Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/280/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714214576
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714214576.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Z. Š., H.. XX.
XX. XXXX, C. S., H. C. XXX/XX právne zastúpenému JUDr. Matejom Valjentom advokátom so sídlom
v Partizánskom, Jesenského 232 proti žalovanému A. M., C. XXX XX S. XX, práv. zast. Advokátska
kancelária KONCOVÁ&PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256
907, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobca je žalovanému povinný nahradiť trovy konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03. 11. 2014 sa žalobca proti žalovanému domáhal zrušenia

rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu arbitráž s.r.o. so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO:
46 665 145 sp. zn. R 81/2014 zo dňa 13. 10. 2014 a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že predmetný rozhodcovský rozsudok mu bol doručený 17.
10. 2014 a rozhodcovský súd v ňom rozhodol v právnej veci žalobcu A. M., S. XX a žalovaného
v rade 1/ LIGNOIMPEX s.r.o. so sídlom Nábrežie Belanky 585/53, Partizánske, IČO: 36 326 313 a

žalovaného v rade 2/ Z. Š., H.. XX. XX. XXXX, čiže žalobcu. Predmetným rozhodcovským rozsudkom
súd rozhodcovský súd námietku právomocí rozhodcovského súdu zamietol a žalovaných v rade 1/ a 2/
zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne:
- v lehote do 3 od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 8 630,15 €, v časti 829,85 € súd žalobu zamietol,
- v lehote do 3 od právoplatnosti tohto rozsudku úroky z omeškania vo výške 6 % ročne odo dňa 11. 10.
2005 zo sumy 8 630,15 € do zaplatenia, v prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu na úrok z omeškania

zamietol,
- v lehote do 3 od právoplatnosti tohto rozsudku zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne odo dňa 11. 10.
2005 zo sumy 8 630,15 € do zaplatenia, v prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu na úrok z omeškania
zamietol,
- v lehote do 3 od právoplatnosti tohto rozsudku trovy právneho zastúpenia 860,30 € na účel právneho
zástupcu,

- v lehote do 3 od právoplatnosti tohto rozsudku trovy konania 431,52 €, v prevyšujúcej časti súd náhradu
trov nepriznal a
- v lehote do 3 od právoplatnosti tohto rozsudku trovy konania za podanie žalobnej odpovede 431,52 €.
Zároveň zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ zaplatiť na účet rozhodcovského súdu v lehote do 30 dní
trovy konania za podanie žalobnej odpovede 431,52 €.

3. Žalobca ako žalovaný v rade 2/ v rozhodcovskom konaní žalobou popieral platnosť rozhodcovskej
zmluvy a súčasne aj samotnej dohody č. 5992013 zo dňa 18. 06. 2013. Tvrdil totiž, že predmetnúdohodu, ktorou sa zaviazal uhradiť pohľadávku vo výške 9 460 € podpísal pod fyzickým a psychickým
nátlakom zo strany obchodnej spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o.. Dohoda teda neobsahuje jeho
slobodnú a vážnu vôľu a predmetný záväzok spochybňuje, a k jeho úhrade neexistuje žiaden právny

dôvod. Poukázal na ust. § 323 Obch. zák. ako aj na skutočnosť, že v časti uznania príslušenstva,
čiže úroku z omeškania vo výške 17,60 % ročne a zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za
každý aj začatý deň omeškania, je uznanie záväzku neplatné, keďže uvedené záväzky neexistovali
pred uznaním záväzku, neexistovala ani žiadna dohoda s dlžníkom o výške úroku z omeškania. K
tomuto právnemu úkonu existoval nedostatok vôle konajúcej osoby, nakoľko stretnutie sa uskutočnilo

za neštandardných podmienok a nebol mu daný priestor na oboznámenie sa s obsahom uznania dlhu, a
navyše úkon uznania záväzku bol v rozpore s platným právom, nakoľko úrok z omeškania ale aj zmluvná
pokuta sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a obchodnými zvyklosťami. Obchodná
spoločnosť PATRIOT GROUP s.r.o. nemá v predmete podnikania vymáhanie pohľadávok a túto činnosť
môže vykonať len súdny exekútor. Naviac vzniesol námietku premlčania, nakoľko dohoda o splátkach
pôžičky bola uzatvorená 07. 04. 2014 a žaloba na rozhodcovský súd bola podaná až 01. 07. 2014, čiže

jeho záväzok je premlčaný.

4. Namietal neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorá bola obsahom dohody č. 5992013 a tvrdil, že
účastníkom tejto dohody nie je on ako fyzická osoba, a preto rozhodcovský súd predmetný spor
nemohol rozhodovať. Samotná dohoda je absolútne neplatná aj z dôvodu, že túto dohodu v mene

spoločnosti LIGNOIMPEX s.r.o. nepodpísal štatutárny zástupca - konateľ uvedenej spoločnosti, nakoľko
on bol na valnom zhromaždení konanom dňa 29. 11. 20004 odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti
LIGNOIMPEX s.r.o., pričom konateľmi uvedenej spoločnosti ostali len N. M. B. P.. A. D.. Naviac tvrdil,
že ide o spor spotrebiteľský a on si si osobitne nevyjednal rozhodcu, rozhodcovská doložka bola už
vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, a miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil

dodávateľ, čo je pre neho neprijateľné. Rozhodcovské konanie vyvolal dodávateľ. V konaní rozhodca
ignoroval ním vznesenú námietku premlčania a ignoroval platné právo. V súvislosti s argumentáciou,
že šlo o spor spotrebiteľský, odkázal a citoval na viacero rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

5. K svojej žalobe ako listinný dôkaz žalobca pripojil len napadnutý rozhodcovský rozsudok (č. l. 17-21).

6. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a prostredníctvom svojho právneho zástupcu na
pojednávaní navrhol v rámci dokazovania len oboznámiť sa s predmetným rozhodcovským rozsudkom,
ktorý ešte z vlastnej iniciatívy v rámci prípravy pojednávania pred 01. 07. 2016 obstaral súd
prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazoval predovšetkým na argument, že rozhodcovská

zmluva nebola platne uzavretá, nakoľko Zákon o rozhodcovskom konaní v ust. § 4 vyžaduje pre platnosť
rozhodcovskej zmluvy písomnú formu a táto dodržaná nebola, pretože z dohody č. 5992013 zo dňa
18. 06. 2014 nevyplýva, že by ju bol žalobca podpísal ako fyzická osoba a účastník tejto dohody.
Rozhodcovská doložka mala byť zakotvená v článku II tejto zmluvy, avšak pokiaľ ide o zmluvné strany,
tie sú definované vyššie. Preto rozhodcovská doložka bola v rozpore s ust. § 54b ods. 1, § 40 ods. 1

písm. a/ a § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní.

7. Iné dôkazy na podporu svojich tvrdení žalujúca strana nenavrhla.

8. Žalovaná strana sa k žalobe vyjadrila v rámci podania zo dňa 18. 06. 2015, ktorým súčasne podala

odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 10C/280/2014-32 zo dňa 02. 06. 2015, ktorým
súd vyhovel návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti sporného rozhodcovského rozsudku. Poukázala
naskutočnosť,žetvrdeniažalobcusajaviaúčelové,pretožežalobcaslobodneavážnepodpísaldohodu,
ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka. Tá nebola žiadnym spôsobom skrytá, bola napísaná takým
istým písmom ako ostatný text, žalobca ju musel vidieť a musel si byť vedomý jej následkov. Poukázal

na ustanovenie § 40 zák. č. 224/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, kde sú dôvody na podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku taxatívne vymedzené a žalobca len nimi môže odôvodniť žalobu.
Žalobca však neoznačil ani jeden z dôvodov taxatívne stanovených zákonom a nezdôvodňuje svoj
uplatnený nárok na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uvádza dôvody, ktoré spočívajú v skutkovom
a právnom posúdení veci, čo však nemôže byť predmetom preskúmania rozhodcovského rozsudku

v rámci konania o zrušení rozhodcovského konania. Všetky námietky uvádzané žalobcom boli v
rozhodcovskom konaní zrušené a s týmito sa konajúci rozhodca vysporiadal tak, ako je to uvedené
v odôvodnení rozsudku. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s právnymi závermi rozhodcu nezakladá
dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca v predmetnom právnom vzťahu v žiadnomprípade nevystupuje v postavení spotrebiteľa. Právny vzťah účastníkov je síce občianskoprávny ale je
založený na zmluve o pôžičke, ktorú poskytol žalovaný ako fyzická osoba. Žalobca v žiadnom prípade
nevystupuje ako spotrebiteľ, keďže nespĺňa základné znaky pojmu spotrebiteľ v zmysle § 2 písm. a/ zák.

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V predmetnej veci v žiadnom prípade nemôže ísť o vzťah medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, keďže zo všetkých listín uzavretých medzi účastníkmi konania je zrejmé,
že ide o vzťah založený zmluvou o pôžičke, kde poskytovateľ pôžičky v žiadnom prípade nevystupuje
ako dodávateľ, ktorý dodáva služby v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca preto nie je
dôvodná a žalovaný ju žiadal zamietnuť.

9. Na pojednávaní dňa 14. 09. 2016 sa žalovaná strana pridržala argumentácie uvedenej vo svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 18. 06. 2015 a uviedla, že znenie dohody č. 5992013 svedčí o skutočnosti,
žežalobcajupodpisovalnielenakoštatutárnyzástupcaobchodnejspoločnostiLIGNOIMPEXs.r.o.,čiže
konateľ, ale aj ako ďalší účastník dohody, ktorou bola prijatá rozhodcovská doložka uvádzaná v článku II,
čo vyplýva nie len zo samotnej formulácie rozhodcovskej doložky, ale ako aj z ďalších ustanovení zmluvy

a s touto námietkou žalobcu sa riadne vysporiadal aj rozhodcovský súd, ktorý priamo v rozhodcovskom
rozsudku odkazuje na tam uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorého pri
hodnotení tohto právneho úkonu žalobcu vychádzal. Obrana žalujúcej strany je nedôvodná a preto
opätovne žiadal žalobu zamietnuť.

10. V rámci dokazovania, ktoré strany navrhli súd prečítal len napadnutý rozhodcovský rozsudok a
oboznámil sa so spisom Rozhodcovského súdu pri arbitráž s.r.o. Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO:
46 665 145, č. R 81/2014 a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

11. Z predmetného rozhodcovského súdu súd zistil, že 03. 07. 2014 bola žalobcom A. M. proti

žalovanému v rade 1/ LIGNOIMPEX s.r.o. so sídlom v Partizánskom, IČO: 36 326 313 a žalovanému
v rade 2/ MilB. Š.X., H.. XX. XX. XXXX, C. S. - čiže žalobcovi, podaná žaloba o zaplatenie 9 460
€ s príslušenstvom. V žalobe bolo poukázané na skutočnosť, že právomoc rozhodcovského súdu
bol založená rozhodcovskou doložkou uvedenou v dohode č. 5992013 zo dňa 18. 06. 2014, táto
dohoda bola pripojená do predmetného rozhodcovského spisu. Z jej znenia potom súd zistil, že bola

uzavretá medzi veriteľom A. M., ktorého generálie svedčili o jeho identifikácii ako fyzickej osoby a pri jej
uzatváraní bol zastúpený splnomocnencom PATRIOT GROUP s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Legionárska
7158/5, IČO: 45 407 657 (plnomocnestvo bolo udelené písomne dňa 15. 04. 2013 a je obsiahnuté v
rozhodcovskom spise), dlžníkom LIGNOIMPEX s.r.o. so sídlom v Partizánskom, IČO: 36 326 313 táto
obchodná spoločnosť bola zastúpená Z. Š., H. C. XXX/XX ako konateľom a ďalej bola označovaná v

dohode ako dlžník.

12. Obsahom článku I bolo konštatovanie dlhu dlžníka voči veriteľovi na základe zmluvy o pôžičke zo
dňa 05. 12. 2002 ako aj skutočnosti, že v lehote stanovenej zmluvou o pôžičke dlžník veriteľovi požičané
prostriedky nevrátil. Dňa 07. 06. 2004 veriteľ s dlžníkom spísal dohodu o splátkach, kde sa Milan Ševčík

ako konateľ spoločnosti LIGNOIMPEX s.r.o. zaviazal dlh splatiť za túto spoločnosť v plnej výške. Ďalej
bola konštatovaná výšky pohľadávky, úroky z omeškania i zmluvná pokuta.

13. V článku I bod 1.3. dlžník prehlásil, že záväzok uvedený v tejto dohode v časti 9 460 € spochybňuje,
nakoľko on si svoju čiastku splatil „ostatné si vymáhal od D. a brata“.

14. Podľa článku I bod 1.4. veriteľ a konateľ dlžníka sa týmto podľa § 533 a nasl. Obč. zák. dohodli, že
tento splní za dlžníka jeho záväzok vyplývajúci z tejto dohody č. 5992013.

15. Podľa článku II, ktorý mal názov Rozhodcovská doložka sa zmluvné strana a všetci účastníci

tejto dohody č. 5992013 dohodli, že okrem tých sporov, pri ktorých to zákon č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní výslovne vylučuje predložia všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v súvislosti s touto dohodou Stálemu rozhodcovskému súdu Arbitráž zriadenému pre Arbitráž s.r.o., IČO:
46 665 145, so sídlom Jilemnického 30, Martin (ďalej len rozhodcovský súd), ktorý bude v písomnom
konaní pred jedným rozhodcom vymenovaným rozhodcovským súdom konať podľa slovenského

právneho poriadku, podľa rokovacieho poriadku a štatútu rozhodcovského súdu.

16. Podľa článku III dohoda je vyhotovená v troch rovnopisoch, po jednom pre každého účastníka
dohody, nadobúda platnosť a a stáva sa účinnou okamihom podpísania dlžníkom a splnomocnencomveriteľa PATRIOT GROUP s.r.o.. Účastníci dohody vyhlasujú, že dohodu riadne prečítali a potvrdzujú,
že dohoda je zrozumiteľná a určitá a vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu, nie je uzatvorená v
tiesni za západne nevýhodných podmienok a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali, v Partizánskom

18. 06. 2014.

17. Podpis žalobcu je uvedený nad textom LIGNOIMPEX s.r.o. v zastúpení konateľom a konateľ Z. Š..
Nad textom PATRIOT GROUP s.r.o. v zastúpení Jurajom Imrichom konateľom sa nachádza pečiatka a
podpis konateľa tejto obchodnej spoločnosti.

18. V spise bola pripojená aj zmluva o pôžičke, z ktorej je zrejmé, že žalovaný identifikovaný svojim
rodným číslom a bydliskom ako veriteľ požičal obchodnej spoločnosti LIGNOIMPEX s.r.o. sumu 400
000 Sk.

19. V rozhodcovskom spise je pripojená aj dohoda o splátkach pôžičky zo dňa 07. 06. 2004, ktorej

účastníkmi sú veriteľ A. M., čiže žalovaný a LIGNOIMPEX s.r.o. zastúpený konateľom Z. Š., a z ktorej
vyplýva, že obe strany sa dohodli, že Z. Š. splatí za spoločnosť LIGNOIMPEX s.r.o. pôžičku a 2,5 %
mesačný dohodnutý úrok v plnej výške.

20. Zo spisu je zrejmé, že za rozhodcu bola rozhodcovským súdom ustanovená Mgr. E. Z. do

funkcie rozhodcu dňa 03. 07. 2014. Žalobcovi dňa 03. 07. 2014 bolo zaslané oznámenie o začatí
rozhodcovského konania a žaloba, a žalobca dňa 21. 07. 2014 ako žalovaný v rozhodcovskom konaní
doručil žalobnú odpoveď, ktorá obsahuje rovnakú argumentáciu, akú žalobca použil vo vyššie uvádzanej
žalobe, keď vyvolal konanie na Okresnom súde Martin. V spise sa nachádza potom aj napadnutý
rozhodcovský rozsudok, ktorý bol žalobcovi doručený do vlastných rúk 15. 10. 2014 podľa podpísanej

doručenky. Rozhodcovským rozsudkom rozhodcovský súd rozhodol tak, ako žalobca uviedol v žalobe.

21. Pri rozhodovaní o nárokoch žalobcu, ktoré žalobou uplatnil súd vychádzal z ustanovení zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase začatia rozhodcovského konania (ďalej
len Zákon o rozhodcovskom konaní).

22. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, sa zákon vzťahu je na rozhodovanie majetkových
sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych
vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike.

23. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

24. Podľa § 1 ods. 3 citovaného zákona, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory
a/ o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,

b/ o osobnom stave,
c/ súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
d/ ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.

25. Podľa § 3 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že

všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

26. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve

27. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak
je neplatná. Písomná forma je zachovaná ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej

zmluvy a označením osôb, ktoré ju dohodli.28. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno
nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci
samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.

29. Podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

30. Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na
príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

31. Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

32. Podľa § 41 ods. 2 citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa
§ 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý
podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť,
najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

33. Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že z dôvodov, pre ktoré žalobca mohol podať žalobu na
súd, žalobcovi svedčí len dôvod uvedený pod ust. § 40 ods. 1 písm. c/ a totiž, že žalobca ako jeden z
účastníkov rozhodcovského konania popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola dojednaná vo
forme rozhodcovskej doložky v dohode č. 5992013.

34. Súd súhlasí so žalovanou stranou, že argumentácia žalobcu ďalej, okrem tohto dôvodu, použitá
v žalobe bola veľmi podrobne zohľadnená v rámci odôvodnenia rozhodcovského rozsudku samotným
rozhodcovským súdom a súd v plnom rozsahu na odôvodnenie tohto rozsudku poukazuje.

35. Pokiaľ šlo však o argumentáciu žalobcu ohľadne skutočnosti, že dohodu dňa 18. 06. 2014, ktorej
súčasťou bola aj rozhodcovská doložka, nepodpísal ako konateľ obchodnej spoločnosti LIGNOIMPEX
s.r.o. so sídlom v Partizánskom, s touto námietkou sa už vyporiadal samotný rozhodcovský súd, súd len
poukazuje na skutočnosť, že v rámci súdneho konania si pripojil výpis z Obchodnej registra obchodnej
spoločnosti LIGNOIMPEX s.r.o., z ktorého vyplynulo, že aj včas podpisovania dohody č. 5992013 bol

žalobca konateľom tejto obchodnej spoločnosti a to už od 20. 11. 2002. Žalobcovi nesvedčí ani dôvod,
ktorý spočíval v jeho tvrdení, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa, keď žalobca konštatoval, že dohody, ktorý boli obsiahnuté v rozhodcovskom spise
podpisoval ako spotrebiteľ. Súd poukazuje na argumentáciu rozhodcovského súdu a udáva, že či už zozmluvy o pôžičke alebo z dohody o splátkach pôžičky, alebo zo samotnej dohody č. 5992013 vyplýva,
že žalovaný A. M. v pozícii veriteľa je identifikovaný ako fyzická osoba.

36. V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by v rámci poskytovania pôžičky konal ako dodávateľ, teda
osoba, ktorá pôžičku poskytuje v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čím by boli splnené
predpoklady pre status dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.). Dlžníkom
bola obchodná spoločnosť LIGNOIMPEX s.r.o. so sídlom v Partizánskom, teda právnická osoba a
vzťah medzi týmito dvoma účastníkmi zmluvy o pôžičke, resp. zmluvy o splátkach alebo aj samotnej

dohody č. 5992013 je nutné hodnotiť ako vzťah občianskoprávny, avšak nie vzťah spotrebiteľský. Ani
obchodná spoločnosť totiž, vzhľadom na vykonané dokazovanie, nemala postavenie fyzickej osoby,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Obč. zák.), resp. mala postavenie spotrebiteľa podľa § 2
písm. a/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, čiže by bola právnickou osobou, ktorá nakupovala
výrobky alebo používala služby pre osobnú potrebu, alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti

a takto konala vo vzťahu k údajnému dodávateľovi, ktorým podľa tvrdení žalobcu mal byť veriteľa A.
M.. Preto z pohľadu spotrebiteľského práva sa súd právnym posúdením prípadu rozhodcovským súdom
nezaoberal.

37. Pri uzatváraní dohody č. 5992013 bol A. M. zastúpený právnickou osobou obchodnou spoločnosťou

PATRIOT GROUP s.r.o., ktorej udelil plnomocenstvo 15. 04. 2013 na správu a vymáhanie pohľadávok
voči dlžníkom mimosúdnou cestou, osobnými návštevami, zasielaním výzvy na úhradu ale aj v
uzatváraní dohôd o urovnaní dlhu, uzatváraním splátkových kalendárov, k zastupovaniu v exekučnom
konaní, podaní žiadostí na vydanie platobného rozkazu, v trestnom konaní, v konkurznom konaní,
na výkon zádržného práva, na zastupovanie pred Stálym rozhodcovským súdom Arbitráž zriadeným

pri Arbitráž s.r.o. so sídlom Jilemnického 30, Martin. Aj keď žalovaného, ktorý bol fyzickou osobou
zastupovala právnická osoba pri uzatváraní dohody č. 5992013 je súd toho názoru, že plnomocenstvo
udelené žalovaným A. M. smerovalo aj k uzavretiu dohody tohto typu a zastúpenie neodporovalo ust.
§ 22 až 24 Obč. zák. ani ust. § 31 Obč. zák., ktorý upravuje zastúpenie na základe plnomocenstva.
Zástupca konal prostredníctvom svojho konateľa.

38. Dlžník, obchodná spoločnosť LIGNOIMPEX s.r.o. bola identifikovaná v dohode svojim sídlom,
identifikačným číslom organizácie ako aj údajmi o zápise v Obchodnom registri a osobou, ktorá koná
za obchodnú spoločnosť LIGNOIMPEX s.r.o., teda Milanom Ševčíkom, ktorý bol ďalej identifikovaný
dátumom narodenia a miestom trvalého bydliska. Na závere dohody sa nachádza síce len jeden podpis

žalobu, avšak je zrejmé z textu, ktorý sa uvádza pod podpisom žalobcu, že žalobca podpisuje dohodu
jednak ako konateľ, teda ako štatutárny orgán za obchodnú spoločnosť LIGNOIMPEX s.r.o. ale súčasne
túto dohodu podpisuje aj ako osoba fyzická, konateľ Z. Š..

39. Pokiaľ žalobca namietal, že je zmluva neplatná v časti rozhodcovskej doložky, z jej textu je zrejmé,

že rozhodcovská doložka zaväzuje zmluvné strany a všetkých účastníkov tejto dohody. Skutočnosť,
že účastníkmi dohody sú tri osoby, a totiž A. M., označený v záhlaví dohody ako veriteľ, obchodná
spoločnosť LIGNOIMPEX s.r.o. ale aj Milan Ševčík, ako fyzická osoba a súčasne konateľ dlžníka,
vyplýva aj z článku III, z ktorého vyplýva, že dohoda je vyhotovená v troch rovnopisoch po jednom
pre každého účastníka dohody. Podľa presvedčenia súdu táto dohoda v časti rozhodcovskej doložky

zaväzovala tri osoby, ktoré boli jej účastníkmi, a to A. M., konateľa Z. Š. a obchodnú spoločnosť
LIGNOIMPEX s.r.o. so sídlom v Partizánskom. Skutočnosť prečo zaväzovala aj samotného žalobcu je
potom zrejmá z dohody o splátkach pôžičky zo dňa 07. 06. 2004, ktorý bola uzavretá medzi veriteľom
A. M. a dlžníkom LIGNOIMPEX s.r.o. konajúcou prostredníctvom konateľa Z. Š., a z ktorej vyplýva, že
obe strany (teda veriteľ aj dlžník) sa dohodli, že Z. Š. (fyzická osoba) splatí za spoločnosť LIGNOIMPEX

s.r.o. pôžičku a 2,5 %-ný mesačný zmluvný úrok v plnej výške.

40. Táto skutočnosť je konštatovaná aj v článku I dohody č. 5992013 kde sa konštatuje, že Z. Š. ako
konateľ spoločnosti LIGNOIMPEX s.r.o. sa zaviazal dlh splatiť za túto spoločnosť v plnej výške. Z bodu
1.4 z článku I dohody č. 5992013 kde veriteľ a konateľ dlžníka sa týmto podľa § 533 a nasl. Obč. zák.

dohodli, že tento splní za dlžníka jeho záväzok vyplývajúci z tejto dohody, je potom zrejmé, že konateľ
dlžníka, teda Milan Ševčík, ako fyzická osoba, sa s veriteľom dohodol podľa ust. § 533, teda podľa
ustanovení o pristúpení k záväzku, že splní dlh voči veriteľovi popri pôvodnom dlžníkovi.41. Súd sa potom len stotožňuje s názorom rozhodcovského súdu, že žalobca ako štatutárny orgán
obchodnej spoločnosti, ktorá bola dlžníkom musí byť dostatočne znalý, právne zdatný a obozretný
pri podpisovaní súkromnoprávnych listín, aby vedel riadne posúdiť ich vzťah aj právne dôsledky. Ak

žalobca tvrdil, že zmluvu uzatvoril v tiesni, dôkazy v tomto smere neprodukoval. Súd sa vo svojom
posudzovaní účasti žalobcu ako ďalšieho účastníka dohody č. 5992013 a v nej obsiahnutej doložky
stotožnil s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol konštatovaný v jeho rozhodnutí sp.
zn. 1Obdo 87/2007, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil názor, že z celého znenia zmluvy, jej
obsahu a zmyslu s prihliadnutím aj na vnútorné pomery spoločnosti v čase jej uzavretia treba dospieť k

záveru, že v mene žalovanej spoločnosti konal žalovaný v druhom rade v čase podpisu jediný skutočný
spoločník a konateľ spoločnosti. Žalovaný v druhom rade tak konal v postavení ručiteľa vo svojom
mene ako aj v mene spoločnosti žalovaného v prvom rade, ktorej bol nespochybňovaným spoločníkom
a konateľom. Bol tak zložený často používaný štandardný stav, keď záväzky spoločnosti zabezpečuje
ručením jej spoločník a konateľ. Ak jedna osoba v procese vzniku zmluvy koná za alebo v mene jej
viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej podpis osobitne za každého z nich, stačí

jeden jej podpis ak z obsahu zmluvy vyplýva, na zmluvné prejavy ktorých účastníkov zmluvy sa vzťahuje.

42. Preto súd dospel k presvedčeniu, že žalobca, aj keď sa na spornej dohode nachádza jeden jeho
podpis, konal za dve osoby a to za seba ako fyzickú osobu vo funkcii konateľa dlžníka obchodnej
spoločnosti LIGNOIMPEX s.r.o. ale súčasne konal za túto obchodnú spoločnosť ako jej štatutárny orgán.

Z obsahu dohody je ale zrejmé, že jej účastníkmi a teda aj účastníkmi rozhodcovskej doložky v nej
obsiahnutej súd tri osoby, z toho dve osoby (účastníci občianskoprávneho konania) ako osoby fyzické.

43. Rozhodcovskej doložke obsiahnutej v článku II preto súd nemal čo vytknúť z pohľadu vyššie
citovaných zákonných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, preto dospel k presvedčeniu, že

právomoc rozhodcovského súdu bola založená platnou rozhodcovskou zmluvou a žalobcom, inak neboli
namietané ďalšie skutočnosti relevantné z pohľadu ust. § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní, pre ktoré
by bol dôvod napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušiť.

44. Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

45. V súlade s ust. § 255 ods. 1 C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z.) priznal žalovanej strane, vzhľadom na
jej plný úspech veci, náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.