Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/96/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200874
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4014200874.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej

a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľky: D.
G., bytom C., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o prepočet
sumy invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa
08.12.2014, č.k. 23Sd/240/2014-23, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 08.12. 2014, č.k.
23Sd/240/2014-23, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom č.k. 23Sd/240/2014-23 zo dňa 08.12.2014 potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo
XY z 27.05.2014, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o prepočet sumy invalidného dôchodku
z dôvodu, že výška dôchodku zodpovedá preukázanej dobe poistenia a výške vymeriavacích základov,
ktoré navrhovateľka v zamestnaní na území Slovenskej republiky dosiahla.

Krajskýsúdkonštatoval, žeodporkyňapostupovalasprávne,keďosobnývymeriavacízákladnavýpočet
invalidného dôchodku navrhovateľky určila len z obdobia, kedy navrhovateľka žila na území Slovenskej

republiky. Odporkyňa podľa názoru krajského súdu správne aplikovala čl. 5 ods. 1 Dohody medzi
Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení
(ďalej len „Dohoda“), keď obdobie zamestnania na území Ruskej federácie zohľadnila len ako dobu
zamestnania, avšak nezohľadnila v danom období dosiahnuté zárobky na účely výpočtu osobného
mzdového bodu. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka. Nesúhlasila s vysloveným názorom

krajského súdu a považovala ho len za kopírovanie názoru odporkyne. Poukázala na znenie ods. 1 a 2
čl. 5 Dohody, ktoré rozdielne upravujú postup pri výpočte sumy dôchodku občana, ktorý po presídlení
z územia jedného zmluvného štátu na územie druhého zmluvného štátu vykonával zárobkovú činnosť
podľa právnych predpisov tohto štátu (ods. 1) a ktorý po presídlení do druhého štátu už zárobkovú
činnosť nevykonával (ods. 2). Bola toho názoru, že odporkyňa pri spôsobe určenia zárobku na účely
priznania, resp. prepočítania sumy jej invalidného dôchodku, mala vziať do úvahy obe ustanovenia čl. 5
Dohody a priemerný osobný mzdový bod vypočítať aj v jej prípade z 22 kalendárnych rokov osobitne (§

63 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z.) pri zohľadnení zárobkov za odpracované roky aj v Ruskej
federácii (1989 až 2010). Z toho dôvodu žiadala rozsudok krajského súdu zmeniť, vec vrátiť odporkyni
na ďalšie konanie.Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Tiež poukázala na ustanovenia čl. 5 Dohody, s tým, že
invalidný dôchodok bol navrhovateľke priznaný podľa odseku 1 čl. 5 Dohody lebo po presídlení z Ruskej

federácie na územie Slovenskej republiky pracovala a tak získala obdobie dôchodkového poistenia
podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Pripomenula, že doba poistenia získaná v Ruskej
federácii bola navrhovateľke pre nárok na invalidný dôchodok zhodnotená.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.)
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením sa dané odvolacie konanie riadi ustanoveniami O.s.p.

Najvyšší súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez pojednávania v súlade
s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o žiadosti navrhovateľky na

prepočet (zvýšenie) sumy invalidného dôchodku.

Zo žiadosti o prepočet invalidného dôchodku vyplýva, že navrhovateľka
za rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu považuje kalendárne roky
1989 až 2010, z ktorých roky 1989 až 1994 sú roky poistenia v Ruskej federácii a roky 1995 až 2010

sú roky od presídlenia a poistenia na území Slovenskej republiky. Navrhovateľka je poberateľkou
invalidného dôchodku od 17.06.2011. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľka pracovala na území Ruskej
federácie v čase od 27.08.1975 do 22.12.1994 v rozsahu 15,1014 rokov, čo odporkyňa po došetrení
a doplnení celkovej doby poistenia navrhovateľky znovu rozhodla o výške invalidného dôchodku
navrhovateľky dňa 30.04.2012, teda odporkyňa všetky preukázané doby poistenia v Ruskej federácii

zhodnotila pre nárok na invalidný dôchodok. Po presídlení na územie Slovenskej republiky jej bola
zhodnotená doba poistenia od 01.03.2004 do 16.06.2011 v rozsahu 6,0357 rokov, ktorú odporkyňa
započítala a zhodnotila pre nárok na invalidný dôchodok priznaný od 17.06.2011.

Podľa § 61 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov osobný

vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné
na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej
vety považuje za zaplatené.

Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 Dohody pri priznávaní dôchodkov a iných dávok sa plne započítava doba

zamestnania na území obidvoch zmluvných strán, včítane doby zamestnania oprávňujúcej na priznanie
dôchodkov za výhodnejších podmienok a vo vyššej výmere. Pritom orgány sociálneho zabezpečenia
započítavajú dobu zamestnania, ako aj dobu inej, jemu na roveň postavenej činnosti ako vo svojom, tak
aj v druhom štáte bez ohľadu na to, aká časť požadovanej doby zamestnania pripadá na prácu v každom
z týchto štátov. Započítavanie doby zamestnania, pokiaľ ide o dobu práce v každej zo zmluvných strán,

vykonáva sa podľa právnych predpisov tej zmluvnej strany, na ktorej území sa vykonávala práca alebo
jej na roveň postavená činnosť.

Podľa čl. 5 ods. 1 Dohody, občanom, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie
druhej zmluvnej strany a po presídlení pracovali, vymeriavajú sa dôchodky a iné dávky zo zárobku

dosiahnutého v zamestnaní v krajine, do ktorej presídlili.

Podľa čl. 5 ods. 2 Dohody, občanom, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie
druhej zmluvnej strany a po presídlení nepracovali, vymerajú sa dôchodky a iné dávky z priemerného
mesačného zárobku zamestnancov obdobného odboru a kvalifikácie ku dňu priznania dôchodku alebo

inej dávky v krajine, do ktorej presídlili. Rovnako sa postupuje pri výpočte dôchodku a iných dávok u
občanov, ktorí presídlili z jednej krajiny do druhej po priznaní dôchodku alebo inej dávky.Zo znenia čl. 5 ods. 1 a ods. 2 Dohody vyplýva, že postup pri určení zárobku, z ktorého sa vymeriavajú
dôchodky občanov, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany
je odlišný u občanov, ktorí po presídlení vykonávali pracovnú činnosť a u občanov, ktorí po presídlení

žiadnu pracovnú činnosť nevykonávali.

Z uvedených ustanovení, ani z iných článkov Dohody nevyplýva, že by sa mohli postupy stanovené v
ods. 1 a ods. 2 článku 5 Dohody kombinovať.

Keďže navrhovateľka po presídlení na územie Slovenskej republiky pracovala ako poistený
zamestnanec (alebo bola dobrovoľne dôchodkovo poistená), potom odporkyňa stanovila priemerný
osobný mzdový bod navrhovateľky z vymeriavacích základov v kalendárnych rokoch 1994 až 2010,
dosiahnutých z poistenia na území Slovenskej republiky, teda podľa článku 5 ods. 1 Dohody, v súlade
so zákonom. Pokiaľ teda krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa správne pre výpočet osobného
mzdového bodu zohľadnila zárobky dosiahnuté navrhovateľkou počas doby zamestnania iba na území

Slovenskej republiky, tento záver krajského súdu bol správny.

Vzhľadom na uvedené nie je možné vyhovieť požiadavke navrhovateľky na výpočet (dopočet) jej
invalidného dôchodku podľa odseku 2 článku 5 Dohody z priemerného ročného zárobku zamestnanca
podobného odboru a kvalifikácie v Slovenskej republike.

Na základe týchto skutočností súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže

navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyňa nemá nárok na náhradu trov konania
zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.