Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/416/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214028
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715214028.2

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pajštúnskač.5,IČO:35724803,právnezastúpenéhoTOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovaným v rade 1/ S.J.
G., J.. XX. XX. XXXX, G. S., Z. XXXX/XX a v rade 2/ X. G., J.. XX. XX. XXXX, G. S. Z. XXXX/XX v
konaní o zaplatenie 1 523,54 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovaným v rade 1/ a 2/ sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 08. 10. 2015 sa žalobca proti žalovaným v rade 1/ a 2/ povinným
spoločne a nerozdielne, domáhal zaplatenia sumy 1 523,54 € spolu s vyčísleným úrokom z omeškania

v sume 46,84 € za obdobie od 21. 11. 2011 do 04. 11. 2012 a s ročným úrokom z omeškania 8,75 % zo
sumy 1 523,54 € od 05. 11. 2012 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku voči žalovaným nadobudol na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretou podľa § 524 a nasl. Obč. zák. dňa 27. 09. 2012, ktorú uzavrel
ako postupník s postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. so sídlom v Bratislave. Pohľadávka banky

voči žalovaným vznikla z úverovej zmluvy č. 351633045, uzavretej dňa 02. 04. 2003. Na základe tejto
úverovej zmluvy banka poskytla žalovaným finančné prostriedky, ktoré sa žalovaní zaviazali splácať
spôsobom uvedeným v zmluve. Podľa názoru žalobcu je nutné právny vzťah medzi účastníkmi konania
posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 5 691,22 € a pozostávala z

istiny 4 710,87 €, riadneho úroku v sume 422,80 €, z vyčísleného úroku z omeškania v sume 521,67
€ a ostatného príslušenstva vo výške 35,88 €. Sumu 35,88 € a sumu 521,67 € žalobca v tomto konaní
neuplatňuje. Keďže poskytnutý úver vo výške 6 638,78 € mal byť splácaný splátkami po 89,62 € vždy k
20-temu dňu v mesiaci, žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20. 11. 2011 do 20. 03. 2013
v počte 17 a v celkovej výške 1 523,54 €. Splátky, ktoré boli zročné k 20. 11. 2012 až k 20. 03. 2013 sa
stali zročné 04. 11. 2012, keďže žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca si uplatnil aj nárok

na úroky z omeškania z každej splátky samostatne a pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, žiada žalobca úrok z omeškania od tohto dňa. Žalobca potom
vyčíslil úrok z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne zo splátok vo výške 89,62 €, ktoré boli zročné od 20.
11. 2011 do 20. 10. 2012, v celkovej sume 46,84 €.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.Podaním zo dňa 26. 01. 2016 žalobca namietal voči prezentovanému názoru súdu na premlčanie
niektorých splátok argumentáciou, že právny vzťahy medzi účastníkmi konania sa posudzujú podľa
Obchodného zákonníka a premlčacia doba týchto nárokov je 4 roky.

Následneprodukovalajdôkazy,ktorýmisasnažilpreukázať,žedošlokplatnémupostúpeniupohľadávky
v zmysle ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Zákona o bankách. Z jeho argumentácie v podaní zo
dňa 14. 03. 2016 vyplynulo, že samotné ust. § 92 Zákona o bankách je úpravou výnimiek z bankového
tajomstva a dodržanie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 nie je podmienkou platnosti postúpenia

pohľadávky ale iba podmienkou, za splnenia ktorej nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
Hlavným účelom tohto ustanovenia je podľa dôvodovej správy, je prelomenie bankového tajomstva a
nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku.

Žalovaný v rade 1/ sa prvýkrát vyjadril k žalobe na pojednávaní dňa 03. 03. 2016, kde zásadným
spôsobom nárok žalobcu nenamietal, bol si vedomý, že voči banke, Slovenskej sporiteľni a.s. Bratislava

mal v minulosti dlh, aj keď sa nevedel presne vyjadriť k jeho výške.

Žalovaná v rade 2/ sa vo veci nevyjadrila a pojednávaní sa nezúčastnila napriek tomu, že bola na ne
riadne včas predvolaná.

Súd na pojednávaniach, ktoré vo veci vykonal, vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených
do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave a žalovaní v rade 1/ a 2/ ako dlžníci dňa 02. 04. 2003
uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 0351633045, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške

200 000 Sk pri úrokovej sadzbe 9,80 % ročne, pri zaplatení poplatku za poskytnutie úveru vo výške 2
% z úveru, poplatku za správu úveru 100 Sk štvrťročne a pri výške splátok 2 700 Sk mesačne. Prvá
splátka bola zročná k 20. 05. 2003 a posledná 20. 03. 2013. Úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške
dvojnásobku úrokovej sadzby. Neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky banky v
znení dodatku zo dňa 01. 01. 2003.

Listom z 16. 10. 2012 Slovenská sporiteľňa oznámila žalovaným postúpenie pohľadávka na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 09. 2012 na žalobcu, táto výzva mala byť podľa podacieho
hárku doručená ako doporučená výzva.

Žalobca potom listom zo dňa 16. 10. 2012 nazvaným ako „Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru“ oznámil žalovaným, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ako nový
veriteľ pohľadávky voči žalovaným ku dňu 16. 10. 2012 a žiada o okamžité uhradenie dlžnej sumy na
nižšie uvedený účet najneskôr do 31. 10. 2012.

Postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu bolo nepochybne preukázané aj zmluvou o postúpení
pohľadávok, ktorú banka so žalobcom uzavrela 27. 09. 2012. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok vyplynulo, v akej výške evidovala banka proti žalovaným pohľadávku z predmetnej úverovej
zmluvy. Údaje podľa bankovej evidencie korešpondujú s údajmi, ktoré o výške pohľadávky a jej druhu
uviedol žalobca v žalobe.

Žalobca na výzvu súdu do spisu pripojil aj dve výzvy k úhrade zo dňa 21. 12. 2009 adresované obom
žalovaným, ktoré urobil samotný žalobca v čase ešte keď pohľadávka proti žalovaným na neho nebola
postúpená, avšak ako spoločnosť, ktorá na základe mandátnej zmluvy je oprávnená k začatiu inkasa
dlhu. Touto výzvou žiadal žalobca ako mandatár banky o zaplatenie sumy 603,46 € do 04. 01. 2010 na

účet uvedený vo výzve.

V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by žalovaní boli na výzvu reagovali.

Z výpovede žalovaného v rade 1/ vyplynulo, že nie je si istý, ktoré výzvy zo strany banky, resp. žalobcu

mu vôbec boli doručené.

Žalobca na preukázanie skutočnosti, že banka vyzývala pred postúpením pohľadávky svojich dlžníkov,
čiže žalovaných, na zaplatenie dlhu, predložil ďalšiu výzvu z 20. 10. 2009. Z tejto výzvy vyplynulo, žedlh žalovaných v tomto období predstavoval 422,22 €, banka žiadala dlh zaplatiť do 10 dní od doručenia
výzvyavprípadeneuhradeniadlžnejsumy,bankapristúpikzvereniuvymáhaniapredmetnejpohľadávky
do mandátnej správy tretej osobe.

V konaní však žalujúca strana neprodukovala dôkaz, že by ktorákoľvek z vyššie uvedených výziev, či už
tá, ktorú poslal žalobca ako mandatár banky alebo tá, ktorú posielala samotná banka, bola žalovaným
vôbec odoslaná a už vôbec neprodukoval dôkaz, že by im bola niektorá z týchto výziev aj doručená.

Tieto skutočnosti viedli súd k tomu, že nadobudol presvedčenie, že nedošlo k platnému postúpeniu
pohľadávky voči žalovaným z banky na žalobcu a čiže na základe zmluvy o postúpení pohľadávky,
pred uzavretím ktorej nebol zachovaný postup, ktorý vyžaduje ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z.
o bankách.

Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Obč. zák., s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 1 Obč. zák., Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.

Z citovaného ust. § 92 ods. 2 Zákona o bankách vyplýva, že podmienkou postúpenia pohľadávky z banky
nainýaajnebankovýsubjektjeomeškanieklientanepretržitedlhšieako90kalendárnychdní,apísomný

výzva banky, ktorou klienta žiada o zaplatenie tohto dlhu. V tomto prípade žalobca neprodukoval dôkaz,
že by výzvy, ktoré pripojil do súdneho spisu bol žalovaným odoslal, a už vôbec nie dôkaz, že by im ich
bol doručil.

Teda podľa presvedčenia súdu neprodukoval ani dôkaz, ktorý by slúžil nadobudnutiu záveru o fikcii

doručenia podľa článku 10 bod 3 Všeobecných obchodných podmienok banky, podľa ktorého pri
doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku 3 deň po jej odoslaní a v
cudzine 7 deň po jej odoslaní. Súd teda nemal preukázané, kedy banka odoslala žalovaným písomnú
výzvu, ktorou žiadala zaplatiť v roku 2010 omeškané splátky.

Podľa presvedčenia súdu postúpenie pohľadávky, napriek tejto skutočnosti na žalobcu, odporovalo
vyššie citovanému ust. § 525 Obč. zák. a to z toho dôvodu, že obsah pohľadávky sa zmenou veriteľa
zmenil. Je nepochybné totiž, že banky ako veritelia majú špecifické právne postavenie voči svojim
klientom, ktoré je upravované špeciálnym zákonom, ktorým je Zákon o bankách a medzi ich mnohé
povinnosti patrí aj ochrana klientov a bankového tajomstva v zmysle § 89 a nasl. Zákona o bankách.

Takéto povinnosti nebankový subjekt, ktorým je žalobca, nemá.

Za takýchto okolností je súd tohto presvedčenia, že obsah pohľadávky ale aj samotného záväzku medzi
novým veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi sa postúpením pohľadávky zmenil, a preto toto postúpenie,vzhľadom na nedodržanie povinnosti banky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách v kontexte s ust. § 525
ods. 1 Obč. zák., nebolo platné. Žalobca sa tak touto zmluvou, ktorú súd posúdil ako zmluvu odporujúcu
zákonu a preto neplatnú podľa § 39 Obč. zák., nestal veriteľom žalovanej pohľadávky, nebol v spore

vecne legitimovaný, čiže nebol nositeľom práva, ktoré proti žalovaným uplatňoval.

Súd preto jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaní boli v konaní proti žalobcovi

plne úspešní, avšak v konaní im preukázateľne trovy nevznikli preto súd o trovách žalovaných rozhodol
tak, že sa žalovaným proti žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.