Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/604/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208879
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214208879.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: R. X., narodený XX.XX.XXXX, naposledy bytom
R. V. N. č. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom: F. I., súdna tajomníčka Okresného
súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 441,80 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C/122/2014-56 zo dňa 14. júla 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu
trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že právnym predchodcom žalobcu
(Tatrabanka, a.s. Bratislava) bol žalovanému poskytnutý úver v sume 1.659,70 eura (50.000,- Sk),
ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 82,98 eura (2.500,- Sk) vždy k 5. dňu mesiaca.
Predmetný nárok pôvodného veriteľa bol dňa 19.11.2013 postúpený na žalobcu. Ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala pohľadávka istinu 441,80 eura a úrok z omeškania 11,22 eura a to na základe

vygenerovania bankovým systémom. Žalobca si uplatňuje v konaní samotnú istinu 441,80 eura a úrok
z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ. Žalovaný aktuálne neuhradil na dlh žiadnu sumu. Súd prvej
inštanciepovykonanomdokazovanídospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná.Žalobcapredložilzmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby zo dňa 30.10.2008, podľa ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver s úverovým rámcom 1.659,70 eura, ktorý mal byť splatený do dvoch rokov
od splatnosti prvej mesačnej splátky, t.j. od 05.11.2008, konečná splatnosť úveru nastala 05.11.2010,
teda najneskôr týmto dátumom začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 05.11.2013.

Žaloba bola podaná a doručená súdu dňa 30.04.2014 a preto súd v zmysle § 100, § 101, § 103, § 544
ods. 1, 2 považoval nárok žalobcu za premlčaný a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 OSP v prospech žalovaného. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
Občianskeho zákonníka - zákon č. 40/1964 Zb. (OZ- § 52 ods. 1, § 879j, § 54 ods. 1, § 524 ods. 1, 2,
§ 100, § 101, § 103, § 517 ods. 2), ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (§ 4 ods. 1), ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa
č. 250/2007 Z.z. (§ 5b).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý s rozsudkom nesúhlasil,
pretože svoju žalobu považoval za dôvodnú. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré túto
skutočnosť rešpektujú a pokiaľ ide o zmluvu o úvere, túto podriaďujú pod režim Obchodného zákonníka.Preto aj právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako dlžníkom bolo potrebné
posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (porovnaj rozhodnutia NS SR č.k. 7 M
Cdo/9/2014 zo dňa 24.03.2015, 2 M Cdo/3/2011 zo dňa 28.04.2011, 6 M Cdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013

aďalšie).Žalobcazastávalnázor,žepokiaľkzačiatkuplynutiapremlčacejdobydošlo05.11.2010,kudňu
podania žaloby dňa 28.04.2014 nedošlo k uplynutiu štvorročnej premlčacej doby. Súd na daný prípad
aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, s čím žalobca nesúhlasí,
pretože toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až 01.05.2014. Poukázal na Nález ÚS SR z 24.05.1995
PL ÚS 16/95, v zmysle ktorého k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych

noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty a v takomto
právnom poriadku sa uplatňuje zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo iných ustanovení.
Aplikáciou tohto ustanovenia § 5b ZoOS dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu a
takáto právna úprava nepriznáva účastníkom rovnaké právne postavenie. Do 30.04.2014 bolo možné,
aby sa spotrebiteľ bránil proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky
premlčania, Aplikáciou ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa na prebiehajúce súdne konanie

bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávky veriteľom a za akého
právneho stavu došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého
súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci, došlo k závažnému zásahu
do majetkových práv veriteľa (uznesenie ÚS SR PL ÚS 15/1998). Prijatím uvedeného ustanovenia
zákonodarca umožnil súdom a iným orgánom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok

veriteľa zamietnuť, či pre ktoré by nemusel priznať veriteľom uplatnený nárok v plnej výške a skúmať
dôkazy v tomto svetle, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka.
Porušil tým Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu
a narušil tiež zásadu rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu, ktorá sa v civilnom procese
prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o ktorých

právach a povinnostiach rozhoduje občiansko-právny súd (Nález ÚS SR PL ÚS 43/95). Poukázal v
tejto súvislosti i na uznesenie Okresného súdu Košice 2 zo dňa 17.07.2015 sp. zn. 36C/117/2014,
ktorý prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde SR, nakoľko podal
Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o určenie, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa je v nesúlade s ustanovením článku 1 ods. 1 a článku 46 ods. 1 zákona č. 460/1992

Zb (Ústava SR). Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle
§ 220 OSP ho zmenil a žalobe žalobcu vyhovel, alternatívne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu sa bližšie písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods.

1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP,
akt. 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný

skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech, keďže rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie

v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 posledná veta CSP).

5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), účinným od 1.7.2016, bol zrušený

doterajší procesný predpis o konaní pred súdom - zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok,
pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. Preto je ho v zmysle § 470 ods. 1 CSP potrebnéaplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Zohľadňujúc vzájomný
vzťah ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava
vychádza síce z princípu okamžitej účinnosti procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje

ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP).

6. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri
rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak

aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Odvolací súd v
prejednávanom prípade procesné vady konania nezistil, napokon neboli odvolateľom ani namietané,
preto bolo potrebné posúdiť namietanú vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

7. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 7C/122/2014-56

je žaloba žalobcu voči žalovanému o zaplatenie 441,80 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie
žalobu žalobcu zamietol s poukazom na to, že tu uplynula zákonná trojročná premlčacia doba a preto
nie je možné žalobcovi nárok priznať. Žalobca v odvolacom konaní nesúhlasí so záverom súdu prvej
inštancie o premlčaní, namieta predovšetkým to, že nárok bolo potrebné posúdiť podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, keďže tu išlo o úverový vzťah a nesúhlasí s aplikáciou ustanovenia 5b ZoOS

a tak považuje svoj nárok za dôvodný.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na

základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie nároku žalobcu a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na
ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a

presvedčivé písomné vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie
argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže
preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom
žiada dodať už len nasledovné:

11. Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení v čase uzavretia predmetnej zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení v čase uzavretia predmetnej zmluvy) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

13. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa týka zmlúv,

ktoré majú charakter adhéznej (štandardnej) - typovej zmluvy a na to, aby sa súkromno-právna zmluva
mohla považovať za spotrebiteľskú, musí byť splnená podmienka, že zmluvnými stranami sú na
jedenej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. To je typické pri prípade typových zmlúv,
ktoréteóriasúkromnéhoprávanazývatiežakoštandardnézmluvy(tentopojempoužívavčlánku3ods.1

Smernica 93/13/EHS. Zákon č. 150/2004 Z.z. (Občiansky zákonník) vymedzil predmet spotrebiteľských
zmlúv tak, že ide o typové či adhézne zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne
a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ
zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrhzmluvy býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť
dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh zmluvy buď prijať a neprijať
a zmluvu neuzavrieť.

14. Podstata adhéznych resp. typových zmlúv, ktoré sa v praxi o rovnakom predmete plnenia štandardne
a opakovane uzavierajú s veľkým počtom spotrebiteľov spočíva v tom, že navrhovateľ (oferent) vo
svojom návrhu stanovuje ich obsah vopred (najčastejšie na vopred vytlačených formulároch) s tým, že
ten z adresátov, ktorý má o uzavretie týchto zmlúv záujem, môže návrh zmluvy buď prijať alebo ho

neprijať a zmluvu tak neuzavrieť. Adresát návrhu nemá možnosť zmeniť obsah predloženej zmluvy. Do
adhéznej zmluvy sa môžu doplniť len niektoré nevyhnutné údaje, ktoré z povahy veci nemožno vopred
vyplniť(napríkladoznačeniezmluvnýchstrán,dátumuzavretiazmluvy,predmetplnenia,množstvo,doba
a iné). Medzi takéto typové zmluvy možno zaradiť zmluvu o dodávke elektrickej energie, plynu, vody,
tepla do domácnosti, o preprave osôb, zmluvy o poštovej doprave, lízingové zmluvy, poistné zmluvy,
zmluvy v oblasti bankových služieb, predaja spotrebného tovaru a iné.

15. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (porovnaj napr.

rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Na posúdenie premlčania
v preskúmavanej veci je teda potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to
nielen ustanovenie § 101, ale aj ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka.

16. V prejednávanom prípade ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá okolnosť v

konaní spornou nebola, preto tu nepochybne platí ustanovenie § 52 ods. 2 OZ o prednostnej aplikácii
tejto právnej úpravy pred úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníka a preto súd prvej inštancie
postupoval správne, keď v zmysle § 101 a nasl. aplikoval na premlčaciu dobu ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

17. Žalobca v odvolacom konaní poukázal na nesprávnu aplikáciu § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa.

18. Žalobca v odvolaní predovšetkým namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý ex offo skúmal
premlčanie uplatneného nároku a to aj bez námietky dlžníka - spotrebiteľa v zmysle § 5b zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj ZoOS) v znení účinnom od 01.05.2014, ktoré v prípade
opodstatnenosti má za následok už bez ďalšieho nevyhnutnosť zamietnutia návrhu veriteľa.

19. Nebolo možné dať za pravdu námietke odvolateľa, že prvostupňový súd nesprávne na vec aplikoval
§ 5b ZoOS, v dôsledku čoho potom nezákonne ex offo skúmal otázku premlčania uplatneného nároku

s tým, že ustanovenie nadobudlo účinnosť až po začatí tohto konania dňa 01.05.2014. Tým nastolil
otázku, či ust. § 5b ZoOS zavedené novelou zákonom č. 102/2014 Z.z. je možné aplikovať i na právne
vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, teda pred dňom 1.5.2014.

20. Ustanovenie § 5b ZoOS v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo platné a účinné. Konajúcemu

súdu prikazuje zaoberať sa akýmikoľvek zákonnými prekážkami či dôvodmi, ktorých by sa inak mohol
dovolávať i spotrebiteľ, ktoré by mohli spôsobiť oslabenie nároku navrhovateľa, resp. nemožnosť
uplatnenia jeho nároku vrátane premlčania. Prípad premlčania nastal i v prejednávanej veci, súd bol
povinný na túto okolnosť prihliadať ex offo.

21. V danom prípade ust. § 5b ZoOS normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o
nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu
na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne
intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo
okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak teda platí, že právna norma § 5b ZoOS má procesný

charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na
premlčanie ex officio vo všetkých aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach
podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy. Vzhľadom na to prvostupňový súd, ktorý vo veci
preskúmavaným rozsudkom rozhodol po účinnosti novelizovaného znenia § 5b ZoOS (ktorý nadobudolúčinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval(viď čl. doc.
JUDr. Mareka Štefčeka, PhD. „Zákon a sudcovia“; k výkladu ust. § 5b ZoOS, zverejnený v Justičnej
revue).

22. Ústavný súd tiež opakovane vyslovil, že zákonodarca môže výnimočne uplatniť retroaktívne
ustanovenie na úpravu nových (existujúcich) právnych stavov, pričom v takom prípade musí preukázať
závažné dôvody všeobecného záujmu, ktoré si môžu vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zásady
zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu, tzn. že

nepravú retroaktivitu nepovažuje za štandardný vstup do existujúcich právnych vzťahov (napríklad PL.
ÚS 25/05 <.).Určitú retroaktivitu pripustil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí
Mellacher v. Austria, kde uviedol, že: „Legislatívne musí byť daná možnosť, aby sa prijali opatrenia,
ktorými sa zasiahne do ďalšieho vykonávania predtým uzavretých zmlúv, aby sa dosiahol požadovaný
cieľ“.

23. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 M
Cdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu,
ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovali ust. § 5b ZoOS v
znení účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie aplikovali § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka.

24. S prihliadnutím k hore uvedeným záverom potom je potrebné považovať postup súdu prvej inštancie,

ktorý tento nárok žalobcu považoval za premlčaný, za vecne správny. Niet pochybností o tom, že
konečná splatnosť úveru bola v zmluve stanovená do 2 rokov od splatnosti prvej mesačnej splátky, t.j. od
05.11.2008, konečná splatnosť úveru teda nastala dňom 05.11.2010, preto najneskôr dňom 05.11.2010
začala plynúť trojročná premlčacia doba a uplynula dňom 05.11.2013.

25.Pokiaľžalobcapodalžalobunasúddňa30.04.2014,podaljupouplynutípremlčacejdobytrochrokov
stanovenej v § 101 OZ, na ktoré premlčanie bolo dôvodné podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa prihliadnuť a za tejto situácie bolo potrebné nárok žalobcu považovať za premlčaný, preto
nedôvodný a pokiaľ súd prvej inštancie za tejto skutkovej i právnej situácie žalobu zamietol, postupoval
vecne správne a tak odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

26. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa

§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).