to:
stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcela registra „C“ č. XX o výmere

XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, až do právoplatného skončenia konania vo veci.»“
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na konkrétne zákonné
ustanovenia (§ 324, § 325 ods. 2 písm. c/, d/, § 326, § 328 ods. 2 prvá veta, § 336 ods. 1, 2
a 3, § 337 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej aj „CSP“/) a uviedol,
že „posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska dôvodov, pre ktoré je možné
nariadiť neodkladné opatrenie a z hľadiska zistenia skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť

a trvanie nároku žalobkyne. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia môže byť len to, že je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd preto skúmal,či v danej veci je potrebné bezodkladne upraviť pomery, neodkladné opatrenie sa netýka dôvodu,
že je obava, že exekúcia bude ohrozená. V prejednávanej veci mal súd za to, že návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, a to z hľadiska osvedčenia potreby bezodkladne

upraviť pomery, pričom žalobkyňa túto potrebu riadne odôvodnila.“ Zároveň poukázal na to, že „v
danej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania vo veci
samej. Žalobkyňa podaným návrhom sleduje dočasnú úpravu pomerov medzi sporovými stranami.
Z listinných dôkazov pripojených k podanému návrhu a k doplneniu návrhu má súd za osvedčené,
že žalovaný Oznámením zo dňa 29.2.2016 žalovanej oznámil začatie výkonu záložného práva k

zálohu - nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území D., obec D., okres N. zapísanej na
LV č. XX vedenom Okresným úradom N., katastrálny odbor, ako: pozemok registra C, parcelné číslo
KN-C XX, o výmere XXXm2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria.“ Následne uviedol, že „v
prvom rade skúmal dôvodnosť predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu
spisu je nesporné, že účelom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo zachovanie existencie
faktického a právneho stavu vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti (rodinnému domu). Tento účel

vyplýva z dôvodnej a oprávnenej obavy žalobkyne, aby eventuálnou realizáciou výkonu záložného práva
zo strany žalovaného nedošlo k zhoršeniu jej faktického a právneho postavenia, prípadne, aby nedošlo
k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi,
resp. s veľkými obtiažami. Ďalej je nesporné, že navrhované neodkladné opatrenie má priamo väzbu
na konanie vo veci samej, v ktorom sa žalobkyňa mieni domáhať určenia zrušenia Zmluvy o zriadení

záložného práva. V aktuálnej dobe súdu neprináleží posudzovať, do akej miery môže byť žalobkyňa v
konaní vo veci samej úspešná, súd považuje za osvedčené právo žalobkyne domáhať sa uvedeného
určenia s tým, že o veci samej bude rozhodnuté na základe vykonaného dokazovania v konaní vo
veci samej.“ Zároveň konštatoval, že „návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má za cieľ, aby
do vyriešenia sporu vo veci samej, nebol zo strany žalovaného realizovaný výkon záložného práva k

predmetnej nehnuteľnosti. Ak by takáto okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho,
ale i faktického postavenia žalobkyne v konaní vo veci samej. Z tohto dôvodu možno konštatovať,
že v danej veci existuje skutkový i právny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadením
tohtoneodkladnéhoopatrenianedôjdekspôsobeniuneprimeranejujmyžalovanému,anitretímosobám,
pretože súčasný právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti sa nezmení, predmetné záložné právo

naďalej existuje a neodkladným opatrením bude pozastavený len jeho výkon.“
1. 4. V závere odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že „po oboznámení sa s
dôvodmi žalobkyne uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a po oboznámení
sa s obsahom spisového materiálu dospel súd k jednoznačnému záveru, že návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia je v danom prípade opodstatnený. S poukazom na vyššie uvedené

a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia,
že neodkladné opatrenie nariadil, pričom zároveň uložil žalobkyni povinnosť podať návrh na začatie
konania vo veci samej, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.“

2. 1. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh žalobkyne o nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.
2. 2. V odôvodnení odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie a
to najmä z dôvodu, že podľa jeho názoru „neboli splnené všetky podmienky nevyhnutné pre nariadenie
predbežného opatrenia vyžadované zákonom ...“, a aj vzhľadom na skutočnosť, že prvoinštančný

súd svojím postupom „opomenul ochranu“ jeho „subjektívnych práv“ a poskytol neprimeranú ochranu
žalobkyni. Aj keď pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení
aktuálneho procesnoprávneho predpisu - civilného sporového poriadku, žalovaný v odôvodnení
odvolania poukazoval na ustanovenia neaktuálneho procesnoprávneho predpisu - Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.).

2. 3. Žalovaný ďalej v odôvodnení odvolania namietal, že z dokladov predložených žalobkyňou
prvoinštančnému súdu vyplýva, že „podpísala notársku zápisu a nie je zrejmé, prečo nenamietala tie
skutočnosti, ktoré uvádza v súčasnosti v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ...“.
Rovnako „nenamietala povolenie vkladu záložného práva a nepostupovala cestou preskúmania
rozhodnutia súdom v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. ...“.

2. 4. Okrem toho žalovaný namietal, že súd prvej inštancie „sa riadil pri rozhodovaní o nariadení
predbežného opatrenia výlučne skutkovými tvrdeniami žalobkyne, pričom je zrejmé, že tieto si navzájom
odporujú...“.Vtejtosúvislostinamietal,žesúdprvejinštancienedostatočneozrejmilskutkovýstavateda
neosvedčiluplatňovanýnárok,vdôsledkučoho„nesprávnevyhodnotilsplneniezákladnejpodmienkyprenariadenie predbežného opatrenia.“ Zároveň namietal i nesplnenie druhej zákonnej podmienky, ktorou
je osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Konštatoval, že prvoinštančný súd „sa v
rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia riadil jedine skutkovými okolnosťami

predostretými žalobkyňou a domnelou hroziacou ujmou. Žiadnym spôsobom nezohľadnil oprávnené
záujmy záložného veriteľa, ktorý je legitímnym záložným veriteľom a ktorý postupoval v súlade s platnou
právnou úpravou v rámci uspokojenia svojej pohľadávky. Prvostupňový súd naopak svojím postupom
poškodil oprávnené záujmy záložného veriteľa a jeho Ústavou Slovenskej republiky garantované
vlastnícke právo, kde bez toho, aby boli kumulatívne naplnené zákonom vyžadované podmienky,

nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva (...).“ Jeho „oprávnené záujmy (...) boli uvedeným
rozhodnutím poškodené z toho hľadiska, že došlo k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva, kedy je
bez relevantného zákonného dôvodu obmedzovaný vo výkone záložného práva, pričom je dôvodné
predpokladať dlhotrvajúci súdny spor, ktorý má len oddiaľovať plnenie povinnosti žalobkyne“ voči nemu.
Prvoinštančný súd teda v rozpore s ustálenou judikatúrou uprednostnil výlučne záujmy žalobkyne, ktorá

nesplnila svoj dlh voči nemu riadne a včas, pred jeho záujmami spočívajúcimi v tom, že pristúpil k
legitímnemu výkonu záložného práva za účelom uspokojenia svojej pohľadávky.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu o nariadení neodkladného opatrenia
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
5. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so zásadnými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2, s použitím § 234 ods. 2
CSP.

7. Odvolací súd sa už v minulosti zaoberal otázkou osvedčenia dôvodnosti a potreby nariadenia
predbežného opatrenia (aktuálne - neodkladného opatrenia) vo viacerých skutkovo a právne obdobných
veciach (napr. v uznesení č.k. 17Co/95/2011 z 26. 04. 2011, v uznesení č. k. 12Co/83/2013 z 19. 04.
2013, 12Co/126/2013 z 16. 07. 2013, 12Co/437/2014 z 09. 06. 2014, 12Co/503/2015 z 16. 10. 2015),
kde uviedol konštantné a ustálene právne závery, s ktorými plne korešponduje i právny názor (záver)

súdu prvej inštancie uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

8. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s argumentom žalovaného, že neboli osvedčené základné
skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. Medzi takéto základné
skutočnosti v tejto veci totiž patrí skutočnosť, že zo strany žalovaného hrozí realizácia záložného

práva, čo bolo v konaní listinnými dôkazmi osvedčené (a čo v konečnom dôsledku žalovaný v odvolaní
de facto potvrdil) a ďalej skutočnosť, že žalovaná spochybňuje platnosť predmetnej záložnej zmluvy,
ktorej neplatnosti sa mieni domáhať. Za takto osvedčeného skutkového stavu je teda daný dôvod
na to, aby došlo k dočasnej úprave pomerov strán sporu formou neodkladného opatrenia, ktorého
legitímnym účelom je jednak to, aby do vyriešenia sporu vo veci samej (v ktorom žalobkyňa nemusí byť

úspešná) nedošlo k realizácii výkonu záložného práva, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k prevodu
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu, čím by sa v priebehu konania vo veci
samej dostala nielen do výrazne horšieho právneho postavenia, ale i do veľmi zhoršeného faktického
postavenia (ohrozenia bytových podmienok). Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, nariadenýrozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu,
pričom nariadením tohto neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému žiadna zásadná ujma, pretože
súčasný právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti sa nezmenil, nakoľko predmetné záložné právo

naďalej existuje a dočasne je pozastavený len jeho výkon. Ak by žalovanému predsa len nariadeným
neodkladným opatrením nejaká konkrétna ujma alebo škoda vznikla, žalobkyni vznikne za podmienok
uvedených v ustanovení § 340 CSP povinnosť (a žalovanému právo) na náhradu takejto ujmy alebo
škody.

9. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie bolo vecne správne,
odvolací súd ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

10. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1
CSPvznikolnároknanáhradutrovodvolaciehokonania. Žalobkynivšakžiadnereálnetrovyodvolacieho
konania nevznikli a preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).