Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/119/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615213087
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615213087.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu CRIF - Slovaka Credit Bureau, s.r.o,
Bratislava, Malý trh 2/A, zast. Advokátskou kanceláriou KUHAJDA s.r.o., Bratislava, Karadžičova 47,
IČO: 47 232 773, proti žalovanému, M. Ď., T.. X.X.W., T.. H. Y., I. XXX/XX, o zaplatenie 309,36 eur istiny
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 2C/328/2015 - 43 z 11.12.2015 Okresného súdu Spišská
Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi l65,80 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 59,20 eur od 3l. 7. 20l2 do zaplatenia, 8,75%
ročne zo sumy 55,36 eur od 28.08.20l2 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 5l,24 eur od 0l.l0.20l2 do
zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Vyslovil,
že žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení , o. i., uviedol, že žalobca sa žalobou , doručenou mu 15.07.2015 domáhal zaplatenia

309,36 eur s prísl. a trov konania, na tom skutkovom a právnom základe, že je právnickou osobou,
ktorá na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej 24.06.2013 so spoločnosťou Telefónica
Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova č. 24, Bratislava, IČO: 35 848 863 (ďalej len „postupca“) s
účinnosťou od 24.06.2013 nadobudla pohľadávku proti žalovanému, že 25.04.2012 uzatvoril žalovaný
zmluvu s postupcom podľa § 44 a nasl. zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté elektronické komunikačné služby a
to konkrétne 25.04.2012 v rámci programu O2 Paušál s účastníckym číslom +XXXXXXXXXXXX. Právny

predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a
sprístupnil a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil
a doručil žalovanému faktúry č. XXXXXXXXXX na 176,02 eur s dátumom splatnosti do 29.06.2012,
ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky bola 143,56 eur , č. XXXXXXXXXX na 66,20 eur s
dátumom splatnosti do 30.07.2012 (žalobca nezapočítal poplatok vo výške 7,- eur za službu O2 Mobil
+), č. XXXXXXXXXX na 62,36 eur so splatnosťou 27.08.2012 (žalobca nezapočítal poplatok 7 eur za
službu O2 Mobil +), č. XXXXXXXXXX T.a 58,24 eur so splatnosťou 30.09.2012 (žalobca nezapočítal

poplatok vo výške 7 eur za službu O2 Mobil+).Postupca podaním z 22.08.2012 vyzval žalovaného na
úhradu dlžnej sumy 294,58 eur, ktorú žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný neuhrádzal predmetné faktúry riadne a včas , právny predchodca žalobcu odstúpil ku dňu
22.09.2012 od zmluvy o pripojení k službám vedeným pod referenčným č. zákazníka XXXXXXXXXXpísomným podaním z 23.08.2012, pričom určil žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie do 15.09.2012.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2002 z 24.06.2013 uzavretej medzi spoločnosťou
Telefónica Slovakia, s.r.o. Bratislava ako postupcom a žalobcom ako postupníkom , bola pohľadávka

vočižalovanémuztitulunezaplatenýchdlžnýchfaktúrvovýškedlžnejistiny309,36eursprísl.postúpená
žalobcovi, ktorý sa dožadoval aj úhrady úrokov z omeškania. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb uzavretej medzi postupcom a žalovaným 25.04.2012 mal súd preukázanú pravdivosť tvrdenia
žalobcu v žalobe ohľadom neuhradenia poskytnutých hlasových služieb. Vychádzajúc z § 52 ods. 1,
§ 53 ods. 1 Obč. zák. , urobil záver, že Zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá medzi

postupcom a žalovaným je podľa cit. zák. ust. spotrebiteľskou zmluvou a tieto ust. sa na ňu vzťahujú.
Citujúc znenie § 5b zák. č.. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zmenený s účinnosťou od 1.5.2014,
§ 100 ods. 1, § 101, § 420 ods. 1, § 5l7 ods. 2 Obč. zák., § 153 ods. 1 a § 160 ods. 1 O.s.p.,
poukázal na to, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom
založeným štandardizovanou spotrebiteľskou zmluvou, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti.
Urobil záver, že žalovaný bol účastníkom zmluvy ako spotrebiteľ, preto uplatňovaný nárok žalobcu
posudzoval podľa noriem spotrebiteľského práva, predovšetkým z pohľadu, či žalobca neuplatňuje svoje
nároky z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je neplatná. Konštatoval, že žalovaný sa v zmluve
uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu 25.04.2012 zaviazal riadne platiť úhrady za poskytované

služby, že riadne a včas neplatil cenu poskytnutých služieb ku dňu podania žaloby v celkovej výške
309,36 eur. Na základe § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., v danej veci prihliadol aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu premlčania nároku. Vychádzajúc z § 100 ods. 1
a § 101 Obč. zák. (ich znenie citoval) , poukázal na to, že žalobca sa domáha od žalovaného zaplatenia
309,36 eur žalobou, podanou uňho 15.07.2015. Zo žalobcom predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX , z

ktorej uplatňuje zaplatenie 143,56 eur, mu vyplynulo , že faktúra bola splatná 29.06.2012, že trojročná
premlčacia doba na uplatnenie práva začala žalobcovi plynúť 30.06.2012, t.j. odo dňa nasledujúceho
po splatnosti uvedenej faktúry, žalobca podal žalobu na súde až 15.07.2015, teda po uplynutí trojročnej
premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 30.06.2015. Vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu
voči žalovanému z dôvodu premlčania nároku, kedy súd musel na premlčanie prihliadnuť podľa platnej

právnejúpravyajbeznávrhu,žalobužalobcučodosumy143,56eurzamietolavyhovelžalobevrozsahu
165,80 eur, v ktorom rozsahu nezaplatené faktúry , splatné 30.07.2012, 27.08.2012 a 30.09.2012 boli
uplatnené dôvodne. Súd zaviazal žalovaného i k zaplateniu úrokov z omeškania z dievčích súm podľa
výroku rozhodnutia a to nasledujúcim dňom po splatnosti faktúr. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 2 O.s.p.

3. Žalobca voči výroku rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, podal v zákonnej
lehote odvolanie.

4.Uviedol,ževzhľadomktomu,žežalovanýneuhrádzalpredmetnéfaktúryriadneavčasodstúpilprávny

predchodca žalobcu ku dňu 22.09.2012 od zmluvy o pripojení k službám vedeným pod referenčným
č. zákazníka XXXXXXXXXX písomným podaním z 23.08.2012, pričom určil žalovanému dodatočnú
lehotu na plnenie do 15.09.2012. Citujúc znenie § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov , poukázal na to, že uvedený zákon je
zákonom lex specilis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a tým pádom sa na predmetný vzťah majú

aplikovať ust. tohto zákona. Citujúc aj znenie § 44 ods. 12 zák.č. 351/2011 Z.z. , poukázal na to, že
v tomto konkrétnom prípade jeho právny predchodca uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy a
to ku dňu 22.09.2012 a tým pádom premlčacia lehota začala plynúť 23.09.2012 , že jeho právo by
sa premlčalo 23.09.2015 a nakoľko žaloba bola na súde podaná 15.07.2015, žalovaný nárok nie je
premlčaný. Navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prípade,

že odvolací súd nebude súhlasiť s jeho argumentáciou, žiadal prerušiť konanie. Citujúc znenie § 100
ods. 1 druhá veta Obč. zák. , § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od
01.05.2014 , poukázal na to, že právna úprav a platná v SR do 30.04.2014 umožňovala spotrebiteľom
brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za

účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b ZoOS, v ktorom prikázala orgánom
rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdov) ex offo prihliadať na nemožnosť
uplatneniapráva,naoslabenienároku predávajúcehovočispotrebiteľovi,vrátanejehopremlčaniaalebo
inú prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoréby zabezpečili plynulý prechod z dosiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového
režimu. Vychádzajúc z čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 152 ods. 4 Ústavy
SR , uviedol, že Ústava SR priznáva každému z účastníkov súdneho konania rovnaké postavenie.

Zákonodarca prijatím § 5b ZoOS uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok
veriteľa zamietnuť, resp. nepriznať veriteľovi uplatnený nárok v plnej výške, čím zákonodarca de facto
zlegalizovalpostaveniesúduakoadvokátadlžníka.PorušiltýmÚstavouSRamedzinárodnýmizmluvami
garantované právo prístupu k nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti účastníkov konania, ktorá sa
v civilnom procese prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia

subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Nedovoleným spôsobom
takzasiaholdoprincípovprávnehoštátu.ObdobnýprávnynázorzaujalajOSKošiceII,ktorý 08.09.2015
podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s čl. 1 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa názoru OS Košice II, zásadný rozpor § 5b ZoOS s Ústavou SR
je daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka -
spotrebiteľa a to tým, že nestranný súd (prípadne iný orgán) má povinnosť prihliadať na oslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto
ochrana jedného z účastníkov občianskeho súdneho konania je podľa názoru OS Košice II v rozpore
s princípom nestrannosti súdu a teda aj s princípom právneho štátu. Citujúc znenie § 109 ods. 1 písm.
b) a ods. 2 písm. c) O.s.p. navrhol konanie prerušiť do ukončenia konania na Ústavnom súde SR RVP

1272/2015 a to do ukončenia tohto konania.

5. Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, odvolaním nebol napadnutý,
nadobudol právoplatnosť, preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. na prejednanie a odvolanie nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 os. 1, 2 C.s.p.
lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil. Odvolací súd sa s jeho odôvodnením

v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie žalobcom.

7. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že súd vec
nesprávne právne posúdil, od 1.7. 2016 uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku

(ďalej len „C.s.p.“).

8. Uvedený odvolací dôvod nie je daný.

9. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, to znamená z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu.

10. Výhrada žalobcu, že jeho právny predchodca uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy, a to ku
dňu 22.09.2012 a že premlčacia lehota začala plynúť 23.09.2012 a že jeho právo by sa premlčalo

23.09.2015, nemá žiaden právny význam.

11. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu, že z predloženého dokladu- faktúry č.
XXXXXXXXXX, ktorou si uplatňoval zaplatenie 143,56 eur vyplýva, že faktúra bola splatná 29.06.2012,
od ktorej splatnosti bola počítaná trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva, ktorá začala žalobcovi

plynúť 30.06.2012, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej faktúry. Žalobca podal žalobu na
súde 15.07.2015, po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 30.06.2015, v dôsledku
čoho žalobu , čo do zaplatenia 143,56 eur súd zamietol. Je potrebné poukázať aj na to, že ani
„Odstúpenie od zmluvy z 23.08.2012“ (fotokópia na č.l. 17 spisu) neposunula, resp. nezmenila termín
splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX na zaplatenie 143,56 eur splatnej 29.06.2012 lebo odstúpenie od

zmluvyz23.08.2012bololenupozornenímprávnehopredchodcužalobcuprežalovaného,ževprípade,
ak dlžnú čiastku 232,22 eur (v tejto sume bola zrejme zahrnutá aj dlžná suma 143,56 eur) neuhradí
najneskôr do 15.09.2012 , ukončí zmluvu o pripojení k službám.12. Pokiaľ ide o výhrady žalobcu ohľadom aplikácie znenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. zákona o
ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.01.2014 a jeho návrhu na prerušenie odvolacieho konania z
dôvodu konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp.zn. ERV/12672/2015 , je potrebné uviesť,

žeodvolacísúdsanestotožnilsnázoromžalobcu,žeexistujúdôvodynaprerušenieodvolaciehokonania
( v čase rozhodovania odvolacieho súdu uvedené v § 162 ods. 1 písm. b) a § 164 C.s.p.).

13. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. sú prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

16. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák.č. 757/04 Z.z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súduoprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).