Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/294/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201965
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201965.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu

JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobkyne: O.. R. N., N. 3, XXX XX N.,
proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ulica 29. augusta 8, 813 63 Bratislava 1 o preskúmaní
zákonnosti rozhodnutia žalovanej, číslo 48855-2/2015 zo dňa 11.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie na orgánoch verejnej správy

Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. 14841/2015-BAM-DvN zo dňa 12.06.2015 ako
orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ piateho bodu zákona č. 461/2003 Z.z.
rozhodla, že podľa § 104 ods. 1, § 105 ods. 1, § 107 a 108 zákona o sociálnom poistení má žalobkyňa
nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 13,2904 eur od
16.05.2015 na období šiestich mesiacov pri splnení ustanovených zákonným podmienok.

Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala dňa 12.06.2015 rozhodnutie č. 14842/2015-BAM-DvN,

na základe ktorého podľa § 106 písm. d/ zákona o sociálnom poistení nemá žalobkyňa nárok na výplatu
dávky nezamestnanosti v období od 16.05.2015 do 31.05.2016 a podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom
poistení sa jej zastavuje výplata dávky v nezamestnanosti v období od 16.05.2015 do 31.05.2016,
nakoľko bolo preukázané, že v uvedenom období sa žalobkyni vypláca rodičovský príspevok.

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 14841/2015-BAM-DvN zo dňa 12.06.2015
podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasí s určenou výškou dávky

v nezamestnanosti a žiada o jej prepočítanie.
V odvolacom konaní žalovaná rozhodnutím č. 48855-2/2015-BA zo dňa 11.09.2015 potvrdila napadnuté
prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a zamietla odvolanie žalobkyne. Následne žalobkyňa
podala na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie predmetného rozhodnutia.

II.
Žalobné dôvody

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že rozhodnutím žalovanej zo dňa 11.09.2015 ako aj z jeho právnym
odôvodnením a taktiež rozhodnutím predchádzajúcim orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa12.06.2015 ohľadom výšky a postupu určenia výšky denného vymeriavacieho základu nesúhlasí najmä
z nasledovných dôvodov.
V oboch rozhodnutiach sa ťažisko ich odôvodnení upriamilo na ust. § 108 ods. 2 zákona jeho prvej

vety, podľa ktorej denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel z
účtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistení v nezamestnanosti alebo
poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu, dosiahnutých v rozhodujúcom období a
počtu dní rozhodujúceho obdobia a jeho druhej vety, podľa ktorej rozhodujúce obdobie na zistení
denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dní, v ktorom vznikol nárok

na dávku v nezamestnanosti.
Orgány verejnej správy sa nevysporiadali s ustanovením tretej vety § 108 ods. 2 zákona, podľa ktorej
z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré
poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 a ako poistné na
výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 140 ods. 1 písm. a/ zákona, zamestnanec povinne nemocensky poistená a povinne

dôchodková poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba,
dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinný
platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v
nezamestnanosti v období počas, ktorého sa im poskytuje materské.
Ak sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje obdobie počas poskytovania materského, tak potom nie je

zrejmé, z akého dôvodu je v oboch rozhodnutiach poukázané na ust. § 108 ods. 3 veta, podľa ktorej ak
poistenec nemá v rozhodujúcom období (podľa ods. 2, § 108 zákona) vymeriavací základ na platenie
poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu
uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a
zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor bez vysporiadania sa s vylúčením období podľa § 108

ods. 2 tretia veta v spojení s ust. § 108 ods. 3 tretia veta.
Podľa ust. § 140 ods. 1 písm. a/ zákona, zamestnankyňa nie je povinná toto poistenie platiť v období
počas ktorého sa jej poskytuje materské. Doteraz z uvedených skutočností teda vyplýva, že obdobie
trvania materskej dovolenky sa do rozhodujúceho obdobia pre výpočet dávky v nezamestnanosti nemá
započítať. Ust. § 108 ods. 2 tretia veta s poukazom na ust. § 140 zákona predstavujú výnimky z

rozhodujúceho obdobia. Ak obdobie trvania materskej dovolenky zasahuje do obdobia dvoch rokov pred
zaradením do evidencie uchádzačov o nezamestnanie, tak na obdobie trvania materskej dovolenky
sa v rámci týchto dvoch rokov nemá neprihliadať a rozhodujúce obdobie sa má skrátiť o dobu trvania
materskej dovolenky, aplikuje sa ust. § 108 ods. 3 prvá veta, podľa ktorej ak v rozhodujúcom období
(podľa ods. 2 § 108 zákona) nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie

sumy dávky nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia.
Žalobkyňa má za to, že žalovaná ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa nesprávne právne posúdili
danú vec v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a nedostatočne a nezrozumiteľne podľa § 250j
ods. 2 písm. d/ O.s.p. Podľa jej názoru prišlo k omylu pri určení výšky vymeriavacieho základu bez
zohľadnenia postupu podľa § 108 ods. 2 tretia veta v spojení s postupom podľa § 108 ods. 3 tretia veta.

Výška vymeriavacieho základu nemá byť určená ako poistencovi, ktorý nemal v rozhodujúcom období
vymeriavací základ, ale mal sa určiť z obdobia pred prerušením povinného porušenia v nezamestnanosti
pred obdobím 27.11.2013 dva roky spätne s aplikáciou vylúčenia obdobia poberania materského.
Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiada, aby súd zrušil obe rozhodnutia orgánu verejnej
správy a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovanej

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.03.2016 uviedla,
že oznámením Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 21.05.2015 bola
žalobkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 16.05.2015. Nárok na dávku
v nezamestnanosti si uplatnila v Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 05.06.2015. Nakoľko
žalobkyňa ku dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie splnila podmienky nároku na

dávku v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení boli jej od 16.05.2015, t.j.
odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti
na obdobie šiestych mesiacov.Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je v zmysle § 108 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení obdobie dvoch rokov predchádzajúcich v dňom, v ktorom vznikol nárok na dávku
v nezamestnanosti, t.j. v prípade žalobkyne obdobie od 16.05.2013 do 15.05.2015.

Z informačného systému sociálnej poisťovne bolo zistené, že žalobkyňa v rozhodujúcom období
poberala od 16.05.2013 do 27.11.2013 materské a následne od 28.11.2013 do 15.05.2015 čerpala
rodičovskú dovolenku, na základe čoho mala podľa § 26 ods. 1 zákona o sociálnom poistení prerušené
povinnépoistenievnezamestnanosti.Vrozhodujúcomobdobížalobkyňanedosiahlažiadnyvymeriavací
základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Z uvedeného dôvodu sociálna poisťovňa

postupovala v súlade s § 108 ods. 3 druhá veta zákona o sociálnom poistení a denný vymeriavací
základ určila z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 2, ktorý bol platný ku dňu vzniku nároku
na dávku v nezamestnanosti.

Denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o
sociálnom poistení v znení určenom ku dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j.

zo sumy vo výške 50% 1/12 všeobecného vymeriavacieho základu na kalendárny rok, ktorý dva roky
predchádza kalendárnemu roku, v ktorom došlo k zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
V období od 01.1.2015 do 31.12.2015 je vymeriavací základ povinne nemocensky poistené a povinne
dôchodkovo poistené samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby,
dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti mesačne

najmenejvovýške412,-eur.Toznamená,žesumadennéhovymeriavaciehozákladu,naktorýžalobkyni
vznikol nárok v mesiaci máj 2015 je po zaokrúhlení na 4 desatinné miesta nahor vo výške 13,2904 eur
a výška dávky nezamestnanosti za deň je 50% z uvedeného denného vymeriavacieho základu.

V súvislosti s poukazom žalobkyne na § 108 ods. 3 tretia veta zákona o sociálnom poistení žalovaná

uvádza, že v prípade žalobkyne nie je možné aplikovať uvedené zákonné ustanovenie, nakoľko do
rozhodujúceho obdobia žalobkyne na zistenie denného vymeriavacieho základu spadá okrem obdobia
rodičovskej dovolenky aj obdobie poberania materského, ktoré v zmysle zákona o sociálnom poistení
nie je obdobím prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti. Z toho dôvodu sa denný vymeriavací
základnaurčeniesumydávkyvnezamestnanostiurčilpodľa§108ods.3druhávetazákonaosociálnom

poistení tak, ako je to uvedené vyššie.
Podmienky vzniku a zániku sociálneho poistenia, vrátane podmienok nároku na dávku v
nezamestnanosti a jej výšky, sú striktne stanovené zákonom o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom
poistení neobsahuje ustanovenia o odstránení tvrdosti zákona a neumožňuje sociálnej poisťovni povoliť
výnimky pri nesplnení zákonných podmienok.

Ak by sa denný vymeriavací základ na určenie dávky v nezamestnanosti žalobkyne mal určiť tak, ako
to požaduje žalobkyňa v žalobe, t.j. z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho
základu by sa malo v zmysle § 108 ods. 2 tretia veta zákona o sociálnom poistení vylúčiť obdobie, počas
ktorého sa jej poskytovalo materské. V takom prípade by bol spôsob výpočtu denného vymeriavacieho

základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti druhej vety § 108 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení nadbytočný, čo je v rozpore s úmyslom zákonodarcu, nakoľko tento spôsob výpočtu denného
vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je upravený v tretej vete § 108 ods.
3 zákona o sociálnom poistení.

V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5N 96/2013-37 zo
dňa 08.07.2014, ktorým Krajský súd v Bratislave v obdobnej veci rozhodol tak, že žalobu zamietol.
Vzhľadom na uvedené žalovaná žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Právne posúdenie krajského súdu

K 01.07.2016 boli prijaté tri samostatné kódexy a to Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový
poriadok a Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa 3. časti O. s.

p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú
vec už podľa Správneho súdneho poriadku.Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej
správy, poskytuje ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy.

Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti,
ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich
zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej
tri roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 104a zákona o sociálnom poistení do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na

dávku v nezamestnanosti sa započítava obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti
zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.

Podľa § 105 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistencovi, poistencovi, ktorý splnil podmienky
nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia

do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti.
Podporné obdobie v nezamestnanosti pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 1 a 3 je šesť mesiacov a
pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 2 sú štyri mesiace. Do podporného obdobia v nezamestnanosti
sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z
dôvodu uvedeného v § 106.

Podľa § 107 zákona o sociálnom poistení dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.

Podľa § 108 ods. 1 zákona o sociálnom poistení výška dávky v nezamestnanosti je 50% denného
vymeriavacieho základu.

Podľa § 108 ods. 1 zákona o sociálnom poistení denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky
v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné
na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu,
dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie

na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v
ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného
vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie
v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.
Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Podľa § 108 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú
dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti,
denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom
období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný

vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý je platný ku
dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Ak v
rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením
povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný
vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku

prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej
dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje
na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený
denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.

Podľa § 140 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, zamestnanec, povinne nemocensky poistená
a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená
osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie súpovinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie
v nezamestnanosti v období, počas ktorého sa im poskytuje materské.

Podľa § 26 ods. 1 písm. e/ zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá rodičovskú
dovolenku podľa osobitného predpisu, ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku
podľa osobitného predpisu, a nemá nárok na materské, ak ide o muža.

Podľa § 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia,
povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa
posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako
ako vznik týchto poistení.

Podľa § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a
povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej
osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti
je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za
kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§10 SSP) na nariadenom
pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom.

Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. 48855-2/2015-BA zo dňa
11.09.2015, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa č. 14841/2015-BAM-DvN zo dňa 12.06.2015.

Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu ako aj rozhodnutia žalovanej a

prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že neboli zistené žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí.
Žalovaná sa vo svojom rozhodnutí vysporiadala so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla
vo svojom odvolaní. Súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené v žalobe ako nedôvodné. Žalobkyňa
namietala nesprávne právne posúdenie orgánov verejnej správy a nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre

nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Konajúci súd mal za preukázané, že žalobkyni vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.
Spornou otázkou v danej veci bolo za aké obdobie sa má zisťovať denný vymeriavací základ.
Žalovaná má za to, že rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je v zmysle

§ 108 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol
nárok na dávku v nezamestnanosti . V danom prípade je to obdobie od 16.05.2013 do 15.05.2015.
Žalobkyňa sa domnieva, že denný vymeriavací základ sa mal zistiť z obdobia dvoch rokov
predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a
to v zmysle § 108 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

Konajúci súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že nebola splnená podmienka zakotvená priamo v ust.
§ 108 ods. 3 tretia veta zákona o sociálnom poistení a to, že sa v rozhodujúcom období nachádza
len obdobie poistenia nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia nezamestnanosti
zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. V prípade žalobkyne do rozhodujúceho obdobia

spadalo aj obdobie poberania materského, ktoré v zmysle zákona o sociálnom poistení nie je obdobím
prerušeniapoisteniavnezamestnanostiapretoaplikáciaust.§108ods.3tretiavetazákonaosociálnom
poistení v jej prípade nebola možná.
Na citované ust. § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení odkazuje priamo ust. § 108 ods. 3 druhá
veta zákona o sociálnom poistení, avšak neodkazuje na celé ustanovenie, ale konkrétne na jednu jeho

časť nasledujúcim spôsobom: „ak poistenec nemá v rozhodujúcom období podľa ods. 2 vymeriavací
základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5“, čiže z ust. § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení
sa na účely situácie predpokladané ust. § 108 ods. 3 druhá veta zákona o sociálnom poistení uplatňujelen tá časť, ktorá uplatňuje určenie vymeriavacieho základu, nie však tá časť ustanovenia, ktorá určuje
v akých prípadoch sa toto ustanovenie používa bežne.
Denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o

sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j.
zo sumy vo výške 50% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok,
ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom došlo k zaradeniu do evidencie uchádzačov
o zamestnanie. Vymeriavací základ za rok 2013 bol v sume 9.888,- eur a teda 50% jednej dvanástiny
tohto základu je suma 412,- eur.

Do rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu, t.j. obdobia dvoch rokov
predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti zasahuje žalobkyne obdobie
poberania materského.
Podľa§108ods.3druhávetazákonaosociálnompoistenísapostupujevprípadoch,akpoistenecnemá
v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti.
Podľa § 108 ods. 3 tretia veta zákona o sociálnom poistení sa postupuje v prípadoch, ak v

rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného
poistenia nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.

Konajúci súd má za to, že orgány verejnej správy presne a úplne zistili skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarali potrebné podklady pre rozhodnutie. V odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli, ktoré

skutočnosti boli podkladom pre ich vypracovanie, akými úvahami boli vedené orgány verejnej správy
pre hodnotenie dôkazov, ako využili správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých
rozhodli.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy

dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že
napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bol z pohľadu žalobných
dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého
rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd prizná žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodmi naložených trov konania, ak má žalobca
vo veci celkom alebo z časti úspech. Keďže žalobkyňa úspech vo veci nemala súd jej ich nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP)
uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté
rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné

body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia

byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má
sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde
koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej
žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.