Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899713
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2508899713.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Mesto Piešťany, IČO: 00
612 031, Nám. SNP 3, Piešťany, proti žalovaným: 1. JUDr. H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X,
D., 2. G. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, D., 3. Mgr. K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. D. XXXX/XX, D., 4. L. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, D., spoločne zastúpení JUDr.
Janou Dominovou Briškovou, advokátkou, AK so sídlom Kukučínova 8, Piešťany, o určenie vlastníctva
a iné, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č. k. 4C/155/2008 - 1314 zo
dňa 30. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie výrokom I. určil, že vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. D., zapísaných v LV č. XXXX
pre obec a kat. úz. D., vedeného Okresným úradom v Piešťanoch, katastrálnym odborom, pred ZMVM
pôvodne označených ako parc. č. 1776/1, po ZMVM ako parc. č. 6381 zastavaná plocha a nádvoria
o výmere 178 m2 a na nej sa nachádzajúceho domu súp. č. XXXX, je žalobca v celosti. Výrokom
II. rozhodol, že je žalobca povinný vrátiť žalovaným v 1. a 2. rade v celosti plnenie - kúpnu cenu za

nehnuteľnosti podľa Kúpnej zmluvy č. 4/1992 zo dňa 04.09.1992, registrovanej na Štátnom notárstve
pod č. Reg. R I. 2379/92 dňa 11.09.1992, vo výške 18 113,59 eura, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Zo zakladateľskej listiny a.s. DOSPRA súd zistil, že túto založil žalobca, ktorý bol jej jediným
akcionárom; základné imanie bolo tvorené nepeňažným vkladom tak, ako je už zhora uvedené. Z výpisu
z OR mal súd za preukázané, že DOSPRA bola zapísaná v OR bývalého Obvodného súdu Bratislava

I, s dňom vzniku 04.05.1992. Mestský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 20 Cob 507/93 zo dňa
06.12.1994 vo veci zápisu do obchodného registra DOSPRA, a.s. Piešťany, Školská 19 a zmeny zápisu
v obchodnom registri na odvolanie Mestského prokurátora proti uzneseniam bývalého Obvodného súdu
Bratislava I č. k. Sa 851/Z zo dňa 25.05.1992 (t.j. uznesenie o prvozápise DOSPRY do OR) a Sa
851/Z zo dňa 18.05.1993 (t. j. uznesenie o povolení zápisu zmien v OR v časti štatutárnych orgánov,
konania menom spoločnosti a dozornej rady DOSPRY) konajúci súd napadnuté uznesenia súdu I.
stupňa zmenil tak, že návrhy sa zamietajú. NS SR rozsudkom sp. zn. 3Cdo 65/97 zo dňa 30.01.1998

zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 49Co 187/96-70 zo dňa 10.09.1996, v ktorej veci
predmetom základného konania (v konaní pred Okresným súdom v Trnave) bol návrh žalobcu (Mesta
Piešťany) o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorý smeroval voči žalovaným v 1. rade Ing. C. H., v 2. rade
Ing. F. H. a v 3. rade voči spoločnosti DOSPRA. V odôvodnení rozsudku NS SR ako súd dovolacídospel k právnemu záveru, že zamietnutím návrhu na zápis spoločnosti DOSPRA do OR rozhodnutím
bývalého Mestského súdu v Bratislave (t. j. uznesením č. k. 20 Cob 507/93 - viď zhora) došlo k tomu,
že na spoločnosť DOSPRA je treba hľadieť, akoby nebola nikdy vznikla. Zrušenie zápisu má právne

účinky od počiatku (ex tunc), a teda ani počas trvania jej zápisu v OR až do jeho zrušenia nemala
právnu subjektivitu a nemohla konať ako právny subjekt. NS SR v odôvodnení poukázal na ust. § 38
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), podľa ktorého "neplatný je právny
úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony" a tiež poukázal na ust. § 39 OZ,
podľa ktorého "neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom". Vzhľadom na skutočnosť, že dôvody neplatnosti podľa ust.
§ 39 OZ v dovolaní namietané neboli, dovolací súd sa nimi nezaoberal (pozn. súdu: nepochybne však
citovanie ust. § 39 OZ nebolo bez významu).

3. Na spoločnosť DOSPRA je treba hľadieť, akoby nebola nikdy vznikla, keďže rozhodnutie o zrušení
zápisu má právne účinky od počiatku (ex tunc), a teda ani počas trvania jej zápisu v OR až do jeho

zrušenia nemala právnu subjektivitu a nemohla konať ako právny subjekt, ako to uviedol NS SR v zhora
uvedenom rozsudku. DOSPRA napriek tomu, že bola (nesprávne, za porušenia zákona) zapísaná v
obchodnom registri, je non subjekt, hladí sa na ňu, akoby nikdy nevznikla, nemala právnu spôsobilosť
na právne úkony, a ani nemohla nadobúdať práva a povinnosti. Potom právny úkon - uzatvorenie
KZ č. 4/1992 DOSPROU ako predávajúcim a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, na základe

ktorej mali žalovaní v 1. a 2. rade nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, je
absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 38 ods. 1 OBZ, a teda žalovaní v 1. a 2. rade predmetné
nehnuteľnosti touto zmluvou nikdy nenadobudli.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade previedli predmetné nehnuteľnosti na žalovaných v 3. a 4. rade, darovacou

zmluvou(viďzhora),"previedli"nažalovanýchv3.a4.radeviacpráv,akosamimali,zdôvoduabsolútnej
neplatnosti právneho úkonu - KZ č. 4/1992 previedli práva, ktoré nemali. Za daného stavu je potom
namieste záver, že aj darovacia zmluva je absolútne neplatná, nakoľko absolútnu neplatnosť jedného
právneho úkonu má za následok takúto neplatnosť aj nadväzujúcich právnych úkonov.

5. Rozsudkom č. k. 4C/155/2008-1038 zo dňa 30.11.2011 súd o. i. zamietol návrh žalobcu o určenie
neplatnosti predmetnej KZ č. 4/1992 (výrok I.) a darovacej zmluvy (výrok II.), a to z toho dôvodu, že oba
určovacie výroky sú prejudiciálnymi otázkami vo vzťahu k návrhu o určenie, že vlastníkom predmetných
nehnuteľností je žalobca. Žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom
predmetných nehnuteľností, nakoľko bez tohto určenia je jeho právne postavenie neisté. Nemá napokon

inú možnosť, ako domáhať sa takého určenia, aby mohol byť k katastri nehnuteľností zapísaný
ako vlastník predmetných nehnuteľností. Nepochybne, predmetné nehnuteľnosti boli vložené do
nevzniknutej DOSPRY ako nepeňažný vklad žalobcu na základné imanie DOSPRY (viď zhora). Nakoľko
však DOSPRA nikdy nevznikla, nemohla ani nadobudnúť do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti, a
teda ani s nimi nemohla disponovať; ostali tak naďalej majetkom žalobcu, aj keď ten nie je zapísaný

ako ich vlastník v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na to potom súd rozhodol vo výroku I. rozsudku o
určení vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam

6. Súd nariadil doplnenie dokazovanie ohliadkou miesta a to predmetného domu na adrese L. X v
D.. Vykonanou ohliadkou a výpoveďou žalovaného v 3. rade súd zistil, že v nebytovom priestore

predmetného domu o veľkosti cca 30 m2, ktorý má spoločnosť AB Contact, s.r.o. v nájme od žalovaných
v 3. a 4. rade je realitná kancelária a podnájomníci dcérske spoločnosti nájomcu a to spoločnosti AB
Lease, s.r.o. a AB Sale, s.r.o., pričom na priečelí domu od ulice je inštalovaná tabuľa, podľa ktorej sa
v danom dome nachádzajú 4 obchodné spoločnosti a 2 advokáti a to žalovaný v 3. rade a právna
zástupkyňa žalovaných v 1. až 4. rade. Pri ohliadke bola vykonaná aj fotodokumentácia (ktorá je v spise

na čl. 1262 až 1289).

7. Súd uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili za predmetné nehnuteľnosti kúpnu cenu 545 690,-
Kčs (t. j. 18 113,59 eura, pri konverznom kurze 30,1260 SKK/1 EUR), a to DOSPRE a túto skutočnosť
nerozporovali. Žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili za predmetné nehnuteľnosti dohodnutú kúpnu cenu,

avšak v zmysle zhora uvedeného vlastnícke právo k nim nenadobudli, keďže KZ č. 4/1992 je absolútne
neplatným právnym úkonom. Potom v zmysle ustanovení §§ 451, 452, 456 veta prvá OZ poukázal súd
I. inštancie, že žalobca nepopiera, že sa žalovanými v 1. a 2. rade zaplatená kúpna cena sa dostala do
jeho dispozície; vzhľadom na to, že predmetná KZ č. 4/1992 je absolútne neplatným právnym úkonom,na základe ktorého došlo k obojstrannému plneniu a žalobca je podľa rozhodnutia súdu vlastníkom
predmetných nehnuteľností, je povinný žalovaným v 1. a 2. rade povinný v zmysle ust. § 456 veta prvá
OZ tento prospech, t. j. kúpnu cenu, vydať žalovaným v 1. a 2. rade; preto súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. O trovách konania (výrok III. tohto rozsudku) súd rozhodol za
použitia ust. § 151 ods. 3 OSP.

8. Proti rozsudku súdu I. inštancie podali odvolanie žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
z nasledovných dôvodov: a) konania má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP); b) súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP) a zároveň c) rozhodnutie súdu I.
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Základným
predpokladomsprávnehorozhodnutiavpredmetnejvecijeurčenie,čipredávajúcaobchodnáspoločnosť
DOSPRA, a.s., so sídlom Školská ul. č. 19, 921 01 Piešťany, IČO: 31 414 028 (ďalej len „DOSPRA,
a.s.“) mala právnu subjektivitu dňa 4.9.1992, t. j. v čase uzavretia Kúpnej zmluvy č. 4/1992 na prevod

nehnuteľností zapísaných v liste vlastníctva č. X, Strediska Geodézie v Piešťanoch, ako parcela č.
1776/1 k. ú. D., zast. č. s. 1678, o výmere 198 m2 s kupujúcimi - žalovanými v 1. a 2. rade. Odvolatelia
poukazujú na to, že platný právny poriadok účinný pre inkriminované obdobie upravuje vznik právnych
osôb, konkrétne na § 19 ods. 2 OZ, § 62 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, § 19a ods. 2 OZ, §
27 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa Stanoviska obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

Obpj 9/93 zo dňa 4.2.1994: Výrok uznesenia o zápise do obchodného registra musí obsahovať všetky
skutočnosti, ktoré majú byť podľa príslušných zákonných ustanovení zapísané. Podľa § 200b OSP
sa vo výroku znesenia uvedie deň zápisu. Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému boli zapísané
do obchodného registra. Obchodný zákonník, ani iný právny predpis neustanovuje, že predmetom
zápisu má byť deň vzniku právnickej osoby. Súčasťou spisu na str. 162 je Výpis z Obchodného registra

Obvodného súdu Bratislava I. v Bratislave (registrového súdu) zo dňa 25.5.1992, oddiel Sa, vložka č.:
851/Z. Týmto je preukázaná nevyvrátiteľná právna skutočnosť, že DOSPRA, a.s., založená Mestským
zastupiteľstvom žalobcu na jeho riadnom zasadnutí dňa 27.3.1992 a na základe uznesenia o povolení
zápisu Obvodného súdu Bratislava I. bola dňa 4.5.1992 zapísaná do Obchodného registra Obvodného
súdu Bratislava I., oddiel: Sa, vložka č. 851/Z so základným imaním 851.016.240,- Kčs a bola teda

aj spôsobilá na právne úkony. Existenciu právnej subjektivity predávajúcej spoločnosti DOSPRA, a.s.,
v čase uzavretia Kúpnej zmluvy v žiadnom prípade nemohlo spochybniť uznesenie Mestského súdu
v Bratislave, č. k. 20Cob/507/93 zo 6.12.1994 (právoplatné dňa 27.1.1995), ako to tvrdí žalobca v
žalobnom návrhu. Týmto uznesením Mestského súdu v Bratislave bolo okrem iného zrušené uznesenie
Obvodného súdu Bratislava I., pod sp. zn. SA 851/Z z 25.5.1992 o vykonaní zápisu a nie o vzniku

spoločnosti. Spoločnosť vznikla dňom zápisu do obchodného registra, nie právoplatnosťou uznesenia o
vykonaní zápisu, ako to tvrdí žalobca s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo/66/97
zo dňa 30.1.1998. Súd I. inštancie argumentuje v odôvodnení rozsudku právnym názorom vysloveným v
rozhodnutí NS SR č. k. 3Cdo/66/97 zo dňa 30.1.1998. Právny názor dovolacieho súdu uvedený v tomto
rozhodnutí nie je však prameňom práva pre toto konanie. Svojim obsahom nevypĺňa medzery v platnej

legislatíve, skôr naopak má znaky arbitrárnosti súdu, keď nekorešponduje s hmotnoprávnymi normami a
ani s vtedy aktuálnym stanoviskom Obchodného kolégia NS SR. Právna veta z uvedeného rozhodnutia:
„Hmotnoprávne účinky a teda aj zápis do obchodného registra môže nastať len po podaní perfektného
návrhu“ nie je v súlade s vtedy platnou hmotnoprávnou úpravou. Akceptovanie právneho názoru
vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu SR Cdo 66/97 zo dňa 30.1.1998 ako správneho názoru

pre posúdenie veci v tomto konaní tak v konečnom dôsledku znamená nerešpektovanie ustanovení
§ 135 ods. 1 OSP, § 19 ods. 2 OZ, § 62 ods. 1 ObZ, § 27 ods. 1 ObZ a § 7 ods. 2 ObZ, čo má za
následoknesprávneprávneposúdenieveci.Navyše,podľaStanoviskaobchodnéhokolégiaNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 4.2.1994 publikovaného ako rozhodnutie č. 32/94, právnické osoby,
ktoré sa zapisujú do obchodného registra, vznikajú dňom, ku ktorému boli zapísané do registra. Z

hmotnoprávneho hľadiska je dôležitý deň účinnosti zápisu. Dňom účinnosti zápisu je deň, ku ktorému
bola skutočnosť zapísaná do obchodného registra. Deň, ku ktorému má byť určitá skutočnosť zapísaná,
nie je viazaný na právoplatnosť uznesenia. Hmotnoprávne účinky pre vznik spoločnosti nastanú jej
zápisom do Obchodného registra a túto skutočnosť nemôže ovplyvniť ani fakt, či bol zápis vykonaný na
základe perfektného návrhu alebo návrhu neperfektného. Právoplatný výrok uznesenia Mestského súdu

v Bratislave č. k. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994 sa nedotkol právnej subjektivity spoločnosti DOSPRA,
a.s., ale iba vytvoril hmotnoprávnu podmienku pre zrušenie a likvidáciu spoločnosti DOSPRA, a.s., podľa
§ 68 ods. 6 písm. c) ObZ účinného do 1.2.1998, resp. konvalidovanie právneho stavu pre existenciu
spoločnosti podľa ust. § 68 ods. 7 ObZ do 1.2.1998. Výrok uznesenia Mestského súdu v Bratislave č.k. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994 svojim obsahom nedáva zákonnú možnosť na výmaz skutočností
zapísaných do Obchodného registra, tak ako to upravuje vtedy platné a účinné ustanovenie § 68 ObZ.
Žalobcavkonanínepreukázal,žespoločnosťDOSPRA,a.s.,bolavymazanázORvčasepreduzavretím

predmetnej kúpnej zmluvy. Spochybňovanie existencie spoločnosti DOSPRA, a.s., žalobcom je v
rozpore s ust. § 27 ods. 2 ObZ účinného do 1.1.2002. Neexistuje rozhodnutie súdu, na základe ktorého
by bola spoločnosť DOSPRA, a.s., v súlade so zákonom a v súlade s uznesením Mestského súdu
v Bratislave č. k. 20Cob/507/93 zo dňa 6.12.1994. Obchodný register Okresného súdu Trnava vážne
pochybil a konal v rozpore so zákonom ak spoločnosť DOSPRA, a.s., niekedy v presne neurčenom

čase (po 3.11.1997) bez náležitého rozhodnutia „odstránil“ z Obchodného registra Slovenskej republiky.
Argumentácia Najvyššieho súdu SR v uznesení Cdo 66/97 zo dňa 30.1.1998 nerešpektuje legislatívny
rámec vzniku spoločnosti, ani citované stanovisko Obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR, podľa
ktorého vznik spoločnosti nie je viazaný na právoplatnosť uznesenia, ale na jej zápis do OR. Rozsudok
NS SR č. k. 3Cdo/66/97 zo dňa 30.1.1998 vydaný trojčlenným senátom, predsedom ktorého bol
Jozef Štefanko. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pokladajú žalovaní za nesprávne a právne

nepodložené, vytvárajúce priestor pre vznik a prehĺbenie právnej istoty v súkromnoprávnych vzťahoch.
Ak by tento názor NS, s ktorým sa prvoinštančný súd stotožnil a ktorým argumentuje v rozsudku bol
naďalej interpretovaný v súdnej praxi ako právny, vytvoril by sa priestor pre vyslovenie absolútnej
neplatnosti všetkých právnych úkonov, ktoré DOSPRA, a.s., počas 32 mesačnej existencie urobila, či už
v oblasti občianskeho práva, obchodného práva, ale aj práva pracovného a sociálneho zabezpečenia.

Túto argumentáciu žalovaní na súde I. inštancie uvádzali, súd sa s ňou v rozsudku vôbec nevysporiadal
a ani ju v odôvodnení rozsudku nespomenul. Za konanie proti dobrým mravom treba považovať také
konanie, ktoré síce priamo neodporuje zákonu, ani ho neobchádza (§ 39), ale ktoré poškodzuje záujmy
tretích osôb (fyzických alebo právnických) tým, že ide o konanie, ktoré sa medzi slušnými občanmi
považuje za neprípustné a ktoré by sa preto ani nemalo vyskytovať. Žalobca bol jediným zakladateľom

a akcionárom spoločnosti DOSPRA, a.s., do ktorého vložil majetok v hodnote viac ako 850 miliónov
Sk. DOSPRA, a.s., bola zapísaná do obchodného registra a 32 mesiacov reálne vykonávala svoju
činnosť a hospodárila s majetkom žalobcu v značnej hodnote. Už vstup prokurátora do konania vo
veci prvozápisu spoločnosti bol protizákonný. Konanie Obvodného súdu Bratislava I., č. k. Sa 851/Z vo
veci prvozápisu spoločnosti DOSPRA, a.s., bolo skončené dňa 25.5.1992 zápisom spoločnosti do OR

vydaním prvého výpisu z OR ako verejnej listiny. V tomto konaní jediný zakladateľ a akcionár spoločnosti
DOSPRA, a.s., žaluje neplatnosť Kúpnej zmluvy z dôvodu, že „jeho“ DOSPRA, a.s., nevznikla, a
teda nemala právnu subjektivitu. Svoje právo žalobca stavia na tom, že v minulosti sa sám správal v
rozpore s právom, spôsobil (ne)existenciu DOSPRA, a.s., a v súčasnosti sa napriek tomu má úspešne
domôcť vlastníckeho práva, čo je v príkrom rozpore s elementárnou spravodlivosťou v právnom štáte.

Za rozporujúce dobrým mravom a diskriminačné považujú žalovaní aj to, že žalobca sa mimosúdne
dohodol s viacerými fyzickými osobami, ktorí v rovnakom období kúpili od DOSPRY, a.s., nehnuteľnosti.
Avšak so žalovanými žalobca stále odmieta mimosúdne rokovať, napriek tomu, že ho o to žalovaní
opakovane žiadali, naposledy podali žalobcovi žiadosť o mimosúdne rokovanie dňa 12.1.2015 a ten
ju odmietol. Aj túto argumentáciu žalovaní počas konania uvádzali, avšak súd I. inštancie sa ňou

vôbec nezaoberal. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP má preventívny charakter. Žalobca do
dnešného dňa žiadnym spôsobom nepreukázal ani svoju aktívnu legitimáciu v tomto súdnom spore a
súd I. inštancie sa ňou ani napriek opakovanej argumentácii žalovaných riadne nezaoberal. Žalobcovi
nesvedčí žiaden zápis v katastri nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX pre k. ú. D., t. j. nikdy nebol zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností, ani v rámci

súdneho konania nepreukázal (nepredložil) titul nadobudnutia a jeho intabuláciu do katastra, ktorý by
osvedčoval jeho vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (pred ich vložením do DOSPRA, a.s.).
Poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. decembra 2008, sp. zn. 2MCdo/20/2007.
Žalovaní opakovane namietajú, že by žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní a naliehavosť
právneho záujmu na určení vlastníckeho práva. Súd I. inštancie sa uspokojil iba s bežnou právnou vetou,

ktorá sa používa pri určovacích vlastníckych žalobách, že bez takéhoto určenia je jeho stav neistý a
nebude zapísaný v katastri nehnuteľností. V tomto konaní treba hľadieť aj na širšie súvislosti vzhľadom
na to, akú úlohu zohral žalobca v minulosti v kauze DOSPRA, a.s., ako sa sám zaslúžil o súčasný stav,
keď sa dovoláva absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorú účelovo spôsobil a v neposlednom rade,
že jeho prípadný úspech v konaní je zárukou vzniku ďalších sporov a súdnych konaní. Neexistencia

samotnej aktívnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení je ďalším dôvodom na
zamietnutie žaloby, a to bez toho, aby sa súd vôbec zaoberal vecnou stránkou žaloby. Súd I. inštancie vo
výroku II. rozhodol, že žalobca je povinný vrátiť žalovaným v 1. a 2. rade v celosti plnenie - kúpnu cenu
za nehnuteľnosti podľa Kúpnej zmluvy č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992, registrovanej na Štátnom notárstvepod č. Reg. R I.2379/92 dňa 11.9.1992, vo výške 18.113,59 eur (= 544.690,- Sk), do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd I. inštancie však pri právnom posúdení zrejme opomenul znenie § 457
OZ, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhémuvšetko,čopodľanejdostal.Súdvovýrokunapadnutéhorozhodnutiavšaknevyslovilneplatnosť
kúpnej zmluvy, túto konštatoval iba v odôvodnení rozsudku. Z neplatnosti alebo zrušenej zmluvy je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal. Táto povinnosť je vzájomná,
pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali. Ak
k takejto dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal, v prvý deň po tom, čo ho

druhý účastník o vrátenie požiadal. Podľa § 457 je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
dostal. Uvedené tvrdenia potvrdzuje aj správa občianskoprávneho kolégia NS ČSR, sp. zn. Cpj/34/74
(R 26/1975), podľa ktorej nárok na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je zo zákona
podmienený v zmysle § 457 OZ tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť. To platí aj pre opačné
prípady, kedy by predávajúci žaloval na vrátenie predanej veci. Aj takejto žalobe by súd mohol vyhovieť
len vtedy, keby vo výroku rozsudku mohol vyjadriť synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej

čizrušenejzmluvykvráteniuplnenízobochstrán.Vypratanienehnuteľností(výrokV.žaloby)uznesením
zo dňa 15.7.2015 súd I. inštancie vylúčil na samostatné konanie. Ak súd I. inštancie určil povinnosť
žalobcovi vrátiť kúpnu cenu z neplatnej kúpnej zmluvy, postupoval nesprávne, nakoľko vrátenie kúpnej
ceny je synalagmatický právny záväzok k vyprataniu nehnuteľností, ktoré žalovaní v 1. a 2. rade za túto
kúpnucenuzískali.Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolatelianavrhujú,abyodvolacísúdnapadnutý

rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že návrh na určenie, že: Krajský súd v Trnave ako súd
odvolací rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 4C/155/2008 zo dňa 30.9.2015 v časti I., II. ruší a
mení tak, že I. návrh na určenie, že vlastníkom nehnuteľností ... sa zamieta.; II. Návrh, že žalobca je
povinný vrátiť žalovaným v 1. a 2. rade v celosti plnenie - kúpnu cenu za nehnuteľnosti podľa kúpnej
zmluvy č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992 ... sa zamieta.; III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1., 2., 3.

a 4. rade trovy konania pred odvolacím súdom v sume vyčíslenej podľa § 151 ods. 1 OSP, a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi odvolania a
argumentáciou žalovaných a rozsudok súdu I. inštancie by potvrdil, žalovaní navrhujú, aby pripustil vo
veci dovolanie, nakoľko ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, keďže súdna prax
rieši daný prípad bez toho, aby existovala predošlá judikatúra, resp. jediné vydané súdne rozhodnutie je

v rozpore so stanoviskom obchodného kolégia NS SR. Zásadný význam po právnej stránke spočíva v
rozhodnutí o tom, či na obchodnú spoločnosť, ktorá bola založená a zapísaná do obchodného registra
a následne vykonávala svoju činnosť, možno pozerať ako na non subjekt, resp. či rozhodnutie o zrušení
zápisu má právne účinky ex tunc a obchodná spoločnosť nemala právnu subjektivitu.

9. Vyjadrenie k odvolaniu podal žalobca. Obsahom odvolania žalovaných v 1. až 4. rade, sú tvrdenia,
ku ktorým sa už vyjadril, či už priamo na pojednávaniach alebo písomne, pridržiava sa všetkých svojich
vyjadrení v plnom rozsahu, ktoré boli prednesené na pojednávaniach a sú obsahom zápisníc uvedenej
právnej veci ako aj vyjadrení, ktoré boli podané písomnou formou a ktoré sú obsahom súdneho spisu.
K vyjadreniu žalovaného v 3. rade zo dňa 14.10.2015 uvádza, že obsah tohto vyjadrenia nepovažuje za

právne významným k posúdeniu otázky určenia vlastníctva, nakoľko jeho predmetom je snaha poukázať
na politickú účelovosť konania žalobcu. Prvoinštančný súd vec správne právne posúdil, neboli naplnené
skutočnosti obsiahnuté v ust. § 205 ods. 2 písm. b) a písm. d) OSP a ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP, a
preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. inštancie potvrdil.

10.KrozsudkuOkresnéhosúduPiešťany,č.k.4C/155/2008zodňa30.9.2015podalvyjadreniežalovaný
v 3. rade (doplnenie odvolania vypracovaného právnou zástupkyňou). Poukazuje na politickú účelnosť
konania žalobcu vo veci zrušenia DOSPRA, a.s., a následnej diskriminácie ich rodiny zo strany žalobcu,
ktorá vyústila až do tohto pretrvávajúceho súdneho sporu. Žalovaný v 1. rade bol v čase predaja
predmetných nehnuteľností viceprimátorom Mesta Piešťany a po prevalení sa kauzy DOSPRA, ktorá

spočívala v predaji niekoľkých bytových domov (vraj) pod trhovú cenu, bol z pohľadu verejnosti a
politickej opozície označený za jedného z hlavných politicky zodpovedných, čo vyústilo v jeho odvolanie
z pozície viceprimátora. V priebehu rokov 1992 - 1994, ale aj neskôr, bola kauza DOSPRA jedna z
hlavných tém v Piešťanoch, ktorá sa pravidelne objavovala aj v celoslovenských médiách. Od jesene
1992 až do roku 1995 bola kauza DOSPRA predmetom takmer každého mestského zastupiteľstva, na

ktorom sa časť zastupiteľstva domáhala zrušenia predaja predmetných nehnuteľností. Po komunálnych
voľbách v roku 1994 nové vedenie mesta (na čele s novým primátorom Ing. B. G.) v úzkej spolupráci
s prokurátorom dosiahlo súdne rozhodnutie na Mestskom súde v Bratislave, o ktoré sa žalobca v
tomto spore opiera, a síce, že DOSPRA, a.s., nikdy nevznikla. Postup prokurátora bol v rozpore svtedajšími zákonmi, ktoré nechce žalovaný v 3. rade osobitne rozoberať, nakoľko je to uvedené aj v
odvolaní vypracovanom ich právnou zástupkyňou. V decembri 1994 nový primátor mesta Ing. I. G.
urobil prvé kroky na zrušenie DOSPRA, a.s.. Mestský súd v Bratislave uznesením zo dňa 6.12.1994

neuznal existenciu DOSPRA, a.s. a zároveň právne úkony za jeho pôsobenia sa stali neprávoplatnými.
Začiatkomroka1995bolazrušenáDOSPRA,a.s.,PiešťanyanamiestonejvznikloBytovéhospodárstvo,
š.p.,Piešťany.DOSPRA,a.s.,tedazanikla11.1.1995azároveňvznikolstaronovýpodnikmesta-Bytové
hospodárstvo, š. p., Piešťany. Povereným riaditeľom podniku sa stal Y. I.. Žalobca nikdy nemal skutočný
záujem na právnom vyporiadaní všetkých absolútne neplatných právnych úkonov (záväzkov), ktoré

mu mali vzniknúť z dôvodu neexistencie DOSPRA, a.s.. V zásade takmer všetky záväzky z právnych
vzťahov prešli plynule na právneho nástupcu DOSPRA, a.s., - Bytové hospodárstvo, š. p., Piešťany,
čo žalobca v spore nikdy ani nenamietal. Bolo však potrebné uspokojiť aj verejnosť, a preto sa nové
vedenie mesta rozhodlo v roku 1995 podať prvé žaloby o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv. Žalobca
žalovaných v 1. až 4. rade nikdy neoslovil s tým, aby sa pokúsili mimosúdne dohodnúť. Žalobca ako
samosprávny orgán má však mať jednotný (rovnaký) prístup ku všetkým svojim obyvateľom v rovnakej

(obdobnej) veci. Skutočný dôvod tejto diskriminácie zo strany žalobcu (Mesta Piešťany) nie je zrejmý.
Bez ohľadu na skutkové (prevažne politické) okolnosti prípadu sú si ako občania mesta všetci rovní vo
svojich právach a právom chránených záujmoch, a to takí majú (mali by mať) zaručený rovnaký postup
orgánu samosprávy voči nim. A ak sa tak žalobca nechová, jedná sa o ďalší dôvod, pre ktorý je možno
žalobu zamietnuť.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v
čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365
ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379

CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a 2 CSP.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
(výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej

inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

13. Z kúpnej zmluvy č. 4/1992 zo dňa 4.9.1992 bolo zistené, že ju uzavreli ako predávajúci DOSPRA,
a.s., Školská 19, Piešťany, zastúpená Dipl. Ing. H. T., predsedom predstavenstva, JUDr. B. T.,

podpredsedom predstavenstva, a výkonným riaditeľom G. O. a kupujúci - žalovaní v 1. a 2. rade.
Predmetom tejto kúpnej zmluvy bola kúpa nehnuteľností zapísaných v LV č. X strediska Geodézie v
Piešťanoch ako parcela č. 1776/1, kat. úz. D., zast. plocha o výmere 198 m2, dom, súp. č. XXXX,
ktoré žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nehnuteľnosti
boli nadobudnuté za kúpnu cenu 545 690,- Kčs. Uvedenú kúpnu zmluvu registrovalo Štátne notárstvo

v Trnave dňa 11.09.1992 pod č.k. RI 2379/92.

14. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaní v 3. a 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti: pozemku parc. č 6381, zast. plocha o výmere 178 m2 a domu, súp. č. XXXX, vkatastrálnom území D., každý z nich v rozsahu 1/2-ice, titulom darovacej zmluvy zo dňa 27.03.2003,
keď tieto im darovali ich rodičia (žalovaní v 1. a 2. rade).

15. DOSPRA, jej zápis a rozhodnutie o zápise, zrušenie rozhodnutia o zápise a následky zrušenia
zápisu :

a) Zo zakladateľskej listiny a.s. DOSPRA súd zistil, že túto založil žalobca, ktorý bol jej jediným
akcionárom; predmetom podnikania podľa č. 4 bod 1. Stanov a.s. DOSPRA: Akciová spoločnosť

DOSPRA Piešťany je verejnoprospešnou organizáciou, ktorej podnikateľské aktivity smerujú na vlastnú
prevádzku a investorskú činnosť. Základné imanie bolo tvorené nepeňažným vkladom( hodnota ktorého
bola zistená na 851 016 240,- Kčs).V nepeňažný vklad bol zahrnutý aj obytný dom súp. č. XXXX na L.
ul., na parc. č. 1776/1 a tiež parc. č. 1776/1 zast. pl. o výmere 198 m2 (tzn. predmetné nehnuteľnosti). Z
uznesenia Mestského zastupiteľstva č. 27/1992 Mesta Piešťany (prijatom na druhom riadnom zasadnutí
Mestského zastupiteľstva) súd zistil, že týmto uznesením došlo k schváleniu transformácie štátneho

podniku Bytové hospodárstvo Piešťany na DOSPRA a.s., so sídlom Piešťany, v zložení základného
majetku vo výške 851 016 240,- Kčs, so 100%-nou účasťou Mesta Piešťany

b) Z výpisu z OR bolo zistené, že DOSPRA bola zapísaná v OR bývalého Obvodného súdu Bratislava
I, s dňom vzniku 04.05.1992. V Obchodnom registri uvedeného súdu v odd. Sa vo vložke č. 851/Z bolo

povolené vykonanie zápisu DOSPRA a.s., IČO: 31414028, so sídlom Školská ul. č. 19 v Piešťanoch.
Dňom 04.05.1992 tak mala mať právnu subjektivitu, a mala nadobudnúť spôsobilosť nadobúdať práva
a povinnosti (§ 19a OZ)..

c) Na základe uznesenia Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 20 Cob 507/93 zo dňa 06.12.1994 súd

zistil, že došlo k zmene uznesenia Obvodného súdu Bratislava I. č.k. Sa 851/Z zo dňa 25.05.1992,
ktorým bol povolený zápis do obchodného registra spoločnosti DOSPRA a.s. a taktiež k zrušeniu
uznesenia Obvodného súdu Bratislava I. č. k. Sa 851/Z zo dňa 18.05.1993, ktorým bola povolená zmena
v časti štatutárnych zástupcov, konania menom spoločnosti a dozornej rady. Odvolanie v danej veci
podal mestský prokurátor, ktorý vstúpil do konania podľa ust. § 35 zákona č. 99/1963 Zb OSP dňa

19.09.1993, poukazujúc na procesno-právne a hmotno-právne pochybenia súdu I. stupňa- Obvodného
súdu Bratislava I. Mestský súd Bratislava ako odvolací súd vytkol registrovému súdu, že nepostupoval
v súlade s ust. § 175 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obch. zák. a to, že ak návrh na zápis do obchodného
registra podáva predstavenstvo, podpisujú ho všetci členovia predstavenstva. Z dôvodu, že JUDr. C.
L. nebola splnomocnená na podanie návrhu členmi predstavenstva, nebola osobou oprávnenou na

podanie návrhu na zápis do obchodného registra, preto v zmysle § 220 ods. 1, 2 OSP odvolací súd
zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrh na zápis do Obchodného registra zamietol. NS SR
v odôvodnení poukázal na ust. § 38 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"),
podľa ktorého "neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony"
a tiež poukázal na ust. § 39 OZ, podľa ktorého "neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom".

d) Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 65/97 zo dňa 30.01.1998 vyplýva, že týmto došlo k
zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 49Co 187/96-70 zo dňa 10.09.1996. Predmetom
základného konania (v konaní pred Okresným súdom v Trnave) bol návrh žalobcu (Mesta Piešťany) o

neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorý smeroval voči žalovaným v 1. rade Ing. C. H., v 2. rade Ing. F. H. a v 3.
rade voči spoločnosti DOSPRA a.s. Piešťany. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd ako súd
dovolací dospel k záveru, že zamietnutie návrhu na zápis spoločnosti DOSPRA a.s. do obchodného
registra rozhodnutím Mestského súdu v Bratislave - uznesením č. k. 20Cob 507/93 došlo k tomu, že
na uvedenú spoločnosť je treba hľadieť akoby nebola nikdy vznikla. Uznesenie súdu, ktorým povolil

zápis do obchodného registra spoločnosti DOSPRA a.s., ktorý Obvodný súd Bratislava I. povoliť nemal,
nekonvaliduje nedostatky, pre ktorý zápis nemal byť povolený. Zrušenie zápisu má právne účinky od
počiatku (ex tunc).

16. Mylný je názor, že akciová spoločnosť DOSPRA počas trvania zápisu v obchodnom registri až do
jeho zrušenia mal právnu subjektivitu, a mohla konať ako právny subjekt. zrušenie zápisu má účinky ex
tunc- od počiatku. Na túto akciovú spoločnosť je treba hľadieť akoby nebola nikdy vznikla. Uznesenie
súdu, ktorým povolil zápis do OR, ktorý povoliť nemal, nekonvaliduje nedostatky, pre ktoré zápis nemalbyť povolený. Rozhodnutie o registrácii zmluvy bývalým štátnym notárstvom nič nemení na tom, že
zmluva č.4/1992 zo dňa 4.9.1992 je absolútne neplatná. K napadnutiu takéhoto právneho úkonu treba
zo strany žalobcu splniť procesnú podmienku uvedenú v ust. § 80 písm. c) OSP. Aktívnu legitimáciu

žalobcu vtomtosporenespochybnilaniNSvosvojomrozhodnutí3Cdo65/97zodňa30.01.1998.Keďže
následne darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Piešťany dňa 16.01.2004 pod
číslom vkladu V 2524/03, bola uzatvorená so žalovanými v 1. a 2. rade ako darcami nehnuteľností a tí
ich získali na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, je aj táto absolútne neplatná.

17. Rozsudkom OS Piešťany 4C 155/2008- 1038 zo dňa 30.11. 2011 právoplatne rozhodol tak , že :
I. Návrh o určenie, že kúpna zmluva č. 4/92 zo dňa 04.09.1992, uzavretá medzi akciovou spoločnosťou
DOSPRA, a.s. ako predávajúcim a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, predmetom ktorej bola
kúpa nehnuteľnosti v k. ú. D., zapísaná v LV č. X Strediska Geodézie v Piešťanoch, ako parc. č. 1776/1,
zast. čs. 1678, o výmere 198 m2, registrovanej na Štátnom notárstve pod č. Reg. R I. 2379/92 dňa
11.09.1992 je absolútne neplatná, zamietol II. Návrh o určenie, že Darovacia zmluva, uzavretá medzi

žalovanými v 1. a 2. rade ako darcami a žalovanými v 3. a 4. rade ako obdarovanými, predmetom ktorej
bol dom čs. 1678 na parc. č. 6381 (pred ZMVM ako parc. č. 1776/1) a parc. č. 6381 vo výmere 178 m2
zastavané plochy, kat. úz. D., zapísané v LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Trnave, Správy katastra
Piešťany, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Piešťany dňa 16.01.2004 pod číslom vkladu V
2524/03, je absolútne neplatná, zamietol Výrokmi I. a II. tohto rozsudku zamietol návrhy na určenie

neplatnostiprávnychúkonovpreabsenciunaliehavéhoprávnehozáujmu(§80písm.c/OSP)žalobcuna
takomto určení, nakoľko v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu by sa na právnom postavení žalobcu
nič nezmenilo, pričom neplatnosť týchto úkonov súd skúmal ako predbežnú (prejudiciálu) otázku v rámci
rozhodnutia o výroku III. rozsudku, keď rozhodoval o určení vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.

18. Treba poukázať na to, že predmetom žaloby bolo aj určenie vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam a prvostupňový súd uviedol pri svojom rozhodnutí na základe čoho sa predmetná
Kúpna zmluva 4/92 zo 04.09.92 považuje za neplatnú a Darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený
16.01.2004 pod č. V2524/3, za neplatnú. Už pri rozhodovaní určenia vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam sa týmto mal zaoberať prvostupňový súd ako predbežnou otázkou a v súvislosti s tým

mal presne uviesť prečo určuje, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca, akým spôsobom
a v zmysle ktorého ustanovenia zákona sa považuje za neplatnú, musí tiež vyložiť nielen citáciou
uvedeného ustanovenia, ale aj s odôvodnením jednotlivých právnych skutočností, ktoré vyplývajú z tohto
ustanovenia a musia byť aplikovateľné na daný právny vzťah. Následne ako posúdi túto otázku ako
predbežnú bude sa zaoberať samozrejme určením vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, čo je

samostatný nárok žalobcu. (uzn. KS v Trnave ako odvolacieho súdu, č.k. 23 Co 51/2012- 1146 zo dňa
4.2.2013).

19. S poukazom na ust. § 38 ods. 1 OZ ( neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony) DOSPRA napriek tomu, že bola (nesprávne, za porušenia zákona)

zapísaná v obchodnom registri, je non subjekt, hladí sa na ňu, akoby nikdy nevznikla, nemala právnu
spôsobilosť na právne úkony, a ani nemohla nadobúdať práva a povinnosti. Potom právny úkon -
uzatvorenie kúpnej zmluvy č. 4/1992, ktorý urobila ako predávajúci a žalovaní v 1. a 2. rade ako
kupujúci a mali tak nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, je absolútne neplatný.
Následne tak treba považovať za neplatnú aj Darovaciu zmluvu, ktorej vklad bol povolený 16.01.2004

podč.V2524/3nakoľko žalovanív1.a2.radevšak"previedli"nažalovanýchv3.a4.radeviacpráv,ako
samimali,previedlinažalovanýchv3.a4.radeprávo,ktorésaminemalizdôvoduabsolútnejneplatnosti
právneho úkonu - KZ č. 4/1992. Absolútna neplatnosť jedného právneho úkonu má za následok takúto
neplatnosť aj nadväzujúcich právnych úkonov.

20. Prvoinštančný súd potom správne týmto záverom neplatnosti kúpnej zmluvy č. 4/1992 a darovacej
zmluvy, ktorej vklad bol povolený 16.01.2004 pod č. V2524/3 zaoberal ako predbežnou otázkou v
súvislosti určením vlastníctva k predmetných nehnuteľnostiam.

21. Na konanie o určenie, či jestvuje alebo nejestvuje vecné, spravidla vlastnícke, právo k nehnuteľnosti,

je daný naliehavý právny záujem na žalobu už tým, že zákon č. 162/1995 Z.z. priamo vyžaduje, aby
verejná listina, ktorou je aj rozsudok, obsahovala všetky údaje potrebné na záznam podľa § 34 cit.
zákona. Nestačila by teda žaloba o neplatnosť napríklad kúpnej alebo darovacej zmluvy, pretože takáto
žaloba a výsledok dosiahnutý na jej základe by vo vzťahu ku katastru nehnuteľností neriešil otázkuzáznamu konštatujúceho vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu v dôsledku súdneho rozhodnutia.
Chýbali by údaje požadované § 42 ods. 1 a 2 cit. zákona. ( Zborník IV (s. 985) .

22. I. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza
do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v
právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní
v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a
povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý

právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej
žalobykorešpondujúspredpokladomnaliehavéhoprávnehozáujmu.Aknemožnovkonkrétnomprípade
očakávaťsplnenietýchtofunkcií,niejedanýnaliehavýprávnyzáujemnaurčení.Záveryotomsúspojené
nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha.
II. Ak súd zamieta žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z

vecnej stránky. ( Rozsudok NS ČR, sp. zn. 3 Cdon 1338/96 (citované podľa časopisu Soudní judikatura
č. 3/1997)

23. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy,
ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením

žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie
je dôležité, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej
kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo
budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná
vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov

navykonanieobnovyvlastníckehoprávapôvodnéhodarcu,akdošlokporušeniujehovlastníckehopráva
z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu. (Rozsudok NS SR, sp. zn. 5 Cdo 36/1999 <.)

24. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) OSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcaovho právneho postavenia

a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota
vznikla. (ZSP 75/2003 )

25. Žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností,
nakoľko bez tohto určenia je jeho právne postavenie neisté. Nemá inú možnosť, ako domáhať sa takého

určenia, aby mohol byť k katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností.
Tento záver o naliehavosti právneho záujmu na určení vlastníctva bol súdom I. inštancie zistený
správne. Nestačila by teda žaloba o neplatnosť kúpnej a darovacej zmluvy, pretože takáto žaloba a
výsledok dosiahnutý na jej základe by vo vzťahu ku katastru nehnuteľností neriešil otázku záznamu
konštatujúcehovznik,zmenualebozánikprávnehovzťahuvdôsledkusúdnehorozhodnutia.Tútootázku

súd preto riešil v konaní ako predbežnú

26. Nepochybne, predmetné nehnuteľnosti boli vložené do nevzniknutej DOSPRY ako nepeňažný
vklad žalobcu na základné imanie DOSPRY. Nakoľko však DOSPRA nikdy nevznikla, nemohla ani
nadobudnúť do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti, a následne teda ani s nimi nemohla nakladať;

zostali tak naďalej majetkom žalobcu, ten nie je zapísaný ako ich vlastník v katastri nehnuteľností,
pretože sa tam uskutočnili zápisy na základe neplatných zmlúv- kúpnej a darovacej a žalobca sa mohol
jedine domáhať určenia vlastníckeho, aby mohol byť k katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník
predmetných nehnuteľností.

27. Právna zástupkyňa žalovaných v 1. až 4. rade uviedla, že právoplatnými výrokmi I. a II. o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy a darovacej zmluvy v tejto časti už súd rozhodol, takže návrhy zamietol.
Uviedla, že DOSPRA bola zapísaná do obchodného registra 04.05.1992, vtedy vznikla. Žalovaní v 1.
a 2. rade konali v dobrej viere, že táto spoločnosť existuje, keď v čase uzatvárania KZ č. 4/1992 bola
zapísaná v OR, teda existovala a predmetná KZ nemá byť prečo neplatná.. Na podporu svojich tvrdení

predložila právna zástupkyňa žalovaných v odvolacom konaní kópiu Nálezu I. ÚS 549/2015 16. 3.
2016 . Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že podľa neho DOSPRA vznikla, bola zapísaná
v OR, bola teda existujúci subjekt a predmetné nehnuteľnosti kupoval v dôvere, že v OR zapísaný
subjekt existuje. Spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď tvrdil, že DOSPRA nebola nikdyvymazaná z OR, nikdy nebola zlikvidovaná alebo zrušená, aj keď existuje doklad, že nejaké uznesenie
(o vzniku spoločnosti, zápise do OR) je pre formálne pochybenie neplatné. Poukázal na právoplatné
rozhodnutie súdu, ktorým návrh v časti o určenie neplatnosti KZ č. 4/1992 zamietol (výrok I. rozsudku č.

k. 4C/155/2008-1038) a nechápal, prečo sa spochybňuje jeho vlastníctvo. Na otázky súdu vypovedal,
že bol vo funkcii viceprimátora Mesta Piešťany, od r. 1991 asi až do novembra 1992. O možnosti kúpiť
predmetné nehnuteľnosti od DOSPRY sa dozvedel od vtedajšieho primátora Mesta Piešťany Ing. T.,
ústne, na úrade, približne v auguste 1992. V tom čase sa predávalo viacero nehnuteľností (vytipovaných
predstavenstvom, ktoré o predaji nehnuteľností rozhodovalo) a to ľuďom, ktorí s tými nehnuteľnosťami

boli zviazaní, napr. sporné vlastníctva, susedia alebo podobne. On bol s predmetnou nehnuteľnosťou
zviazaný tak, že mal podanú žiadosť o pridelenie nebytových priestorov, pričom sám primátor mu
ponúkol možnosť predmetné nehnuteľnosti kúpiť. Predávanie vytipovaných nehnuteľností nebolo dané
na všeobecnú známosť (napr. oznamom na úradnej tabuli mesta), pričom uviedol, že v roku 1992 neboli
žiadne verejné súťaže. Aj žalovaný v 3. rade poukazoval na ust. § 129 ods. 1 a 130 OZ, keď sa správali
vo vzťahu ako vlastníci domu, pretože všetky úpravy , obvyklé náklady spojené s prevádzkou a údržbou

nehnuteľnosti znášali, všetky právne úkony boli robené dobromyselne v tom , že im toto právo patrí , čo
vtedy žalobca nenamietal . V rámci odvolacieho konania tiež poukázala právna zástupkyňa žalovaných
na nález Ústavného

28. Nález I. ÚS 549/2015 zo dňa 16. 3. 2016 ÚS SR:

Podstatou konania pred všeobecnými súdmi bola žaloba sťažovateľa, ktorou sa podľa § 78 zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisovdomáhalvylúčenianehnuteľnostízkonkurznejpodstatyzapísanýchnaprekatastrálneúzemie
mesta ako kultúrny dom súp. č. XXXX, o výmere 1750 m2 a zast. plocha o výmere 1051 m2, ktoré

nadobudol na základe kúpnej zmluvy z 15. februára 2000 od predávajúceho úpadcu, v zastúpení
správcom konkurznej podstaty a súhlasu príslušného konkurzného súdu opatrením zo 14. decembra
1999 za kúpnu cenu 33 193,92 eur, ale ktoré žalovaný správca konkurznej podstaty úpadcu v konkurze,
29. októbra 2007 zapísal do konkurznej podstaty úpadcu.

Ústavný súd opakovane judikuje, že je oprávnený na prieskum ústavnosti rozhodnutí všeobecných
súdov, t. j. toho, či (ne)došlo k porušeniu ústavných princípov a základných práv či slobôd účastníka
konania, či právne závery všeobecného súdu nie sú v extrémnom nesúlade so skutkovými zisteniami a
či výklad práva vykonaný všeobecným súdom je ústavne konformný, resp. či (ne)bol aktom „svojvôle“
v zmysle rozporu s princípmi spravodlivého procesu

Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo
pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na
základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty, princíp
ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v

demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo
plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než
koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť
na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie
základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má

niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť
o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom
správnom (katastrálnom) konaní

29. Už samotná skutočnosť, že pracoval žalovaný v 1. rade vo funkcii viceprimátora Mesta Piešťany,

od r. 1991 asi až do novembra 1992, teda zriaďovateľa a jediného akcionára a.s. DOSPRA, jej
predmet podnikania podľa č. 4 bod 1. Stanov a.s. DOSPRA (Akciová spoločnosť DOSPRA Piešťany
je verejnoprospešnou organizáciou, ktorej podnikateľské aktivity smerujú na vlastnú prevádzku a
investorskú činnosť. Základné imanie bolo tvorené nepeňažným vkladom) mu musel byť známy.
Nepeňažným vkladom do tejto spoločnosti boli obytné domy, medzi, ktoré patrili aj predmetné

nehnuteľnosti , pričom aj podľa tvrdenia žalovaného v 1. rade sa odpredaj týchto bytov na verejnosť
formou oznamu na vývesnej tabuli nerealizoval. Ponuku na kúpu dostal ústne od primátora Ing. T.. súdu
SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 201630. Odvolací súd stotožňujúc sa s vyjadrením žalobcu konštatuje, že na prejednávanú vec nemožno
aplikovať Nález I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016., nakoľko v okolnostiach právnej veci, ktorá je
uvádzaná vtomtoNálezejeposudzovanénadobúdanievlastníctvaodsubjektu,ktorýbolvčaseprevodu

vlastníkom. Vychádzajúc však zo záverov súdu rešpektujúc v zmysle uznesenia MsS v Bratislave pod
sp. zn. 20 Cob 507/93, že v prejednávanej veci bol ako predávajúci subjekt - DOSPRA a.s., ktorý právnu
subjektivitu nemal, nevznikol, nemožno o vlastníkovi a ani nevlastníkovi hovoriť. Kúpnu zmluvu uzatvoril
subjet bez právnej subjektivity a je absolútne neplatným právnym úkonom. Na základe absolútne
neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa.

31. Toto tvrdenie podporuje odvolací súd žalobcom spomínaným záverom ÚS SR v Náleze I. ÚS
50/2010 zo dňa 10.2.2010.

Právna veta Nálezu:

Ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy,
je teda reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe
absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného
nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a

ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť
viac práv, ako má sám.

Závery v Náleze:
Na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa totiž vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch

právnych skutočností. Prvou je uzavretie platnej zmluvy o jej prevode (titulus acquirendi) a druhou je
individuálny správny akt - rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu (modus acquirendi).
Ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy,
je teda reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe
absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného
nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a
ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť
viac práv, ako má sám.

32. Ďalším namietaným žalovaných v podanom odvolaní bol druhý výrok rozsudku súdu I. inštancie o
povinnosti žalobcu vrátiť žalovaným v 1. a 2. rade v celosti plnenie - kúpnu cenu za nehnuteľnosti podľa
Kúpnej zmluvy č. 4/1992 zo dňa 04.09.1992, poukazujúc na sinalagmatický záväzok pri apl. § 457 OZ
(ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal). Žalovaní namietajú, že súd vo výroku napadnutého rozhodnutia však nevyslovil

neplatnosť kúpnej zmluvy, túto konštatoval iba v odôvodnení rozsudku. Z neplatnosti alebo zrušenej
zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal. Táto povinnosť
je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom
dostali.

33. Podľa ust. § 452 OZ, neoprávneným majetkovým prospechom je prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu alebo plnením z neplatného právneho úkonu, ako aj prospech získaný z nestatočných
zdrojov.

34. Uznesením č. k. 4C/155/2008-1291 zo dňa 15.07.2015 (právoplatným dňom 28.07.2015) súd

konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaným v 1., 3., 4. a 5. rade vypratať nehnuteľnosti v kat.
území D., zapísané v LV č. XXXX, Okresného úradu Piešťany, odbor katastrálny, pred ZMVM pôvodne
označené ako parc. č. 1776/1, po ZMVM ako parc. č. 6381, zastavaná plocha a nádvoria o výmere
178 m2 a na nej sa nachádzajúci dom súp. č. XXXX vylúčil na samostatné konanie. Toto konanie
nepochybne bude vyžadovať dokazovanie náročnejšie vzhľadom na nadväzujúce nároky žalovaných

na investície do nehnuteľnosti, prípadne finančné vyrovnania nadväzujúcich nájomných vzťahov. Ako
predbežná otázka sa vyriešila v konaní absolútna neplatnosť kúpnej zmluva a následne darovacej.
Preto plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle ust. § 457 je každý účastník povinný vrátiť
druhému, čo z nej dostal, nie je vylúčené v tomto konaní vyriešiť povinnosť vrátiť kúpnu cene a vovylúčenom konaní predmetné nehnuteľnosť vrátiť žalobcovi, nakoľko nadväzuje na predmetné konanie
a jeho závery môže použiť v tom konaní.

35. Odvolací súd preto riadiac sa dôvodmi a obsahom podaného odvolania potvrdil rozsudok v zmysle
ust. § 387 ods. 1 CSP, pretože rozsudok súdu I. inštancie bol vecne správny vo výroku.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
podľa ktorého o nároku rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým končí konanie.

37. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. Preto odvolací súd poukazuje na cit. ust. CSP, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).