Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315200856
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2315200856.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní pred sudcom JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinovač.25, právne zastúpený: Fridrich
Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova č. 4, proti žalovanému: Slovenská
republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom
Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 17.9.2012, doručenou Okresnému súdu Dunajská Streda 27.9.2012 domáhal,
aby rozhodol, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným

postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „exekučný súd“), pretože tento nerozhodol o
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku
žalobcu pod sp. zn. EX9130/2009, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere) dlžníkom: V. V., N.. X.X.XXXX, a aby zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody 125 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 1045 Eur, do troch dní od
právoplatnostirozsudku,vrátenetrovkonania.Žalobcasvojnárokodôvodnilporušenímústavnéhopráva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, nakoľko mu nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite, pretože
exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 2.2.2011 (omeškanie viac ako 19 mesiacov)
a to vydaním poverenia; ďalej porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a porušením princípov právneho štátu. Žalobca žiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred
prvotným prejednaním veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného
Okresného súdu Dunajská Streda sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich

pomer k veci a účastníkom konania. Žalobca v žalobe cituje znenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) účinných v období od 1.2.2002 do 31.5.2010, od 1.6.2010 do
31.5.2011 a od 1.6.2011. V argumentácii žalobca ďalej uviedol, že vec prejednávaná exekučným súdom
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a tiež si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Žalobca
uviedol, že si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej

škody, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo veci
správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia a rozhodnutím o nej. Žalobca si ďalej uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
pretože samotné konštatovanie porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase,
ktoré je zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Uviedol, že exekučný súd vystavil žalobcu riziku, že povinný zanikne, alebo že dôjde k stratu kontaktu
medzi žalobcom a povinným, resp. k jeho insolvencii. Uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma
ako spravodlivú satisfakciu za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca odôvodnil
výpočet výšky nemajetkovej ujmy nálezmi Ústavného súdu SR, v zmysle ktorých, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia

vo výške cca 1045 Eur (žalobca teda vypočítal pomernú časť). Žalobca za dôkazy označil exekučný spis
(exekučný súd, ohľadne EX9130/2009) a sprievodný list k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody z 25.5.2012 (exekučný súd, Spr. 873/2012).
2. K žalobe z 17.9.2012 sa vyjadril žalovaný v podaní z 27.3.2013, kde navrhol žalobu zamietnuť.
V zhrnutí žalovaný namieta nasledovné: Zo žaloby nie je jasný titul nároku na náhradu škody -
jednak žalobca namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia v zákonnej lehote a tiež namieta

nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Ďalej, všeobecný súd nie je podľa žalovaného oprávnený
posudzovať prieťahy. K porušeniu princípu legality - vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Pätnásťdňová lehota podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku sa podľa žalovaného nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti.
Ďalej žalobca nepreukázal existenciu škody, nakoľko žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul.

Ak došlo k škode na strane žalobcu, tak iba jeho vlastnou nečinnosťou. Nárok v časti nemajetkovej
ujmy je v rozpore s dobrými mravmi, lebo práve činnosť žalobcu podnietila diskusiu a zvýšenú ochranu
práv spotrebiteľov. Žalovaný priložil aj list Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre spravodlivosť
(JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360), ktorý je adresovaný stálemu predstaviteľovi pri Európskej únii.
Európska komisia sa dozvedela o praktikách žalobcu kvôli prejudiciálnemu konaniu, ktoré inicioval

Krajský súd Prešov (vec C/76/10), kde sa konštatujú viaceré možné porušenia práv spotrebiteľov v
SR. Dňa 23.4.2012 žalobca doručil žalovanému prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Podľa žalovaného, neboli splnené základné podmienky pre priznanie náhrady škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ZZŠ“). Žalovaný odkázal na úpravu v ustanovení § 15

ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona o ZZŠ. Z uvedených ustanovení vyplýva, že poškodený sa práva na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich
mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Žalovaný má zato, že ide o predčasne uplatnený nárok na
súde. Žalobca neposkytol žalovanému žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti, a
tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie

sám požiadal. Žalovaný preto, ako orgán príslušný podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona
vo ZZŠ, nepovažuje nárok žalobcu za predbežne prerokovaný. Zákon o ZZŠ ustanovuje nasledujúce
všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci: 1) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2) vznik škody, 3)
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou

škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Ohľadne
„nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote“, žalovaný
poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 16/2002, ktorá konštatuje že pri posúdení
či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v
čl. 48 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave alebo v zákone,

ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Vzhľadom na povahu úkonu a zákonom
ustanovenú lehotu a lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny
úradnýpostup.Ohľadne„rozhodnutiaopoverenieexekútorapopätnásťdňovejlehote“,žalovanýuviedol,

že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli
súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ
(Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Žalovaný
poukazuje aj na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, a to že 15-
dňová lehota na vydanie poverenia vo veci exekúcie sa neuplatní v prípade ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, a teda o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
súdov, rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Žalovaný opäť poukazuje na judikatúru
Ústavného súdu SR, sp. zn. I. Ú 16/ 2002. Konštatuje, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Ohľadne „zamietnutia žiadosti o udelenie povereniana vykonanie exekúcie po pätnásťdňovej lehote“, žalovaný má za to, že akýkoľvek postup súdu ktorý
nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom
na účely zákona o ZZŠ. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je

preto v predmetnom prípade vylúčená. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná
príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší
v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne
nie je v prípadoch o zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Žalovaný

poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na základe ktorých vnútroštátny súd má povinnosť ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej v rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, ako mu to umožňujú vnútroštátne
procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Žalovaný poukazuje
tiež na skutočnosť, že zo samotnej dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva,

že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie
povolenia k existencii prieťahov v konaní. Ohľadne „existencie prieťahov v konaní“, žalovaný poukázal
na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o ZZŠ, podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu,ktorýspočívavprieťahoch,jemožnévychádzaťlenzvýsledkuvybaveniasťažnostinaprieťahy,
zo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v

disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorá
má za následok prieťahy v súdnom konaní, z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov. Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia
sťažnosti. Z uvedených dôvodov má žalovaný za to, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup
spočívajúci v existencii prieťahov. Efektívnosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody podľa zákona o ZZŠ, Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej
sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. V tomto smere žalovaný

poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9 Co/285/2011. K uplatnenej materiálnej
škode žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje je možné
považovať za hypotetické. K nemajetkovej ujme uviedol, že žalovaný nemal za preukázaný tak vznik
nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, nakoľko pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je

dostačujúcim zadosťučinením. Nie je tiež možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo
k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu.
Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie,
súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci.

Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné
a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania v prípadoch kedy k
vydaniu poverenia došlo pred 23.4.2009, t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhradu škody v zmysle zákona o ZZŠ, žalovaný považuje žalobu za
právne neopodstatnenú a žiada, aby súd žalobu proti žalovanému v celom rozsahu zamietol a žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobca sa vyjadril
k vyjadreniu žalovaného podaním z 7.6.2013, doručené súdu 21.6.2013. Žalobca vytkol žalovanému len

všeobecnosť vyjadrenia, t.j., že nebolo adresné k uplatnenému nároku. K argumentu, že nie je jasný titul
uplatneného nároku, žalovaný špecifikuje, že uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu,
nakoľko exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote. Žalobca ďalej opísal konkrétne kroky, ktoré mal
učiniť, aby docielil posun v exekučnom konaní. K námietke, že pätnásťdňová lehota sa nevzťahuje
na zamietnutie žiadostí o vydanie poverenia v exekučnom konaní, žalobca odkazuje na rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21.9.2010, sp. zn. III. ÚS 201/2010, z ktorého vyplýva, že
tomu tak nie je. K predčasnosti podania žaloby žalobca uvádza, že z dôvodovej správy k zákonu o ZZŠ
vyplýva, že neuplynutie lehoty nebráni podaniu žaloby pred uplynutím šiestich mesiacov. Žalobca dal
vypracovať znalecký posudok a žiadal aby súd vykonal tento znalecký posudok ako dôkaz. Žalobcaďalej poukázal na závery Súdneho dvora EÚ, kedy exekučný súd porušil správny úradný postup aj tým,
že neumožnil stranám sa k veci vyjadriť, vynechal dokazovanie a to napriek tomu, že podľa žalovaného
vznikol spor o uplatniteľnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uviedol, že exekučný súd mal upozorniť

spotrebiteľa a počkať na to, aby tento dal najavo, či zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, a to aj bez toho,
aby o svojom zámere upozornil oprávneného a umožnil sa mu vo veci vyjadriť. Podľa žalobcu, ochrana
spotrebiteľa nie je a nemôže byť akceptovateľným ospravedlnením pre porušovanie práv účastníkov
exekučného konania. Žalobca zotrval na svojich nárokoch a žiadal súd, aby podľa toho rozhodol.
3. Žalobca podaním z 8.6.2015 oznámil súdu, že trvá na tom, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.

Podaním z 13.5.2016 žalobca navrhol prerušiť konanie z dôvodov, že pred Okresným súdom Prešov
prebieha pod sp.zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, a v tomto
konaní budú Súdnemu dvoru Európskej únie predložené prejudiciálne otázky, ktoré majú podstatný
význam pre rozhodnutie súdu o návrhu a teda je daný dôvod na prerušenie konania v zmysle § 109
ods. 2 písm. c) v O.s.p. Uznesením č.k. 5C/39/2015 - 69 z 17.6.2016 súd zamietol návrh žalobcu na
prerušenie konania. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.7.2016.

4. Súd nariadil pojednávanie na 6.4.2017, na ktoré sa nedostavili strany, ani ich právni zástupcovia,
pričom svoju neúčasť ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti. Žalobca požiadal o možnosť vyjadrenia sa,
a teda o odročenie pojednávania iba v prípade, že by z ostatných okolností vyplývala podstatná zmena z
tvrdení zo strany žalovaného. Žalovaný uviedol, že očakáva, že súd rozhodne v súlade s prebiehajúcou
rozhodujúcou praxou. Na pojednávaní súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom žaloby z 21.9.2012, s
vyjadrením žalovaného z 18.3.2013, s vyjadrením žalobcu z 4.6.2013, so Znaleckým posudkom EU v
Bratislave č. 1/2014, ktorý sa nachádza na súde pod spisovou značkou Spr. 529/2014, s podstatným
obsahom spisu Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 9Er/673/2009 a zistil tento skutkový stav:
6. Z exekučného spisu Okresného súdu Dunajská Streda (sp. zn. 10Er/952/2009) súd zistil, že návrh na

vykonanie exekúcie je datovaný 7.9.2009 na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého v Bratislave.
Podaním z 7.10.2009, doručeným súdu 13.10.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na
exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu proti žalovanému
na vymoženie istiny 501,90 Eur, spolu s príslušenstvom, pričom exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, sp.zn. SR 03324/09, ktorý vydal Slovenská rozhodcovská, a.s. 3.6.2009,

právoplatný 29.6.2009 a vykonateľný 2.7.2009. Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
tak, že na vymoženie 158,65 Eur + trovy konania a trovy exekúcie vydal poverenie dňa 2.2.2011 a
uznesenímč.k.10Er/952/2009-45z2.2.2011návrhexekútoravozvyškuzamietol.Predmetnéuznesenie
nadobudlo právoplatnosť 9.3.2011.
7. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona o ZZŠ, štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom o

ZZŠ za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti zákona o ZZŠ, pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2 citovaného ust., uvedenej zodpovednosti
sa nemožno zbaviť.
8. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o ZZŠ, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.
9. Podľa § 9 ods. 1 zákona o ZZŠ, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.
10. Podľa § 9 ods. 2 zákona o ZZŠ, v znení účinnom do 1.1.2013, právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
11. Podľa § 9 ods. 2 zákona o ZZŠ, v znení účinnom od 1.1.2013, pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia na Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo,

že bolo porušené právo na prerokovanie veci k bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.12.Podľa§9ods.4zákonaoZZŠ,právonanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
13. Podľa § 15 ods. 1 zákona o ZZŠ, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, takto zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

14. Podľa § 16 ods. 1 zákona o ZZŠ, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci
sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
15. Podľa § 16 ods. 4 zákona o ZZŠ, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne

oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok
z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia k neskôr.
16. Podľa § 17 ods. 1 zákona o ZZŠ, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
17. Podľa § 17 ods. 2 zákona o ZZŠ, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
18. Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

19. Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
20. Podľa § 41 ods. 2 písm. d), zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2010

do 31.05.2011, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
21. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2011
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

22. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do
31.05.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §

41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.
23. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zákona o ZZŠ je
osobitnou objektívnou zodpovednosťou. Zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti musia byť

splnené kumulatívne, pričom pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne
a pri splnení všetkých podmienok naraz sa takejto zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Medzi tri
základné predpoklady patrí: 1/ nesprávny úradný postup, 2/vznik a existencia škody, 3/príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
24. Žalobca si uplatnil nárok z titulu nesprávneho úradného postupu, nakoľko exekučný súd nerozhodol

v zákonnej lehote a to tak ako to predpokladá zákon o ZZŠ. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 126/2009 z 30.6.2010, nesprávnym úradným postupom môže byť
aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na
jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jehočinnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie
veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca uvádza v žalobe viaceré nesprávne údaje. Súd má za to, že pri
uplatnení svojho nároku nepristupoval dôkladne a to čo vytkol žalovanému vo vzťahu k jeho vyjadreniu

(„všeobecnosť“), sa rovnako podľa súdu vzťahuje aj na žalobcu. V súlade so súdnou praxou (napr. I. ÚS
41/02) je možné pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona o ZZŠ až v prípade, ak o
existenciiprieťahovužbolorozhodnutéoprávnenýmorgánom.Všeobecnýsúdvkonaníonáhraduškody
nie je orgánom kompetentným pre vyslovenie takéhoto záveru. V opačnom prípade by dochádzalo k
porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu

o existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku
nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Tiež, nedodržanie lehoty
na rozhodnutie neznamená v zmysle platnej judikatúry automaticky zbytočné prieťahy v súdnom konaní
(IV. ÚS 471/2012). Žalobca ďalej namietol postup súdu v tom, že tento neumožnil stranám sa k veci
vyjadriť, vynechal dokazovanie a to napriek tomu, že podľa žalovaného vznikol spor o uplatniteľnosť
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný súd však nie je kompetentný rozhodovať o veci samej a

uplatniť proces, ktorý sa aplikuje k takémuto rozhodovaniu (t.j. nemôže vykonať dokazovanie v rozsahu
aký sa predpokladá na rozhodovanie vo veci samej). Exekučný súd v zmysle zákona návrh exekútora
na vydanie povolenia na vykonanie exekúcie preskúma (teda vec neprejednáva, ani nerozhoduje) z
pohľadu súladu návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a v prípade, že zistí nesúlad, takýto návrh
zamietne. Súd je povinný chrániť spotrebiteľa z úradnej povinnosti, preto námietka žalobcu v tom, že

exekučný súd sa mal dotazovať spotrebiteľa či uplatňuje súdom avizovanú neprijateľnosť podmienky,
súd vyhodnotil ako bezpredmetnú. Súd má za to, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup
exekučného súdu.
25. Žalobca vyčíslil majetkovú škodu vo výške účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
žalobcu vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením

žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Uvedenú škodu nepreukázal žalobca žiadnymi
dôkazmi o takto vynaložených nákladoch. Žalobca by tiež musel najprv preukázať, že by mu súd priznal
bez akýchkoľvek pochybností požadované nároky od dlžníka v sume, ktoré ich požaduje, čo však
nepreukázal a ani preukázať nemôže (dlžník by mohol byť insolventný, po smrti a pod.). Žalobca by
musel preukázať, že pohľadávka je nevymožiteľná z dôvodu pochybenia exekučného súdu. Teda, že

nebyť nesprávneho úradného postupu exekučného súdu došlo by k vymoženiu pohľadávky. Nároky,
ktoré si žalobca uplatňuje je možné považovať teda len za hypotetické. Určenie výšky škody nie je
dôkaz o vzniknutej škode. Samotnú situáciu vyvolal sám žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský súd
pred všeobecným súdom, ktorý by ex offo prihliadol na právne predpisu ohľadne ochrany spotrebiteľa.
Žalobca tiež nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v

peniazoch z dôvodu prieťahov v konaní. Ako súd konštatuje vyššie, všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je orgánom kompetentným pre vyslovenie takého záveru.
26. Súd na záver uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.
Francúzsko z 19. februára 1998). Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu
v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Žalobca nepreukázal vznik ani výšku
skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom súdu spočívajúcu v tom, že súd mal o žiadosti o udelenie poverenia rozhodnúť po zákonom

stanovenej lehote, resp. vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.
27. Súd na základe uvedeného zamietol žalobu v celom rozsahu, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné
bremeno - nepreukázal dôvodnosť a opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p.,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého žalovanému ako v plnom rozsahu úspešnej strane

sporuvznikloprávonanáhradutrovkonania.Nakoľkovšaksúdnemalzapreukázané,žebyžalovanému
v konaní nejaké trovy vznikli, alebo že by mu nejaké vyplývali zo spisu, prípadne, že by si žalovaný
nejaké uplatnil, súd mu ich náhradu preto nepriznal.

Poučenie:

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).