Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Veronika Poláčková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31CoE/36/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615204213
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615204213.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov
senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Pavla Polku, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Z. XX, XXX XX X., vo veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený: 1/
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, zast. konateľom JUDr. Martinom Máčajom,
advokátom, 2/ Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, zast. konateľom doc.
JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátom, proti povinnému: W. V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom L. XXX/X, I. T., zomr. dňa XX.XX.XXXX, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
1Er/2085/2015-9 zo dňa 24.06.2015, takto jednomyseľne
r o z h o d o l :
uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd pri aplikácii § 251 ods. 4,
§ 103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) exekúciu zastavil.
O trovách exekučného konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal. Exekučný titul v
predmetnom konaní predstavoval rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenská
rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 00692/09 zo dňa 11.05.2009. Okresný súd dospel k záveru, že o žiadosti
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie voči povinnému na základe totožného exekučného titulu
okresný súd už právoplatne rozhodol tak, že exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok
priznáva zákonom nedovolené plnenie v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod
sp. zn. 5Er/551/2009. Prekážka rozhodnutej veci je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť.
Oprávnený sa opakovane domáha voči povinnému plnenia z toho istého rozhodcovského rozsudku. Súd
už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je
neprípustná a toto rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Pokiaľ oprávnený nedisponuje
iným exekučným titulom, je vylúčené, aby si novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek
nároky z listiny, ktorú už súd vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podanie odvolania
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. písm. a), b) a písm. f) a § 221 O.s.p. Podľa
názoru oprávneného nie je možné v danej fáze konania rozhodnúť o zastavení exekučného konania. V
tejto fáze príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia
o u zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. V tomto smere poukázal oprávnený na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.01.2013, sp. zn. 7Cdo 108/2012. Exekučný súd nesprávne aplikoval
ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, §104 ods. 1 a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možnéna predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57
ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať
zásaduresiudicata.Navytvorenieprekážkyrozhodnutejvecinestačí,aksavkonanínevyslovímeritórny
záver a konanie skončí z procesných dôvodov (napr. zastavenie konania pre späťvzatie, zamietnutie
žaloby pre absenciu naliehavého právneho záujmu), ale je nutné, aby bola vec meritórne prejednaná.
Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a
predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci, nerozhoduje sa o merite veci, ale predstavuje len proces. Zákonodarca v Exekučnom poriadku
úmyselne neuvádza prekážku veci rozhodnutej ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu a
nemal v úmysle, aby táto vada bola uplatňovaná použitím ust § 251 ods. 4 O.s.p., keďže obdobnú vadu
konania, litispendenciu, Exekučný poriadok obsahuje v ust. § 36 ods. 3.
3. Odvolací súd vec preskúmaval aplikujúc v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ustanovenia
zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.07.2016, a to vzhľadom na ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že účinky procesných
úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré bolo možné napadnúť
týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario),
preskúmal uznesenie súdu a dospel k záveru, že v konaní sa vyskytla vada, pre ktorú by bolo napadnuté
uznesenie potrebné pri aplikácii § podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušiť a exekučné konanie pri
aplikácii § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 161 ods. 1 CSP a § 62 CSP zastaviť, avšak vzhľadom na to,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil.
5. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
6. Zo šetrenia vykonaného okresným súdom mal krajský súd za preukázané, že povinný dňa 12.04.2014
zomrel, dedičské konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku. Vzhľadom na to, že povinný zomrel
pred začatím exekučného konania - 14.03.2015, bolo potrebné exekučné konanie zastaviť.
7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového
poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď zistil, že oprávnený ohľadne
svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom
oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) nárok na
náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.
8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.