Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112223102
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3112223102.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu S. F., bytom R., E. XXXX/X,
zastúpeného Mgr. O. P., adresa na doručovanie Q., P.O.T. XX proti žalovanej J. F., bytom Q., W.
XXXX/XX, zastúpenej JUDr. I. P., advokátom, so sídlom Q., H. XXXX o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín

zo dňa 21. októbra 2015, č. k. 15C/32/2012-231, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v poradí druhým rozsudkom, súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov tak, že žalovanej prikázal pohľadávku zo zmluvy o pôžičke v sume 9.958,18
eurspríslušenstvomprotidlžníkomD.E.aS.E..Žalovanejuložilpovinnosťzaplatiťžalobcoviakorozdiel
v prevzatých hodnotách sumu 26.393,30 eur, do 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 33 eur do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi odňal oslobodenie od súdnych poplatkov, priznané uznesením Okresného súdu Trenčín zo
dňa 04.12.2012, č. k. 15C/32/2012-24. Žalobcovi a žalovanej uložil povinnosť spoločne a nerozdielne

zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 1.583,50
eur, na účet súdu do 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku., Po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 143, § 145 ods. 1, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, § 150, § 40a
Občianskeho zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za
preukázané, že strany sporu sú bývalí manželia a ich manželstvo trvalo od 04.11.2000 do 05.09.2009,
kedy zaniklo právoplatnosťou rozsudku súdu o rozvode. Rozvodom manželstva strán sporu zaniklo

podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Pretože
sa strany sporu na vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedohodli, v
zmysle citovaných ustanovení § 149 Občianskeho zákonníka vykoná toto vyporiadanie na návrh žalobcu
súd, a to v zmysle zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z toho, že podiely
oboch strán sporu na zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sú rovnaké. Vykonaným
dokazovaním nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by mal súd pri vyporiadavaní vychádzať z iného

pomeru podielov strán sporu. Žalobca žiadal ako majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva
strán sporu vyporiadať peňažné prostriedky kúpnej ceny 2.950.000,- Sk, ktoré žalovaná obdržala za
predaj nehnuteľností - rodinného domu súp.č. XXX postaveného na pozemku - parcela reg. C č. XXX/X,
pozemkov - parciel reg. C č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X, všetky nehnuteľnosti zapísané pre k.ú. C.
na LV č. XXXX. Podľa výsledkov vykonaného dokazovanie predmetné nehnuteľnosti vydražila žalovaná
počas trvania manželstva /20.2.2007/ na opakovanej dobrovoľnej dražbe nehnuteľností, pričom na

vyplatenie ceny dosiahnutej vydražením /1.200.000,- Sk/ použila minimálne v sume 1.000.000,- Sk
spoločné prostriedky strán sporu, ktorí tieto získali pôžičkou od svedka H. P.. Uvedené nehnuteľnosti,nadobudnuté žalovanou počas trvania manželstva so žalobcom a zo spoločných prostriedkov strán
sporu, boli podľa súdu prvej inštancie v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov - strán sporu. Súd prvej inštancie konštatoval, že bežné veci týkajúce sa

spoločných vecí môže podľa 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka vybavovať každý z manželov, avšak
v ostatných veciach /teda vo veciach nie bežných/ je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon podľa § 40a Občianskeho zákonníka relatívne neplatný. V konaní mal za preukázané, že žalovaná
ešte počas trvania manželstva vyššie uvedené spoločné nehnuteľnosti strán sporu sama, bez súhlasu
žalobcu, predala manželom T. za kúpnu cenu 2.950.000,- Sk, ktorá cena jej bola vyplatená. Takýto

úkon dispozície s uvedenými nehnuteľnosťami je podľa súdu vecou nie bežnou, keď nehnuteľnosť mala
značnú hodnotu /len cena vydraženia bola 1.200.000,- Sk/ a nebolo preukázané, že by strany sporu
mali v bezpodielovom spoluvlastníctve ešte nejaké iné nehnuteľnosti, či iný takto hodnotný majetok.
Súd prvej inštancie dôvodil, že na uvedenú dispozíciu s predmetnými nehnuteľnosťami tak žalovaná
potrebovala súhlas žalobcu ako druhého bezpodielového spoluvlastníka, ktorý súhlas v konaní nebol
preukázaný, z ktorého dôvodu absencia súhlasu žalobcu zakladá v zmysle § 40a v spojení s § 145 ods.

1 Občianskeho zákonníka relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorú na predaj spoločných nehnuteľností
uzatvorila žalovaná s manželmi T.. Keďže sa však žalobca neplatnosti tohto právneho úkonu voči
jeho účastníkom nedovolal, súd prvej inštancie považoval uvedený právny úkon za platný. Peňažné
prostriedky kúpnej ceny predmetných nehnuteľností 2.950.000,- Sk, ktoré boli žalovanou prevzaté ako
výťažok z platného predaja spoločných nehnuteľností tak patria do bezpodielového spoluvlastníctva

strán sporu a na návrh žalobcu je potrebné ich vyporiadať. Žalovaná nevedela súdu vysvetliť ako
naložila s celým objemom uvedených peňažných prostriedkov. V konaní bolo podľa súdu preukázané,
že z vyplatenej kúpnej ceny 2.950.000,-Sk vrátila sumu 1.000.000,- Sk ako pôžičku H. P., tiež vrátila
sumu 200.000,- Sk, ktoré mali strany sporu požičané na zloženie dražobnej zábezpeky, ďalej z nej
zaplatila notárke JUDr. A. za spísanie kúpnej zmluvy sumu 8.000,- Sk, poplatok za vodu vo výške

1.751,- Sk, teda zostala jej suma 1.740.249 Sk. Žalovaná tvrdila, že zvyšok vyplatenej kúpnej ceny
po vyplatení vyššie uvedených platieb, čo súd prvej inštancie vypočítal na sumu 299.249,- Sk, použila
na domácnosť a deti v spornom období 3/2007 až 9/2009. Konštatoval, že k týmto výdavkom však
nepredložila žiadne dôkazy a žalobca uznal výdavky iba vo výške 150.000,- Sk. Z dôvodu uznania
výdavkov žalovanej na domácnosť a deti vo výške 150.000,- Sk žalobcom bez predloženia dôkazov

žalovanej a nespornú skutočnosť, že žalovaná mala zvýšené výdavky na odvoz detí do školy a škôlky
a zároveň bola skoro v celom spornom období zamestnaná, uznal výšku spotrebovanej sumy 150.000,-
Sk na domácnosť a deti a túto sumu nevyporiadaval, teda odpočítal od vyplatenej kúpnej ceny. Takto
zostala na vyporiadanie suma 1.590.249,- Sk (=1.740.249,-Sk-150.000,-Sk). Súd prvej inštancie mal
tiež za preukázané, že sumu 300.000,- Sk žalovaná požičala svojim rodinným príslušníkom, svedkom

S., na účely podnikania, a to bez vedomia žalobcu. Dôvodil, že aj túto pôžičku musí súd hodnotiť ako
hospodárenie s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré nebolo bežnou vecou a
na ktoré žalovaná potrebovala súhlas žalobcu. Keďže však ani pri tomto právnom úkone sa žalovaný
nedovolal relatívnej neplatnosti, považoval súd uvedenú pôžičku za platný právny úkon a ďalej na ňu
prihliadalprivyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvastránsporuakonaspoločnúpohľadávkustrán

sporu zo zmluvy o pôžičke proti dlžníkom S. a D. E.. Túto sumu 300.000,- Sk neodpočítal od vyššie
uvedenej sumy, aj keď ju žalovaná minula z kúpnej ceny, pretože ide o pohľadávku žalovanej, ktorú
jej dlžníci musia vrátiť (matematicky by to vyšlo narovnako, keby ju súd najskôr odpočítal ako pôžičku
a potom zase pripočítal ako pohľadávku). Na druhej strane neboli preukázané tvrdenia žalovanej,
že svedkovi H. P. vrátila ešte ďalší 1.000.000,- Sk, ani jej tvrdenia o vrátení pôžičky 41.000,- Sk

matke-svedkyni D. E. a dare 100.000,- Sk menovanej svedkyni. Pri takto zistenom skutkovom stave
možno považovať sumy 1.000.000,- Sk, 200.000,- Sk, 8.000,- Sk a 1.751,- Sk za peňažné prostriedky
použité na spoločné dlhy strán sporu 300.000,- Sk za spoločnú pohľadávku strán sporu a zvyšok
za peňažné prostriedky, o ktorých žalovaná tvrdila určitý spôsob použitia, ktoré tvrdenia však neboli v
konaní preukázané. Čo sa týka zvyšnej sumy 299.249,- Sk, ktorá zostala žalovanej podľa jej tvrdení po

výpočte súdu na domácnosť a deti, súd prvej inštancie uviedol, že z dôvodu uznania žalobcom výdavkov
žalovanej na domácnosť a deti vo výške 150.000,- Sk bez predloženia dôkazov žalovanou a nespornú
skutočnosť, že žalovaná mala zvýšené výdavky na odvoz detí do školy a škôlky a zároveň bola skoro
v celom spornom období zamestnaná, uznal výšku spotrebovanej sumy 150.000,- Sk na domácnosť a
deti. Peňažné prostriedky za predaj spoločných nehnuteľností obdŕžala žalovaná v mesiacoch 2, 3/2007

a k rozvodu manželstva strán sporu došlo až dňa 05.09.2009. V tomto období mal žalobca nepochybne
vyživovaciu povinnosť tak k žalovanej ako svojej manželke, ako aj k ich dvom maloletým deťom, pričom
nebolo preukázané, že by si túto vyživovaciu povinnosť plnil. Možno preto dôvodne očakávať, že
žalovaná použila uvedené spoločné prostriedky na výživu seba a dvoch maloletých detí strán sporu,vrátane bežného chodu domácnosti /napríklad žalovanou preukázané zaplatenie ceny vodného/, čo
nemožno hodnotiť ako rozporné s právom, keď strany sporu boli manželia až do 05.09.2009. Súd preto
vychádzal z toho, že v tomto konaní je potrebné ako majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva

strán sporu vyporiadať jednak pohľadávku strán sporu na vrátenie pôžičky 300.000,- Sk proti dlžníkom
D. E. a S. E. a potom peňažné prostriedky vo výške 1.590.249,- Sk pochádzajúce z predaja spoločných
nehnuteľností strán sporu, pri ktorých sa tvrdenia žalovanej o ich použití ukázali ako nepravdivé a
preto možno usudzovať, že ich žalovaná stále má, resp. ich použila na svoj výlučný majetok a preto
je potrebné, aby boli tieto podľa § 150 Občianskeho zákonníka vyporiadané ako prostriedky, ktoré

sa majú vrátiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán sporu. Konštatoval, že majetok v
bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu má tak hodnotu 1.590.249,- Sk a z toho polovičný podiel
každej strany sporu vo výške 795.124,50 Sk, t.j. 26.393,30 eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie
je dôvodné, aby bola žalovanej prikázaná do výlučného majetku pohľadávka zo zmluvy o pôžičke
v sume 9.958,18 eur s príslušenstvom proti dlžníkom D. a to jednak preto, že dlžníkmi sú rodinní
príslušníci žalovanej a tiež z dôvodu, že zmluvu o pôžičke s nimi uzatvárala výlučne žalovaná. Čo sa týka

zostávajúcich prostriedkov z kúpnej ceny za predaj spoločných nehnuteľností vo výške 1.590.249,- Sk
súdprvejinštanciekonštatoval,žetietoužžalovanámá,resp.ichpoužilanasvojvýlučnýmajetok.Týmto
spôsobom sa žalovanej dostal z vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva celý vyporiadavaný
majetok v hodnote 52.786,60 eur a preto je žalovaná povinná na vyrovnanie podielu žalobcu na
vyporiadavanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov zaplatiť žalobcovi polovicu, t.j. 26.393,30

eur, ktorá suma zodpovedá hodnote jeho podielu. Súd preto rozhodol, že bezpodielové spoluvlastníctvo
strán sporu, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva sa vyporiadava tak, že do majetku žalovanej sa
prikazuje pohľadávka zo zmluvy o pôžičke v sume 9.958,18 eur s príslušenstvom proti dlžníkom D.
E. a S. E. a žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na jeho podiel na vyporiadavanom bezpodielovom
spoluvlastníctve 26.393,30 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Lehotu na plnenie podľa

§ 160 ods. 1 O.s.p. určil žalovanej s prihliadnutím na výšku sumy, ktorú musí žalobcovi vyplatiť a ktorej
zabezpečenie si zo strany žalovanej vyžiada určitý čas. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2
O.s.p., keď stranám sporu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. Iba žalobcovi priznal polovicu
zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu, čoho dôvodom bola skutočnosť, že každý z účastníkov
dostal polovičný podiel a súd priznal žalobcovi polovičnú hodnotu zo sumy, ktorú požadoval v žalobnom

návrhu. V zmysle ust. § 138 ods. 5 O.s.p. súd prvej inštancie žalobcovi odňal priznané oslobodenie od
súdnych poplatkov z dôvodu, že v súčasnosti pomery žalobcu neodôvodňujú toto oslobodenie, pretože
žalobca pracuje vo R.i, nie je evidovaný ako nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi
na J.. O povinnosť strán sporu zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM rozhodol podľa § 2 ods.
1 písm. c) a § 2 ods. 2 zák. č. 71/92 Zb.

2. Proti rozsudku vo výroku, ktorým bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - strán sporu
vyporiadané, vo výroku ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania, ako aj proti výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť so žalobcom spoločne a nerozdielne súdny
poplatok za vyporiadanie BSM, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodila,
že v priebehu dokazovania na súde prvej inštancie predložila písomné dôkazy a aj označila ďalšie
listinné dôkazy nachádzajúce sa v rozvodom spise strán sporu (OS Trenčín sp. zn. 18C/141/2007),
z ktorých je možné dôvodne a opodstatnene ustáliť výšku jednotlivých výdavkov (pravidelných a aj
nepravidelných), ktoré hradila počas rozhodného obdobia 31 mesiacov od marca 2007 do septembra

2009, kedy už preukázateľne nežila so žalobcom, ale sama opatrovala dve maloleté deti pochádzajúce
z manželstva. Dôvodila, že mesačnú sumu výdavkov, ktoré boli spotrebované na chod domácnosti a na
potreby maloletých detí žiadala určiť vo výške 500 eur. V rozhodnom období sa jedná o 31 mesiacov,
teda o sumu 15.500 eur. Uviedla, že svoje tvrdenia podložila dôkazom - súpisom výdavkov, ktoré
predložilaeštevrámcirozvodovéhokonania,ktorésúnač.l.77rozvodovéhospisu.Súduprvejinštancie

vytýkala, že neprihliadol na ňou označené dôkazy, neskúmal a nezaoberal sa ani druhmi a výškou
jednotlivých výdavkov, ktoré označila a ktoré sa nachádzali v spise v konaní o rozvod manželstva. Bez
opodstatnených dôvodov a bez zrozumiteľného odôvodnenia súd prvej inštancie ustálil výšku spotreby
iba v rozsahu, v akom tieto výdavky uznal žalobca, a to v sume 150.000 ,-SK. Zdôrazňovala, že počas
rozhodného obdobia od marca 2007 do zániku BSM zabezpečovala osobnú starostlivosť o obe maloleté

deti, žalobca neprispieval výživným na manželku a pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť na dve maloleté
deti, túto hradil iba v minimálnej zákonnej výške. Mala za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď
výhradne v prospech jednej strany konštatoval, že v dôsledku toho, že žalovaná nepredložila listinné
dôkazy preukazujúce vynaloženie a spotrebovanie finančných výdavkov, neuniesla dôkazné bremenosvojich tvrdení o spotrebovaní časti finančných prostriedkov. Jednalo sa totiž o žalovanou uvedené
a označené výdavkové platby bežnej spotreby pre žalovanú a dve maloleté deti a s tým súvisiace
bežné a nevyhnutné výdavky domácnosti, pravidelné zabezpečovanie potrieb detí (strava, bývanie,

školská dochádzka, návštevy krúžkov, voľno časových a záujmových aktivít detí, výdavky na zdravotnú
starostlivosť a podobne). Nepochybne išlo o bežné výdavky, na vynaloženie ktorých nepotrebovala
súhlas žalobcu ako manžela. Poukazovala na to, že obe deti boli v jej osobnej starostlivosti, a to
aj napriek tomu, že nebolo rozhodnuté o ich zverení do osobnej starostlivosti a určení vyživovacej
povinnosti meritórnym rozhodnutím. Súdu prvej inštancie vytýkala, že neposudzoval a nevenoval sa

okolnostiam v tom smere, že počas rozhodného obdobia nie každý mesiac bola hradená zo strany
žalobcu vyživovacia povinnosť (výživné začal hradiť až od novembra 2007) a nie v každom mesiaci
počas rozhodného obdobia mala žalovaná mesačný príjem zo zamestnania, keďže jej pracovný pomer
začal od 01.06.2007 a trval do 31.03.2009. Zastávala názor, že nebol daný dôvod ani na rozhodnutie o
pomernom rozdelení trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Pokiaľ ide o spoločnú a nerozdielnu
poplatkovú povinnosť mala za to, že hodnotu, ktorú je potrebné vyporiadať predstavuje hodnota, ktorú

je potrebné v konaní vyporiadať predstavuje nižšiu sumu, ako k nej dospel súd prvej inštancie, čo súvisí
s odvolacími námietkami, a preto aj výška súdneho poplatku bude nižšia.

3. Proti rozsudku vo výroku, ktorým bolo žalobcovi odňaté oslobodenie od súdnych poplatkov a uložená
mu bola povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM podal v zákonom stanovenej lehote

odvolanie žalobca. Dôvodil, že jeho pomery sa odo dňa priznania oslobodenia od súdnych poplatkov
nezmenili, dokonca sa zhoršili. Nemá dostatok finančných prostriedkov ani na riadne platenie výživného
na svoje maloleté deti. Dlžné výživné vo výške 7.925,58 eur neuhradil, pretože čaká na právoplatnosť
napadnutého rozsudku o vyporiadaní BSM a na zaplatenie finančnej sumy od žalovanej. Mal za to, že
ak bude zmenený výrok, ktorým mu bolo odňaté oslobodenie od súdnych poplatkov a naďalej mu toto

bude priznané, nebude povinný zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým mu bolo odňaté oslobodenie od súdnych poplatkov
zrušil a zrušil aj jeho povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a po podaní odvolaní došlo k zmene právnej úpravy

sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého rozhodoval súd prvej inštancie. V prechodných ustanoveniach
(§ 470 ods. 1) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Súčasne však v § 470 ods. 2 CSP uviedol, že zostávajú zachované

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V zmysle
týchto ustanovení odvolací súd posudzoval otázku dôvodnosti podaných odvolaní, nakoľko odvolania
boli podané za účinnosti O.s.p. Procesne vec posudzoval podľa ustanovení CSP.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné posúdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v podaných odvolaniach
uplatnené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.

Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a na zistený skutkový stav použil správny právny
predpis, ktorý aj správne interpretoval. Odvolacie námietky žalovanej vo veci samej sú totožné s
námietkami, ktoré boli uplatnené pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s týmito riadne v
odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal a tieto preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné

rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (účinným v čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie) v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval,

a z ktorých vyvodil svoje závery, prijaté závery primerane vysvetlil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP, na ktoré odkazuje.7. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie, v poradí druhým rozsudkom, rozhodol o vyporiadaní
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov-stránsporutak,žežalovanejprikázalpohľadávkuzozmluvy
o pôžičke v sume 9.958,18 eur s príslušenstvom proti dlžníkom D. a uložil jej povinnosť zaplatiť žalobcovi

ako rozdiel v prevzatých hodnotách sumu 26.390,30 eur, do 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku.

8. Odvolaním napadnutý rozsudok vydal súd prvej inštancie v nadväznosti na uznesenie Krajského
súd v Trenčíne zo dňa 25.09.2014, č. k. 19Co/490/2014-187, ktorým odvolací súd rozsudok Okresného
súdu Trenčín zo dňa 03.12.2013, č. k. 15C/32/2012-157 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V

odvolacom konaní tak rozhodol po vznesení odvolania žalovanou, ktorou odvolacie námietky sa týkali jej
povinnosť zaplatiť žalobcovi na jeho podiel na vyporiadavanom bezpodielovom spoluvlastníctve súdom
prvej inštancie stanovenú sumu.

9. Odvolací súd vo vyššie citovanom zrušujúcom uznesení vyslovil, že súdnou praxou v pomeroch
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa ustálilo (vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej

republiky, sp. zn. 22Cdo/1113/2007), že použitie finančných prostriedkov na účely zaistenia obživy
jedného z manželov a detí rodičov je treba považovať za výkon bežných záležitostí, týkajúcich sa
spoločných vecí (finančných prostriedkov), ku ktorým jeden z manželov nepotrebuje súhlas manžela
druhého (§ 145 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Ak potom tieto finančné prostriedky boli
spotrebované ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, nie je možné ich vyporiadať.

Pokiaľ za trvania manželstva bola uzavretá zmluva o predaji nehnuteľností vo vlastníctve účastníkov,
ktorá bola súdom prvého stupňa vyhodnotená ako platný právny úkon v zmysle § 40a v spojení s § 145
ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalovanej bola vyplatená suma 2.950.000,- Sk, bolo potrebné zamerať
skutkové zistenia na to, ako tieto finančné prostriedky žalovaná použila. Dôvodná je potom námietka
žalovanej v podanom odvolaní, že pokiaľ vyplatené finančné prostriedky boli spotrebované a ku dňu

zániku bezpodielového spoluvlastníctva neexistovali, nie je dôvod, aby boli predmetom vyporiadania.
Odvolací súdnesúhlasilsnázoromsúduprvéhostupňa,žežalovanávtomtosmerenemusípreukazovať
konkrétne použitie týchto prostriedkov, a to s ohľadom na uvedenú sumu 309.000,- Sk, dobu zostávajúcu
do rozvodu manželstva dva a pol roka, ako aj prítomnosť dvoch maloletých detí v domácnosti, na
ktoré nebola plnená vyživovacia povinnosť zo strany žalobcu. Občianske súdne konanie je konanie

dôkazné, a aj keď súd za určitých okolností pripúšťa voľnú úvahu, v danom prípade je potrebné, aby
žalovaná, na ktorej v tomto smere leží dôkazné bremeno, preukázala, ako s vyplatenou finančnou
čiastkou za odpredané nehnuteľnosti do zániku BSM naložila. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí
konštatoval, že nakoľko nedostatok skutkových zistení neumožňoval prijať záver, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi na jeho podiel na vyporiadavanom bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov sumu

23.916,22 Eur, nebolo možné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že v ďalšom konaní je
súd prvej inštancie právnym názorom, vysloveným v tomto rozhodnutí, podľa § 226 O.s.p. viazaný. V
novom rozhodnutí o vyporiadaní BSM zohľadní aj výdavok žalovanej zaplatený notárke JUDr. A. dňa
20.02.2007, s ktorým sa súd nevysporiadal.

10. Odvolací súd konštatuje, že v ďalšom konaní sa súd prvej inštancie riadil právnym názorom
vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu v zmysle ust. § 226 O.s.p. platného a účinného
do 30.06.2016, podľa ktorého bol súd prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu viazaný a
preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie vo veci
samejjevecnesprávneajehopísomnévyhotoveniezodpovedá §157O.s.p.(účinnéhodo30.06.2016).

11. Námietky a výhrady odvolateľky spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie dokazovanie nesprávne
vyhodnotil a neprihliadal na ňou označené dôkazy, že v odôvodnení rozhodnutia nie je zrejmé, akými
konkrétnymi úvahami sa súd riadil, že sa nevysporiadal s dôkazmi, na ktoré poukázala, nemajú v danom
prípade opodstatnenie. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé z akých skutočností

súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa riadil, ako vec právne posúdil a ako príslušné právne
normy, ktoré v prejednávanom prípade aplikoval vykladá v spojitosti s danou vecou.

12. Nemožno súhlasiť s názorom žalovanej, aj s poukazom na to skutočnosť, že v sporovom občianskom
súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia,
nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitútv civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané
tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany
sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej

neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých
prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., účinného do 30.06.2016 alebo pre
to, že takáto skutočnosť neohla byť preukázaná vôbec).

13. V danej veci bolo v zmysle predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu
povinnosťou žalovanej preukázať konkrétne použitie prostriedkov s ohľadom na sumu 309.000 ,-
SK, dobu zostávajúcu do rozvodu manželstva 2,5 roka, ako aj prítomnosť dvoch maloletých detí v
domácnosti. Je nepochybné, že žalovaná si svoju povinnosť nesplnila, keď svoje skutkové tvrdenia,
ktoré predniesla v konaní nepreukázala, nesplnila si tak svoju dôkaznú povinnosť. V sporovom konaní,

o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí prejdnacia zásada. Prejednacia zásada spočíva v tom, že
tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto
skutočnosti je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie
skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu

tvrdenia. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu. Na unesenie dôkazného bremena
žalovanou nepostačovalo ani označenie dôkazu nachádzajúceho sa v rozvodom spise účastníkov (č.l.
77 rozvodového spisu), v ktorom žalovaná vyčíslovala mesačné náklady na deti J.. Jedná sa o náklady,
ktoré uviedla žalovaná, avšak tieto nie sú žiadnym relevantným dôkazom podložené.

14. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo veci samej nezistil žiadne pochybenie, odvolanie
žalovanej vo veci samej nepovažoval za dôvodné, a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

15. K výroku o odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi, odvolací súd takisto konštatuje, že
súdprvejinštanciesprávneprávneposúdilvecarozhodolvsúladesust. §138ods.5O.s.p.(účinného
do 30.06.2016). Odvolací súd nezistil pochybenie na strane súdu prvej inštancie, a to s prihliadnutím na
tú skutočnosť, že žalobca pracuje v S., pracuje ako zamestnanec v obchode s bicyklami vo R., býva vo
R., živnosť na J. má zrušenú. Nie je preto ďalej dôvod na to, aby bol oslobodený od platenia súdnych

poplatkov. V tomto kontexte bol rovnako postup súdu prvej inštancie v celom rozsahu správny.

16. S prihliadnutím k tejto skutočnosti, t. j., že žalobcovi bolo odňaté oslobodenie od súdnych poplatkov
a vzniká mu povinnosť súdne poplatky platiť, t. j. platiť aj poplatok z návrhu, poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi vo výške 1 súdneho poplatku z návrhu.

17. V konaní o vyporiadanie BSM bol vyporiadaný majetok v hodnote 52.786,60 eur z čoho súdny
poplatok predstavuje podľa sadzby v položke 6b Sadzobníka súdnych poplatkov 1.583,50 eur, pričom
na zaplatenie tohto súdneho poplatku boli správne zaviazaní obaja manželia - strany sporu, podľa § 2

ods. 1 písm. c) Zákona o súdnych poplatkoch v znení v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení
s § 2 ods. 3 citovaného zákona.

18. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 251 CSP, kedy v odvolacom konaní vo veci samej úspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho

konania priznaná nebola, nakoľko si túto neuplatnil a z obsahu spisu odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky súvisiace s bránením práva nevyplývajú.
19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektuna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).