Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/291/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812201737
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7812201737.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Telefónica Slovakia, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Einsteinova 24, IČO: 35 848 863, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14 proti žalovanému: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v J. XXX, o zaplatenie 1.853,54 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 21.9.2015 č.k. 12C/101/2012-165 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zastavil konanie do výšky sumy
1.494,45 eur. Žalobu v zostávajúcej časti zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.853,54 eur s prísl.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 48 ods.
1, § 457, § 451 ods. 1, § 558, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka

vzal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pripojení na základe žiadosti
o uzavretie zmluvy zo dňa 22.4.2008 zo strany žalovaného adresovanej žalobcovi s tým, že medzi
stranami sporu bol dojednaný program služieb O2 Pre mňa 70 s dňom aktivácie v deň uzavretia zmluvy.
Dňa 22.4.2008 uzavreli zmluvné strany dodatok k zmluve, v zmysle ktorého bol žalovanému zo strany
žalobcu odpredaný mobilný telefón typu Sony Ericson K550i black. V tomto dodatku boli vymedzené
práva a povinnosti zmluvných strán a doba viazanosti na 24 mesiacov. V čl. II. boli vymedzené práva
a povinnosti zmluvných strán, ale len pokiaľ ide o uloženie povinnosti pre žalovaného s tým, že

súčasťou tohto článku bola aj časť obsahujúca povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu pri porušení niektorej
z povinnosti uvedenej v bode 2.2. Podľa názoru súdu prvej inštancie dojednanie o zmluvnej pokute
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko podmieňuje porušenie záväzkových vzťahov úhradou
zmluvnej pokuty, pričom toto vymedzuje neurčito, resp. sám žalobca mal určiť, ktorá zo zmluvných
porušení vyvoláva následok úhrady zmluvnej pokuty, keďže tento bod v sebe zahŕňa niekoľko zmluvných
porušení povinností. Takto koncipované dojednanie o zmluvnej pokute nie je podľa názoru súdu prvej
inštancie akceptovateľné. Z dôvodu vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka,

súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou, či nárok žalobcu nie je premlčaný. V tej súvislosti zistil, že
žalobca písomne odstúpil od zmluvy s účinkami od dňa 7.5.2009, pričom možnosť odstúpenia od zmluvy
vyplynula z dojednaní obsiahnutých vo všeobecných podmienkach pre prípad porušenia platobných
povinností presahujúcich dobu 45 dní od splatnosti faktúry. Odstúpenie od zmluvy spôsobilo tennásledok, že zmluva o pripojení sa zrušila od počiatku. Za tejto situácie vznikol žalobcovi (len) nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože v opačnom prípade by za predpokladu poskytnutia služby
bol znevýhodnený žalobca. Z tohto dôvodu nárok žalobcu posúdil ako nárok titulom bezdôvodného

obohatenia. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania súd prvej inštancie zobral do úvahy tú
skutočnosť, že k odstúpeniu od zmluvy došlo ku dňu 7.5.2009 a žaloba bola podaná na súde dňa
21.12.2012. Pokiaľ žalobca sa v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania bránil tým, že žalovaný
uznal svoj dlh voči žalobcovi v dohode o zaplatení dlžnej sumy zo dňa 23.5.2012 v jej čl. II., súd prvej
inštancie uviedol, že žalovaný v čase tohto uznania dlhu nemal vedomosť o tom, že dlh je v tom čase už

premlčaný. V tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, aby v konaní preukázal, že žalovaný
mal vedomosť o existencii premlčaného dlhu v čase jeho uznania. V čl. II. bod 2.1 tejto dohody však
nebola žiadna písomná zmienka o tom, že žalovaný mal vedomosť o premlčaní dlhu a ani z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný o premlčaní dlhu v čase uzavretia dohody vedel. Pokiaľ
preto dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo právny, nemá jeho uznanie právne
účinky. Navyše posúdil súd prvej inštancie konanie žalobcu, ktorý takýmto spôsobom hodlal dosiahnuť

uznanie dlhu a tým predĺženie lehoty na lehotu 10-ročnú, ako konanie v rozpore s dobrými mravmi (§
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený
titulom bezdôvodného obohatenia neobstojí, nakoľko premlčania doba na uplatnenie tohto nároku je
dvojročná a uplynula pred podaním žaloby. Pokiaľ ide o uznanie dlhu, súd prvej inštancie toto považoval
za právne neúčinné, preto žalobca nemohol svoj nárok uplatniť v lehote ustanovenej v § 110 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Z týchto záverov súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca uplatnil nárok po
uplynutí premlčacej lehoty a z tohto dôvodu zamietol žalobu v zvyšujúcej časti prevyšujúcej zaplatenie
sumy 1.494,45 eur.

4. Súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 1.494,45 eur vychádzajúc z ust. § 96 ods. 1,

2 O.s.p. potom ako žalobca v tejto časti zobral žalobu späť a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vychádzajúc z tej skutočnosti, že žalobca
pôvodne uplatňoval nárok voči žalovanému o zaplatenie 1.853,54 eur s prísl., pričom v tejto časti zobral
späť žalobu o zaplatenie 1.494,45 eur (z dôvodu úhrady sumy 1.113,50 eur po podaní žaloby žalovaným

a o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 380,95 eur). Miera úspechu žalobcu v konaní tak predstavuje
60% a miera úspechu žalovaného 40%, z čoho vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie 20%
z trov konania. Za predpokladu, že žalovaný uhradil náhradu trov konania tak ako mu bolo uložené v
platobnom rozkaze vo výške 213,50 eur, ktorá suma presahuje náhradu trov, ktorá by patrila žalobcovi
podľa miery úspešnosti v konaní, rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

6. Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho zamietavej časti a voči výroku o trovách konania v zákonnej
lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu
súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy v súlade s vtedy

účinným zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, a to v zmysle ust. § 43 ods.
5 písm. b/ tohto zákona, podľa ktorého podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Napriek odstúpeniu od zmluvy
pohľadávky, ktoré existovali voči žalovanému sú podľa názoru pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti so
záväzkovým vzťahom, t.j. na základe zmluvy o pripojení. Išlo o pohľadávky titulom neuhradených faktúr

za poskytnuté služby, ktorým zákon stanovil premlčaciu dobu v trvaní troch rokov. S poukazom na §
42 ods. 1 až 4 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách odvolateľ má za to, že tento
nárok nemožno posudzovať titulom bezdôvodného obohatenia, preto žalobca mal právo uplatniť tento
nárok v premlčacej dobe troch rokov na základe vystavených faktúr. Splatnosť najstaršej faktúry, ktorej
zaplatenia sa domáha žalobca voči žalovanému bola dňa 27.2.2009. Z toho vyplýva, že nárok, pokiaľ

bol uplatnený dňa 21.2.2012, bol uplatnený včas a nie je premlčaný. Dohoda o postupnom splatení
dlžnej sumy, ktorej súčasťou bolo aj uznanie dlhu bola reakciou na vydaný platobný rozkaz a požiadal
o ňu sám žalovaný. Žalovaný v podstate pohľadávku žalobcu uznal, nakoľko ju bol ochotný plniť a
čiastočne aj plnil. Odpor bol podaný vedľajším účastníkom, čo žalobca doposiaľ považuje za sporné,
nakoľko platná právna úprava nepripúšťala odpor podaný vedľajším účastníkom. Dohoda o postupnom

splatení pohľadávky bola žalovanému poskytnutá ako prejav dobrej vôle žalobcu a uznanie dlhu bolo
nevyhnutné, aby počas splácania dlhu nedošlo k jeho premlčaniu. V čase uznania dlhu žalovaným nárok
žalobcu premlčaný nebol a uznanie dlhu ako právny úkon spôsobil účinky predpokladané zákonom. V
súvislosti s argumentáciou žalobcu, že je neskúsený v právnom prostredí a nepozná inštitút uznaniadlhu poukázal odvolateľ na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý viackrát vo svojich rozhodnutia
zdôraznil, že „práva patria bdelým“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv.
Pasivitu žalovaného nemožno ospravedlňovať akoukoľvek ním uvedenou skutočnosťou, resp. účelovým

tvrdením. Rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí viacero vadami, ktoré spočívajú najmä v nesprávnom
právnom posúdení veci a nesprávne zistenom skutkovom stave.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu

danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.

8. Rozsudok je v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania vecne správny, preto ho
odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6.4.2017 o 12,30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 206/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 30.3.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 C.s.p.

10. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., teda že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho

rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

13. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a

na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

14. Žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými
sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, pričom správne posúdil aj námietku
premlčania, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého

rozsudku.

15. V danej veci niet pochýb o tom, že žalobca listom zo dňa 14.4.2009, doručeným žalovanému dňa
27.4.2009 odstúpil od zmluvy o pripojení ku dňu 14.5.2009.

16. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť len, ak je to v
tomto alebo inom zákone ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatiť, musí

obohatenie vydať.

18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Vzhľadom k vyššie uvedeným zákonným ustanoveniam, odstúpením od zmluvy dochádza k zrušeniu
zmluvy od počiatku. Preto všetky plnenia, ktoré zmluvné strany medzi sebou prijali, sa považujú za
bezdôvodné obohatenie. Z toho tiež vyplýva, že plnenia prijaté zmluvnými stranami pred odstúpenímsú bezdôvodným obohatením. Z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo na základe nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Táto povinnosť je vzájomná.
Pokiaľ však účastník na základe zmluvy nič nedostal, prirodzene takúto povinnosť nemá. V prípade,

pokiaľ niečo dostal len jeden z účastníkov, túto povinnosť má iba on.

20. V danom prípade na základe zmluvy došlo k plneniu len zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému,
ktorý mu poskytol služby tak, ako vyplýva zo zmluvy o pripojení, preto v súlade s § 451 Občianskeho
zákonníka vznikla povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi majetkový prospech získaný plnením z

právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol (§ 451 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka). Nakoľko naturálna reštitúcia v danom prípade neprichádza do úvahy,
žalobcovi vznikol nárok na vrátenie peňažnej náhrady rovnajúcej sa plneniu poskytnutému z jeho strany
žalovanému, teda úhrad za poskytnuté služby, ktoré boli vyúčtované predmetnými faktúrami.

21. Aj napriek tomuto záveru o danosti nároku žalobcu, správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ

žalobu zamietol, pretože nárok žalobcu je premlčaný.

22. Prvýkrát mohol žalobca svoj nárok súdnou cestou uplatniť deň potom, ako doručil odstúpenie
od zmluvy žalovanému, teda dňa 28.4.2009. Žalobca tak však urobil až dňa 21.2.2012. V danom
prípade preto bola námietka premlčania vznesená dôvodne, keďže žalobca neuplatnil nárok v dvojročnej

subjektívnej premlčacej lehote stanovenej v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula
28.4.2011.

23. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nedošlo ani k
následkom predvídaným ust. § 558 Občianskeho zákonníka, teda k predĺženiu premlčacej doby na

lehotu 10-ročnú v dôsledku uznania dlhu. Z dohody o zaplatení dlžnej sumy zo dňa 23.5.2012 totiž
nemožno vyvodiť, že by žalovaný v čase uznania dlhu mal vedomosť o tom, že v tom čase je už dlh
premlčaný.

24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako vyplýva z enunciátu tohto

rozhodnutia a rozsudok v zamietavej časti potvrdil vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov
konania a úspešný žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. Preto odvolací

súd rozhodol tak, že nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).