Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/417/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114207745
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114207745.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcu: O. Z., nar. XX.
XX. XXXX, bytom P. XXXX, XXX XX E., práv. zast. URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17,
Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovaným: 1/ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance
Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, adresa pre doručovanie Nám. Štefana Moyzesa
9, Banská Bystrica, právne zastúpený Miroslav Maďar, s. r. o. Robotnícka 6, Banská Bystrica, 2/ T..
C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. I. XXXX/XX, P., práv. zast. JUDr. Petrom Púchovským, advokátska
kancelária KOVAL & spol., Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 33 759 537, o náhradu škody, na

odvolaniežalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBanskáBystricazodňa24.06.2016,č.k.9C/95/2014
- 164, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, vo výroku o
povinnosti zaplatiť na účet okresného súdu z titulu náhrady trov štátu sumu 47,82 eur a vo výroku o
trovách konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúduložilžalovanej2/povinnosťzaplatiťžalobcoviúrokzomeškania

zo sumy 4 794,60 eur vo výške 8,75% ročne od 04. 12. 2012 do 26. 01. 2015 v lehote troch dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia. Konanie ohľadom návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 1 055,18 eur s
9,5% úrokom z omeškania ročne od 12. 07. 2012 až do zaplatenia, z titulu náhrady škody na tovare
zastavil. Konanie ohľadom návrhu na náhradu škody z titulu bolestného vo výške 4 794,60 eur s úrokom
z omeškania od 27. 01. 2015 vo výške 9,5% ročne až do zaplatenia zastavil. V prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť na účet okresného súdu z titulu náhrady trov
štátu sumu 47,82 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia sumy 12 043,54 eur
spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 12. 07. 2012 v dôsledku škody utrpenej pri dopravnej
nehode dňa 12. 06. 2012. Nárok v žalovanej výške pozostával zo škody na zdraví z titulu bolestného vo
výške 4 794,60 eur a škody na potravinárskom tovare, ktorý sa nachádzal v motorovom vozidle a mal
byť zakúpený v hodnote 7 021,42 eur. Z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu ohľadom náhrady škody

z titulu bolestného pre úhradu žalovaným 1/ dňa 27. 01. 2015, súd prvej inštancie konanie zastavil.
Predmetom sporu tak zostala náhrada škody za zničený potravinársky tovar v hodnote 7 021,42 eur,
ako aj príslušenstvo, úrok z omeškania zo sumy 4 794,60 eur od 12. 07. 2012 do 26. 01. 2015 v
zákonnej výške. V priebehu konania zobral žalobca žalobcu späť aj ohľadom zaplatenia sumy 1 055,18eur s požadovaným úrokom z omeškania, keďže opätovne zo strany žalovaného 1/ došlo k úhrade.
Aj v tejto časti súd prvej inštancie konanie pre dispozíciu so žalobou podľa ust. § 96 O. s. p. zastavil.
Vo zvyšku uplatňovaného nároku na úhradu škody spôsobenej znehodnotením tovaru pri dopravnej

nehode zotrvával. Nárok na náhradu škody voči žalovanému 1/ bol uplatnený v zmysle ust. § 427 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná 2/ zapríčinila dopravnú nehodu dňa 12. 06. 2012 a voči nej bol
nárok uplatňovaný v zmysle ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná 2/ sa bránila s tým, že
dopravná nehoda bola spôsobená pri vykonávaní činnosti v rámci jej pracovno-právnych povinností. Z
dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že dopravná nehoda bola spôsobená na ceste

z miestna výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, do miesta bydliska žalovanej 2/. Nejednalo sa
o úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných povinností v zmysle ust. § 220 ods. 2 Zákonníka práce
v spojení s ust. § 179 a § 221 Zákonníka práce. Vzhľadom na to, súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobca mal právo uplatniť si nárok, nielen voči žalovanému 1/, ale aj voči žalovanej 2/ ako škodcovi.

3. Následne súd prvej inštancie riešil otázku existencie a výšky škody, ako aj otázku príčinnej súvislosti

medzi dopravnou nehodou a vzniknutou škodou. Poukázal na to, že dôkazné bremeno na preukázanie
existencie škody, ako aj príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou, bolo na
žalobcovi. Dôkazy vykonané jednak v trestnom konaní 1T/140/2012, ako aj v konaní pred súdom prvej
inštancie, nepreukázali bez všetkých pochybností koľko a aký druh mäsa v deň dopravnej nehody
žalobca zakúpil, t. j. zaplatil a prevzal, ako aj koľko a akého druhu mäsa bolo znehodnotené v priamej

príčinnejsúvislostisovzniknutouškodovouudalosťou.Vyjadreniažalobcuvpriebehukonaniavyhodnotil
ako nehodnoverné s tým, že nakúpený tovar v deň keď došlo k dopravnej nehode bol fakturovaný dvomi
faktúrami pod rovnakým číslom s rôznym množstvom a skladbou od jedného dodávateľa. Poukázal na
to, že pokiaľ došlo k vystaveniu druhej faktúry na vyššiu sumu a vyššie množstvo zakúpeného tovaru,
postupom tak, ako uvádzal žalobca, t. j. dodatočnou dodávkou hovädzieho mäsa, nevysvetľuje to, z

akéhodôvoduprikonečnejfaktúreubravčovéhomäsabolamenšiaváhaprijednotlivýchpoložkách.Tiež
súd prvej inštancie poukázal na spornosť v tom, že skôr vystavená faktúra s tým istým číslom, nebola
po vystavení následnej konečnej faktúry zlikvidovaná. Rovnako vyhodnotil za nevieryhodné tvrdenie
žalobcu o množstve zakúpeného mäsa aj z dôvodu, že spolu so zakúpeným tovarom, na ktorý bola
vystavená faktúra o hmotnosti 954,95 kg, mal zakúpiť žalobca aj tovar pre súkromné účely o hmotnosti

259 kg bravčových poliek a 115,50 kg hovädzích štvrtiek. Spolu mal teda viesť tovar o váhe 1324,45 kg,
čo prevyšuje nosnosť motorového vozidla (1300 kg). Rovnako poukázal na fotodokumentáciu založenú
v trestnom spise, ktorá nezodpovedá množstvu aké sa nachádzalo po dopravnej nehode na podlahe
vozidla. Rozpor bol aj vo výpovediach žalobcu o spôsobe naloženia mäsa a jeho druhu s výpoveďou
svedka - šoféra motorového vozidla. Rovnako vyhodnotil súd aj spornosť s poukazom na príčinnú

súvislosti medzi dopravnou nehodou a vznikom škody predstavujúcou znehodnotenie tovaru, keď po
dopravnej nehode syn žalobcu odtiahol motorové vozidlo aj s tovarom nachádzajúcim sa v poškodenom
motorovom vozidle, ktorý nebol znehodnotený haváriou tým spôsobom, že by vypadol na vozovku,
domov. Potom nie je zrejmé z akého dôvodu tovar nebol presunutý do chladiacich zariadení prevádzky
žalobcu, ale následne bol odvezený do prevádzky tretej osoby za účelom likvidácie mäsa. Rovnako

bola spochybnená aj samotná likvidácia tohto tovaru, vzhľadom na časový odstup od dopravnej nehody
do doby, kedy mal byť tovar zlikvidovaný. Za nevieryhodné považoval súd prvej inštancie aj tvrdenie
žalobcu, že na druhý deň tretia osoba zistila, že tovar je znehodnotený a aj napriek tomu skladovala
tento tovar v množstve uvádzanom žalobcom od nasledujúceho dňa po dopravnej nehode do 26. 06.
a do 04. 07., navyše aj toto uskladnenie sa realizovalo v chlade. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie

konštatoval, že žalobca nepreukázal jednoznačne existenciu škody, ani čo do rozsahu, ani čo do výšky
a ani príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a tvrdenou škodou. Preto žalobu ako nedôvodnú v
prevyšujúcej časti zamietol.

4. Pokiaľ si žalobca uplatňoval úrok z omeškania zo sumy 4 794,60 eur titulom bolestného, nárok

nebol žalovanými spochybňovaní ani čo do základu, ani čo do výšky, vzhľadom na posudok MUDr. V.
v trestnom konaní. V priebehu konania žalovaný 1/ uvedenú sumu uhradil. Okrem bolestného žiadal
priznať aj úrok z omeškania s poukazom na znenie ustanovenia § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z.,
pretože plnenie žalobcovi nebolo poskytnuté v zákonnej lehote. Ako vyplýva z rozhodnutia súdu prvej
inštancie, žalovaný 1/ nárok nespochybňoval, ale poukázal, že tento nárok si žalobca uplatnil až v

konaní, doručením žaloby. Súd vzhľadom na to vo vzťahu k žalovanému 1/ opätovne konštatoval, že
žalobca nepreukázal, či nárok na úrok z omeškania vo vzťahu k nároku na náhradu škody z titulu
bolestného je dôvodný, t. j. či k plneniu došlo po uplynutí lehoty v zmysle zák. č. 381/2001 Z. z. Z
uvedených dôvodov návrh v tejto časti voči žalovanému 1/ zamietol ako bezdôvodný. Voči žalovanej2/ nárok bol uplatnený v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ, preto súd vychádzal z ustanovení Občianskeho
zákonníka, konkrétne § 563 a § 517 ods. 2 OZ. Vo vzťahu k žalovanej došlo k uplatneniu tohto nároku
v zápisnici o výsluchu žalobcu, ako poškodeného dňa 03. 12. 2012, v rámci trestného konania. Súd

potom žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania od tohto dátumu. Výška úroku z omeškania bola
priznaná v zákonom prípustnej maximálnej výške s poukazom na nariadenie Vlády SR č. 87/95 Z. z. a
v prevyšujúcej časti aj nárok voči žalovanej 2/ v tejto časti bol zamietnutý.

5. Pri rozhodovaní o trovách štátu súd vychádzal z ust. § 148 Občianskeho súdneho poriadku a tieto

predstavovali trovy vynaložené prekladateľke do poľského jazyka vo výške 47,82 eur, na zaplatenie
ktorých bol zaviazaný neúspešnejší účastník. O trovách konania následne súd rozhodol s poukazom
na ust. § 142 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 146 ods. 2 O. s. p.

6. Proti výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorými súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol,
a ktorými rozhodol o trovách štátu a trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote žalobca

odvolanie. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odôvodnenosť vzniknutého právneho nároku v zamietnutej výške titulom náhrady škody za
zničený potravinársky tovar, je podľa odvolateľa daná v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 1T/140/2012, keďže žalobca bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný

na občiansko-právne konanie. Ďalej odvolateľ poukazoval na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, kde okresný súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie
škody, ako aj príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti, prípadne prevádzkou motorového vozidla
a vzniknutou škodou. Odôvodnenie rozhodnutia poukazuje na rozpory vo faktúrach a množstve
potravinárskeho tovaru, avšak odvolateľ tieto považuje za „mierne nezrovnalosti“ v hmotnosti reálne

prepravovaného tovaru vo vozidle. Navyše, pokiaľ súd poukázal na preťaženie motorového vozidla,
takéto preťaženie je v rámci tolerancie 5% a zodpovedá norme. Podľa odvolateľa
sa príslušný vo veci konajúci súd zaoberal v právnej veci nepodstatnými skutočnosťami. Poukázal na
to, že po dopravnej nehode bol prevezený do FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, kde bol 4
dni hospitalizovaný. Bezodkladne po dopravnej nehode kontaktoval syna za účelom vykonania takých

úkonov, ktoré by v krajnej miere odôvodňovali záchranu aspoň určitej časti tovaru. Celé množstvo tovaru
bolo zlikvidované výlučne z dôvodu utrpenej dopravnej nehody zo zavinenia žalovanej 2/. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie iba stroho konštatuje, že žalobca nepreukázal jednoznačne existenciu škody, s to
do výšky ani rozsahu a rovnako príčinnú súvislosť. Zdôraznil, že nárok bol daný titulom náhrady škody
od vzniku dopravnej nehody avšak súd prvej inštancie túto skutočnosť nerešpektoval. Ak mal mierne

pochybnosti o tom, že sú určité drobné nezrovnalosti v hmotnosti kúpeného a prepravovaného tovaru,
resp. v akom rozsahu zaplatil žalobca za poškodený tovar, mal v tomto rozsahu ponížiť plnenie voči
žalovaným. Žalobca mal za to, že označil a predložil všetky objektívne možné dôkazy, tieto postačovali
v trestnom konaní, a ani žalovaný 1/ nežiadal žiadne doplnenie. Záver súdu, že nebola preukázaná
príčinná súvislosť s ohľadom na pripojený trestný spis, popis nehodového deja, jeho následkov a

počasia, považuje za nesprávny. Tovar bol neupotrebiteľný, a preto jeho kúpna cena v hotovosti
zaplatená pri kúpe v zmysle faktúry predstavuje škodu, z ktorej po zohľadnení čiastkového plnenia
poisťovne je nárok na plnenie vo výške 6 193,76 eur plne dôvodný. Poukázal aj na to, že žalovaná
v druhom rade sa žiadnym spôsobom žalobcovi neospravedlnila, vznášala len účelové námietky hoci
nehoda bola jasne zdokumentovaná. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnych

skutkových zistení ohľadne nepreukázania príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a protiprávnym
konaním, nakoľko nedôsledne aplikuje súčasný stav na stav zistený podľa predchádzajúceho súdneho
postupu a vychádza z nesprávneho posúdenia veci žiadal, aby odvolací súd nariadil na prejednanie
odvolania pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania a napadnutý rozsudok okresného súdu
zmenil tak, že žalobe o zaplatenie 6 193,76 eur s príslušenstvom vyhovie. Zároveň žiadal priznať trovy

konania.

7. Žalovaný 1/ doručil po podaní odvolania vyjadrenie s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považoval za správne. Súd prvej inštancie dostatočne vykonal dokazovanie na zistenie rozhodujúcich
skutočností, správne tieto vyhodnotil, úplne zistil skutkový stav a správne právne posúdil vec a rozhodol

vo veci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

8. Žalovaná 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.9.Podoručení vyjadreniažalovaného1/,žalobcazaslal reakciunatotovyjadreniestým,žepoukázalna
predmet činnosti žalovaného 1/ a povinnosť vykonať riadne šetrenie škodovej udalosti, ktorú spôsobila
žalovaná 2/. Tým, že žalovaný 1/ čiastočne plnil na základe aktivity žalobcu, pretože nežiadal doplniť

podklady a nevykonal riadne šetrenie udalosti, mal preukázaný kauzálny nexus vo vzťahu ku škode
na tovare, ktorá zostala jedinou neuhradenou, a ktorej sa zaplatenia domáhal. Navyše plnil sumu 1
853,80 eur v zmysle oznámenia o poistnom plnení z 05. 09. 2012. Vzhľadom k tomuto postoju žalobca
opätovne zdôraznil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažuje za správne. Mal za to, že dôkazné
bremeno uniesol, o čom svedčí nielen trestný spis, ale aj likvidácia poistnej udalosti žalovaným 1/ a

prístup žalovaného 1/ k likvidácii škody.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. Rozhodnutie okresného súdu bolo vyhlásené dňa 24. 06. 2016 za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený Občiansky
súdy poriadok. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá

CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

12. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Odvolací súd je podľa ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Doplnením dokazovania alebo jeho
zopakovanie prichádza do úvahy podľa ust. § 384 ods. 1 CSP v prípadoch, ak je odvolací súd
toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Odvolací súd nezdieľa názor žalobcu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dokazovanie vykonal súd prvej inštancie aj nad rámec
potrebný pre zistenie skutkového stavu relevantného pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy správne
vyhodnotil a vyvodil z nich správne skutkové zistenia. Zistený skutkový stav podriadil pod správne
zákonné ustanovenia a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia
podľa § 387 ods. 1 CSP vydaného po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania z
dôvodu, že nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie v
súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP obmedzuje iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia a doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako

odpovede na odvolacie námietky žalobcu.

15. Odvolateľom namietané skutočnosti sa týkajú nesprávneho rozhodnutia súdu prvej inštancie z
dôvodu nesprávneho zistenia skutkového stavu a tým aj nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odôvodnenosť vzniknutého nároku v zamietnutej výške titulom náhrady škody, je podľa odvolateľa daná

v zmysle už skôr skončeného trestného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod
sp. zn. 1T/140/2012, kde bol žalobca so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občiansko-
právne konanie. Preto odvolateľ, záver súdu, že nebola preukázaná príčinná súvislosť s ohľadom na
pripojený trestný spis, popis nehodového deja, jeho následkov a počasia, je nesprávny. Rovnako je
nesprávny záver ohľadom neunesenia dôkazného bremena spočívajúceho v nepreukázaní výšky a

rozsahu škody. Odvolací súd poznamenáva, že konanie o náhrade škody v rámci trestného konania
je tzv. adhéznym konaním (pripojeným, pridaným konaním), a ak výsledky vykonaného dokazovania
v rámci trestného konania neposkytujú podklad na to, aby riadne uplatnený nárok poškodeného na
náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, mohol byť prisúdený v rámci trestnéhokonania, odkáže poškodeného s jeho nárokom na občiansko-právne konanie (§ 288 TP). Z uvedeného
je zrejmé, že poškodený, t. j. žalobca, bol odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na občiansko-
právne konanie, nakoľko bolo potrebné vykonanie ďalších dôkazov zameraných na zistenie skutočností

potrebných pre meritórne rozhodnutie o jeho nároku na náhradu škody. Pri rozhodovaní o nároku na
náhradu škody v rámci trestného konania, musia byť použité všetky príslušné hmotno-právne predpisy
občianskeho práva a súd nemôže v trestnom konaní zamietnuť nárok poškodeného na náhradu škody,
a to ani sčasti. To znamená, že pokiaľ súd o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania
nerozhodoval, neboli splnené všetky predpoklady podľa hmotného práva preto, aby nárok na náhradu

škody, čo i len v časti žalobcovi ako poškodenému v rámci trestného konania priznal Z uvedeného však
nevyplýva, že žalobca ako poškodený preukázal v rámci trestného konania výšku, rozsah škody, ako
aj príčinnú súvislosť medzi uplatňovanou škodou a dopravnou nehodou. Čiastočné plnenie zo strany
žalovaného 1/ neznamená, že žalobcovi vznikol nárok na celé plnenie škody, ktorú utrpel na tovare, a
ktorá zostala neuhradenou.

16. V sporovom konaní, o ktoré aj v posudzovanej veci ide, ležala aj za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov na účastníkoch, ktorí mali podľa § 79 ods. 1 O. s. p.
povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení, aj povinnosť unesenia dôkazného bremena
podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. Rozsah, ako podobu dôkazného bremena, určuje hmotno-právna norma,
od ktorej si strana sporu svoj nárok odvodzuje. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení, ktorými odôvodňuje

žalobca svoj nárok, zaťažuje jedine žalobcu. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, že žalovaní 1/ a 2/ mu spôsobili škodu na
tovare v rozsahu 6 193,76 eur s príslušenstvom. Dôkazy vykonané tak v trestnom konaní, ako aj v
konaní pred súdom prvej inštancie, nepreukazovali bez všetkej pochybnosti koľko, o aký druh mäsa sa
jednalo v deň dopravnej nehody, koľko a aký druh mäsa mal v uvedený deň žalobca zakúpiť a zároveň

prevziať, koľko a aký druh mäsa bol pri dopravnej nehode znehodnotený a v akej výške mu v dôsledku
dopravnej nehody vznikla škoda. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia
na rozpory vo vystavených daňových dokladoch - faktúrach týkajúcich sa množstva zakúpeného mäsa,
druhu zakúpeného mäsa, ako aj na rozpory v rozmiestnení a množstve zakúpeného mäsa, a tiež rozpory
týkajúce sa likvidácie tovaru vzhľadom na časový odstup, odvolací súd na tieto skutočnosti poukazuje

a s týmito sa stotožňuje. Navyše odvolateľ v odvolaní nenamieta a nedokladá nové skutočnosti než tie,
ktoré uvádzal a tvrdil v rámci konania na súde prvej inštancie. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opodstatnenosť ním uplatňovaného
nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla na tovare v rozsahu zamietajúceho výroku okresného súdu,
dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom.

17. Rozhodnutie okresného súdu o trovách konania na súde prvej inštancie zodpovedá obsahu spisu a
ustanovení § 142 ods. 2 v spojení s ust. § 151 ods. 1 a § 146 ods. 2 O. s. p. Preto aj v tejto časti bol
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecne správny.

18. O trovách štátu rozhodoval súd prvej inštancie podľa ust. § 148 O. s. p. s tým, že tieto trovy
predstavovali trovy zaplatené prekladateľské do poľského jazyka. Boli vynaložené na dôkaz navrhovaný
žalobcom, ktorý bol v tejto časti neúspešný. Preto aj pokiaľ súd prvej inštancie zaviazal na náhradu
týchto trov žalobcu, postupoval správne, v súlade v tom čase s platným a účinným ustanovením
Občianskeho súdneho poriadku, preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako

vecne správny.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods.
1, 2 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v rozsahu 100% vzhľadom na úspech žalovaných v odvolacom konaní.

20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).