Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/274/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714214040
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714214040.6

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu W. H., R.. XX. XX.
XXXX, T. D. T. T., H. W. XXXX/XX proti žalovanému ANACO, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 1,
IČO: 35 691 816 v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 67,20 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 67,20 € spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 30. 11.
2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde 20. 10. 2014 si žalobca proti žalovanému domáhal určenia, že

dohoda o zrážkach zo mzdy žalobcu v zmluve č. 9601130099 zo dňa 03. 11. 2011 je neplatná a súčasne
požadoval proti žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie v sume 67,20 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 09. 09. 2014 do zaplatenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že s pôvodným veriteľom obchodnou spoločnosťou
Europrovidus a.s. uzavrel úverovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 9601130099.

Žalobca ohľadne tejto zmluvy viedol spor na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5C/85/2012 napriek
tomu však pôvodný veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 01. 2014 postúpil svoje
pohľadávky z úverovej zmluvy na žalovaného. Žalobca poukázal na skutočnosť, že súčasťou uzavretej
formulárovej úverovej zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy v článku 3.13. všeobecných obchodných
podmienokpôvodnéhoveriteľa.Žalovanýnapriektomu,žeohľadneplatnostiúverovejzmluvybolvedený
spor na Okresnom súde Martin, požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy.

Zamestnávateľ žalobcu Železnice Slovenskej republiky Bratislava, Účelové stredisko Účtovné centrum
Zvolen so sídlom vo Zvolenie, na žiadosť žalovaného listom z 11. 09. 2014 vykonal zrážku zo mzdy
žalobcu, celkovo vo výške 67,20 €, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne žalovaný obohatil.

3. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

4. Žalovaný sa prvýkrát k žalobe vyjadril v odvolaní voči uzneseniu sp. zn. 10C/274/2014 zo dňa 18.
11. 2014, ktorým súd vydal predbežné opatrenie, na základe ktorého uložil žalovanému povinnosti
zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 03. 11. 2011 v úverovej zmluve č. 9601130099 a
zamestnávateľovi žalovaného uložil povinnosti zdržať sa vykonávania týchto zrážok zo mzdy žalobcu, a
to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vo svojom odvolaní žalovaný okrem iného uviedol, že
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverečíslauvedenéhovžalobe,predchodcažalovanéhožalobcovi

poskytol úver vo výške 800 €, ktorý mal žalobca zaplatiť v splátkach tak, že spolu by uhradil sumu 1
096,80 €. Túto sumu celú žalobca nezaplatil a výška pohľadávky z uvedenej zmluvy, ktorá zodpovedásúčtu neuhradených splátok a bola postúpená žalovanému, predstavuje sumu 536,80 €, čiže žalobca
uhradil len sumu 560 € z úverovej zmluvy. Je zrejmé, že rozdiel medzi sumou úveru 800 € a uhradenou
sumou 560 € by žalobca musel vrátiť, nakoľko vždy by musel zaplatiť minimálne sumu 800 €. Rozdiel

predstavujúci čiastku 240 € je preto takým nárokom, ohľadne ktorého nie sú žiadne pochybnosti, že
danú sumu je žalobca povinný uhradiť.

5. Následne však žalovaný zobral svoje odvolanie späť a to listom zo dňa 16. 04. 2015, v ktorom
okrem iného uviedol, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Martin sp. zn. 5C/85/2012, ktorého

účastníkom nebol, bolo rozhodnuté o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Následne po tom, čo
súd druhej inštancie odvolacie konanie ohľadne uznesenia o predbežnom opatrení zastavil, Okresný
súd Martin uznesením sp. zn. 10C/274/2014 zo dňa 23. 10. 2015 (č. l. 161-162 spisu) zastavil konanie
o časti návrhu žalobcu na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 03. 11. 2011 a to pre
prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

6. Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/85/2012 súd totiž zistil, že rozsudkom
rovnakej spisovej značky zo dňa 24. 09. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 23. 12. 2014, súd
určil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a právnym
predchodcom žalovaného spoločnosťou Europrovidus a.s. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 962 682,
pretože obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Týmto rozsudkom bola určená

neplatnosť celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy
dohodnutá v článku III bod 3.13. úverovej zmluvy. Keďže rozsudkom vo veci sp. zn. 5C/85/2012 bolo
rozhodnuté o neplatnosti celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere voči právnemu predchodcovi žalovaného
a právne účinky tohto rozsudku sa vzťahujú aj na jeho právneho nástupcu, nie je možné konať o nároku
žalobcu na určenie čiastočnej neplatnosti zmluvy znova.

7. V ďalšom konaní preto súd pokračoval len v konaní o nároku žalobcu o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo vyššie uvedenej výške.

8. Žalobca poukázal na skutočnosť, že predchodca žalovaného v skutočnosti poskytol spotrebiteľský

úver vo výške 560 €. Sumu 240 € totiž žalobcovi nevyplatil a ponechal si ju ako preddavok na úhradu
zmluvnej pokuty, v dôsledku čoho žalobcovi vyplatil len sumu 560 €. Žalobca na úhradu záväzku zaplatil
03. 11. 2011 sumu o výške 30 €, 15. 11. 2011 sumu vo výške 45 €, 11. 03. 2013 sumu vo výške 20 €,
21. 05. 2013 sumu vo výške 20 €, 12. 07. 2013 sumu vo výške 20 € a 17. 10. 2013 doplatil sumu 425
€, žalobca tak na účet pôvodného veriteľa celkovo zaplatil sumu 560 €.

9. Žalobca do spisu pripojil okrem samotnej úverovej zmluvy, aj oznámenie pôvodného veriteľa o
postúpení pohľadávky na žalovaného - list zo dňa 31. 01. 2014, spornú zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
následne žiadosť žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy a iných príjmov, ktorá bola adresovaná listom
zo dňa 11. 09. 2014 zamestnávateľovi žalobcu a súvisela so zaplatením celkovej pohľadávky z vyššie

uvedenej úverovej zmluvy, a následne aj potvrdenie zamestnávateľa žalobcu zo dňa 13. 10. 2014, z
ktorého bolo nesporne zistené, že na základe predloženia dohody o zrážkach zo mzdy spoločnosťou
ANACO s.r.o. so sídlom v Bratislave, žalobcovi bola vykonaná zrážka z výplaty za mesiac september
2014 v sume 67,20 € a bola poukázaná na účet žalovaného.

10. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by túto sumu bol následne žalovaný ku dňu
vyhlásenia rozsudku žalobcovi zaplatil.

11. Žalobca pritom do spisu pripojil dôkazy o vykonaných platbách v zmysle jeho listu zo dňa 17. 01.
2016 na účet pôvodného veriteľa.

12. Listom zo dňa 06. 03. 2016 oznámil žalovaný, že v dôsledku zrušenia postúpenia pohľadávky
spoločnosti Europrovidus a.s., dnes vystupujúcej pod obchodným menom Money plus a.s., voči
žalobcovi sa stal pasívne legitimovaným subjektom vo veci pôvodný veriteľ, čiže obchodná spoločnosť
Money plus a.s.. Na základe tejto skutočnosti namietal svoje postavenie ako účastníka konania, keďže

tvrdil, že u neho absentuje pasívna legitimácia. Na preukázanie uvedeného pripojil dohodu o zmene
zmlúv o postúpení pohľadávok uzavretú medzi pôvodným veriteľom a teda postupcom, a žalovaným ako
postupníkom zo dňa 10. 12. 2015. Predmetom dohody bolo zrušenie postúpenia pohľadávok uvedenýchv prílohe č. 1 tejto dohody, medzi ktorými sa nachádzala aj pohľadávky, ktorá mala vzniknúť pôvodnému
veriteľovi voči žalobcovi.

13. Následne žalovaný pripojil do spisu aj list zo dňa 10. 02. 2016, ktorý bol adresovaný pôvodnému
veriteľovi, obchodnej spoločnosti Money plus a.s. so sídlom v Bratislave, a ktorým žalovaný pôvodnému
veriteľovi oznámil započítanie pohľadávok. Z tohto listu bolo zistené, že medzi oboma obchodnými
spoločnosťami bola uzavretá dňa 10. 12. 2015 dohoda o zmene zmlúv o postúpení pohľadávok,
ktorou bolo zrušené aj postúpenie pohľadávky evidovanej obchodnou spoločnosťou Money plus a.s.

voči žalobcovi. Zmluvné strany sa dohodli na tom, že postupca postupníkovi vráti odplatu prijatú
za postúpenie pohľadávok, ktorých sa dohoda týka a súčasne nahradí postupníkovi aj paušálnu
náhradu nákladov postupníka, ktoré sú spojené s vymáhaním týchto pohľadávok. V súvislosti s
údajnou pohľadávkou voči žalobcovi bola výška náhrady paušálnych nákladov spojených s vymáhaním
pohľadávky 25 € a výška odplaty za postúpenie 45,63 €. Celková výška záväzku postupcu, čiže
pôvodného veriteľa v súvislosti s pohľadávkou, ktorú mal mať voči žalobcovi, mala predstavovať sumu

70,63 € pričom zo strany žalovaného mal vzniknúť, na základe vyššie spomínanej dohody zo dňa 10.
12. 2015 voči postupcovi, záväzok vyplatiť vymoženú čiastku 67,20 €. Po započítaní týchto pohľadávok,
pohľadávka žalovaného existuje vo výške 3,43 € a k zaplateniu tejto sumy žalovaný pôvodného veriteľa
žalobcu žiadal práve uvedeným listom (č. l. 192 spisu).

14. Okrem listín, ktoré strany pripojili do súdneho spisu sa súd oboznámil aj s podstatným obsahom
spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/85/2012, predovšetkým s rozsudkom zo dňa 24. 09. 2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť 23. 12. 2014. Týmto rozsudkom súd v konaní vedenom na návrh žalobcu
proti žalovanému obchodnej spoločnosti Money plus a.s. so sídlom v Bratislave určil, že zmluva o
spotrebiteľskomúvereuzavretámedzižalobcomaobchodnouspoločnosťouMoneyplusa.s.sosídlomv

Bratislave, predtým Europrovidus a.s. č. 9601130099 zo dňa 03. 11. 2011 je neplatná, súčasne vzájomný
návrh žalovaného veriteľa, teda obchodnej spoločnosti Money plus a.s., predtým obchodnej spoločnosti
Europrovidus a.s. o zaplatenie nárokov z tejto úverovej zmluvy v sume 1 021,80 € s príslušenstvom
zamietol, zamietol návrh žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 € a
ďalej Okresný súd Martin rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

15. Z odôvodnenia rozsudku bolo zrejmé, že Okresný súd Martin vzhľadom na množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok určil celú zmluvu za neplatnú. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne zistené,
že zo strany žalovaného veriteľa bolo žalobcovi reálne vyplatených len 560 €, pričom sumu 240 € si
ponechal veriteľ ako preddavok na zmluvnú pokutu a súčasne 30 € si ponechal hneď ako 1.splátku,

čiže žalobcovi vyplatil reálne len sumu 530 €. Žalobca v tomto konaní preukázal, že žalovanému
veriteľovi zaplatil sumu 560 € a vzhľadom na túto skutočnosť súd zamietol vzájomný návrh žalovaného
o zaplatenie sumy 1 021,80 € s príslušenstvom, keďže zistil, že všetky nároky z neplatnej zmluvy vo
vzťahu k pôvodnému veriteľovi žalobcu, boli žalobcom plne uspokojené.

16.VychádzajúcajztohtoprávoplatnéhorozsudkuOkresnéhosúduMartinazvykonanéhodokazovania
súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je plne dôvodná.

17. Nepochybne bolo zistené, s prihliadnutím na vyššie uvádzaný rozsudok Okresného súdu Martin, že
úverová zmluva bola neplatná v celom rozsahu, teda neplatné z nej boli tak ustanovenia o dohodnutí

zmluvných pokút, ako aj ustanovenia, ktoré obsahovali dojednania o zrážkach zo mzdy žalobcu. V
konaní bolo však nepochybne preukázané, že žalovaný postupoval podľa ustanovení neplatnej úverovej
zmluvy o zrážkach zo mzdy a na základe jeho listu, zamestnávateľ žalobcu v septembri 2014 vykonal
zrážku zo mzdy žalobcu v rozsahu 67,20 €. Z predmetného rozsudku sp. zn. 5C/85/2012 vyplynulo a
to predovšetkým aj z tej časti, kde akýkoľvek finančný nárok pôvodného veriteľa vo vzťahu k žalobcovi

uplatnený vzájomným návrhom bol vzhliadnutý ako nedôvodný, že žalobca vo vzťahu k pôvodnému
veriteľovi mal ku dňu vyhlásenia rozsudku svojimi dobrovoľnými platbami vysporiadaný celý zvyšok
dlhu, teda celú požičanú istinu, nakoľko ako bolo vyššie konštatované sumu 240 € mu pôvodný veriteľ
zadržal ako preddavok na zmluvnú pokutu, (ktorá ale nebola platne dohodnutá) a ďalšiu sumu vo výške
560 € žalobca postupne pôvodnému veriteľovi zaplatil. Keďže úverová zmluva obsahovala neplatnú

dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe tejto dohody nemohol žalovaný vo vzťahu k zamestnávateľovi
žalobcu postupovať a uplatniť voči žalobcovi nárok na vykonávanie zrážok z jeho mzdy, a to najmä za
okolnosti, keď ku dňu 17. 10. 2013, teda pred postúpením neexistujúcej pohľadávky pôvodného veriteľa
voči žalobcovi, mal žalobca tak, ako to vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/85/2012ale aj z listu žalobcu zo dňa 17. 01. 2016 v prejednávanej veci svoje záväzky voči pôvodnému veriteľovi
vysporiadané do výšky 800 €, ktorá mu bola aj reálne požičaná.

18. Súd preto dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná a nárok žalobcu na vrátenie sumy
67,20 € nachádza právnu oporu v ustanoveniach Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

19. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21.Vtomtoprípadesažalovanývovzťahukžalobcoviprijatímzrážkyzomzdyžalobcuvrozsahu67,20€

obohatil plnením z neplatného právneho úkonu. Žalovaný totiž nemohol platne nadobudnúť pohľadávku
voči žalobcovi, ktorá mala vzniknúť z neplatnej úverovej zmluvy, avšak v čase postúpenia žiadna
pohľadávka pôvodného postupcu už vo vzťahu k žalobcovi neexistovala, pretože záväzky žalobcu aj
z neplatnej úverovej zmluvy boli voči pôvodnému veriteľovi vyrovnané. Z tejto neplatnej dohody potom
nemohol nový veriteľ, ktorému mala byť postúpená už neexistujúca pohľadávka pôvodného veriteľa voči

žalobcovi, vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu. Ak tak urobil, na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohatil.
Súd ho preto zaviazal k tomu, aby žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 67,20 € zaplatil.

22. Súd preto žalobe vyhovel pokiaľ šlo o istinu.

23. Pokiaľ však šlo o úroky z omeškania, súd sa so žalobcom a jeho žalobou nestotožnil. V zmysle § 563
Obč. zák., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,
je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V tomto prípade
prvou preukázanou výzvou veriteľa, čiže žalobcu vo vzťahu k žalovanému na vydanie bezdôvodného
obohatenia bola žaloba, ktorá bola doručená žalovanému spolu s uznesením o vydaní predbežného

opatrenia podľa podpísanej doručenky dňa 28. 11. 2014 (č. l. 104 spisu). Žalovaný mal preto žalobcovi
vydať bezdôvodné obohatenie nasledujúceho dňa 29. 11. 2014 a dňom 30. 11. 2014 sa dostal do
omeškania. Až od tohto dňa súd žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania, ktorých výška je o 8
% bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1.dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu (§ 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995

Z. z.).

24. Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania potom súd žalobu zamietol.

25. Tento neúspech však súd považoval za nepatrný neúspech žalobcu v konaní a preto žalobcovi v

zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.