Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113215557
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6113215557.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu K.. Y. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. XXXX/X, XXX XX T., právne zastúpeného JUDr. Vojtechom
Horváthom, advokátom, so sídlom Moyzesova 22, 902 01 Pezinok, IČO: 31 864 058, proti žalovanému
T. L., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Y. XXXX/X, XXX XX F. F., právne zastúpenému URBÁNI
& Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o zaplatenie
2.228,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 16C/168/2014-219 zo dňa 25. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 25. 01. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovisumu2.228,71Eursúrokomzomeškaniavovýške5,75%ročneod23.04.2013dozaplatenia
a nahradiť trovy konania v sume 133,50 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (prvý
výrok). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 1.272,49 Eur,

k rukám jeho právneho zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (druhý výrok).
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný listom zo dňa 11. 04.
2013 na úhradu faktúry č. SKP130001 zo dňa 08. 04. 2013, splatnej dňa 22. 04. 2013, vystavenej na
sumu 2.142,24 Eur a faktúry č. SKP130002 zo dňa 08. 04. 2013, splatnej dňa 08. 04. 2013, vystavenej
na sumu 86,47 Eur. Svedkyňa Y.. E. J. k veci uviedla, že vloženie sumy 5.500,- Eur do spoločnosti v
zmysle pokladničnej knihy je vkladom spoločníka a nie úhradou faktúr.
Okresný súd mal z výpovede svedkyne Y.. E. J. preukázané, že z finančných prostriedkov úpadcu

došlo k zaplateniu súkromných aktivít žalovaného. Žalovaný v konaní uviedol, že sumu 5.500,- Eur
uhradil za účelom zaplatenia základných režijných nákladov úpadcu. Z tohto tvrdenia ani z predloženej
pokladničnej knihy súdu nevyplýva, že predmetnou úhradou došlo k úhrade splatných faktúr, ktoré boli
predmetom konania. V zmysle pokladničnej knihy došlo dňa 18. 04. 2011 ku vkladu sumy 5.500,- Eur ako
vkladu spoločníka a do dňa 19. 04. 2011 sa tento vklad minul na iné účely ako na úhradu predmetného
dlhu. Podľa názoru okresného súdu žalovaný v konaní nepreukázal relevantným dôkazom, že jeho dlh
bol voči žalobcovi splatený, preto prvoinštančný súd vyhovel žalobe v celom rozsahu.

Pretože žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním peňažného dlhu, prvoinštančný súd priznal
žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5,75% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr zo dňa
08. 04. 2013.O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,O.s.p.“).
V konaní bol úspešný žalobca v celom rozsahu, preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť súdny poplatok vo výške 133,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.272,49 Eur
(5x 91,29 Eur za prípravu a podanie na súd, 4 x účasť na pojednávaní a 4 x 8,39 Eur + 7,81 Eur ako
náhradu výdavkov + 20% DPH vo výške 212,08 Eur). Za náhradu straty času na pojednávanie za cestu
PE - BB a späť okresný súd priznal sumu 562,40 Eur (4x účasť na pojednávaní dňa 09. 02. 2015, 24.
06. 2015, 19. 08. 2015 a 25. 01. 2016 pri trvaní 2 x 2,5 h = 10 polhodín x 13,98 Eur).

2. Proti rozsudku okresného súdu žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania. V odvolaní poukázal na to, že žaloba je nedôvodná, pretože on ako fyzická osoba
vložil do pokladne spoločnosti P.S. ELMONT - stav, s. r. o. dňa 18. 04. 2011 hotovosť vo výške 5.500,-
Eur. Tento vklad urobil na základe toho, že ho účtovníčka upozornila na nezrovnalosti v účtovníctve

týkajúce sa prác vyfakturovaných na spoločnosť P. S. ELMONT - stav, s. r. o., ktoré boli vykonané na
jeho súkromnom majetku. Účtovníčka nevedela špecifikovať, o akú sumu sa jedná, preto vložil väčšiu
sumu do pokladne spoločnosti z dôvodu urovnania svojho dlhu za účelom úhrady faktúr, ktoré následne
po vyhlásení konkurzu na majetok P.S. ELMONT - stav, s. r. o., prefakturovala správkyňa konkurznej
podstaty a opätovne mu ich zaslala. Podľa jeho názoru prvoinštančný súd nesprávne zistil skutkový stav

i ohľadne výberu sumy 2.950,- Eur dňa 24. 05. 2011 s poukazom na to, že pred samotným výberom
uvedenej sumy do pokladne vložil vklad nazvaný dotácia vo výške 2.950,- Eur. Tvrdenia svedkyne Y..
E. J., ktorá dávala do súvislosti vklad zo dňa 18. 04. 2011 vo výške 5.500,- Eur s výberom sumy z
pokladne zo dňa 24. 05. 2011 vo výške 2.950,- Eur neobstoja. Zdôraznil, že okresný súd sa dostatočne
nevysporiadal s výberom sumy 2.950,- Eur z pokladne spoločnosti P.S. ELMONT - stav, s. r. o.. Poukázal

na to, že pred výberom sumy 2.950,- Eur z pokladne spoločnosti bol učinený vklad v tej istej výške, a
preto sa nemohlo jednať o časť vrátenej pôžičky zo sumy vkladu 5.500,- Eur, ako to tvrdil žalobca.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Podľa jeho názoru odvolaním napadnutý

rozsudok vychádza zo správnych skutkových zistení a zo správneho právneho posúdenia veci.
Napadnutý rozsudok je akceptovateľným spôsobom odôvodnený, súd prvej inštancie rešpektoval
právo, konal v súlade so zmyslom a účelom dotknutej právnej úpravy a jeho rozsudok je spravodlivý.
Účelová obrana žalovaného obsiahnutá v jeho odvolaní je identická s jeho obranou pred súdom
prvej inštancie. Žalovaný tvrdil a tvrdí určitú skutočnosť, ktorú však ničím nepreukázal, hoci nesie

procesnú zodpovednosť za to, že v konaní svoje tvrdenia hodnoverným spôsobom preukáže. Z
uvedeného dôvodu žalovaný neuniesol dôkaznú povinnosť a jeho tvrdenia sú účelovo vykonštruované.
Zo strany žalovaného ide o procesnú obštrukciu, ktorej cieľom je bezdôvodné odďaľovanie meritórneho
rozhodnutia vo veci.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní voči rozsudku
okresného súdu. Využil všetky legitímne právne prostriedky, ktoré mu zákon priznáva a v žiadnom
prípade nie je možné jeho konanie klasifikovať ako reálne porušenie práva žalobcu na spravodlivý
proces, pretože využíva právom dovolené právne prostriedky, medzi ktoré patrí aj podanie riadneho
opravného prostriedku, a to odvolania.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného opätovne žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť,
pretože vychádzal zo správnych skutkových zistení a zo správneho právneho posúdenia veci. Opätovne
uviedol,žerozsudokokresnéhosúdujeakceptovateľnýmspôsobomodôvodnenýaspravodlivý.Zároveň
si uplatnil trovy odvolacieho konania.

6. Odvolanie žalovaného bolo podané dňa 14. 03. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1

uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prváCSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Bezdôvodné obohatenie je upravené v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) a

nasl. Bezdôvodné obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka v pozitívnom vymedzení je majetkový
prospech získaný 1/ plnením bez právneho dôvodu, 2/ plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
3/ plnením z neplatného právneho úkonu, 4/ z nepoctivých zdrojov, 5/ plnením za toho, kto podľa
práva mal plniť sám. Subjekt, ktorý sa bezdôvodne obohatil, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie
oprávnenému subjektu, t.j. v prospech toho, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.
9. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku

porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom
definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
však vznikne len za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného
obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma,
ktorá postihuje inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného

obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby, a napokon, že nejde o prípad,
keď Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje
(uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 92/2010 z 19. januára 2012).
10. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v civilnom procese sa nazýva povinnosť tvrdenia a
vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí,

že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej
povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie
povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví v
rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore. Pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok
vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov

(§ 191 ods. 1 CSP). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho
logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej
logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom
postupe. V priebehu dokazovania súd po vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej

hodnotílendôkazyzostávajúce,tedadôkazydôležitéaprávnerelevantné,ktorétrebaposúdiťzhľadiska
ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz
posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú
svojim obsahom pravdepodobné alebo nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov
v ich vzájomných súvislostiach tak, aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé,

tvorili ucelenú a logicky usporiadanú reťaz.

11. Odvolací súd zhodne so záverom formulovaným v napadnutom rozsudku uvádza, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdení, že vklad žalovaného dňa 18. 04. 2011 vo výške 5500,- Eur
označený ako „vklad spoločníka“ bol zložený na účet P.S. ELMONT stav, s.r.o., so sídlom Ďumbierska

2, Banská Bystrica, IČO: 36 034 975 (ďalej aj ,,právny predchodcu žalobcu“) za účelom úhrady plnenia,
ktoré právny predchodca žalobca zaplatil za žalovaného dodávateľom za poskytnuté služby žalovanému
na jeho súkromné účely. Jednalo sa o :1/ prepravu debnenia dňa 30. 09. 2010 na Suchý Vrch žeriavom
tov. značky EČ: F.-XXX F., pričom zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k úhrade sumy 86,47
Eur na základe faktúry č. 10011172 splatnej dňa 30. 09. 2010 R. H., so sídlom V.F. F. X, Banská Bystrica,

IČO: 17 840 252, 2/ preddavok na dodanie a montáž brány M. 5290x2480 mm vo výške 800,- Eur,
ktorý právny predchodca žalobcu zaplatil dodávateľovi POLLUX-PLUS, s.r.o., so sídlom Kynceľová
2012, Banská Bystrica, IČO: 36 011 924 na základe faktúry č. 1001375, splatnej dňa 15. 09. 2010,
3/dodanie a montáž brány M. 5290x2480 mm s príslušenstvom v sume 1179,85 Eur, ktorú právny
predchodca žalobcu zaplatil dodávateľovi POLLUX-PLUS, s.r.o., so sídlom Kynceľová 2012, Banská

Bystrica, IČO: 36 011 924 na základe faktúry č. 1001416, splatnej dňa 30. 09. 2010, 4/ dodanie a
naprogramovanie diaľkového ovládača vo výške 162,39 Eur ktorý právny predchodca žalobcu zaplatil
dodávateľovi POLLUX-PLUS, s.r.o., so sídlom Kynceľová 2012, Banská Bystrica, IČO: 36 011 924 na
základe faktúry č. 1001447, splatnej dňa 18. 10. 2010.12. Podľa ustanovenia § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal
plniť sám. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci došlo k naplneniu hypotézy citovaného

ustanovenia OZ, a to: a) povinnosť plniť voči dodávateľom mal žalovaný, b) k plneniu dodávateľom došlo
právnym predchodcom žalobcu (inou osobou) bez právneho dôvodu, c) plnením právnym predchodcom
žalobcu došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.

13. Pretože na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia plnením právneho

predchodcu žalobcu za žalovaného, ktorý podľa práva mal plniť sám, žalovaný bol povinný
bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
vydania bezdôvodného obohatenia žalobcovi (eventuálne právnemu predchodcovi žalobcu). Tvrdenia
žalovaného ohľadne zaplatenia sumy 5.500,- Eur dňa 18. 04. 2011 právnemu predchodcovi žalobcu z
titulu úhrady bezdôvodného obohatenia odvolací súd považoval za účelové, tendenčného charakteru.
Ani z označenia dôvodu zaplatenia sumy 5.500,- Eur „vklad spoločníka“ nie je možné vyvodiť, že

vklad bol zložený za účelom úhrady plnenia, ktoré právny predchodca žalobca zaplatil za žalovaného
za účelom úhrady dodávky služieb v prospech žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
aj na argumentáciu žalovaného v odpore zo dňa 13. 05. 2014 proti platobnému rozkazu č.k.
14Ro/202/2013-55 zo dňa 10. 03. 2014, ktorou popieral, že by mal voči žalobcovi dlh v žalovanej výške,
pričom namietal odobratie tovaru výhradne ním a použitie tovaru na jeho súkromné účely (č.l.58 spisu).

14. Ohľadne odvolacej námietky žalovaného týkajúcej sa výberu sumy 2.950,- Eur a jej vrátenia
právnemupredchodcovižalobcuodvolacísúdpovažujezapotrebnédodať,žetátojeprávneirelevantná,
pretože výber a vrátenie sumy 2.950,- Eur nemal súvis s predmetom konania, keďže žalovaný tvrdil,
že zaplatením sumy 5.500,- Eur dňa 18. 04. 2011 mal vydať bezdôvodné obohatenie právnemu

predchodcovi žalobcu.

15.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduakovecnesprávnypodľaustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania, pretože okresný súd
náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. (§ 255 ods. 1 CSP),

pričom rozhodol vecne správne, keď uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania,
ktoré de facto predstavujú účelne vynaložené trovy jej právneho zastúpenia.

16. Ako bolo uvedené, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalovaný v odvolaní
nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu žalobcovi

priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd sa potom touto otázkou (výškou
priznaných trov konania) nezaoberal.

17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

18. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).