Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/158/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110201823
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7110201823.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej, v spore žalobcov 1/ Y. B., I. XX.X.XXXX, Z. X. I. XX,
N., zastúpeného JUDr. Ing. Mariánom Vargom, bytom Hlavná 18, Košice, 2/ R.. V. G., I.K. XX.XX.XXXX,
Z. N. XX, N., zastúpeného JUDr. Vincentom Lechmanom, advokátom so sídlom Popradská 80, Košice,
proti žalovanému AGROB BUCHTAL SLOVENSKO spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Hattalova 12/A,
IČO: 35 749 661, zastúpenému JUDr. Tomášom Havlíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Šoltésovej
12, o 834,56 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo dňa 2. decembra 2014, č.k. 36C 43/2010-103, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 2.12.2014, č.k.
36C 43/2010-103 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zaviazať žalovaného k povinnosti
(spoločne a nerozdielne) zaplatiť im sumu 834,56 € s 10,5% úrokom z omeškania od 16.1.2009 až do
zaplatenia z titulu nájomného za prenájom nebytových priestorov - garáže. Zároveň zaviazal žalobcov
v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1.656,09 € na účet

JUDr. Tomáša Havlíka, advokáta, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 12, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalobcom v 1. a 2. rade nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že dňa 15.6.2007
bola uzavretá nájomná zmluva medzi prenajímateľom - žalobcom v 2. rade ako vlastníkom - fyzickou
osobou (na strane jednej) a nájomcom - spoločnosťou FRANCK JT s.r.o., podľa ktorej prenajímateľ ako
výlučný vlastník nehnuteľností vedených na LV XXXXX kat. úz. V. W. - pozemkov parcelných čísel

2792/14 - zastavané plochy a nádvorie o výmere 19 m2,
2792/15 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2,
2792/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2
a stavby na nich postavené - garáže (poznámka odvolacieho súdu) na parcelách č. 2792/14,
2792/15,2792/16, prenajal spoločnosti FRANCK JT s.r.o. ako nájomcovi na dobu neurčitú od 15.6.2007.
Medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že nájomca má právo predmet nájmu alebo jeho časť
prenechať do podnájmu tretím osobám, čo vyplýva z článku II, bod 2 nájomnej zmluvy zo dňa 15.6.2007.

Zmluvou o podnájme nebytových priestorov č. 08.08./07 zo dňa 6.7.2007 spoločnosť FRANCK JT s.r.o.,
so sídlom Južná trieda 48, Košice ako nájomca prenechala žalovanému do podnájmu nebytové priestory
o výmere 20m2 vedené na LV č. XXXXX kat. úz. N.-V.. Zmluva o podnájme bola uzavretá na dobu
neurčitú od 1.8.2007. Medzi žalobcom v 2. rade a žalobcom v 1. rade dňa 16.1.2009 bola uzavretá kúpnazmluva, podľa ktorej žalobca v 2. rade ako predávajúci odpredal žalobcovi v 1. rade ako kupujúcemu
nehnuteľností zapísané na LV č. XXXXX kat. úz. V. G., a to pozemok parcelného č. 2792/14 a garáž
s popisným číslom 3623 a pozemok parcelného č. 2792/15 a garáž s popisným č. XXXX kat. úz. V.

W.. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 14.7.2009 pod č. V XXX/XXXX. Z výpisu z LV
č. XXXXX vyplýva, že žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností parcelného č. 2792/14
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, parcely č. 2792/15 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 18 m2 a radovej garáže č. súpisné XXXX, postavenej na parcele 2792/14 a garáže súpisného
č. XXXX postavenej na parcele č. 2792/15. Ako nadobúdací titul na liste vlastníctva je vedená kúpna

zmluva, ktorej vklad bol povolený dňa 14.7.2009 pod č. V XXX/XXXX.

3. Po citácii § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 133 ods. 2 OZ, § 680 ods. 2 OZ
súd konštatoval, že žalobca v 1. rade sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností dňa 14.7.2009, o
čom svedčí rozhodnutie o povolení vkladu zo dňa 14.7.2009 pod č. V XXX/XXXX. Žalobca v 1. rade ako
vlastník nehnuteľnosti týmto dňom vstúpil do práv a povinností prenajímateľa, v tomto prípade žalobcu v

2. rade, ktorý mal uzavretú nájomnú zmluvu so spoločnosťou FRANCK JT s.r.o., so sídlom Južná trieda
48, Košice, IČO: 36 795 682 ako nájomcom.

4. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhali zaplatenia nájomného od žalovaného za obdobie od 16.1.2009
do 13.7.2009. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, a to, že žalobca v 1. rade sa stal vlastníkom

nehnuteľností až dňom 14.7.2009, v tomto prípade žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie
žaloby.

5. Na podanie žaloby nebol aktívne vecne legitimovaný ani žalobca v 2. rade. V období od 16.1.2009
do 13.7.2009 naďalej bola v platnosti zmluva o podnájme uzavretá dňa 6.7.2007 medzi nájomcom,

t.j. spoločnosťou FRANCK JT s.r.o. a žalovaným ako podnájomcom. Aktívne vecne legitimovaným na
podanie žaloby o zaplatenie nájomného za uvedené obdobie je (uvedená) spoločnosť, t.j. FRANCK JT
s.r.o. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že žalobcovia v 1. a 2. rade nie sú
nositeľmi tvrdeného hmotného práva, v tomto konaní, nie sú ani aktívne vecne legitimovaní, a preto súd
žalobu žalobcov voči žalovanému zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov

v 1. a 2. rade.

6. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1
O.s.p. V dôvodoch rozhodnutia podrobne odôvodnil nielen náhradu trov pozostávajúcich z odmeny za
právne zastúpenie za 5 úkonov právnej služby á 51,45 € ale aj náhradu za stratu času v sume 783 € a

náhradu za cestovné výdavky v sume 616,52 € právneho zástupcu z Bratislavy do Košíc a späť.

7. Žalobcovia si uplatnili náhradu trov konania. Pretože neboli úspešní, súd vyslovil, že žalobcovia
nemajú právo na náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v 2. rade v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pre prípad, že súd posúdi námietky žalobcu
v 2. rade týkajúce sa merita veci ako neopodstatnené, navrhol zmeniť výrok o náhrade trov konania tak,
že žalobca v 1. rade je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1.143,53 € a žalobca v 2.
rade v sume 515,56 €. Ako odvolacie dôvody označil dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. d/ a písm.

f/ O.s.p. Rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby považoval za predčasné a nezodpovedajúce zistenému
skutkovému stavu. Žalobca v 2. rade sa domnieva, že súd vec nesprávne právne posúdil, ak predmetom
konania je zaplatenie nájomného. Uviedol, že žalobca nie je povinný uviesť v žalobe právnu kvalifikáciu
požadovaného nároku. Konajúci súd sa nezaoberal tým, že žalovaný nehnuteľnosť - nebytový priestor
- garáž v rozhodnom období užíval, a za užívanie garáže neplatil nájomné pôvodnému prenajímateľovi

(správne nájomcovi FRANCK JT s.r.o.), ani vlastníkovi nehnuteľnosti - žalobcovi v 2. rade, resp.
žalobcovi v 1. rade. Súd sa nezaoberal ani možnosťou, že návrh žalobcu v 1. rade, resp. žalobcu v
2. rade je daný titulom bezdôvodného obohatenia. Prvoinštančný súd neskúmal, či podnájomný vzťah
medzi žalovaným ako podnájomcom a spoločnosťou FRANCK JT s.r.o. ako nájomcom trval aj naďalej,
teda aj po prevode garáže zo žalobcu v 2. rade na žalobcu v 1. rade. Nesúhlasil s rozhodnutím o náhrade

trov konania, lebo žalobca v 2. rade odmieta svoju zodpovednosť za trovy konania do novembra 2011.
Preto navrhol, aby priznanú náhradu trov konania v sume 1.656,09 € súd rozdelil tak, že žalobca v 2.
rade uznáva oprávnenosť trov konania žalovaného voči nemu v sume 512,56 €, teda odmenu za úkony
(súdne pojednávania) konané dňa 5.8.2014 a 2.12.2014. Vo zvyšku trovy konania v sume 1.143,53 € máznášať žalobca v 1. rade. Spor vyvolal žalobca v 1. rade a až následne na jeho podnet vstúpil do konania
žalobcav2.rade.Dovstupudokonaniažalobcav2.radenemoholžiadnymspôsobomovplyvniťpriebeh
súdnehokonania.PoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSRzodňa30.3.2011,sp.zn.1MCdo7/2009.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhoval potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že
žalobca v 1. rade uhradil dňa 11.2.2015 trovy konania žalovanému v sume 1.656,09 €, čím povinnosť
na náhradu trov konania žalobcu v 2. rade zanikla.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v 2. rade ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu uplatnených odvolacích
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v 2. rade
nie je dôvodné.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.11.2016 o 12.35 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 16.11.2006 podľa § 219 ods. 1, 3 CSP.

13. Žalobca v 2. rade podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 28.1.2015, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

14. Odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 CSP, ktorý nadobudol účinnosť
1. júlom 2016.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

16. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Keďže odvolanie žalobcu v 2. rade bolo podané pred 1.7.2016, krajský súd posúdil vec podľa

právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej
ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania ktoré začalo, avšak neskončilo za
účinnosti skoršej právnej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne

konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

18.Odvolacísúdpoznamenáva,žeten,ktokonalnazákladedôveryvplatnýaúčinnýzákon,nemôžebyť
vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. PL. ÚS 36/1995).

19. Žalobca v 2. rade v odvolaní označil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

20. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na

to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.21. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),

zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p.

22. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

24. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že
by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že
by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov

nezodpovedaltomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimzust.§132až§135O.s.p.,alebožeby
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil.

25. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, ktoré navrhli účastníci konania, a náležite zistil

skutkový stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver, a nebola zistená vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

26. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

27. Žalobca v 2. rade v odvolaní proti rozsudku vo veci samej poukazuje na okolnosti, s ktorými sa súd
prvej inštancie vyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia, a preto námietky žalobcu v 2. rade nie sú

spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

28. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu v 2. rade odvolací
súd považuje za potrebné uviesť nasledovné :

29. Predmetom konania bola žaloba žalobcov v 1. a 2. rade proti žalovanému o zaplatenie nájomného
za nebytové priestory, t.j. za užívanie garáží za obdobie od 16.1.2009 do 13.7.2009.

30. Žalobca v 1. rade sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností až 14.7.2009, a tak nebol aktívne
legitimovaný na podanie takejto žaloby.

31. Na podanie takejto žaloby nebol aktívne legitimovaný ani žalobca v 2. rade a to z dôvodu, že medzi
ním a žalovaným nebola v rozhodnom období uzavretá nájomná zmluva.

32. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný mal uzavretú podnájomnú zmluvu so

spoločnosťou FRANCK JT s.r.o., na základe ktorej užíval predmetné nehnuteľnosti aj v rozhodnom
období.

33. Teda aktívne legitimovaným účastníkom na podanie žaloby o zaplatenie nájomného v predmetnom
období bola len (a len) spoločnosť FRANCK JT s.r.o.

34. Odvolací súd sa stotožňuje aj s argumentáciou súdu prvej inštancie o vecnej legitimácii vo vzťahu
k stranám sporu, ktorá vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, a ktorý v konečnom dôsledku
vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu vhmotnoprávnom vzťahu. Toto postavenie môže byť dvojaké. Strana sporu, ktorá je nositeľom tvrdeného
hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom), má aktívnu vecnú legitimáciu. Strana sporu, ktorá
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na

začiatku konania tvrdí, a ak sa ukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo ochrana oprávneného
záujmu, súd žalobe žalobcu vyhovie. Žalobca má tak aktívnu vecnú legitimáciu. Súd však žalobe
vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to
v konaní nepreukáže, že súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného. Na základe uvedeného vyplýva, že otázka vecnej legitimácie je otázkou hmotnoprávnou, a

nie procesnoprávnou, a súd prvej inštancie nebol povinný a ani oprávnený poučovať žalobcov o okruhu
pasívne legitimovaných osôb.

35. Právne irelevantná je námietka odvolateľa ohľadom zisťovania, či žalovaný platil nájom spoločnosti
FRANCKJTs.r.o.zapredmetnéobdobie,lebopredmetomtohtokonanianebolspormedzispoločnosťou
FRANCK JT s.r.o. a žalovaným o plnenie z podnájomnej zmluvy, ani z titulu bezdôvodného obohatenia.

36.Nepatričnájeztohtopohľaduajnámietkažalobcuv2.radeohľadomposúdeniapredmetnéhovzťahu
medzi účastníkmi sporu z titulu bezdôvodného obohatenia, lebo v danom prípade (v rozhodnom období)
nebola naplnená skutková podstata ust. § 451 ods. 2 OZ.

37. K odvolacím výhradám odvolateľa ohľadom náhrady trov konania vo vzťahu žalobcov voči
žalovanému odvolací súd poznamenáva, že jeho výhrady sú nepatričné, lebo obaja žalobcovia majú
uhradiť trovy konania žalovanému, a tak správne súd zaviazal žalobcov k náhrade trov konania spoločne
a nerozdielne.

38. Naviac, ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného, žalobca v 1. rade už nahradil trovy konania
žalovanému, a tak je vecou žalobcov, ako sa medzi sebou ohľadom náhrady trov konania vyporiadajú
(§ 511 ods. 3 OZ).

39. Nad rámec odvolacieho prieskumu odvolací súd poznamenáva, že právne irelevantná je námietka

žalobcu v 2. rade, že nemohol ovplyvniť svoj vstup do konania, a že začal byť účastníkom konania až
potom, čo už vstúpil do konania na podnet žalobcu v 1. rade.

40. Ak žalobca v 2. rade nemal záujem v konaní vystupovať na strane žalobcu, mohol nesúhlasiť so
svojim vstupom do konania na strane žalobcu, a tak by nebol neúspešným žalobcom v konaní a nemusel

by hradiť trovy konania úspešnému žalovanému.

41. Z týchto dôvodov a osobitne z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd
rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

42. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca v 2. rade nemal úspech v odvolacom konaní, a tak
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní a žiadal
priznať náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému priznáva plnú
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v 2. rade.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).