Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/347/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416200769
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5416200769.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci žalobcu: C. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F., C. XX, prechodne bytom F., G. XXX, právne zastúpený JUDr. Ivicou
Firstvou, advokátkou, so sídlom S. Y., M. XXXX, proti žalovanej: G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F., R. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom Q., I. XXXX, v konaní

o zrušenie vyživovacej povinnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovanej G. I. proti
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/26/2016-46 zo dňa 18. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., IV. potvrdzuje.

Vo zvyšku sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej,
ktorej výška bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z 22.11.2012 č. k.
8P/117/2012-97, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 28.01.2013 č. k.
8CoP/3/2013-135 vo výške 100,- eur mesačne, a to počnúc dňom 30.09.2014. II. Žalovanú zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 1.900,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. IV. O trovách tohto konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 62 ods. 1, § 78 Zákona o rodine.

3.Vykonanédokazovanienepochybnepreukázalo,žežalovanápotom,akonazákladesvojhovlastného
rozhodnutia predčasne ukončila svoje vysokoškolské štúdium I. stupňa jeho zanechaním, sa na necelé 3
mesiace zaevidovala ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Dolný Kubín a následne sa zo

zdravotného poistenia odhlásila. To, že po neúspešnom ukončení vysokoškolského štúdia sa žalovaná
nezamestnala a bola zaevidovaná do evidencie uchádzačov o zamestnanie, samo osebe nepreukazuje,
že táto už nenadobudla schopnosť sama sa živiť. V danej situácii ukončenia štúdia žalovanej v
mesiaci september 2014, keď žalovaná nijako nepreukázala, že by po zanechaní štúdia k 09.09.2014
pokračovala hoc aj v zahraničí dennou formou v ďalšom štúdiu za účelom reálneho zlepšenia možnosti
jej budúceho pracovného uplatnenia, bolo práve na žalovanej tvrdiť a preukazovať, že sú tu

konkrétneokolnosti(zdravotnéhoprípadneinéhocharakteru),ktorénapriekmaximálnejsnahežalovanej
tejto skutočne znemožňujú pracovať a z príjmu takto získaného uspokojovať si svoje nevyhnutné životné
potreby, naviac v situácii, keď už niekoľko rokov spätne dochádza aj na Slovensku k postupnémuzlepšovaniu situácie na trhu práce. V danej situácii nepreukázané tvrdenia žalovanej a jej zástupcu,
že žalovaná v Anglicku nepracuje a žije u svojej tety z prostriedkov, ktoré jej posiela jej matka, súd
považuje za čisto účelové. Dokonca o závere, že žalovaná je schopná sama sa živiť, svedčí aj tvrdenie

obsiahnuté v písomnom vyjadrení zástupcu žalovanej z 08.04.2016, že žalovaná má byť dobrovoľne
nezamestnanou (veta „Chcela by som len podotknúť, že navrhovateľ si zamieňa pojmy zdravotná a
sociálna poisťovňa, pretože v prípade, ak je osoba dobrovoľne nezamestnaná, ako je to i v mojom
prípade, vtedy mám povinnosť platiť si mesačné poplatky len za zdravotnú poisťovňu“). Na jednej
strane žalovaná tvrdila, že do Anglicka šla z dôvodu, že si chce nájsť zamestnanie a zdokonaliť sa

v anglickom jazyku, na strane druhej uvádzala, že tam neštuduje a nepracuje. Súdu nie je zrejmé,
čo tam vlastne žalovaná robí, ak stále nebola schopná začať študovať a ani nájsť si prácu, hoci tam
opakovane odišla a celkovo sa tam zdržiava už viac ako rok. Aj skutočnosť, že žalovaná odišla do
zahraničia, kde sa aj aktuálne zdržiava, hoci v súčasnosti nie je veľkým problémom (pri úprimnej snahe)
nájsť si nejakú prácu aj na Slovensku, nasvedčuje účelovosti tvrdení žalovanej, ktorých pravdivosť
ako už bolo uvedené, žalovaná nijako nepreukázala. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru,

že vyživovacia povinnosť žalobcu k žalovanej už zanikla a tak počnúc posledným dňom mesiaca, v
ktorom žalovaná zanechala štúdium, zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu k žalovanej. Pre určenie,
odkedy sa mení skoršie súdne rozhodnutie o výživnom pre dieťa (zvýšenie, zníženie, zrušenie), nie
je rozhodujúce, kedy bol podaný návrh na začatie konania v danom smere, ale len to, kedy došlo ku
zmene pomerov (obdobne R 54/1969). Z ustanovenia § 77 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, podľa

ktoréhovýživné(okremvýživnéhonamaloletédeti)možnopriznaťlenododňazačatiasúdnehokonania,
nemožno odvodzovať, že aj k zrušeniu vyživovacej povinnosti môže dôjsť najskôr počnúc dňom podania
návrhu na jej zrušenie, keďže rozhodujúcou skutočnosťou pre jej zrušenie je taká zmena pomerov
(kvalifikovaná zmena pomerov predpokladaná ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine), ktorá spôsobila jej
zánik s poukazom na § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine akurát obmedzuje

možnosť určenia výživného na oprávnenú osobu, ktoré predtým určované nebolo (vyjmúc výživného
na maloleté dieťa) spätne pred podaním žaloby. Zároveň súd zaviazal žalovanú vrátiť žalobcovi ním
zaplatené výživné za obdobie, za ktoré už žalobca k nej vyživovaciu povinnosť nemal, keď nebolo
medzi účastníkmi sporné, že za obdobie, za ktoré si žalobca uplatnil vrátenie vyplateného
výživného (od mesiaca október 2014 do mesiaca apríl 2016 vrátane (100,- eur x 19 mesiacov)

žalobca žalovanej skutočne zaplatil. Po odpadnutí dôvodu jeho platenia žalobcom vyplatené výživné,
a to aj nútene vplyvom žalovanou iniciovanej exekúcie, predstavuje na strane žalovanej bezdôvodné
obohatenie, ktoré je žalovaná povinná vydať žalobcovi, na úkor ktorého ho získala, a to s poukazom
na § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade podľa názoru súdu niet žiadnej prekážky
brániacej jeho vydaniu, a to aj za obdobie pred podaním žaloby na zrušenie vyživovacej povinnosti,

keďže toto vzniklo aj za obdobie pred podaním žaloby po tom, ako vyživovacia povinnosť žalobcu k
žalovanej zanikla. Vo zvyšnej (nepatrnej časti predmetu konania), t. j. pokiaľ sa žalobca
domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti pred 30.09.2014, žiadajúc túto zrušiť už odo dňa 10.09.2014,
súd žalobu zamietol, nakoľko je potrebné ponechať určitý časový priestor nevyhnutne potrebný pre to,
aby sa žalovaná po zanechaní štúdia mohla reálne zamestnať. Zároveň súd s poukazom na § 151 ods.

3 O. s. p. s ohľadom na zložitosť veci rozhodol, že o trovách tohto konania bude rozhodnuté do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná G. I.. S rozsudkom nesúhlasí.
Odvolanie odôvodňuje § 205 ods. 2 písm. b), c) a f) O. s. p. Má za to, že súd rozhodol bez

akýchkoľvek relevantných dôkazných prostriedkov, teda iba na základe nepodložených tvrdení žalobcu,
pretože nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci a potvrdzujúci ním uvádzané skutočnosti. V sporovom
konaní, ktoré je dôsledne ovládané tzv. prejednacím princípom, sú účastníci povinní subsumovať svoje
skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy v jednotlivých procesných úkonoch. Hovorí sa o tzv. povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Pokiaľ teda žalobca vo svojom návrhu uvádza konkrétne skutočnosti, je

potrebné, aby tieto podložil a potvrdil relevantnými dôkaznými prostriedkami. Bez splnenia si dôkaznej
povinnostiniejemožnénávrhuvyhovieť.Jedinýmlistinnýmdôkazomokrempriloženýchspisovjespráva
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. zo dňa 23.03.2016, z ktorej vyplýva, že v období od 01.01.2012
do 09.09.2014 bola evidovaná ako nezaopatrené dieťa. Od 10.09.2014 do 07.12.2014 bola evidovaná
ako osoba zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od 08.12.2014

do 15.07.2015 bola odhlásená do EÚ. Ďalej v období od 16.07.2015 do 07.10.2015
bola opäť evidovaná ako osoba zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a od 08.10.2015
bola opätovne odhlásená do EÚ. Z uvedenej správy je preukázané, že od 10.09.2014 do 07.12.2014
bola žalovaná evidovaná ako osoba zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, teda súd do07.12.2014 vyživovaciu povinnosť zrušiť nemal, pretože do tohto obdobia nenadobudla schopnosť sama
sa živiť, a teda nebola splnená zákonná podmienka na zrušenie tejto základnej vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom v zmysle ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Nesúhlasí s tvrdením súdu, keď konštatuje,

že už niekoľko rokov spätne dochádza na Slovensku k postupnému zlepšovaniu situácie na trhu práce
a bolo na nej preukázať, že napriek jej maximálnej snahe sú tu okolnosti znemožňujúce jej pracovať.
Poznamenáva, že pokiaľ ide o zlepšovanie v oblasti pracovných ponúk, to neplatí pre všetky regióny
Slovenska, určite nie pre Oravu, kde je vysoká nezamestnanosť. Najbližšie mesto je Dolný Kubín,
v ktorom nie je situácia na trhu práce priaznivá, o čom svedčí tá skutočnosť, že bola v období od

10.09.2014 do 07.12.2014 vedená ako nezamestnaná, pričom príslušný úrad práce takúto osobu vždy
informuje o možných ponukách práce, čo sa však v jej prípade nestalo. Priestor, ktorý vymedzil súd
na nájdenie si zamestnania od 10.09.2014 do 30.09.2014, by bol nepostačujúci
aj na zamestnanie vo vyspelých okresoch. Z dôvodu potreby získania príjmu sa v decembri rozhodla,
že odíde do zahraničia za účelom nájdenia si práce. Anglicko si vybrala práve preto, že tam býva
jej teta, s ktorou sa dohodla, že môže u nej zadarmo bývať a zároveň sa chcela zlepšiť v anglickom

jazyku. V Anglicku neštudovala ani neštuduje. Keby aj chcela v Anglicku študovať, na toto štúdium
by nemala finančné prostriedky. Počas obdobia od 08.12.2014 do 15.07.2015 bola odhlásená z úradu
práce z dôvodu odchodu a pobytu v Anglicku. Odhlásiť z úradu práce sa musela, pretože sa nemohla
pravidelne hlásiť na tomto úrade, ako je to ustanovené. Následne, keď sa v júli 2015 vrátila späť na
Slovensko z dôvodu svadby jej sestry, opätovne sa zaevidovala na úrade práce, a to až do 07.10.2015.

Doma sa zdržala dlhšie za účelom nájdenia si práce, avšak nakoľko si prácu nezohnala, v októbri opäť
odišla do Anglicka. Počas obdobia od 16.07.2015 do 07.10.2015 bola evidovaná ako nezamestnaná a
z tohto dôvodu počas tohto obdobia opäť nebola splnená zákonná podmienka na zrušenie vyživovacej
povinnosti, a to schopnosť samostatne sa živiť. Nevie, akým dokladom by mohla preukázať skutočnosť,
že v Anglicku nie je zamestnaná. Súdu jej tvrdenia nestačili. Avšak nepodložené tvrdenia žalobcu mu

stačili na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ súd konštatoval, že je schopná sama sa živiť a poukázal na
účelovosť jej tvrdení, s takýmto záverom nemôže súhlasiť. Poukazuje na to, že dobrovoľne
nezamestnaná je osoba, ktorá sa odhlásila z úradu práce, pretože sa jej nechce pravidelne tento úrad
navštevovať za účelom hlásenia sa. Táto osoba si ale musí platiť zdravotné poistenie, nakoľko toto jej
neprepláca štát. Z dôvodu jej odchodu do Anglicka sa nemohla pravidelne hlásiť na úrad práce, a preto

bola nútená sa z úradu odhlásiť. Prvýkrát, keď odišla do Anglicka, sa tam zdržiavala 7 mesiacov, počas
ktorých si nenašla riadne platenú prácu. Počas tejto doby vypomáhala svojej tete, nadväzovala kontakty
a párkrát bola na tzv. jednodňových výpomociach, na ktorých zarobila len na nutnú stravu.
Poukazujenaodbornývýkladkust.§78Zákonaorodine,keď priplnoletýchosobáchsatvrdená
zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Najneskôr musí byť zmena

pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti napriek
deklaratórnym účinkom rozsudku neoprávňuje povinného prestať s plnením výživného riadnym plnením.
Až do právoplatnosti rozsudku sa vyhne prípadným trestnoprávnym alebo exekučným následkom
v prípade, ak súd návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti nevyhovie. V aplikačnej praxi sa však
vyskytujú opačné názory, podľa ktorých výživné (okrem maloletých) nemožno priznať za minulé obdobie.

Slovom priznať treba rozumieť nielen prvé určenie, ale aj ďalšie v rozsahu prevyšujúcom prvé určenie.
Zmena výživného pre iných oprávnených okrem maloletých detí je síce možná aj za obdobie
pred začatím konania, ale len v prípade zníženia výživného. Vychádzajúc z uvedeného, ustanovenie
rieši prípady preplatkov v prípade zníženia alebo zrušenia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom za
uplynulý čas. Ak výživné nebolo spotrebované, vzniká nárok na jeho vrátenie. Pokiaľ ide o

zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti pri plnoletých oprávnených osobách v
súvislosti s už uvedenými závermi, ako aj z použitej formulácie „za uplynulý čas“, vyplýva, že ak súd u
takýchto osôb zníži alebo zruší výživné iba za dobu od podania návrhu do rozhodnutia súdu, je plnoletý
povinný vrátiť rozdiel v príslušných sumách, a teda súd neskúma, či poskytnuté výživné spotreboval.
Vzhľadomkvyššieuvedenýmskutočnostiampovažujerozhodnutiesúdu zanesprávne.Žiada,aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Žalobca vo vyjadrení naďalej trvá na návrhu. Súd rozhodol na podklade relevantných dostupných
dôkazov, ktoré vyhodnotil ako postačujúce. Na strane žalovanej došlo ku kvalifikovanej zmene
pomerov, ktorá tvorí predpoklad k zrušeniu vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu. Je nepochybne

preukázané, že žalovaná dobrovoľne ukončila štúdium na vysokej škole ku dňu 09.09.2014. Následne
bola opakovane evidovaná na príslušnom úrade práce alebo vyradená z evidencie uchádzačov o
zamestnanieaodhlásenáajzozdravotnejpoisťovnezdôvoduvycestovaniadoinéhoštátuEÚ.Žalovaná
si sama odporuje vo svojich vyjadreniach, keď raz uvádza, že sa jej nepodarilo nájsť si adekvátnu prácua v inom zase uvádza, že je dobrovoľnou nezamestnanou. Do pozornosti súdu udáva, že aktuálna
minimálna hodinová mzda je v Anglicku pre osoby od 21 do 25 rokov na úrovni 6,70 libry. Žalovaná
spočiatku tvrdí, že v Anglicku nevykonáva žiadnu prácu, ani že neštuduje. V odvolaní tvrdí, že vykonáva

prácu len formou jednodňových výpomocí. Z uvedeného možné vyvodiť, že súd účelovo zavádza.
Za zamyslenie stojí aj to, či nejde o nelegálne vykonávanú prácu. Žalovaná nemá žiadnu objektívnu
prekážku na to, aby sa samostatne živila. V tejto súvislosti poukazuje na judikát Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 24CoP/79/2013. V prípade žalovanej ide o plnoletého zdravého mladého človeka. V konaní zo
strany žalovanej neboli preukázané žiadne existujúce objektívne prekážky, ktoré by jej bránili v možnosti

samostatne sa živiť. Okrem iného právo na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi.
Je namieste zvážiť, či konanie, resp. správanie sa dcéry voči otcovi spĺňa všetky predpoklady správania
sa s dobrými mravmi. Dcéra dlhodobo nekomunikuje s otcom. Napriek tomu, že otec jej prispieva na
jej výživu a výchovu, odmieta s ním komunikovať, a to aj napriek snahe otca zdvorilo ju kontaktovať,
zostala jeho snaha bez povšimnutia. Žalobca sa domnieva, že dcéra je pod silným tlakom matky, k rukám
ktorej je výživné doposiaľ vyplácané. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané, ako sú financie posielané

plnoletej dcére do Anglicka. Informácie o tom, že dcéra je v Anglicku spokojná, že pracuje, má otec od
jej priateľov, avšak nikto nechce tieto skutočnosti pred súdom osobne potvrdiť z obavy pred problémami.
Žiada, aby krajský súd odvolanie žalovanej zamietol a napadnutý rozsudok potvrdil, a pokiaľ sa týka
výroku II., aby zohľadnil čas, ktorý doposiaľ uplynul odo dňa vydania rozsudku 5C/26/2016 zo dňa 18.
mája 2016, a teda, aby zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu zodpovedajúcu výživnému, ktorým sa

bezdôvodne obohatila na jeho úkor odo dňa zrušenia vyživovacej povinnosti. Zároveň žiada, aby krajský
súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

6. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uvádza, že zotrváva na svojom odvolaní. Poukazuje na to, že
domnienky a hypotézy o minimálnej hodinovej sadzbe v Anglicku nie sú ničím podložené, ide o klamlivé

tvrdenia. Žalobca označil za protichodné i tvrdenia, že sa jej nepodarilo nájsť si prácu a že je osobou
dobrovoľne nezamestnanou. Tieto tvrdenia si neodporujú, iba ich vytrhol z kontextu. Trvá na tom, čo
uviedla, že sa na Slovensku stala dobrovoľne nezamestnanou, pretože odišla do Anglicka za tetou a
nie je schopná každé dva týždne chodiť na podpis. Tejto skutočnosti neodporuje to, že sa jej nepodarilo
nájsť si adekvátnu prácu v Anglicku. Žalobca označil jednodňové výpomoci za nelegálne vykonávanú

prácu, a preto žiada, aby toto tvrdenie preukázal, dokázal pred súdom. Lživé tvrdenie o tom, že má od
jej priateľov vedomosť, že v Anglicku je spokojná a pracuje tam, pokladá za absurdné a žiada, aby ho
preukázal pred súdom. Žalobca poukazuje na dobré mravy, na etické princípy, a to aj napriek tomu, že
ich sám nedodržiava a všetky jeho tri dcéry majú z neho strach. O tom, aký bol otec, svedčí i to, že matke
dlžil na jej výživnom nemalú čiastku, ktorá bola vymožená iba prostredníctvom exekúcie. Žiada, aby si

odvolací súd zabezpečil všetky spisy jej rodičov. Plne si uvedomuje zodpovednosť za svoj osud
a tento jej otec nemusí predostierať nálezom Ústavného súdu ČR. Myslí si však, že zo zákonného, ako
i morálneho hľadiska každý dobrý otec deti vyživuje do obdobia, kým si nenájdu prácu, ktorá ich
uživí. Tiež každý dobrý otec nežiada vrátiť spotrebované výživné, ktoré už zaplatil svojej dcére. Žiada,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, pretože jej ako žalovanej odňal právo na spravodlivý

proces.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uvádza, že zotrváva na podanom návrhu. Na strane
žalovanej došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá tvorí predpoklad k zrušeniu vyživovacej
povinnosti. Je nepochybne preukázané, že žalovaná dobrovoľne ukončila štúdium na vysokej škole ku

dňu 09.09.2014. Preukázať, ako sa žalovaná v zahraničí živí, poprípade, či poberá nejaké dávky, je
možné len za pomoci jej osobného „Home Office“, ktorého miestna príslušnosť je určená podľa miesta
jej pobytu, ktorý otcovi však nie je známy. Nie je možné ani uveriť tvrdeniu žalovanej, že matka jej posiela
finančné prostriedky od otca. Jeho dcéra nemá dôvod sa ho obávať, nikdy jej neublížil.

8. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uvádza, že vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne nové skutočnosti
či tvrdenia. Skutočnosť, že dobrovoľne ukončila štúdium na vysokej škole, neznamená, že vyživovacia
povinnosť automaticky zanikla. Poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie
mal preukázané, že bola evidovaná na príslušnom úrade práce ako uchádzať o zamestnanie, a teda
mal preukázané, že bola nezamestnaná. Aj napriek tejto podstatnej skutočnosti rozhodol tak, že zrušil

vyživovaciu povinnosť. Tvrdenia žalobcu o jej zamestnaní v zahraničí, konkrétne v Anglicku, pokladá za
invektívy a účelové tvrdenia. Zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach.9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
žalovanej v rozsahu danom ust. § 65 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) vo
vzťahu k zrušeniu výživného a ust. § 379 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.“) vo vzťahu

k nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia , z ktorého dôvodu sa rozhodnutie odvolacieho súdu
nedotýka odvolaním nenapadnutého výroku III. rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu vo zvyšnej
časti zamietol. Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom v zmysle ust. § 219
ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) rozsudok okresného súdu v napadnutom
rozsahu, t. j. vo výrokoch I., II., IV. potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p.

10. Dňa 1.7.2016 nadobudli účinnosť nové procesné predpisy, Civilný sporový poriadok a Civilný
mimosporový poriadok. Hoci okresný súd rozhodoval za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,
vzhľadom na to, že vec bola predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie za účinnosti nových
procesných kódexov, povinnosťou odvolacieho súdu bolo aplikovať novú procesnú úpravu (§470
ods.1 C.s.p. a §395 ods.1 C.m.p.). Predmetom konania sú dva nároky, ktoré mohli byť uplatnené

samostatne (zrušenie výživného, vydanie bezdôvodného obohatenia), vydanie bezdôvodného
obohatenia predstavuje sekundárny nárok, majúci základ v zrušení výživného. Počnúc od 1.7.2016 sa
konanie o zrušenie výživného, aj keď ide o výživné plnoletej osoby, považuje za nesporové konanie
podľa C.m.p.. Konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia je konaním sporovým, ktoré sa spravuje
ustanoveniami C. s. p. Odvolací súd aplikoval novú právnu úpravu, no označenie strán sporu (žalobca,

žalovaná) ponechal z dôvodu prehľadnosti totožné s označením v čase vyhlásenia rozsudku okresného
súdu vydaného za účinnosti O. s. p.
11. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav veci a vec správne právne posúdil.

12. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie a v
jednotlivostiach naň poukazuje bez toho, aby bolo žiaduce opakovať vecne správne závery súdu prvej
inštancie (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

13. Odvolanie žalovanej odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

14. Odvolateľka spochybňuje zánik vyživovacej povinnosti jej otca ku dňu 30.09.2014, ako tento zánik
vyhodnotil súd prvej inštancie.

15. Trvanie vyživovacej povinnosti upravuje ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine tak, že vyživovacia

povinnosť trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Zánik vyživovacej povinnosti tak nie je viazaný na reálne získanie zdroja príjmu, či už vo forme
zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ale na potencionalitu dosahovania príjmu, t. j. keď
dieťa nadobudne také schopnosti, že je schopné si zabezpečovať výživu samostatne vlastnou prácou.

Posúdenie zániku vyživovacej povinnosti závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom prvostupňový
súd správne poukázal, že medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav,
štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, majetkové pomery a pod.

17. V zásade možno konštatovať, že ukončenie prípravy na budúce povolanie, za plnoletosti dieťaťa,

keď má toto dieťa plnú pracovnú spôsobilosť, za normálneho zdravotného stavu dieťaťa, bez existencie
mimoriadnych okolností, ktoré by znamenali reálnu nemožnosť vstúpiť do pracovného procesu, možno
považovať za nadobudnutie schopnosti živiť sa. Pri ukončení prípravy na budúce povolanie, za plnej
pracovnej spôsobilosti dieťaťa súdna prax iba výnimočne pripúšťa, že vyživovacia povinnosť nezanikla,
spravidla vtedy, keď sú tu iné mimoriadne okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. výrazne zhoršený

zdravotný stav, nepriaznivá situácia na trhu práce, za súčasného aktívneho prístupu dieťaťa k hľadaniu
si vhodného zamestnania. Pokiaľ však ide o žalovanú, ukončením vysokoškolského štúdia prejavila
vôľu nepokračovať v príprave na budúce povolanie. Pri ukončenom stredoškolskom
vzdelaní, za plnej pracovnej spôsobilosti, bez zdravotných kontraindikácii, niet dôvodu konštatovať, že
žalovaná nenadobudla schopnosť samostatne sa živiť. Samotné zaradenie do evidencie uchádzačov o

zamestnanie, neskoršie vyradenie, dobrovoľná nezamestnanosť, odchod do Anglicka, to sú slobodné
rozhodnutia žalovanej, ktoré urobila ako plnoletá osoba s pracovnou spôsobilosťou po ukončení prípravy
na budúce povolanie, súhrn ktorých okolností znamená nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.Bolo naopak na vyživovanej osobe, aby preukázala mimoriadne okolnosti, pre ktoré sa po ukončení
prípravy na budúce povolanie nemohla živiť vlastnou prácou.

18. Za uvedených okolností nebolo dôkaznou povinnosťou žalobcu, aby preukázal, že žalovaná v
Anglicku pracuje. Okresný súd rozhodol vecne správne, keď stanovil zánik vyživovacej povinnosti dňom
30.09.2014, teda ku koncu kalendárneho mesiaca, v ktorom žalovaná ukončila prípravu na budúce
povolanie.

19. Okresný súd zároveň správne zaviazal žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
predstavuje všetky plnenia, ktoré od žalobcu prijala počnúc od 01.10.2014 do apríla 2016, teda za 19
mesiacov po 100,- eur, spolu 1.900,- eur.

20. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd udáva, že zánik vyživovacej povinnosti nastáva
zo zákona, keď nastanú hmotnoprávne skutočnosti spôsobujúce zánik vyživovacej povinnosti. Sú to

skutočnosti, ktoré odvolací súd vyššie uviedol a vo svojom súhrne znamenajú dosiahnutie schopnosti
dieťaťa samostatne sa živiť. Rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti má iba deklaratórnu
povahu. Ani gramatickým, ani teologickým výkladom nemožno dosiahnuť aplikáciu ust. § 77 ods. 1 druhá
veta Zákona o rodine na zánik vyživovacej povinnosti.

21. Odvolateľka poukazuje na morálne aspekty jej narušeného vzťahu s otcom. Tieto však nemôžu
byť dôvodom iného posudzovania zániku vyživovacej povinnosti. Samotné konanie zo strany žalovanej
nemožno hodnotiť za súladné s dobrými mravmi, keď napriek ukončeniu prípravy na budúce povolanie
a nadobudnutiu plnej pracovnej spôsobilosti podala voči otcovi návrh na exekúciu za obdobie, keď
vyživovacia povinnosť otca k nej zjavne neexistovala.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch I., II., IV. potvrdil
ako vecne správny.

23. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o §396 ods.1 C.s.p. s poukazom na ust. §52 C.m.p.,

podľa ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

24. Predmetom konania sú dva nároky, ktoré mohli byť uplatnené samostatne (zrušenie výživného,
vydanie bezdôvodného obohatenia), majú však vzájomnú súvislosť, vydanie bezdôvodného obohatenia

predstavuje sekundárny nárok, majúci základ v zrušení výživného. Počnúc od 1.7.2016 sa konanie o
zrušenie výživného, aj keď ide o výživné plnoletej osoby, považuje za nesporové konanie podľa C.m.p..
Aj keď konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia je konaním sporovým, vzhľadom na skutočnosť,
že tento nárok sa odvíja od rozhodnutia o zrušení výživného ako konania nesporového, posúdil odvolací
súd nárok účastníkov na náhradu trov konania podľa ustanovení C.m.p..

25. Odvolací súd posúdil nárok na náhradu trov konania podľa §52 C.m.p., keď v zásade žiadnemu
účastníkovi nesporového konania nevzniká nárok na náhradu trov voči iným účastníkom nesporového
konania. Výnimku predstavuje iba prípad, keď je to s ohľadom na okolnosti spravodlivé (§ 55 C.m.p.). O
takúto výnimku v danom prípade nejde. Podľa odvolacieho súdu spravodlivému usporiadaniu vzťahov

zodpovedá nepriznanie nároku na náhradu trov účastníkom, aj vzhľadom na to, že ide o spor medzi
otcom a dcérou, ktorý je podľa názoru súdu dôsledkom nezvládnutia rodinných vzťahov v minulosti.
Priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi(otcovi) voči jeho dcére, ktorá je na
prahu profesijného života, by nezodpovedalo spravodlivému usporiadaniu vzťahov.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)