Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. január 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 0Er/89/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7696899027
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7696899027.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného eurobus, a.s. (právny nástupca
spoločnosti Slovenská autobusová doprava, štátny podnik Rožňava, IČO: 31 710 409), sídlo: Košice,
Staničné námestie 9, IČO: 36 211 079, zastúpeného JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom
v Bratislave, Zámocká 26, adresa pracoviska a adresa na doručovanie Rožňava, Čučmianska dlhá 45,
proti povinným: 1./ F. K., H.. XX.XX.XXXX, C. H., Z. XXX/X, 2./ A. K., H.. XX.XX.XXXX, C. H., Z. XXX/X,

3./ R. K., H.. XX.XX.XXXX, C. H.F. K.. Č.. XXX, a 4./ F. K., H.. XX. XX.XXXX, C. K. H. N., R. X/X, vedenej
u súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského, Exekútorský úrad so sídlom v Rožňave, Akademika
Hronca 3, pod sp. zn. EX 46/1996, o vymoženie 821,38 Eur (24.745,- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodermarskému, Exekútorský úrad Rožňava,

Akademika Hronca 3, trovy exekúcie vo výške 129,73 Eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy
uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh právneho

predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného
platobného rozkazu tunajšieho súdu sp. zn. 1Rob2367/93 zo dňa 13.10.1993, vydal dňa 11.4.1996
poverenie na výkon exekúcie pod číslom XXXX *. pre súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského,
Exekútorský úrad Rožňava, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 821,38 Eur (24.745,- Sk) s 15,5
% úrokom z omeškania od 15.7.1992 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 32,80 Eur (988,-
Sk) a trov exekúcie.

Vpriebehuexekučnéhokonaniabolsúdudoručenýsúdnymexekútorompodnetnazastavenieexekúcie.
V tomto podnete súdny exekútor navrhol, aby tunajší súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") zastavil exekúciu z
dôvodu,žemajetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie.Súdnyexekútorsizároveňvpodnete

uplatnil trovy exekúcie, ktoré mu v priebehu konania vznikli, v celkovej sume 343,60 Eur vrátane
dane z priadnej
hodnoty (ďalej len „DPH“). Prílohou podnetu bol exekútorský spis sp. zn. EX 46/1996 a súhlas
oprávneného so zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) exekučného poriadku.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Súd mal z výpisu z obchodného registra preukázané, že právny predchodca oprávneného Slovenská
autobusová doprava, štátny podnik Rožňava, so sídlom v Rožňave, Šafárikova 91 IČO: 31 710 409
bol zrušený bez likvidácie v dôsledku zlúčenia podľa § 15 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku
v znení neskorších predpisov, a to na základe rozhodnutia č. 62/99 z 30.6.1999 zakladateľa, teda
štátu, v mene ktorého konalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Univerzálnym právnym

nástupcom, ktorý prevzal všetko majetok, práva, povinnosti a záväzky, sa stal štátny podnik Slovenská
autobusová doprava Košická dopravná spoločnosť so sídlom v Košiciach, IČO: 31 710 310. Slovenská
autobusová doprava, štátny podnik Rožňava bol dňom 1.8.1999 vymazaný z obchodného registra.
Následne obdobne Slovenská autobusová doprava Košická dopravná spoločnosť, štátny podnik so
sídlom v Košiciach, IČO: 31 710 310 bol zrušený bez likvidácie podľa § 15 zákona č. 111/1990 Zb.
o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, a to na základe rozhodnutia č. 99 z 5.12.2001

zakladateľa, teda štátu, v mene ktorého konalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Všetko
majetok, práva, povinnosti a záväzky (i neznáme) prešli na Fond národného majetku SR, ktorý ich
vložil do obchodnej spoločnosti Slovenská autobusová doprava Košická dopravná spoločnosť, akciová
spoločnosť so sídlom v Košiciach, IČO: 36 211 079. Táto obchodná spoločnosť zmenila obchodné meno
od 16.4.2007 na eurobus, a.s. Súd pokračoval v konaní v právnym nástupcom oprávneného v

súlade s § 107 ods. 4 O.s.p..

Súd mal z uznesenia tunajšieho súdu č. k. 7D 211/2009-50 zo dňa 26.04.2010, preukázané, že povinný
zomrel dňa 02.12.2009, t. j po začatí exekučného konania, ktoré začalo dňom 29.3.1996.
Po nebohom prebehlo dedičské konanie, ktoré bolo skončené vydaním predmetného uznesenia, kde

dedičstvo po nebohom poručiteľovi nadobudli jeho štyria dedičia - manželka a tri deti podľa § 175q
ods. 1 písm. d) O.s.p.. Čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu 31,75 Eur. Uznesenie č. k. 7D
211/2009-50 zo dňa 26.04.2010, nadobudlo právoplatnosť dňom 22.10.2010. Súd pokračoval v konaní
v právnymi nástupcami povinného v súlade s § 107 ods. 1 O.s.p.. keďže tí ako dedičia zo zákona vstúpili
do všetkých práv a povinností nebohého poručiteľa, pretože dedičstvo neodmietli, neboli postihnutí

dedičskou nespôsobilosťou, a ani dedičstvo nebolo predĺžené. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), dedič vstupuje do práv a povinností poručiteľa
a zodpovedá za jeho dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

Vzhľadom na podnet súdneho exekútora, súhlasné vyjadrenie oprávneného so zastavením exekúcie,

vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol, tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil. Súd mal z exekútorského spisu sp. zn. EX 46/1996
preukázanú nemajetnosť povinných, berúc do úvahy aj výsledky dedičského konania po nebohom
povinnom Z. K. a skutočnosť, že dedičia zodpovedajú za dlhy nebohého poručiteľa len do výšky
nadobudnutého

dedičstva, ktoré predstavovalo v zmysle právoplatného uznesenia č. k. 7D 211/2009-50 zo dňa
26.04.2010 sumu 31,75 Eur.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok

na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).Podľa § 203 ods. 2 alinea prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekúcie súdneho exekútora,
a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov
exekučného konania a uložil oprávnenému, aby tieto trovy konania uhradil súdnemu exekútorovi v
lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie v tomto
prípade je skutočnosť, že majetok povinných nestačí ani na úhradu trov exekúcie, trovy exekúcie znáša

oprávnený.

Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 343,60 Eur vrátane DPH vo vyčíslení trov
exekúcie, ktoré bolo súčasťou podnetu na zastavenie exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a
rozhodol, že trovy boli účelne vynaložené vo výške 129,73 Eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi
priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len „ vyhláška“).

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm.
a) s použitím § 14 ods. 2 vyhlášky, t. j. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v sume

19,92 Eur. Odmena za jednu začatú hodinu účelne vynaložené na exekúciu (1 hod. a 6,64 Eur), za čas
strávený spísaním výzvy k úhrade (60 min.), spísanie záznamu o vykonaní služobnej cesty (30 min.)
a spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie (60 min.). Ďalej odmena súdneho exekútora v zmysle
§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 59,76 Eur (1 úkon a 3,32
Eur) spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu

na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu,
doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie
účtu povinného 4 x (Slovenská sporiteľňa, a.s., VÚB, a.s., Poľnobanka, a.s., Istrobanka, a.s.),
zisťovanie platiteľa mzdy povinnej 2 x ( 8.4.2003, 29.9.2003), každé zisťovanie majetku povinného
6 x ( 2 x ODI, 1 x súpis majetku u povinného, 1 x záznam o úkone, 2 x súd). V rámci trov exekúcie

súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume
poštovného 26,77 Eur za poštové služby a hotové výdavky v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume 1,66
Eur (kolkové známky). Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie
spolu 108,11 Eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v
súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 21,62 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej

hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 129,73 Eur vrátane
DPH.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkon
spísanie žiadosti o udelenie poverenia, registrácia poverenia (30 minút) a spísanie žiadosti o poskytnutie

súčinnosti, keďže súd mal za to, že dané úkony boli vyúčtované duplicitne, pričom súd priznal za
uvedené úkony súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Rovnako súd
nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkon spísanie
správy pre oprávneného, keďže tento úkon nepovažoval za úkon smerujúci k uskutočneniu účelu
exekučného konania, ktorým je nútený výkon vykonateľného exekučného titulu. Ďalej súd nepriznal

súdnemu exekútorovi odmenu určenú v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v spojení s § 15 ods. 1
vyhlášky v sume 9,96 Eur (1 úkon a 3,32 Eur) spočívajúca v odmene za tri úkony zisťovanie majetku
povinného, keďže okrem úkonov zisťovania majetku, za ktoré priznal odmenu, súd nemal preukázané
vykonanie ďalších takýchto úkonov z exekútorského spis sp. zn. EX 46/1996. Súd nepriznal súdnemu
exekútorovi náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou cestovných náhrad za pracovnú cestu (E. - H.

- E.) zo dňa 2.4.2003 v sume 105,24 Eur, keďže súd nemal náležite v súlade so zákonom č. 283/2002
Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov túto pracovnú cestu preukázanú. Absentuje
k vyúčtovaniu pracovnej cesty výpis z knihy jázd, kde by bolo možné verifikovať základnú náhradu za
použitieosobnéhomotorovéhovozidla,ataktiežnáhraduzaspotrebovanéPHM.Ďalejkópiaosvedčenia
o evidencii vozidla a doklad o cene PHM. Súd samotné preukázanie pracovnej cesty, jednoduchou

zápisnicou o úkone založenou v exekútorskom spise sp. zn. EX 46/1996, ktorá obsahuje len skutočnosť,
že povinný bol navštívený v H., pričom bol doma, je po dvojnásobnom infarkte, nepoberá žiadne dávky,
nemá žiadne majetok, považuje za nedostatočné. V zápisnici o úkone najmä chýba podrobnejší popis
pracovnej cesty. Vzhľadom na uvedené súd nepriznal aj náhradu za stratu času za túto pracovnú cestupodľa § 23 vyhlášky v sume 29,61 Eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov
v sume 3,32 Eur označených overenie poverenia, keďže podľa § 35 ods. 2 Exekučného poriadku zhodu
kópií poverenia na vykonanie exekúcie s jeho originálom môže vyznačiť na týchto kópiách exekútor

za účelom žiadosti o súčinnosť v zmysle § 34 Exekučného poriadku. Súd rovnako nepriznal súdnemu
exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 10,21 Eur označených ako bankové informácie, keďže
súd nemal preukázané (napr. dokladom o úhrade, príp. faktúrou a pod.), že dané výdavky boli súdnym
exekútorom účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle § 22 ods. 1
vyhlášky v tomto exekučnom konaní. Súd poznamenáva, že je vecou súdneho exekútora, aby do

exekútorského spisu doložil také doklady, ktoré budú nad všetky pochybnosti preukazovať všetky trovy,
ktoré mu v priebehu exekúcie vznikli pri jej výkone. A nakoniec súd nepriznal súdnemu exekútorovi
náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške 2,80 Eur (2 x 1,40 Eur) za
vrátenie poverenia a oznámenie o ukončení exekučného konania, keďže súdu je z jeho činnosti
známe, že súdni exekútori zasielajú poverenia v skončených
exekučných konaniach hromadne, teda účelnosť týchto hotových výdavkov je sporná. V nadväznosti na

uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedenú odmenu a hotové výdavky.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení
s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia

§ 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce
náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.